Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-59-2020.pdf
PDF · 130.96 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcov: v rade A/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXXX/X, W., v rade B/ Ing. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, v rade C/ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom, so sídlom L. č. XXX/X, J., proti žalovanému: Okresný úrad Námestovo, so sídlom Miestneho priemyslu č. 571, Námestovo, za účasti ďalších účastníkov: v rade 1/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX/XX, H. V., v rade 2/ Poľovnícka spoločnosť OSADA, so sídlom Trojičné námestie č. 191, Tvrdošín, IČO: 42 352 258, právne zast.: AKSAMOŠ, s.r.o., so sídlom Mieru č. 282, Námestovo, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného číslo OU-NO-PLO2-2020/002830 zo dňa 05.03.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým opatrením číslo OU-NO-PLO2-2020/002830 zo dňa 05.03.2020 Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého opatrenia (ďalej zákon o poľovníctve) zaevidoval Zmluvu o užívaní Poľovného revíru Oravská Priehrada uzatvorenú dňa 24.06.2019 podľa § 13 zákona o poľovníctve medzi vlastníkmi spoločného Poľovného revíru Oravská Priehrada, zastúpenými Y. I. ako splnomocnencom na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov pri podpise zmluvy o užívaní poľovného revíru, zvoleným Zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Oravská Priehrada, konaným dňa 18.06.2019 v priestoroch Penziónu Oravia Námestovo, ktorého priebeh bol osvedčený v notárskej zápisnici č. N 251/2019, NZ 20009/2019, NCR1s 20470/2019 a užívateľom poľovného revíru Poľovníckou spoločnosťou OSADA, so sídlom Tvrdošín. V opatrení uviedol, že na okresný úrad dňa 15.01.2020 došla od Poľovníckej spoločnosti OSADA žiadosť o zaevidovanie Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Oravská Priehrada spolu s návrhom na vymenovanie poľovníckeho hospodára a členov poľovníckej stráže. Žalovaný preskúmal obsahové náležitosti predloženej žiadosti o zaevidovanie zmluvy spolu s prílohami, ako aj vyjadrenie M. J. zo dňa 15.02.2020. V procese skúmania splnenia podmienok potrebných k zaevidovaniu zmluvy o užívaní Poľovného revíru Oravská Priehrada v zmysle § 16 zákona o poľovníctve sa zameral v prvom rade na to, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona a či je táto zmluva uzavretá medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona. Následne skúmal, či subjekty, ktoré zmluvu o užívaní poľovného revíru uzavreli, mali na jej
uzatvorenie oprávnenie. Poľovný revír Oravská Priehrada (ďalej PR Oravská Priehrada) bol uznaný rozhodnutím ONV v Dolnom Kubíne, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. PLVH 334/1983-les zo dňa 03.03.1983 a zmenený rozhodnutím Lesného úradu Dolný Kubín číslo: 430/1994-33-Hl zo dňa 21.11.1995, ktorého celková výmera je 5 302 ha poľovných pozemkov. Z registra zmlúv, ktorý vedie okresný úrad, je dostatočne preukázané, že v súčasnosti v PR Oravská Priehrada nie je zaevidovaná žiadna zmluva o užívaní tohto poľovného revíru, nakoľko platnosť predchádzajúcej zmluvy skončila 12.01.2020. Ďalej žalovaný po preskúmaní obsahových náležitostí Zmluvy o užívaní PR Oravská Priehrada zistil, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 14 ods. 3 citovaného zákona a je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, nakoľko Poľovnícka spoločnosť OSADA (ďalej PS OSADA) je poľovníckou organizáciou podľa § 32 zákona o poľovníctve a je zapísaná v centrálnom registri poľovníckych organizácií, ktorý vedie podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona o poľovníctve Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Následne žalovaný skúmal, či subjekty, ktoré Zmluvu o užívaní PR Oravská Priehrada uzatvorili, mali na