Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-49-2019.pdf
PDF · 106.86 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. G. nad H., L.. U. XX, právne zastúpený: JUDr. H. V., advokátom so sídlom F., T. XX, B.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Y., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. októbra 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. októbra 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. júla 2019 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie ústredia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. júla 2019. Prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté podľa § 70, § 71, § 263 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z. o zániku nároku žalobcu na čiastočný invalidný dôchodok, a to z dôvodu, že došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu a nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. V podanej správnej žalobe žalobca namietal najmä nedostatočné zistenie skutkového stavu. Súčasne mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. Poukázal na to, že bol v detstve operovaný na srdce, pričom bol po tejto operácii v komatickom stave, ktorý trval niekoľko dní. Po tejto epizóde mal následky v podobe epilepsie, čo ovplyvnilo jeho mentálny rozvoj tak, že trpí trvalým poškodením intelektu. Dôkaz o tom je v lekárskej správe z roku 1979. Opakovane poukazoval na to, že epilepsia má priame dopady nielen na jeho fyzické zdravie, ale aj na jeho psychický a duševný stav. Konkrétne uviedol, že mu spôsobuje strnulosť v správaní, zábudlivosť a zmätenosť. Jeho intelekt nie je vyvážený, ale výrazne kolíše. Už v rannom detstve sa v jeho odbornej lekárskej dokumentácii spomína retardácia. Ako dôkaz priložil kópiu zápisnice, kde sa rozhodlo v detstve žalobcu o jeho umiestnení do osobitnej školy a o uznaní zdravotného postihnutia. Uviedol, že aj neskoršie psychologické vyšetrenia potvrdzujú zdravotné postihnutie.
3. Ďalej poukázal na lekársku správu PhDr. K. H., klinickej psychologičky z 23.03.2004, z ktorej vyplýva, že jeho aktuálny intelektuálny výkon je na dolnej hranici subnormy až inferiority (pozn. nižšieho stupňa, podradenosti). Z lekárskej správy vyplýva, že mal v danom čase MQ 74 a deteriorácia (pozn. zhoršenie, úpadoch rozumových schopností) bola stanovená na 41 %. Vysvetlil, že MQ podľa odbornej literatúry neznamená presne to isté čo IQ, avšak MQ - mnestický kvocient je často porovnateľný s hodnotami IQ. Z lekárskej správy zo dňa 13.09.2013 tej istej klinickej psychologičky vyplýva stanovenie IQ na 71 bodov a deteriorácia na 44 %. Poukázal na to, že z týchto správ je možné uzavrieť, že sa jeho stav zhoršoval. Podľa jeho však žalovaný k týmto zisteniam zaujal nepochopiteľne celkom opačný postoj.
4. Žalobca poukázal na to, že žalovaný, resp. ústredie v priebehu konania požiadali o vyšetrenie žalobcu psychológom z iného regiónu. V dôsledku toho bolo dňa 18.12.2018 realizované ďalšie psychologické vyšetrenie u PhDr. G. G., klinickej psychologičky. V lekárskej správe je uvedené, že má intelekt v pásme mentálnej subnormy, jeho IQ je 77 bodov a deteriorácia bola stanovená len na 11 %. Žalobca poukázal na to, že práve táto jednotlivá jedna lekárska správa v podstate sama o sebe zmenila postoj žalovaného v otázke priznania invalidného dôchodku. Žalobca následne musel podstúpiť u posudkových lekárov žalovaného ďalšie vyšetrenia. Zdôraznil, že 3 zo 4 lekárskych nálezov odôvodňovali priznanie invalidného dôchodku, nakoľko trpí mentálnou subnormou s patologickou deterioráciou, v dôsledku čoho bol pri určovaní invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudzovaný podľa kapitoly V, položky 1 prílohy č. 4 k zákonu č. 641/2003 Z. z. (organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity - stredne ťažká forma). Poukázal na to, že mu naposledy bola uznaná invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie 45 % plus zvýšenie o 5 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné zdravotné postihnutia. Žalovaný však de facto založil svoje rozhodnutie výlučne na lekárskej správe zo dňa 18.12.2018. Namietal, že táto lekárska správa bola vyhotovená úplne novým lekárom, s ktorým prvýkrát prišiel do styku až na samotnom vyšetrení. Tento lekár dôkladne nepoznal jeho anamnézu. Bol dokonca nútený žalovaným, aby išiel práve tomuto lekárovi z iného regiónu, pričom toto konanie žalovaného nemá oporu v zákone. Zdôraznil, že podľa zákona má povinnosť podrobiť sa vyšetreniu posudkového lekára žalovaného, avšak žalovaný si už nemôže klásť podmienky, aby žalobca išiel na vyšetrenie k inému lekárovi, ktorý nie je posudkovým lekárom. Toto konanie zo strany žalovaného je podľa žalobcu účelové až šikanózne.
