Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60C-71-2020.pdf
PDF · 73.12 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-60C/71/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, v právnej veci žalobkyne: O. D., trvale bytom: Y. XX, I., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, odbor odmeňovania, oddelenie spracovania platov a príjmov, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, Pracovisko: Mierová 23, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 18.11.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení: „Súd nariaďuje odporcovi, aby nevykonával naďalej zrážky zo mzdy pre spoločnosť, s ktorou nemá navrhovateľka uzavretú žiadnu mandátnu zmluvu a ani inú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej by sa mali vykonávať aj naďalej zrážky zo mzdy.“
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila nasledovnými skutočnosťami. Žalobkyňa uviedla, že si nie je vedomá, z akého titulu sú vykonávané zrážky zo mzdy, nevie o žiadnej exekúcii vedenej proti jej osobe. Vo výplatnom termíne za mesiac 10/2020 jej bola strhnutá exekučná čiastka vo výške 460 eur bez toho, aby jej bolo doručené akékoľvek oznámenie zo súdu, na základe ktorého sa vykonávajú exekučné zrážky zo mzdy. Zamestnávateľ jej oznámil, že mu prišiel list z EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, že jej majú vykonávať zrážky. Uviedla, že medzi ňou a uvedenou spoločnosťou nemá uzavretú žiadnu zmluvu o pôžičke, ani iný druh mandátnej zmluvy, ktoré by ich oprávňovali k zrážkam zo mzdy. Ďalej tvrdila, že začatím výkonu zrážok zo mzdy zo strany osobného úradu sa znížila hodnota jej životnej úrovne. Obratom požiadala osobný úrad o nevykonávanie zrážok zo mzdy, kde poukázala na protiprávnosť konania, pričom úrad jej žiadosť odmietol akceptovať, preto žiada súd o nariadenie tohto neodkladného opatrenia.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila: kópiu výplatnej pásky za september 2020; kópia výplatnej pásky za október 2020; žiadosť o okamžité zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy zo dňa 12.11.2020; výpis z databázy registra organizácií vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
9. Podľa § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 551 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
14. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj ňou predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že tomuto návrhu nemožno vyhovieť.
15. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania vrátane označenia strany sporu - v tomto prípade za označenie subjektu rušiteľa svojho práva, teda žalovaného.
16. V podanom návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, označila žalobkyňa ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti (žalovaného) svojho zamestnávateľa (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky).
17. Pod pojmom vecná legitimácia sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie / povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže / neosvedčí, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje mechanizmus na zabezpečenie pohľadávky, ktorý v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka uzatvára veriteľ (v danom prípade EOS KSI Slovensko, s.r.o.) s dlžníkom (žalobkyňou), pričom platiteľ dlžníkovej mzdy (žalovaný) nie je účastníkom takejto dohody. Súd dáva žalobkyni do pozornosti skutočnosť, že zákaz uplatňovania / použitia dohody o zrážkach zo mzdy možno žiadať iba vo vzťahu k účastníkovi takejto dohody, teda veriteľovi, s ktorým má uzavretý záväzkovoprávny vzťah. S platiteľom mzdy, teda so žalovaným, má žalobkyňa uzavretý pracovnoprávny vzťah, pričom ustanovenie § 551 OZ spája predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy so vznikom povinnosti platiteľa mzdy vykonávať zo mzdy dlžníka zrážky zo mzdy a tieto poukazovať veriteľovi.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zákazu uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy voči subjektu, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda nesvedčí mu povinnosť vyplývajúca zo záväzkovoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, súd z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného návrh zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto by mala nahradiť trovy konania žalovanému, no keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože v zmysle § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.