jej uzatvorenie oprávnenie. K aplikácii § 13a zákona o poľovníctve uviedol, že právnická osoba oprávnená na vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže musí mať tzv. výlučné správcovstvo k 2/3 výmere a nie je teda možné, aby bola vyhlásená verejná obchodná súťaž na užívanie poľovného revíru, kde je štát vlastníkom viac ako 2/3 výmery poľovného revíru, no správcovstvo je rozložené medzi viaceré oprávnené subjekty (správcov). Z podkladov preukazujúcich vlastníctvo k poľovným pozemkom začlenených do PR Oravská Priehrada spracovaných Y. S. - GEODET a Ing. M. H., poradenstvo a služby v oblasti nehnuteľností, ktoré boli zamerané na zistenie výmery poľovných pozemkov v PR Oravská Priehrada, ktoré spravuje Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., bolo zistené, že Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. (ďalej SVP) spravuje poľovné pozemky vo výlučnom vlastníctve SR vo výmere 52,45 % z celkovej výmery. Okrem toho ďalšie pozemky vo vlastníctve SR sú uvedené na listoch vlastníctva (LV), v ktorých je evidovaná vada tzv. duplicitného vlastníctva, avšak 3,535 % z výmery poľovných pozemkov na týchto listov vlastníctva touto vadou netrpí. Celkovo štát v správe SVP vlastní 55,98 % z celkovej výmery PR Oravská Priehrada. Uvedené percento bolo spracované Ing. M. H. ku dňu 05.06.2019, t.j. v čase uzatvárania Zmluvy o užívaní PR Oravská Priehrada. Podklady spracované Y. S. boli vypracované dňa 05.02.2020, t.j. až po výzve na predloženie dokladov zo strany žalovaného. Podľa týchto dokladov má SVP v správe 52,5108 % výmery PR Oravská Priehrada (bez duplicitného vlastníctva). Vykonanou kontrolou prostredníctvom katastrálneho portálu a údajov vedených v Lesníckom geografickom informačnom systéme vybraných parciel neboli zistené rozdiely v údajoch uvádzaných v predložených dokladoch, a preto žalovaný považoval doklady o vlastníctve spracované Ing. H. a Y. S. za hodnoverné. Odhliadnuc od výmery poľovných pozemkov, ktoré sú evidované na LV s duplicitným vlastníctvom, mal žalovaný preukázané z oboch dokladov, že SVP spravuje v PR Oravská Priehrada poľovné pozemky na výmere väčšej ako 50 % z celkovej výmery PR. Započítaním výmery poľovných pozemkov evidovaných na LV, ktoré sú zaťažené vadou duplicitného vlastníctva, ale len toho podielu, ktorý nie je dotknutý duplicitným vlastníctvom, je výmera poľovných pozemkov v správe SVP 55,98 % z celkovej výmery PR. Z vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že na užívanie PR Oravská Priehrada nie je možné uplatniť postup podľa § 13a zákona o poľovníctve a SVP bol oprávnený na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov PR Oravská Priehrada postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve. Podľa notárskej zápisnice, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia, je zrejmé, že Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov PR Oravská Priehrada sa konalo 18.06.2019. Notárska zápisnica obsahuje aj prezenčnú listinu, v ktorej sú uvedené údaje v zmysle § 5 ods. 5 citovaného zákona. Predložené doklady o vlastníctve a s nimi spojené jednotlivé splnomocnenia osôb zúčastnených na zhromaždení boli predložené na výmeru 56,24 % z celkovej výmery PR, a preto zhromaždenie bolo uznášaniaschopné podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona. Podľa uznesenia č. 5 notárskej zápisnice zhromaždenie rozhodlo 58,2098 % počtom hlasov o postúpení užívania PR Oravská Priehrada v súlade s § 13 zákona o poľovníctve PS OSADA. Podľa uznesenia č. 7 bol zvolený splnomocnenec Y. I. na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov pri podpise zmluvy o užívaní PR Oravská Priehrada s PS OSADA. Keďže boli splnené všetky podmienky evidencie zmluvy uvedené v § 16 ods. 1 citovaného zákona, žalovaný zmluvu dňa 05.03.2020 zaevidoval.
