Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoCsp-42-2023.pdf
PDF · 95.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/42/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, CHE-496.825.067, Gubelstrasse 24, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, zastúpená: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., o zaplatenie 415,70 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 2Csp/23/2022-94 zo dňa 17.4.2023 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku v časti zaplatenia 58,80 eura s prísl. a vo výroku o trovách konania.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 283,30 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3,00 Eur od 01.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 3,00 Eur od 01.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 3,00 Eur od 01.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 3,00 Eur od 01.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 3,00 Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 3,00 Eur od 01.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 3,00 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia a zo sumy 262,30 Eur od 01.09.2019 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 36,30 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 415,70 eur s úrokom z omeškania od žalovaného. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Upomínací súd, Okresný súd Banská Bystrica, vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému. Vec bola postúpená na vecne a miestne príslušný Okresný súd Bardejov. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie a zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť DIGI SLOVAKIA s.r.o., Bratislava, uzatvorila dňa 9.8.2017 so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb. V zmysle zmluvy sa spoločnosť DIGI SLOVAKIA s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému ako účastníkovi služby, satelitnej televízie „SATELIT Štandard“ a „SATELIT Extra HBO + GO“. Žalovaný pri podpise zmluvy prevzal prvé zariadenie HD STB a druhé zariadenie HD STB a bola mu vypožičaná „prvá smart karta“ a „druhá smart karta“. Žalovaný tiež prevzal dva kusy diaľkový ovládač, 1 kus konzola, 1 kus
satelitná anténa, 2 kusy zdrojový kábel, adaptér, 2 kusy scart kábel. Žalovaný sa zaviazal platiť podniku cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu. Viazanosť trvala 24 mesiacov. Bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá mala sankčnú aj prevenčnú funkciu a funkciu náhrady škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti, vzhľadom na zľavy, ktoré podnik poskytol žalovanému. Bola dohodnutá výpožička zariadenia, kde podnik sa zaviazal prenechať žalovanému do užívania bezplatne zariadenie a účastník sa zaviazal zariadenie riadne užívať. Za aktiváciu zariadenia sa účastník zaviazal zaplatiť poplatok podľa cenníka. V prípade zániku zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť podniku zariadenie v nepoškodenom stave, najneskôr do 15 dní od ukončenia zmluvy. Bolo dojednané poskytovanie služby KAMPAŇ LETO 2017 – SATELIT Štandard HBO+GO. Ďalej bolo dohodnuté, že v prípade, pokiaľ žalovaný ukončí zmluvný vzťah skôr, alebo zariadenie bude poškodené, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 50 eur za každé koncové zariadenie, 19,90 eura za každú smart kartu, 10 eur za každý zdrojový kábel, adaptér a diaľkový ovládač, 3 eurá za každý scart kábel a za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre vzniká podniku nárok na zaplatenie pokuty vo výške 3 eurá. Žalovaný prehlásil v zmluve, že je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej má byť umiestnený koncový bod siete služby. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry, a to faktúru splatnú dňa 30.9.2018 na sumu 19,60 eura, ďalej faktúru na 19,60 eura, splatnú dňa 31.10.2018, faktúru splatnú dňa 30.11.2018 na 19,60 eura. Ďalej bola vystavená faktúra na sumu 17,90 eura, z toho titulom nájomného koncového zariadenia v sume 3 eurá a titulom prerušenia služby pre neplatenie v sume 14,90 eur, splatná dňa 31.12.2018. Faktúra na sumu 3 eurá titulom nájmu koncového zariadenia bola splatná 31.1.2019. Ďalšia faktúra na sumu 3 eurá z titulu nájmu koncového zariadenia bola splatná dňa 28.2.2019. Ďalšia faktúra na sumu 3 eurá titulom nájmu koncového zariadenia bola