5. Poukázal na § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. podľa ktorého, možno dospieť k záveru, že žalovaný, resp. posudkový lekár žalovaného sa pri rozhodovaní nemal riadiť len poslednou lekárskou správou zo dňa 18.12.2018, ale mal zohľadniť aj predchádzajúce lekárske správy, ktoré boli doposiaľ základom pre priznanie invalidity a náležite sa s nimi vysporiadať. Ak vznikol tak závažný rozpor medzi stanovením IQ a deterioráciou v dôsledku rôznych lekárskych správ, tak malo byť za účelom zistenia objektívneho stavu vykonané ďalšie vyšetrenie žalobcu u iného psychológa. Poukázal na to, že absolvoval ďalšie vyšetrenie, a to dňa 09.10.2019, pri ktorom PhDr. R. uzavrela, že jeho IQ je 70 bodov, pričom deterioráciu stanovila na 30 %. Táto psychologička pritom konštatovala, že „výsledky vyšetrenia svedčia pre organické poškodenie CNS stredne ťažkého stupňa.“ Táto nová lekárska správa potvrdzuje, že lekárska správa z 18.12.2018 nesprávne stanovila jeho zdravotný stav a naopak podporuje závery lekárskych správ zo dňa 07.07.1992, 23.03.2004, 13.09.2013. Táto lekárska správa tiež deklaruje, že určenie IQ a deteriorácie nie je exaktná veda, keďže ako možno vidieť v konaní sa nachádzajú viaceré lekárske správy, pričom každá určuje inú hodnotu IQ a deteriorácie.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe poukázal na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a na zákon č. 578/2004 Z. z. Uviedol, že lekárske správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 7. júla 1992, kontrolných psychologických vyšetrení zo dňa 23. marca 2004 a zo dňa 13. septembra 2013 boli pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu zohľadnené. Namietal, že žalobca neuviedol konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým zdravotným postihnutím, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov považuje za presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Žalovaný uviedol, že žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania.
7. K námietke žalobcu, že bolo vykonané ďalšie psychologické vyšetrenie uviedol, že zákon nevylučuje, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však neboli predložené žalobcom také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej, v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu. Vydané rozhodnutia, týkajúce sa posúdenia zdravotného stavu žalobcu, boli náležite odôvodnené a nevybočujú z medzí zákonných atribútov.
8. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení (vyjadrení k vyjadreniu žalovaného) uviedol, že sa žalovaný nevyjadril ku všetkým podstatným tvrdeniam uvedených v správnej žalobe a vyhol sa odpovediam na citlivé a rozhodujúce otázky ako napríklad - prečo žalovaný nútil žalobcu, aby išiel ku konkrétnemu lekárovi - psychologičke z iného regiónu PhDr. G. G.. Zopakoval, že tri zo štyroch lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v administratívnom spise odôvodňovali priznanie invalidného dôchodku. Napriek tomu posudkoví lekári a následne aj žalovaný rozhodli, že po desiatkach rokov sa u neho zlepšil zdravotný stav. K tomuto sa žalovaný odhodlal aj napriek tomu, že sám v napadnutom rozhodnutí zo dňa 04.10.2019 uvádza na str. 3, že „IQ a následná mentálna retardácia by sa v priebehu života nemali meniť.