2. Proti tomuto opatreniu v zákonnej lehote podali správnu žalobu žalobcovia. Uviedli, že sú vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do PR Oravská Priehrada. Podstata ukrátenia žalobcov na ich právach spočíva v tom, že zákonodarca v § 13a zákona o poľovníctve osobitne upravil formu rozhodovania o podmienkach užívania PR v prípade, ak je viac ako 2/3 poľovných pozemkov zahrnutých v PR vo vlastníctve (správe) štátu. V prípade PR disponuje štát prostredníctvom ním (jeho ministerstvami) zriadených štátnych podnikov (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. a LESY SR,
š.p.) viac než 80 % výmery PR. Preto je vylúčené, aby sa o spôsobe užívania PR rozhodovalo na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve, naopak bolo potrebné vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž podľa § 13a citovaného zákona. V prípade, ak by bol dodržaný zákonný postup, v rámci verejnej obchodnej súťaže nie je garantované, že by z nej vyšiel ako víťaz ďalší účastník v rade 2/ a najmä by bol úspešný subjekt, ktorý by ponúkol z hľadiska výšky náhrady za užívanie PR najvýhodnejšiu cenu. Nevýhodnosť zmluvy o užívaní PR spočíva hlavne v absurdne nízkej výške náhrady za užívanie PR, nakoľko na Zhromaždení vlastníkov bol prezentovaný záujem o užívanie revíru za cenu 4 Eur/ha/rok užívania. Zaevidovaním absolútne neplatnej zmluvy o užívaní PR podľa § 39 Občianskeho zákonníka konal žalovaný v rozpore s právnymi predpismi a tým vlastníkom poľovných pozemkov spôsobil ujmu na ich vlastníckych právach a právom chránených záujmoch. Úlohou príslušného orgánu štátnej správy je nielen preskúmavať zákonnosť postupov v rámci vzniku a uzatvárania zmlúv o užívaní poľovných revírov prostredníctvom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, t.j. postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve, ale aj to, či je vôbec takýto postup v danej konkrétnej situácii zákonný. Pokiaľ by žalovaný postupoval správne, dospel by k záveru, že v danom prípade bola nutná aplikácia § 13a citovaného zákona a nie postup podľa § 5. Na toto žalovaného upozornil už žalobca v rade A/ podaním zo dňa 15.02.2020. Právny názor žalovaného, že dvojtretinovou väčšinou musí disponovať jediný oprávnený subjekt a táto väčšina nemôže byť rozložená medzi viacero subjektov, odporuje samotnému označeniu predmetného ustanovenia, zmyslu a účelu zákona, aj elementárnej logike. Je totiž zrejmé, že zákonodarca mal záujem na čo najlepšom hospodárení s majetkami vo vlastníctve, resp. správe štátu a je teda zrejmé, že bez ohľadu na to, koľko štátnych podnikov má jeho majetok v správe, podstatné je vždy zvoliť najvýhodnejšiu možnosť či ponuku, čo môže najlepšie garantovať práve inštitút verejnej obchodnej súťaže. Tá môže zabrániť prípadnej svojvôli splnomocnených zástupcov konajúcich za inštitúcie spravujúce majetok štátu a tým lepšie chrániť jeho, najmä ekonomické záujmy. Namietal tiež v tejto súvislosti, že žalovaný sa striktne drží informácií, ktoré vyplývajú z poznámky k § 13a zákona o poľovníctve, avšak nerešpektuje ustálenú súdnu prax, podľa ktorej poznámka pod čiarou ma čisto informatívny charakter a nie je súčasťou právneho predpisu, to znamená, nie je právne záväzná a nemôže mať väčší význam ako samotné znenie zákona, jeho obsah a najmä zmysel a účel. Žiadali napadnuté opatrenie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.07.2020. Zotrval na právnom názore, že právnická osoba oprávnená na vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže musí mať tzv. výlučne správcovstvo k 2/3 výmery PR a nie je možné, aby bola vyhlásená verejná obchodná súťaž na užívanie poľovného revíru, kde je štát vlastníkom viac ako 2/3 výmery PR, no správcovstvo je rozložené medzi viaceré oprávnené subjekty (správcov).
4. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník v rade 1/ podaním zo dňa 30.06.2020. Považoval výklad § 13a zákona o poľovníctve zo strany žalobcov za účelový a nesprávny, pretože za merito nepovažujú znenie tohto ustanovenia, ale názov paragrafu v zákone o poľovníctve. Zákonodarca v texte paragrafu jednoznačne definuje podmienku jeho uplatnenia, a to správu 2/3 väčšiny revíru jednou právnickou osobou. SVP nemá v správe v revíri Oravská Priehrada žiadne lesné pozemky, lesný majetok a pôdu ani iný poľnohospodársky majetok v zmysle podľa odkazu 9) k § 13a, teda v zmysle § 34 zákona č. 330/1991 Zb., resp. § 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z.z., ani v zmysle odkazu 3 tohto ustanovenia, teda napr. § 5 ods. 4 zákona č. 281/1997 Z.z., § 17 zákona č. 229/1991 Zb. alebo § 65 ods. 1 písm. k) 19. bod zákona č. 543/2002 Z.z.. SVP má v PR Oravská Priehrada v správe výlučne pozemky v kategórii vodné plochy. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcov JUDr. Norbert Horváth podal po ukončení Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov trestné oznámenie na trestný čin poškodzovania štátu a vyšetrovací orgán prešetril celý proces prípravy zvolania a priebehu zhromaždenia aj z pohľadu § 13a zákona o poľovníctve, pričom nezistil žiadne porušenie zákona a trestné oznámenie zamietol. K tvrdenému poškodeniu žalobcov z dôvodu nízkej ceny nájomného za poľovné pozemky uviedol, že je irelevantné tvrdenie v žalobe, že na zhromaždení vlastníkov bol prezentovaný záujem o užívanie revíru za 4 Eur/ha/rok užívania. Túto ponuku podal samotný právny zástupca žalobcov JUDr. Horváth, ktorý ale nebol splnomocnený viac ako 50 % drobných vlastníkov, a teda nebol subjektom v zmysle § 13 ods. a) zákona o poľovníctve, ktorý by vôbec mohol uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného revíru. Samotná cena, ktorá bola schválená na zhromaždení vlastníkov nie je „absurdne nízka“, ako sa to v žalobe tvrdí. Ponúknutá cena 0,41 Eur/ha vodných plôch bola 3-krát vyššia ako cena v doteraz platnej zmluve, kde bola stanovená na 0,13 Eur/ha ročne. Podanie žaloby považoval za samoúčelné, jej cieľ nie je založený na deklarovanej ochrane práv a oprávnených záujmov vlastníkov poľovných pozemkov, pretože tieto
neboli ohrozené porušením žiadnej právnej normy. Žaloba je typickým šikanóznym prostriedkom a nesleduje ciele, ktorými sa zdôvodňuje. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.