splatná 31.3.2019. Faktúra na 3 eurá titulom nájmu koncového zariadenia bola splatná 30.4.2019. Ďalšia faktúra na 3 eurá titulom nájmu koncového zariadenia bola splatná 31.5.2019, ďalšia obdobná faktúra na 3 eurá bola splatná 30.6.2019. Ďalšia faktúra na sumu 321,60 eura, ktorá pozostávala z aktivačného poplatku za STB v sume 26,50 eura, zo sumy diferencia Základný balík na Maxi v sume 3,30 eura, doplatok Extra HBO v sume 6 eur, pokuty za nevrátenie scart/HDMI kábla 2 ks v sume 6 eur, diaľkového ovládača 2 kusy v sume 20 eur, koncového zariadenia 2 kusy v sume 100 eur, smart karty 2 ks v sume 39,80 eur, zdrojového kábla 2 kusy v sume 20 eur, pokuty za zrušenie záväzku viazanosti v sume 50 eur, základnej inštalácie technikom v sume 50 eur, bola splatná dňa 31.8.2019. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 17.6.2019 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb ku dňu 30.6.2019 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytované služby, ani do 60 dní po dni splatnosti. Vyzval ho na vrátenie technických zariadení patriacich spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a na úhradu sumy 94,70 eur za poskytované služby. Bol upozornený, že spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. môže pohľadávku postúpiť. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 30.4.2020, že ku dňu 1.4.2020 prešli všetky pohľadávky voči žalovanému, splatné od 1.6.2017 do vlastníctva žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžná suma voči žalovanému predstavovala 416,30 eur. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa zákona č. 315/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, a to podľa § 44 ods. 1, ods. 11, podľa § 43 ods. 12, podľa § 44 ods. 15 tohto zákona. Aplikoval ust. § 48 ods. 1, 2 OZ, § 52 ods. 1 – 4 OZ, § 53 ods. 1 – 3 OZ, § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 5. Ex offo skúmal aplikáciu ust. § 54a a § 101 OZ a § 517 ods. 1, 2 OZ. Skúmal postúpenie pohľadávky podľa § 544 ods. 1, 2 OZ a výpožičku zariadení v zmysle zmluvy podľa § 659, § 662 ods. 1, 2, a § 663 OZ. Aplikoval aj § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. Prvoinštančný súd vec posúdil ako vzťah spotrebiteľský, právny predchodca žalobcu bol dodávateľom služieb na základe uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nepodnikateľ bol spotrebiteľom. Ďalej bolo zistené, že právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému verejné služby satelitnej televízie a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný svoje povinnosti prestal plniť, za poskytnuté služby cenu neplatil. Odstúpením od zmluvy zmluvný vzťah zanikol a právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu. Žalobca nadobudol pohľadávku ku dňu 1.4.2020. Prvoinštančný súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie spolu sumy 283,30 eur s úrokmi z omeškania. Priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 21 eur (7 x 3 eura). Priznaný nárok vyplýva z faktúry splatnej dňa 31.12.2018 na zaplatenie 3 eurá titulom nájomného koncového zariadenia. Ďalej z ďalšej faktúry, splatnej dňa 31.1.2019 na 3 eura a ďalej z ďalších faktúr, splatných dňa 28.2.2019, 31.3.2019, 30.4.2019, 31.5.2019 a 30.6.2019. Prvoinštančný súd na základe faktúry znejúcej na sumu 321,60 eura, splatnej dňa 31.8.2019, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 262,30 eur, a to z titulu aktivačného poplatku na STB v sume 26,50 eura,
poplatku za základnú inštaláciu technikom v sume 50 eur. Osobitne bolo dojednané, že žalovanému sa z týchto poplatkov poskytuje 100 % zľava. Keďže však došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy z dôvodu na strane žalovaného, žalobca má nárok na zaplatenie týchto poplatkov. Zmluvná pokuta sa vypočítala ako súčet sumy 50 eur za porušenie viazanosti a zliav, ktoré boli žalovanému poskytnuté. Na základe tejto faktúry súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie pokuty za nevrátenie scart/HDMI kábla 2 ks v sume 6 eur, diaľkového ovládača 2 ks v sume 20 eur, koncového zariadenia 2 ks v sume 100 eur, smart karty 2 ks v sume 39,80 eur a zdrojového kábla 2 ks v sume 20 eur. Žalovaný bol v prípade zániku zmluvy povinný vrátiť žalobcovi tieto zariadenia, čo sa však nestalo, a preto žalobcovi vznikol nárok na vrátenie poplatkov za nevrátenie týchto technických zariadení. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v celkovej sume 283,30 eura, a preto súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania. Prvoinštančný súd ustálil výšku úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne. Splatnosť jednotlivých súm tvoriacich spolu priznaný nárok majú odlišnú splatnosť a tak v závislosti od splatnosti jednotlivých nárokov boli priznané aj úroky z omeškania. Prvoinštančný súd nárok žalobcu na sumu 58,80 eura, pozostávajúcej zo sumy 19,60 eura na základe faktúry splatnej dňa 30.9.2018, ďalej sumy 19,60 eura na základe faktúry splatnej dňa 31.10.2018 a sumy 19,60 na základe faktúry splatnej dňa 30.11.2018 zamietol pre premlčanie, keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 14.12.2021, teda po uplynutí troch rokov počítaných od 30.9.2018, 31.10.2018 a 30.11.2018, od kedy si žalobca právo mohol uplatniť prvý raz. Premlčacia doba pre uplatnenie uvedených nárokov tak uplynula 30.9.2021, 31.10.2021 a 30.11.2021. Prvoinštančný súd podľa § 54a OZ bol povinný ex lege prihliadať na uplynutie premlčacej doby v časti týchto nárokov a takéto nároky, ktoré sú premlčané, už nie je možné vymáhať. Preto v tejto časti prvoinštančný súd žalobu zamietol. Prvoinštančný súd ďalej nárok na zaplatenie 14,90 eura z titulu prerušenia služby pre neplatenie na základe faktúry splatnej 31.12.2018 žalobu zamietol z dôvodu neurčitosti uvedeného poplatku. Žalobca v žalobe neodôvodnil a rozhodujúcimi skutočnosťami a dôkazmi nepreukázal, čo bolo reálnym základom účtovania daného poplatku. Žalobca nepreukázal ani konkrétnu službu za účtovanie poplatku, ktorú za účtovanie poplatku vykonal a aké úkony boli v súvislosti s účtovaním tohto poplatku reálne vykonané. Nepreukázal materiálny obsah prerušenia služby pre neplatenie, napr. predložením protokolu, z ktorého by bolo zrejmé, akým spôsobom a kým bolo prerušenie realizované. Ide o paušálne stanovený poplatok, ktorý zbavuje dodávateľa dôkazného bremena, ktoré by inak musel niesť. Žalobca si ďalej na základe faktúry splatnej 31.8.2019 uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to z dôvodu: diferencia Základný balík na Maxi v sume 3,30 eura, doplatok Extra HBO v sume 6 eur a za porušenie záväzku viazanosti 50 eur. Prvoinštančný súd dospel k záveru v súlade s ust. § 544 OZ, že uplatnená výška zmluvnej pokuty nie je v súlade s § 3 ods. 1 OZ, a preto v tejto časti nárok žalobcovi nepriznal. Prvoinštančný súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy diferencia Základný balík na Maxi v sume 3,30 eura, doplatok Extra HBO v sume 6 eur, pretože žalobca v žalobe neuviedol rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uvedený nárok uplatnil. Súd sám nemôže nahrádzať nedostatky neuvedené v žalobe, keď žalobca neopísal rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie týchto nárokov. Súd zamietol aj časť žaloby na zaplatenie pokuty za porušenie záväzku viazanosti v sume 50 eur. Súd považoval toto dojednanie o zmluvnej pokute ako sankciu za predčasné ukončenie zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto nároku. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a v závislosti od miery úspechu strán sporu priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi. Prvoinštančný súd nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to v časti zamietavého výroku, ktorým bol zamietnutý nárok na zaplatenie 58,80 eura s prísl. a súvisiaci výrok o trovách konania. Prvoinštančný súd v časti o zaplatenie 58,80 eura zamietol, pretože aplikujúc ust. § 54a OZ považoval nárok za premlčaný, pretože tento nárok pozostával z nárokov na 19,60 eura v každej jednotlivej faktúre splatnej dňa 30.9.2018, 31.10.2018 a 30.11.2018. Žalobca podal žalobu na súd dňa 14.12.2021. Prvoinštančný súd v danom prípade pri počítaní premlčacích lehôt neaplikoval ust. § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. a § 8 tohto zákona, kde premlčacia doba počas 76 dní neplynula a o týchto 76 dní sa predlžuje celková premlčacia doba. Teda ak sa jedná o faktúru, ktorá bola pôvodne splatná 30.9.2018, o 73 dní sa predlžuje lehota na jej uplatnenie, až na 15.12.2021; faktúra splatná 31.10.2018 sa predlžuje do 17.1.2021 a faktúra splatná 30.11.2018 sa predlžuje do 14.2.2022. Tým, že žalobca podal žalobu dňa 14.12.2021, nárok na zaplatenie 58,80 eura je podaný včas.
Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a v tejto časti, vrátane úrokov z omeškania, návrhu žalobcu vyhovel. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutú časť rozsudku prvoinštančného súdu v súlade s ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že prvoinštančný súd pri počítaní lehôt na premlčanie časti uplatneného nároku postupoval správne. Prvoinštančný súd správne zistil, že od momentu splatnosti faktúry je potrebné rátať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu a v rámci tejto je potrebné nárok si aj uplatniť. Pokiaľ nie je uplatnený včas, je povinnosťou súdu podľa § 54a OZ prihliadať na to, že sa vymáha nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je premlčaný a takémuto nároku nepriznať ochranu, pretože takýto nárok zanikol.
6. Pokiaľ sa však týka odvolacej námietky žalobcu, žalobca poukazuje na to, že zákon č. 60/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid – 19 a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony, upravil osobitne plynutie hmotnoprávnych premlčacích a prekluzívnych lehôt na uplatňovanie alebo bránenie práv. Ust. § 1 a 8 tohto zákona ustanovuje špeciálne plynutie lehôt v čase pandémie od 27.3.2020 do 30.4.2020 a od 19.1.2020 do 28.2.2021. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z.z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30.4.2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12.3.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr, ako za 3 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Podľa § 8 tohto zákona, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28.2.2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31.12.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr, ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na to, že predmetom uplatneného nároku je hmotnoprávne posúdenie premlčania, nie uplynutie lehôt procesných úkonov, je potrebné, vychádzajúc aj z dôvodovej správy, k tomuto zákonu, rozdeliť celé pandemické obdobie a neplynutie premlčacích súkromnoprávnych lehôt na dve obdobia, a to na obdobie v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020 a následne od 19.1.2021 do 28.2.2021. Podľa zákona v tom čase lehoty na premlčanie, resp. preklúziu neplynú, pretože malo zabezpečiť, aby si súkromné osoby (alebo aj podnikatelia) nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie súkromnoprávnych vzťahov v období pandémie z obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania. Zákonodarca týmto zákonným ustanovením nemienil a ani neupravil spočívanie všetkých premlčacích alebo prekluzívnych lehôt v rozhodnom čase Zákonodarca mienil upraviť len neplynutie tých premlčacích lehôt, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo preklúzii práva práve v čase vymedzenom v § 1 alebo § 8 tohto zákona. Nešlo o zákonné neplynutie všetkých premlčacích lehôt, ale je potrebné prihliadať na plynutie týchto lehôt, ktoré v rozhodnom čase mali byť ukončené. Lehoty, ktoré v rozhodnom čase neuplynuli, neskončili, plynuli svojim bežným spôsobom aj počas tzv. pandemického obdobia určeného v § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. a ukončili svoje plynutie až po rozhodnom období v zmysle zákona.
7. Aplikáciou § 1 a 8 zákona č. 62/2020 Z.z. pri uvažovaní o plynutí premlčania a preklúzie v čase obdobia pandémie nenastáva okolnosť, ktorú namietal žalobca, a to predĺženie zákonných premlčacích lehôt podľa súkromného práva o tzv. obdobie pandemické, teda o 35 dní podľa § 1 a o 41 dní podľa § 8 tohto zákona. Pripočítavaním 76 dní k premlčacím lehotám, ktoré plynuli počas pandemického obdobia, by boli zvýhodňované tie subjekty súkromného práva, ktorým v tom čase plynula premlčacia doba a nemala v rozhodnom (pandemickom období) skončiť, ale došlo k jej ukončeniu v bežnom čase, mimo času vyčleneného v zákone č. 60/2020 Z.z. Je prirátať k splatnosti faktúr a uplynutiu premlčacích lehôt ďalšie dni tak, aby bolo možné považovať uplatňovaný nárok žalobcu za prvé tri faktúry, ktoré boli splatné dňa 30.9.2018, 31.10.2018 a 30.11.2018, uplatnené včas žalobou, ktorá došla prvoinštančnému súdu 14.12.2021 je neprípustné. Tieto nároky neboli uplatnené včas, najneskôr v posledný deň plynutia premlčacích lehôt, ktoré premlčacie lehoty skončili mimo pandemického obdobia. Preto správne posúdil tento nárok prvoinštančný súd za premlčaný.
Preto odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu považoval za správne, s týmto sa stotožnil a podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania ho potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná strana sporu žalovaný. Z obsahu spisu žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a preto v súlade so zásadou hospodárnosti, odvolací súd poukazujúc na čl. 17 Základných princípov CSP, žalovanému ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré by inak mal voči žalobcovi, nepriznal.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).