Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_76S-18-2020.pdf
PDF · 74.07 KB
No categories available
76S/18/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: XO corp. s. r. o., so sídlom Pionierska 1587/13, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 424 285, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101179105/2020 zo dňa 15. júla 2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 29.09.2020 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101179105/2020 zo dňa 15.07.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100701200/2020 zo dňa 18.03.2020, ktorým správca dane vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozdiel dane v sume 111.600,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Žalobca uvedený návrh odôvodnil tým, že výkonom rozhodnutia hrozí závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty. Uviedol, že existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky, by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu vo veci odpadol exekučný titul, pričom navrátenie do predošlého stavu by nebolo možné. V takom prípade by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. Žalobca mal za to, že nie je povinný preukazovať, že ujma výkonom rozhodnutia bezprostredne nastane, ale postačí preukázať, že existuje hrozba závažnej ujmy. Žalobca uviedol, že podniká v oblasti hotelierstva a cestovného ruchu (žalobca má prevádzkovať rodinný rezort Y. L. v Z. R.) a vymáhanie daňového rozdielu v čase mimoriadnych opatrení súvisiacich so šírením nákazlivej ľudskej choroby (COVID-19) by bolo pre neho likvidačné. Žalobca tiež poukázal na jeho účtovnú závierku za rok 2019, podľa ktorej mu za účtovné obdobie po zdanení vznikla strata v sume 222.657,- Eur, pričom v roku 2020 žalobca očakáva v dôsledku koronakrízy ešte horší výsledok hospodárenia. Povinnosť doplatiť daňový dorubok vo výške 111.600,- Eur by tak znamenala likvidáciu podnikateľskej činnosti žalobcu a potenciálnu stratu niekoľkých desiatok pracovných miest.
3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca nepredložil žiadne argumenty a neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalobcovi by v prípade vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí hrozila závažná ujma, ktorá by mala za následok platobnú neschopnosť žalobcu. Žalovaný mal za to, že žalobca nie je prevádzkovateľom rezortu Y. L., nakoľko uvedený rezort prevádzkuje spoločnosť A. R., ktorej predsedom predstavenstva je osoba totožná s konateľom žalobcu. Žalovaný uviedol, že z informačného systému finančnej správy zistil, že daňový
subjekt A. R. sa správcovi dane vyjadril, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie ubytovacích, reštauračných a rekreačno-zábavných služieb pre klientov K. Y. L..
4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
9. Po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
10. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal na to, že by mu okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, ktorá by bola likvidačná pre jeho podnikateľskú činnosť a mohla by znamenať stratu niekoľkých desiatok pracovných miest. V prípade eventuálneho úspechu žalobcu v súdnom konaní by žalovanému odpadol exekučný titul a v prípade, že by medzičasom došlo k daňovej exekúcii, navrátenie do pôvodného stavu by nebolo možné, čo by malo za následok ďalšie súdne konania o náhradu škody a ušlý zisk.
11. Tvrdenia žalobcu o hrozbe závažnej ujmy však zostali len v rovine jeho hypotetických úvah o možných následkoch, ktoré bližšie v konkrétnostiach nešpecifikoval ani nijakým spôsobom neosvedčil. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby závažnej ujmy v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
13. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
14. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).