5. Ďalší účastník v rade 2/ sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 29. júna 2020. Podľa neho je znenie § 13a zákona o poľovníctve dostatočne jasné na to, aby z neho bolo možné vyvodiť záver, že musí ísť o jednu právnickú osobu a nie právnické osoby, ktoré spolu napĺňajú ďalšiu časť hypotézy tejto právnej normy. Keďže o takúto situáciu v danom prípade nešlo, netrpí napadnuté opatrenie vadou, ako to tvrdia žalobcovia. Poukázal na to, že ako v prípade legislatívnej poznámky, tak aj v prípade nadpisu nad znením právnej normy nejde o právne záväzný text právnej normy a jeho miesto je nanajvýš pri aplikácii systematického výkladu textu právnej normy. Legislatívna poznámka k § 13a obsahuje konečný výpočet a nie výpočet demonštratívny. Toto ustanovenie sa teda vzťahuje len na právnické osoby uvedené v poznámke pod čiarou. Štátna organizácia SVP by podľa znenia tejto poznámky nenaplnila definíciu právnickej osoby majúcej v správe poľovné pozemky. Argument, že musí ísť o jednu právnickú osobu vyplýva aj z toho, že v prípade aplikácie tohto ustanovenia na spoločnú správu viacerými štátnymi organizáciami by bolo nutné dôsledne upraviť postup vykonávania verejnej súťaže a dať odpoveď na viaceré otázky, napríklad, ktorá organizácia má zabezpečiť vyhlásenie verejnej súťaže, ktorá organizácia môže zastupovať iné organizácie, atď.. Ďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcov, ktorí neustáli tvrdenie existencie inej relevantnej ponuky na nájomné, nakoľko ponuka, na ktorú sa odvolávajú, nespĺňala náležitosti ponuky možného užívateľa poľovného revíru. Poukazoval na to, že žalobcom patria nepatrné výmery oproti celkovej výmere poľovného revíru, čo spochybňuje existenciu reálneho ukrátenia na právach žalobcov, nakoľko aj v prípade teoretického dohodnutia inej úhrady za užívanie pozemkov by im patrila len nepatrná časť tejto náhrady. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili replikou zo dňa 28. júla 2020. Opätovne poukázali na to, že žalovaný preferuje čisto gramatický výklad § 13a zákona o poľovníctve, pričom výklad právnej normy musí byť súladný so zmyslom a účelom zákona. Nad rámec žalobných bodov rozšírili žalobu o námietku, že poukázali na legislatívne pravidlá vlády (znenie účinné od 29.05.2019), kde sa konštatuje, že poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu, preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu.
7. Žalobcovia sa ďalej replikou vyjadrili k vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 1/ podaním zo dňa 28. júla 2020. K trestnému oznámeniu, ktoré uvádza ďalší účastník v rade 1/ v jeho vyjadrení, poukázali na to, že z neho vyplýva, že boli ukrátení na svojich právach v zahlasovaní ďalšieho účastníka v rade 1/ konajúceho za SVP za najnižšiu navrhovanú výšku náhrady za užívanie PR Oravská Priehrada. Poukázali na to, že ďalší účastník v rade 1/ preferuje rýdzo gramatický výklad § 13a zákona o poľovníctve, ktorý je v rozpore so zmyslom a účelom zákona. Nad rámec žaloby namietali, že aj vodné plochy sú v súlade s § 2 písm. o) v spojení s § 2 písm. f) zákona o poľovníctve jednoznačne definované ako poľovné pozemky. Taktiež nad rámec žalobných bodov poukázali na legislatívne pravidlá vlády zo dňa 29. mája 2019.
