Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Pc-19-2019.pdf
PDF · 86.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2Pc/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: I. F., nar. XX.X.XXXX, Q. XXX/X, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Veronika Nozar Jakubíková, ul. Republiky č. 21, Žilina, proti žalovanému: Bc. M. F., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, Q. Q., o zrušenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu na zrušenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.
II. Žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojej dcére M.. Žalobu v podstate odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica bol zaviazaný platením výživného mesačne sumou 200 eur. V súčasnej dobe je presvedčený, ž nemusí platiť výživné, pretože dcéra skončila štúdium a je schopná sa ďalej živiť sama. Po ukončení strednej školy jej najskôr nevyšlo štúdium architektúry v Bratislave. Podľa jeho názoru zrejme kvôli náročnosti štúdia. Potom skúsila študovať tlmočníctvo, rovnako s neúspešným výsledkom. V dobe pri vydaní rozhodnutia o zvýšenom výživnom dcéra študovala v Bratislave Pozemkové staviteľstvo na Slovenskej technickej univerzite (STU). Ani toto štúdium dcéra riadne nezvládla, dozvedel sa, že neprešla skúškou z fyziky a vtedy opakovala ročník. Nakoľko po 8 rokoch ukončila koncom júna 2019 štúdium na STU v Bratislave v študijnom programe - Technológie a manažérstvo stavieb a súčasne získala akademický titul bakalár, je toho názoru, že táto škola v rámci jej možnosti ju dostatočne pripravila na výkon povolania, a teda nadobudla dostatočnú odbornú spôsobilosť k výkonu povolania, či už priamo v stavebníctve alebo v príbuzných technických odboroch a je schopná samostatne sa živiť. Vyživovaciu povinnosť žiadosť zrušiť od 1.7.2019.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Štúdium prvého stupňa bakalárskeho štúdia ukončila 11.6.2019. Od 9.1.2019 je študentkou denného štúdia druhého stupňa inžinierskeho štúdia na STU, pričom jej odbor je možné študovať len dennou formou. O tejto skutočnosti informovala aj žalobcu. Týmto štúdiom sa naďalej pripravuje na svoje budúce zamestnanie v tejto oblasti. Popri štúdiu začala praxovať a privyrábať si v tejto oblasti, a to v spoločnosti ktorá sa zaoberá navrhovaním a montážou stabilných hasiacich zariadení, pričom vzhľadom na denné štúdium mohla robiť maximálne dve hodiny denne. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že neustálym menením škôl a zbytočným študovaním úmyselne naťahuje čas štúdia. Štúdium architektúry zanechala z dôvodu, že toto ju nenapĺňalo. Následne chodila na denné kurzy angličtiny do jazykovej školy (tlmočníctvo neštudovala).
3. Súd na pojednávaní vypočul právneho zástupcu žalobcu a žalovanú, oboznámil sa s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica 17C/209/2013, s potvrdením o riadnom ukončení štúdia, s priloženým diplomom, s hodnotením priebehu a výsledkov práce poslucháča, s ďalším potvrdením o štúdiu, s dohodou o pracovnej činnosti, s rozhodnutím STU v Bratislave a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C/209/2013-116 zo dňa 30.10.2014 vyplýva, že medzi sporovými stranami v tom čase žalobcu M. F. a žalovaného I. F. bol schválený zmier. Žalovaný bol povinný prispievať na výživu žalobcu zvýšené výživné v sume 200 eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám žalobcu počnúc mesiacom november 2014.
5. Predmetnom tohto sporu je zrušenie takto určenej vyživovacej povinnosti z dôvodu, že podľa názoru žalobcu je žalobkyňa schopná sa sama živiť, nakoľko ukončila bakalárske štúdium.
6. Na samotnom pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej dokazoval, že žalovaná po ukončení strednej školy, ktoré ukončila maturitou, začala svoje vysokoškolské štúdium architektúry. Toto jej nevyšlo zrejme kvôli náročnosti. Potom bol druhý krok, kedy žalovaná začala podľa jeho názoru študovať tlmočníctvo. Vôbec mu nebolo jasné, čo vlastne dva roky robila po ukončení maturít. V čase keď uzatvárali súdny zmier v roku 2014, začala študovať na STU bakalárske štúdium. Dnes je rok 2020 a domnieva sa, že od roku 2014 mala mať dokončené nielen bakalárske štúdium, ale aj inžinierske štúdium. Počin žalovanej vníma v tom slova zmysle, že štúdium je samoúčelné za účelom predlžovania si mladosti. Od ukončenia strednej školy do súčasnosti je to skoro 10 rokov, a je predsa nemožné, aby sa žalovaná takýmto spôsobom pripravovala na svojej budúce povolanie. Ďalej právny zástupca žalobcu poukázal na to, že ust. § 62 Zák. o rodine hovorí, že rodič má vyživovaciu povinnosť a táto vyživovacia povinnosť platí do doby, pokiaľ nie je schopné dieťa sa samo živiť. Podľa názoru žalobcu si jeho dcéra zvolila naschvál, úmyselne dennú formu štúdia (inžinierske štúdium). Takéto nekonečné štúdium považuje za samoúčelné.
7. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom vyjadrení. Súdu predložila potvrdené papiere zo školy, na základe ktorých program, ktorý teraz študuje, tento nadväzuje na bakalárske štúdiá. Momentálne je v druhom ročníku inžinierskeho štúdia a v lete by mala toto štúdium ukončiť. Od októbra 2020 už nemôže vykonávať ani prácu, a to kvôli epidémii. Musela sa vysťahovať z internátu a odísť z Bratislavy. Čo sa týka bakalárskeho štúdia uviedla, že najskôr nastúpila na štvorročné bakalárske štúdium a potom prešla na iný odbor, čo sú dva podobné odbory na fakulte. Druhý odbor bol trojročný, teda dva roky mala navyše štúdia bakalárskeho stupňa a sama to priznala, že niektoré skúšky boli pre ňu ťažké, takže niektoré si musela preniesť, aby ich mohla znova spraviť.
8. Z potvrdenia o riadnom skončení štúdia STU v Bratislave Stavebná fakulta zo dňa 11.6.2019 vyplýva, že Bc. M. F. 11.6.2019 ukončila bakalárske štúdium programov technológie a manažérstvo stavieb v študijnom odbore 5.2.8. stavebníctvo.
9. Z osvedčenia Jazykovej školy, Palisády 38, Bratislava vyplýva, že žalovaná ukončila v roku 2012/2013 prvý ročník prípravného kurzu jazyka anglického so šestnástimi vyučovacími hodinami týždenne.
10. Z hodnotenia priebehu a výsledkov práce poslucháča na záver preddiplomovej praxe spoločnosť B.-BP, s.r.o. vypracovala hodnotenie žalovanej počas praxe od 11.5.- 29.5. 2019, kedy pracoval pre firmu 8 hodín denne.
11. Z potvrdenia o štúdiu vyplýva, že žalovaná študuje inžiniersky študijný program technické zariadenie budov v študijnom odbore stavebníctvo, forma štúdia denne, pričom štúdium začalo od 1.9.2019. Potvrdenie bolo vydané 30.10.2020.
12. Z dohody o pracovnej činnosti má súd zase zistené, žalovaná pracovala pre spoločnosť B.-BP, s.r.o. 40 hodín mesačne, dojednaná odmena 4eur/hod. Potvrdenie bolo vydané 11.10.2019.
13. Z ďalšieho potvrdenia STU Bratislava Fakulta architektúry vyplýva, že študentkou architektúry bola od 5.9.2011 do 29.6.2012.
14. Z pripojeného listinného dôkazu - inžinierske štúdium, ktorý produkovala žalovaná nepochybne vyplýva, že inžinierske štúdium, na ktoré sa prihlásila žalovaná, musí mať priamu nadväznosť na bakalárske študijné programy STU. Z vyššie produkovaných dôkazov je zrejmé, že žalovaná bakalárske štúdium študovala v odbore technológie a manažérstvo stavieb študijnom odbore 5.2.8. stavebníctvo.
Táto priama nadväznosť je uvedená aj v informácií o inžinierskom štúdiu, pričom podľa štúdia v tomto bulletine je možná len formou denného štúdia.
15. Napokon z potvrdenia STU vyplýva, že žalovaná je študentom druhého ročníka dennej formy štúdia na inžinierskom stupni v študijnom programe technické zariadenia budov, ktorý je nadväzujúci na bakalársky študijný program technológia a manažérstvo stavieb. STU Bratislava má študijný program technické zariadenia budov akreditovaný v dennej forme štúdia.
16. Po hmotnoprávnej stránke vychádzal súd pri posudzovaní tohto sporu z ust. Zák. o rodine 36/2005 Z.z.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Súd striktne vychádzal z vyššie citovaných ustanovení Zák. o rodine. Je nepochybné, že žalovaná po ukončení gymnázia, t.j. strednej školy, začala študovať na vysokej škole. Z posledného potvrdenia o návšteve školy je nepochybné, že momentálne je študentkou druhého ročníka štúdia na inžinierskom stupni v študijnom programe technické zariadenia budov. Štúdium má ukončiť v letných mesiacoch v roku 2021. Je nepochybné, že naďalej sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie. Je pravdou, že niektoré odbory, ktoré začala študovať napr. architektúra, tak tieto zanechala, o čom svedčia aj predložené listinné doklady. Sama sa vyjadrila, že tieto študijné odbory boli pre ňu náročné, resp. ju neoslovili. Priznala, že pokým začala študovať na STU v Bratislave ďalšie odbory, štúdium bolo náročné. Niektoré skúšky boli pre ňu ťažké a musela si ich preniesť do iných ročníkov, aby ich mohla časom urobiť. Bakalárske štúdium však napokon úspešne ukončila.
20. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaná si úmyselne predlžuje svoju mladosť tým, že skoro 10 rokov študuje na STU, toto nemohol súd zobrať do úvahy. Zo strany žalovanej súd nezistil žiaden úmysel, z ktorého by mohol vyvodiť záver, že žalovaná úmyselne dlhú dobu študuje, aby mohla poberať výživné od svojho otca v sume 200 eur. Toto považoval súd za absurdné. Z výživného vo výške 200 eur mesačne by sa takáto vypočítavosť žalovanej neoplatila. Keďže súd nemal preukázaný úmysel na strane žalovanej, vychádzal striktne z vyššie uvedených ustanovení Zák. o rodine a má za to, že žalovaná sa svojím štúdiom pripravuje na budúce povolanie. Práve naopak musí súd vyzdvihnúť žalovanú, ktorá napriek počiatočným neúspechom je v situácii, keď sa blíži k úspešnému ukončenie inžinierskeho štúdia. Z uvedených dôvodov potom súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
21. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP, t.z., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).