9. Mal za to, že je nutné vychádzať z premisy, že pri tomto type duševného ochorenia sa jeho zdravotný stav nemôže zlepšiť. To je dané lekárskou vedou. Žalovaný týmto svojim rozhodnutím v podstate deklaroval 2 možnosti. Prvou je, že jeho zdravotný stav sa po desiatkach rokov zlepšil a to aj napriek ustálenému názoru lekárskej vedy o nemožnosti zlepšenia tohto typu duševného ochorenia. Druhou možnosťou je, že žalovaný v podstate deklaroval, že nebol desiatky rokov invalidný v takej miere a všetci lekári (psychológovia, posudkoví lekári žalovaného) u ktorých absolvoval vyšetrenia sa doposiaľ mýlili. Ohradil sa voči vyjadreniu žalovaného, že ide iba o jeho subjektívne presvedčenie, že jeho postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trval na tom, že dlhoročná zdravotná dokumentácia jasne deklaruje jeho zlý zdravotný stav evokujúci potrebu priznania invalidity nad 40 %. Keby sa riadne zisťoval skutkový stav, tak by sa spravilo ešte minimálne jedno vyšetrenie na zistenie jeho IQ a deteriorácie, ktoré by odstránilo rozpory. Žalobca uviedol, že pri posudzovaní zdravotného stavu posudkovými lekármi nebol podrobený vyšetreniam na zistenie IQ a deteriorácie. Pokiaľ ide o lekársku správu psychologičky PhDr. R. H., ktorú predložil v konaní pred súdom, tak je zrejmé, že na ňu nemal žalovaný prihliadať, avšak táto podporuje jeho tvrdenie, že závery PhDr. G. G. sú nesprávne a žalovaný zistil skutkový stav nesprávne, resp. nedostatočne.
10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
11. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali. Po oboznámení sa so správnou žalobou, jednotlivými vyjadreniami účastníkov, dôkazmi predloženými žalobcom a obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.
12. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. októbra 2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. júla 2019 týkajúce sa zániku nároku žalobcu na čiastočný invalidný dôchodok.
13. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Sociálna správa sociálneho zabezpečenia Bratislava rozhodnutím č. XX XX XX XXXX zo dňa 19. septembra 1992 priznala žalobcovi podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení čiastočný invalidný dôchodok od 03.06.1992. Z uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že nemá byť zaradený na psychicky náročnú prácu, ako aj práce, pri ktorých dochádza k nadmernej fyzickej námahe, práce v nevhodných klimatických podmienkach, vo výškach, u rýchlobežných strojov a na všetkých pracoviskách, kde hrozí riziko úrazu. Vhodné je pracovné zaradenie v odbore, v ktorom sa vyučil aj to na redukovaný úväzok. Zo zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 07.07.1992 vyplynulo, že žalobca je od narodenia sledovaný pre srdcovú chybu, pričom v roku 1979 bol z tohto dôvodu operovaný, je sledovaný na kardiológii. Taktiež je sledovaný z dôvodu epilepsie a pre mentálnu retardáciu. V tomto ohľade vyšetrenie 1985 preukázalo intelektový výkon v hraničnom pásme mentálnej retardácie. V čase priznania invalidity znel diagnostický záver posudkovej komisie - mentálna retardácia v pásme subnormy až ľahkej debility, suspektný organický syndróm s patologickou deterioráciou 20%, epilepsia typu GM a stav po operácii inkompletného AV kanála s reziduálnym nálezom mitrálnej insuf.