8. Žalobcovia sa ďalej replikou vyjadrili k vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 2/ podaním zo dňa 28. júla 2020. Nad rámec žalobných bodov poukázali na legislatívne pravidlá vlády v znení účinnom od 29. mája 2019. Pokiaľ má ďalší účastník v rade 2/ za to, že § 13a zákona o poľovníctve sa vzťahuje výlučne na správcov poľovných pozemkov vo vlastníctve SR, ktoré majú charakter lesných alebo poľnohospodárskych pozemkov, poukázal na § 2 písm. o) v spojení s § 2 písm. f) zákona o poľovníctve, ktorý považuje vodné plochy za poľovné pozemky. Taktiež mal za to, že ďalší účastník v rade 2/ preferuje rýdzo gramatický výklad § 13a zákona o poľovníctve, ktorý je v rozpore so zmyslom a účelom zákona.
9. K replike žalobcov k vyjadreniu žalovaného sa žalovaný vyjadril duplikou zo dňa 11.08.2020. Zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 06.07.2020.
10. K replike žalobcov k vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 1/ sa vyjadril ďalší účastník v rade 1/ duplikou zo dňa 11.08.2020. Žalobu žiadal zamietnuť.
11. K replike žalobcov na vyjadrenie ďalšieho účastníka v rade 2/ sa vyjadril ďalší účastník v rade 2/ duplikou zo dňa 07.08.2020. Žiadal žalobu zamietnuť.
12. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec v zmysle § 177 na nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súd poriadok (ďalej SSP) v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) a zistil, že žalobným bodom nie je možné priznať úspech, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov:
13. Z administratívneho spisu bolo zistené, že na základe žiadosti o zaevidovanie Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Oravská Priehrada bolo začaté administratívne konanie podľa § 13 zákona o poľovníctve. Výsledkom administratívneho konania bolo zaevidovanie Zmluvy o užívaní PR Oravská Priehrada medzi vlastníkmi spoločného PR Oravská Priehrada zastúpenými Y. I., ako splnomocnencom na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov pri podpise Zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorý bol zvolený zhromaždením vlastníkom poľovných pozemkov PR Oravská Priehrada konanom dňa 18.06.2019 a užívateľom PR Poľovníckou spoločnosťou Osada. O užívaní PR Oravská Priehrada rozhodli vlastníci poľovných pozemkov PR Oravská Priehrada nadpolovičnou väčšinou hlasov hlasovaním na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo v zmysle § 5 zákona o poľovníctve. Podľa právneho názoru žalovaného zo znenia ustanovenia § 13a zákona o poľovníctve vyplýva, že vyhlasovateľom obchodnej verejnej súťaže môže byť len právnická osoba, ktorá je správcom poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu vo výmere viac ako 2/3-ny z celkovej výmery dotknutého PR, preto nebol aplikovaný § 13a citovaného zákona. Žalovaný poukázal na odkaz 9) k § 13a, pričom správcom môže byť len Slovenský pozemkový fond alebo právnická osoba, ktorej jej zakladateľ alebo zriaďovateľ zveril do správy lesný pozemok vo vlastníctve štátu a tiež ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov. Okrem toho právnická osoba oprávnená na vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže musí mať tzv. výlučné správcovstvo k zmienenej k zmienenej 2/3-vej výmere, a teda nie je možné, aby bola vyhlásená verejná obchodná súťaž na užívanie poľovného revíru, kde je štát vlastníkom viac ako 2/3-ny výmery poľovného revíru, no správcovstvo je rozložené medzi viaceré oprávnené subjekty (správcov). Medzi účastníkmi nebol spor o tom, že Slovenský vodohospodársky podnik š. p. má v správe pozemky celkovo o výmere 55,98 z celkovej výmery PR Oravská Priehrada. Lesy Slovenskej republiky hlasovali percentom 20,6306 % váhou hlasov. JUDr. W. Q., M. J. a Y. N. spolu s váhou 0,3549 % a SVP, Ing. R. U., T. F., Ing. R. U., Mgr. M. R., S. F. hlasovali 58,2098 % váhou hlasov.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve v znení účinnom ku dňu 05.03.2020 (deň vydania napadnutého opatrenia) vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie").
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.
Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
Podľa § 13 ods. 1 písm. b) citovaného zákona užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32.
Podľa § 13a citovaného zákona ak právnická osoba, 9) ktorá má v správe dvojtretinovú výmeru poľovných pozemkov, postupuje užívanie poľovného revíru inej osobe zmluvou podľa § 13, nepostupuje podľa § 5. Užívateľa poľovného revíru vyberie na základe obchodnej verejnej súťaže; 9a) 9) § 34 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. § 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. 9a) § 281 až 288 Obchodného zákonníka. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona
Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.
Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
Podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
Podľa § 3 ods. 1, 2 z.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
15. Správny súd sa na začiatok právneho posúdenia vyjadrí k splneniu procesných podmienok na vedenie správneho súdneho konania. Čo sa týka včasnosti žaloby, táto bola podaná v lehote, aj keď žalobcovia v rade A/, B/ a C/ neboli priamo účastníkmi administratívneho konania, ktorým by bolo napadnuté opatrenie doručené, avšak v administratívnom konaní ich na základe uznesenia č. 7 notárskej zápisnice zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 18.06.2019 zastupoval Y. I. (ďalší účastník v rade 1/). Tomuto bolo napadnuté opatrenie doručené dňa 10.03.2020, a preto lehota na podanie žaloby uplynula dňa 10.05.2020. Na námietky uplatnené neskôr správny súd v zmysle § 183 SSP už neprihliadol. Taktiež bola splnená podmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby v zmysle § 177 ods. 1 SSP, vzhľadom na to, že evidovaná Zmluva o užívaní poľovného revíru zasiahla aj do práv žalobcov v rade A/, B/ a C/ ako vlastníkov poľovných pozemkov, keďže predmetnou zmluvou boli aj ich poľovné pozemky postúpené novému užívateľovi Poľovníckej spoločnosti Osada za náhradu za užívanie poľovného revíru dohodnutú práve v tejto zmluve. Skutočnosť, že žalobcovia vlastnia len nepatrnú časť poľovného revíru, z pohľadu ich aktívnej procesnej legitimácie nemá žiaden význam a nemôže im byť na ujmu z pohľadu uplatnenia ich práv vyplývajúcich z ich vlastníctva poľovných pozemkov zahrnutých do poľovného revíru.
16. Ďalej sa súd zaoberal základnou žalobnou námietkou a to, že v danom prípade mal byť dodržaný postup podľa § 13a zákona o poľovníctve, a teda že štát mal vyhlásiť verejnú obchodná súťaž a nie postupovať podľa § 5 zákona o poľovníctve, t. j. zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Správny súd sa s touto námietkou nestotožnil.
17. V zmysle § 13a citovaného zákona, ak právnická osoba, ktorá má v správe dvojtretinovú výmeru poľovných pozemkov, postupuje užívanie poľovného revíru inej osobe zmluvou podľa § 13, nepostupuje podľa § 5. Užívateľa poľovného revíru vyberie na základe obchodnej verejnej súťaže. Správny súd poukazuje na znenie tohto ustanovenia, podľa ktorého nie štát, ktorý má v správe 2/3 výmeru poľovných pozemkov, užívateľa poľovného revíru vyberie na základe obchodnej verejnej súťaže, ako to uvádza žalobca v žalobe (ten uvádza, že zo strany štátu mala byť vyhlásená verejná obchodná súťaž), ale táto
povinnosť zaväzuje konkrétnu právnickú osobu, ktorá má v správe 2/3 výmeru poľovných pozemkov. Uvedený postup zodpovedá aj procesnému postupu pri samotnom vyhlasovaní obchodnej verejnej súťaže v zmysle § 281 až 288 Obchodného zákonníka. Vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže je jednostranný právny úkon, s ktorým zákon spája konkrétne právne dôsledky. Vyhlasovateľ verejnej obchodnej súťaže je v zmysle § 13a zákona o poľovníctve určený jednoznačne - ide o právnickú osobu, ktorá má v správe 2/3 výmeru poľovných pozemkov. Teda v žiadnom prípade sa nejedná o samotný štát, ale musí sa jednať o správcu. Tento konkrétny správca musí mať v správe aspoň 2/3 výmeru poľovných pozemkov. To v danom prípade nebolo splnené. Ani LESY Slovenskej republiky, ani SVP nemajú vo svojej správe takú výmeru pozemkov, ktoré by predstavovali 2/3 z celkovej výmery PR Oravská Priehrada. LESY Slovenskej republiky majú v správe 20,6306 % a SVP má v správe 55,98 % celkovej výmery. Tieto údaje medzi účastníkmi neboli sporné, preto bez ohľadu na legislatívnu poznámku 9) v § 13a je potrebné konštatovať, že správca dvoch tretín celkovej výmery poľovných pozemkov v danom prípade neexistuje, a preto nebol možný postup podľa § 13a zákona o poľovníctve.
18. Pri aplikácii vyššie uvedeného ustanovenia správny súd vychádzal nielen z gramatického výkladu ustanovenia § 13a, ale aj z teleologického výkladu tohto ustanovenia. Obe tieto metódy výkladu sú vo vzájomnej zhode. Je v rozpore s cieľom a účelom zákona o poľovníctve, aby sa samotný štát zaoberal vyhlasovaním verejnej obchodnej súťaže, keď jednotlivé pozemky majú v správe právnické osoby na to určené. Na uvedenom nič nemení ani nadpis ustanovenia § 13a („Užívanie poľovného revíru s viac ako dvojtretinovou väčšinou poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu“), ktorá nie je v rozpore so samotným legislatívnym textom § 13a, keďže v texte sa povinnosti týkajúce sa pozemkov vo vlastníctve štátu ukladajú osobe in concreto, a to práve správcovi takýchto pozemkov. Samotný obsah legislatívneho textu je zakotvený zrozumiteľne, dostatočne určito a bez potreby ho vykladať ďalšími prostriedkami výkladu okrem vyššie spomenutých.
19. Správny súd sa teda nestotožnil s právnym názorom žalobcov, že žalovaný pri vydaní napadnutého opatrenia preferoval rýdzo gramatický výklad § 13a zákona o poľovníctve, ktorý je v rozpore so zmyslom a účelom zákona. Naopak podľa názoru správneho súdu jediný možný výklad ustanovenia § 13a je práve taký, aký podal žalovaný, ktorý je nielen v súlade so samotným gramatickým znením tohto ustanovenia, ako aj s cieľom, ktorý sa má touto právnou normou dosiahnuť. Týmto cieľom je, v súlade s § 3 z.č. 278/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov o správe majetku štátu, hospodárne užívanie a nakladanie s majetkom štátu v rámci predmetu činnosti správcu, jeho udržiavanie v riadnom stave, využívanie všetkých právnych prostriedkov na jeho ochranu a dbanie, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Uvedené atribúty je povinný vyhodnocovať konkrétny správca z pohľadu svojich oprávnení a povinností pri správe štátneho majetku, s prihliadnutím na svoj predmet činnosti a charakter spravovaného majetku. Napr. SVP tieto ciele vyhodnocuje z pohľadu využívania a ochrany vodných plôch, ktoré spravuje, Lesy SR z pohľadu zachovania funkcií lesa. Povinnosť podľa § 13a zákona o poľovníctve teda musí prislúchať tomu správcovi, ktorý v rámci PR spravuje dvojtretinovú výmeru PR, ako väčšinovému správcovi za účelom presadenia jeho konkrétnej predstavy o správe zvereného majetku s prihliadnutím na jeho predmet činnosti. Inak by aj medzi správcami nemuselo dôjsť k dohode, keďže každý správca presadzuje svoje predstavy zamerané na naplnenie svojich (rozdielnych) predmetov činnosti aj pri správe zvereného majetku.
20. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou ďalšieho účastníka v rade 2/, že pokiaľ by bolo zámerom zákonodarcu, aby viacerí správcovia spoločne počítanej výmery 2/3 poľovných pozemkov mali povinnosť vybrať užívateľa na základe obchodnej verejnej súťaže, neboli prijaté žiadne legislatívne ani podzákonné pravidlá na spoločné vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže viacerých takýchto právnických osôb, ani na ich postup vykonávania samotnej obchodnej verejnej súťaže, napríklad ktorý správca má zabezpečiť vyhlásenie súťaže, ktorý môže zastupovať iných správcov atď.. Či už zákon o poľovníctve alebo Obchodný zákonník s takouto situáciou neráta. Naopak z dikcie ustanovenia § 13a jednoznačne vyplýva, že samotná právnická osoba, ktorá má v správe 2/3 výmeru poľovných pozemkov, musí vybrať na základe obchodnej verejnej súťaže užívateľa poľovného pozemku.
21. Správny súd musel vyhodnotiť aj ďalšiu námietku týkajúcu sa poznámky 9) k § 13a zákona o poľovníctve ako nedôvodnú. Z hypotézy § 13a vyplýva, že osoba, ktorá je povinná vybrať užívateľa na základe obchodnej verejnej súťaže, musí spĺňať dve podmienky, a to kumulatívne: prvou je, že ide o právnickú osobu špecifikovanú legislatívnou poznámkou 9) a druhou je, že musí mať v správe dvojtretinovú výmeru poľových pozemkov. Bez ohľadu na to, o akú právnickú osobu v zmysle poznámky
9) by mala ísť (prvá podmienka), v danom prípade nebola splnená druhá podmienka, keďže neexistuje právnická osoba, ktorá by spravovala dvojtretinovú výmeru všetkých poľovných pozemkov. Preto je právne irelevantné namietať, že by touto právnickou osobou mohol byť aj Slovenský vodohospodársky podnik, a nielen Slovenský pozemkový fond v zmysle § 34 zákona č. 330/1991 Zb. alebo LESY Slovenskej republiky resp. iná právnická osoba, ktorá spravuje lesný majetok vo vlastníctve štátu. Aj pokiaľ by súd pripustil právny záver o právnej nezáväznosti legislatívnej poznámky 9) k § 13a s tým, že by takouto právnickou osobou mohol byť aj SVP, ani SVP nemá v správe dvojtretinovú výmeru poľovných pozemkov, teda neprichádza do úvahy postup podľa § 13a. K charakteru legislatívnej poznámky 9) správny súd uvádza, že táto legislatívna poznámka síce nie je súčasťou legislatívneho textu zákona, avšak je preň smerodajná, pri výklade predmetnej právnej normy zohráva dôležitú úlohu a má zásadný význam, pretože odkazuje na konkrétne právne normy, keďže je taxatívne určená. Obsahuje totiž konečný výpočet odkazov a nie výpočet demonštratívny. Odkazuje striktne na právne normy týkajúce sa poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu (§ 34 zákona č. 330/1991 Zb.) a na lesný majetok vo vlastníctve štátu (§ 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch).