14. Takto bol zdravotný stav žalobcu uzavretý aj pri kontrolnej prehliadke v roku 1993. Pri následnej kontrolnej prehliadke v roku 1994 konajúci lekár ako diagnózu uzavrel stav po operácii VCC- inkompletnej formy AV kanála a insuf. dvojcípej chlopne, sekunádrna epilepsia typu GM a perinatálna encephalopatia.
15. Následne bol žalobca opätovne posudzovaný v roku 2002, pričom lekárka sociálneho zabezpečenia jeho stav uzavrela ako perinatálnu encefalopatiu s mentálnou retardáciou a sekundárnou epilepsiou so sporadickými generalizovanými záchvatmi, stav po operácii VCC, mitrálnu insuficienciu a chronickú hepatopathiu. Záverom konštatovala, že u posudzovaného od predchádzajúcej kontrolnej prehliadky nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, jeho pracovný potenciál naďalej poklesnutý na 50%. Uvedené bolo konštatované aj následne pri kontrolnej prehliadke v roku 2007 ako aj v roku 2012. Kontrolná prehliadka však bola skrátená o rok s tým, že by malo byť doplnené psychologické vyšetrenie mimorajónnym psychológom.
16. Z tohto dôvodu bola v roku 2013 okrem iného predložená aj správa z psychologického vyšetrenia, podľa ktorej je žalobcov intelektuálny výkon na dolnej hranici inferio, IQ 71 s patologickou deterioráciou 44 po vekovej korekcii. Pokles kvality mnestických schopností bol stanovený ako MQ 66, pričom je u žalobcu postihnutá najmä vštiepivosť pamäte pre nové dojmy, kvality kognitívno-vizuálnej percepcie ako i kvalita asociačnej pamäte a teda aj schopnosť učiť sa, vrátane výrazne zníženej koncentrácie, pozornosti matematického úsudku, schopnosti anticipácie, analýzy a syntézy. Záverom bolo konštatované, že uvedené svedčí o progredujúcom organickom psychosyndróme.
17. Následná kontrolná prehliadka bola stanovená na rok 2018, kedy posudkový lekár vydal žalobcovi tlačivo na zisťovaciu - kontrolnú prehliadku a mimorajónne psychologické vyšetrenie na overenie inteligenčného výkonu a patologickej deteriorácie. Z administratívneho spisu vyplýva, že bolo vydané tlačivo nazvané „ Vyžiadanie zdravotného výkonu na účely sociálneho poistenia“ a je na ňom uvedené meno PhDr. G. G..
18. Následne žalobca u danej (resp. žalovaným takto určenej lekárky) absolvoval vyšetrenie, a to dňa 18.12.2018. Z lekárskej správy tejto ošetrujúcej lekárky, ktorá má celkovo 11 riadkov vyplýva, že aktuálny intelektový výkon žalobcu je v pásme mentálnej subnormy ( IQ 77), index deteriorácie je 11 teda nevýznamný. U žalobcu je ľahko znížená schopnosť diferencovať podstatné a nepodstatné, detaily a abstrakciu. Jeho mnestické schopnosti boli vyhodnotené ako pásmo priemeru (MQ 93). Na základe uvedenej správy následne správne orgány rozhodli o tom, že žalobca viac nie je invalidný.
19. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. júla 2019 bol odňatý invalidný dôchodok od 8. augusta 2X19. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 4. októbra 2019 bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 3. júla 2019. Pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol u žalobcu určený na 40%.
20. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. ( § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.)