22. V súvislosti s poznámkou 9) k § 13a žalobca ako novú žalobnú námietku v replike uviedol, že vzhľadom na to, že vodné plochy sú v súlade s § 2 písm. o) v spojení s § 2 písm. f) zákona o poľovníctve definované ako poľovné pozemky, je nesporné, že Slovenským vodohospodárskym podnikom š. p. spravované pozemky sú poľovnými a bolo by vrcholne nelogické nepovažovať SVP za subjekt, na ktorý sa vzťahuje zákonná povinnosť zakotvená v § 13a. Túto novú žalobnú námietku žalobca uviedol v replikách voči vyjadreniam ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/. Správny súd konštatuje, že táto žalobná námietka bola vznesená po zákonnej koncentračnej lehote na podanie žalobných bodov v zmysle § 62 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. V danom prípade preto túto novú námietku meritórne nevyhodnocoval. Len na okraj správny súd uvádza, že poznámka 9) v § 13a uvádza ako správcov len tie právnické osoby, ktoré spravujú poľnohospodársky pôdny fond a lesný majetok vo vlastníctve štátu, nie správcov, ktorí vo všeobecnosti spravujú akékoľvek poľovné pozemky. Argumentácia žalobcu, že vodné plochy sú poľovnými pozemkami v zmysle § 2 písm. o) zákona o poľovníctve je teda nenáležitá, pretože nie je možné stotožňovať na jednej strane poľovné pozemky (ktoré môžu mať rozličnú kvalitu a môžu byť aj vodnými plochami) a na strane druhej poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu (§ 34 zákona č. 330/1991 Zb.) alebo lesný majetok vo vlastníctve štátu (§ 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch), do ktorých vodné plochy nepatria. Tento argument žalobcov teda v žiadnom prípade nepreukazuje, že by zákonodarca v § 13a zákona o poľovníctve mal na mysli okrem správcov poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov vo vlastníctve štátu aj správcov iných pozemkov vo vlastníctve štátu (napríklad správcov vodných plôch).
23. Zhrňujúc vyššie uvedené teda správny súd uvádza, že v prvom rade nebolo preukázané, že by existovala právnická osoba ako správca dvojtretinovej výmery poľovných pozemkov, z ktorých pozostáva Poľovný revír Oravská Priehrada. Len táto skutočnosť je sama o sebe dôvodom na to, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nebolo tiež preukázané ani tvrdenie žalobcu, že by bol SVP takou osobou, na ktorú by sa vzťahovala definícia právnickej osoby v tomto ustanovení, teda správca, ktorý by mal povinnosť vybrať užívateľa PR za základe obchodnej verejnej súťaže, s poukazom na legislatívnu poznámku 9), keďže nejde o Slovenský pozemkový fond, ani právnickú osobu, ktorá spravuje lesné pozemky vo vlastníctve štátu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že SVP spravuje len vodné plochy, ktoré nie sú lesnými ani poľnohospodárskymi pozemkami. Preto v danom prípade nebolo možné aplikovať § 13a zákona o poľovníctve, ale naopak SVP bol oprávnený zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve a ďalej postupovať v zmysle ustanovení zákona o poľovníctve pri uzavretí Zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá bola napadnutým opatrením registrovaná.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol podľa § 190 SSP.
25. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcom bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že im súd náhradu trov konania nepriznal, pretože nemali v konaní úspech. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky jeho aplikácie - výnimočnosť situácie. Rovnako nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom v rade 1/ a 2/,
pretože neboli splnené podmienky použitia § 169 SSP; súd ďalším účastníkom neuložil žiadnu konkrétnu povinnosť, ktorú by bolo potrebné v rámci správneho súdneho konania splniť.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.