21. Odňatie invalidného dôchodku je vždy rozhodnutím, ktorým sa významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poberateľa tejto dávky. Takéto rozhodnutie preto musí byť založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav posudzovanej osoby musí byť preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú splnené medicínske podmienky pre odňatie dávky. Organizačná zložka žalovaného, ktorá rozhoduje vo veci, je povinná zadovážiť si potrebné podklady pre rozhodnutie v súlade s ust. § 195 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z., ako aj vykonať dokazovanie podľa § 196 tohto zákona. Dôkazom je pritom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Okrem dôkazov, ktorých vykonanie účastník navrhol, je povinný vykonať aj iné dôkazy, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
22. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že k odňatiu invalidného dôchodku došlo takmer po 30 rokoch od jeho priznania. Nie je pritom bez právneho významu, že pri poslednej kontrolnej lekárskej prehliadke, ktorá predchádzala odňatiu dávky, posudkový lekár konštatoval, že žalobca je od roku 1992 čiastočne invalidný pre perinatálnu encefalopatiu spojenú s mentálnou subnonormou, pričom v priebehu rokov sa u neho rozvinul aj organický psychosyndróm stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Na základe týchto záverov bol žalobca v roku 2013 naďalej uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% (45% + 5%). Z uvedeného je zrejmé, že pri poslednej kontrole zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom ( pred odňatím dávky) , žalovaný uzavrel, že u žalobcu je invalidizujúce perinatálne ochorenie spojené s mentálnou subnormou, ako aj stredne ťažký až ťažký psychosyndróm.
23. Pri ďalšej kontrolnej prehliadke v roku 2018 posudkový lekár vydal žalobcovi tlačivo „ na vykonanie zdravotného výkonu na účely sociálneho poistenia“, pričom v ňom označil konkrétnu lekárku ( PhDr. G.), u ktorej mal žalobca vyšetrenie absolvovať. Uvedená lekárka- psychologička potom diagnostikovala zdravotný stav žalobcu rozdielne ako predchádzajúci lekári a de facto tým spochybnila aj predchádzajúce závery správneho orgánu. Lekárka označená posudkovým lekárom dospela k výrazne odlišným záverom ohľadne IQ žalobcu a jeho deteriorácie. Je pritom potrebné zdôrazniť, že samotný žalovaný nikdy nespochybňoval správnosť, úplnosť a objektívnosť predchádzajúcich lekárskych záverov, čo sa prejavilo tým, že sa stali podkladom pre jeho rozhodovanie, na základe nich opakovane ustálil skutkový stav, ktorý následne viedol k opakovaným záverom ohľadne vzniku a trvania invalidity žalobcu. Od uznania invalidity v roku 1992 do roku 2018 pritom žalobca absolvoval u posudkových lekárov celkovo 6 kontrolných vyšetrení, ktorých výsledkom bol vždy záver, že žalobca je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Nebol žiadnym spôsobom spochybnený záver ohľadne deteriorácie intelektových schopností žalobcu resp. akýkoľvek iný diagnostický záver ohľadne jeho zdravotného stavu. Za tejto situácie žalobca ako poberateľ dávky potom oprávnene očakáva, že ak žalovaný v roku 2019 pristúpil k jej odňatiu, tak jeho záver ohľadne zlepšenia jeho zdravotného stavu bude postavený na takých podkladoch a dôkazoch, ktoré s určitosťou umožňujú takýto záver prijať.
24. Správny súd poukazuje opakovane na to, že v predmetnej veci nie je sporné, že od roku 1992 (kedy došlo k uznaniu invalidity žalobcu) do roku 2019 (kedy došlo k odňatiu invalidného dôchodku) boli vypracované psychológmi celkovo štyri lekárske správy ohľadne zdravotného stavu žalobcu. Tri z nich boli podkladom rozhodovania správneho orgánu a pre prijatie záveru, že zdravotný stav žalobcu podmieňuje 50% pokles jeho pracovnej schopnosti. Následne jeden lekár zhodnotil zdravotný stav žalobcu odlišne a to najmä v časti jeho IQ a deteriorácie intelektu a jeho lekárska správa sa stala podkladom pre úplné odňatie priznanej dávky. Uvedené sa pritom stalo za situácie, keď sám správny organ konštatoval, že vo všeobecnosti sa deteriorácia nemôže meniť (zlepšovať alebo zhoršovať). Okrem toho uvedená sporná lekárska správa PhDr. G. neobsahuje žiadne údaje o použitých metódach, vykonaných vyšetreniach, ktoré sa stali podkladom pre takéto závery. Nie je ani zrejmé, či došlo k oboznámeniu sa lekárky s celkovou zdravotnou dokumentáciou žalobcu. Správa v podstate obsahuje výlučne medicínske závery.
25. Správny súd zdôrazňuje, že napriek konštatovaniu žalovaného, že nie je možné, aby objektívne došlo k zmene deteriorácie, bol nakoniec prijatý záver, že aktuálne zistené diagnostické závery (najmä novozistená deteriorácia) odôvodňujú záver o zlepšení zdravotného stavu žalobcu a to v takom rozsahu, ktorý má za následok úplné odňatie sociálnej dávky. Odhliadnuc od vnútorného rozporu v tvrdeniach správneho orgánu, ktorý sám o sebe predstavuje závažnú vadu rozhodnutia, keď spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť, je správny súd toho názoru, že skutkový stav nebol zistený v rozsahu, ktorý by umožňoval vo veci rozhodnúť.
26. V konaní pred správnym orgánom je ako dôkaz možné použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. V zásade nie je vylúčené, aby správny orgán požiadal posudzovanú osobu o predloženie aktuálnej lekárskej správy ohľadne jej zdravotného stavu, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci. Pokiaľ však nejde o znalecké dokazovanie, tak by nemal určovať konkrétneho lekára, u ktorého by sa mal dať posudzovaný vyšetriť. Postup, ktorý bol posudkovým lekárom v predmetnej právnej veci zvolený neodôvodňuje ani ustanovenie § 156 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý upravuje zdravotné výkony za účelom zdravotného poistenia ( tlačivo vystavené posudkovým lekárom MUDr. T.).
27. Okrem toho za situácie ako bola opísaná vyššie, je správny súd toho názoru, že uvedená lekárska správa PhDr. G., sama o sebe nemôže predstavovať podklad pre rozhodovanie správneho orgánu o odňatí priznanej sociálnej dávky. Môže na základe nej maximálne vyvstať určitá pochybnosť, ktorú je však potrebné ďalším postupom správneho orgánu odstrániť tak, aby tu bol daný nepochybný základ pre prijatie záveru ohľadne ďalšieho trvania invalidity žalobcu. Správny súd je toho názoru, že takýmto pokladom môže byť za daných okolností len nariadenie znaleckého dokazovania. Ustanovený znalec by mal po riadnom vyšetrení žalobcu a oboznámení sa s jeho zdravotnou dokumentáciou zodpovedať v znaleckom posudku vypracovanom podľa zákona o znalcoch základné otázky týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu, možnosti jeho zlepšenia, prípadne aj otázky určitých rozdielov v určených deterioráciach. Následne by po vyhodnotení všetkých dôkazov mohli byť správnym orgánom prijaté skutkové , právne závery a bolo by možné vo veci rozhodnúť.
28. Záverom správny súd poukazuje aj na dôkaz predložený žalobcom na podporu svojho tvrdenia ohľadne nedostatočne, resp. nesprávne zisteného skutkového stavu. Predložená lekárska správa PhDr. H. obsahuje záver ohľadne organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy žalobcu stredne ťažkého stupňa s 30% deterioráciou intelektových schopností. Aktuálne IQ bolo určené na 70, čo zodpovedá úrovni debility. Aj z uvedeného dôkazu je taktiež zrejmé, že je tu potreba nariadiť vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozhodných skutočností potrebných pre riadne zistenie skutkového stavu a správne právne posúdenie veci.
29. S poukazom na uvedené správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj ústredia podľa § 191 ods. 1 písm. d),e) SSP a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania v naznačenom smere.
30. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca bol v konaní plne úspešný a preto mu bola v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP priznaná plná náhrada trov konania. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník v samostatnom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.