Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-73-2023.pdf
PDF · 102.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/73/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: AKRON a.s., so sídlom v Hrabušiciach, Hviezdoslavova 495, IČO: 36 188 506, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v Košiciach, Štefánikova 54, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 2.11.2022 č.k. 16C /30/2021-52 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie voči výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., obec Hrašovík, okres Košice-okolie, evidované Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba Váha postavená na pozemku parcelné číslo 248/3 a stavba Kravín postavená na pozemku parcelné číslo 252, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
3. Skutkovo súd prvej inštancie ustálil, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, a to stavby Váha stojacej na pozemku parc.č. 248/3 a stavby Kravín stojacej na pozemku parc.č. 252, vedených na LV č. XXX k.ú. D.. Zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov č. 16744 uzavretej dňa 29.5.2017 súdu vyplynulo, že žalovaný si prenajal od žalobcu nebytové priestory – vrátnicu stojacu na parc.č. 248/3 a Kravín stojaci na parc.č. 252 za účelom zriadenia chovateľskej stanice na chov psov. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú (správne má byť dobu neurčitú-poznámka odvolacieho súdu) počnúc dňom 1.6.2017. Strany sporu dojednali nájomné vo výške 2.880,- eur ročne bez DPH podľa splátkového kalendára tvoriaceho súčasť zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplynula dohoda strán sporu, že v prípade omeškania s platením nájomného a úhrad za služby trvajúcom dlhšie ako 1 mesiac má žalobca právo vypovedať zmluvu, pričom strany zmluvy dojednali jednomesačnú výpovednú lehotu. Z obsahu zmluvy vyplynula povinnosť žalovaného v prípade ukončenia nájomného vzťahu vysťahovať všetok hnuteľný majetok vnesený do predmetných priestorov do troch dní. Súd prvej inštancie zistil,
že výpoveďou zo dňa 28.12.2020 žalobca vypovedal zmluvu so žalovaným z dôvodu, že žalovaný neuhrádzal dohodnuté nájomné riadne a včas. Po uplynutí jednomesačnej výpovednej lehoty žalobca žiadal žalovaného o bezodkladné vypratanie predmetu nájmu a jeho odovzdanie. Žalovaný na výpoveď reagoval emailom zo dňa 5.2.2021, v ktorom označil uzavretú zmluvu za neplatnú pre nedostatky predmetu zmluvy a nespôsobilosť predmetu nájmu. Doručenie výpovede považoval za zákonné.
4. Po vykonanom dokazovaní, aplikujúc ust. § 3 ods. 1, § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. b/ zák.č. 116/1990 Zb. dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel.
5. Nakoľko žalovaný navrhol súdu prerušiť konanie, súd prvej inštancie s poukazom na § 162 ods. 3 C.s.p. rozhodol o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania. V tej súvislosti uviedol, že žalovaný dôvod na prerušenie konania jasne nešpecifikoval a svoje tvrdenia o nemožnosti dostaviť sa na územie SR a preberať poštu nepreukázal. Navyše tieto skutočnosti žalovaný tvrdil už 1,5 roka predtým a od vtedy si prevzal súdnu zásielku.
6. Pokiaľ ide o vec samu, vychádzajúc z toho, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností a domáha sa ochrany vlastníckeho práva ich vyprataním, zameral dokazovanie na zodpovedanie otázky, či žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti oprávnene. V tej súvislosti zistil, že žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 29.5.2017 so žalobcom. Aj keď v nájomnej zmluve jedna z prenajatých nehnuteľností je označená ako „Vrátnica“, niet žiadnych pochýb o tom, že ide o nehnuteľnosť, označenú na príslušnom LV ako „Váha“. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca ako prenajímateľ dôvodne vypovedal zmluvu o nájme výpoveďou zo dňa 28.12.2020, nakoľko žalovaný ako nájomca neuhrádzal dohodnuté nájomné riadne a včas. Doručenie výpovede mal za preukázané z emailovej reakcie žalovaného, ktorý vo svojom emaily zo dňa 5.2.2021 sám potvrdil, že výpoveď mu bola doručená, napadol však neplatnosť výpovede. Súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod pre vyvodenie neplatnosti tejto výpovede. Žalovaný nerozporoval v priebehu konania tvrdenia žalobcu o tom, že nájomné neuhrádzal riadne a včas. Jeho procesná obrana bola zameraná na tvrdenia o tom, že v prospech žalobcu vykonával činnosti, ktoré mali vyššiu hodnotu ako požadovaný nájom. Tieto tvrdenia sami o sebe nevyvracajú tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný meškal s úhradou nájomného, čo je dôvodom pre výpoveď z nájmu v zmysle zmluvy, ale aj v zmysle § 9 ods. 2 písm. b/ zák.č. 116/1990 Zb. Je nepochybné, že od doručenia výpovede uplynula stranami sporu dohodnutá jednomesačná výpovedná lehota a tiež, že žalovaný v predmetných nebytových priestoroch má umiestnené hnuteľné veci, čím neoprávnene (po ukončení doby nájmu) zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobu o vypratanie predmetných nehnuteľností preto súd posúdil ako dôvodnú a tejto vyhovel.
7. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania navrhol súdu vykonať viaceré dôkazy, súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal vzhľadom na ich neurčitosť a tiež z dôvodu, že ďalšie vykonanie dokazovania posúdil ako nehospodárne a neúčelné, keďže skutočnosti, ktoré by mohli vyplynúť z takto navrhnutých dôkazov sa netýkajú okolností rozhodujúcich pre rozhodnutie súdu v danej veci.
8. Pre vypratanie nehnuteľnosti stanovil žalovanému lehotu troch dní od právoplatnosti rozsudku, vyplývajúcu z ust. § 232 ods. 2,3 veta prvá C.s.p. v zhode s § 13 zák.č. 116/1990 Zb. Žalovaný je povinný vrátiť nebytové priestory v stave, v akom ich prevzal, s prihliadnutím na obvyklé upotrebenie.
9. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. V odôvodnení rozsudku uviedol, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne nemal priznať žalobcovi náhradu trov konania v zmysle § 257 C.s.p.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že zamietol jeho návrh na prerušenie konania. Takéto rozhodnutie považuje za protizákonné. Vytkol súdu prvej inštancie, že mu neposkytol ex offo spotrebiteľskú ochranu. Je toho názoru, že sudkyňa prejednávajúca danú vec je voči jeho osobe aj vo veci zaujatá. Už vopred mu avizovala, pred doručením rozsudku, že na jeho námietky viac nebude prihliadať. Súd sa nevyporiadal s otázkou, ktoré konkrétne nehnuteľnosti má vypratať. On pritom navrhol súdu, aby ohliadol miesto a verifikoval, ktoré nehnuteľnosti má vypratať. Uviedol, že zvieratá v týchto nehnuteľnostiach už nie sú umiestnené. Veci, ktoré tam mal mu rozkradli, všetko
ostatné prevzal 4.11.2016. Preberací protokol so žalobcom neuzavrel. Žiaden odpad na predmetných nehnuteľnostiach nenechal tak, ako je tvrdené zaujatými OČTK. Žalobca účelovo tvrdí, že „sú tam vraky“. Keď bol žalovaný v azyle, má vedomosť o tom, že na predmetné nehnuteľnosti chodili nejaké osoby rozoberať autá. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti začal užívať skôr, ako bola nájomná zmluva uzavretá, ktorá bola antidatovaná. Reálne priestory prevzal 4.11.2016. Nie je si vedomý, že by meškal s úhradou nájomného. Žalobca využil tieseň žalovaného. On s pánom D. 4 roky slúžili žalobcovi, využíval ich tieseň. Ani raz neprišiel za nimi. On tam bol hlavne kvôli stráženiu psami, pričom žalobca o tom mal vedomosť. Prenajímaný majetok bol v zlom stave. Bol problém s elektrikou, revíziou, elektrické stĺpy boli prehnité. On tieto veci opravil. Tiež musel opraviť vodovodný rozvod, ktorý bol nefunkčný. S vedomím žalobcu upratoval spadnuté múry po požiari a povodni 2010. Žalobca zneužil žalovaného ako spotrebiteľa. Namietaná sudkyňa svojvôľou a zneužitím právomoci naplnila skutkovú podstatu trestného činu. Podotkol, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú, ale na dobu neurčitú. O pojednávaní nemal vedomosť, mal problémy s čipom, preto sa nedostavil a ani neospravedlnil. Sudkyňa rozhodla bez jeho prítomnosti, čím porušila ustanovenia civilného procesu. O prerušenie konania požiadal z dôvodu žiadosti o azyl. Dňa 17.11.2020 bol umiestnený do utečeneckého tábora, kde postúpil všetky procedúry. Žiadal vypočuť svedkov – nájomníkov z areálu, poštárku, rodinu C. D., dedinčanov, ktorých mená teraz uviesť nevie.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že právny vzťah medzi stranami sporu nie je vzťahom spotrebiteľským, predmet nájmu sa týkal nebytových priestorov a zmluvné podmienky boli dohodnuté individuálne. Ostatné vyjadrenia žalobcu považuje za zmätočné, nemajúce súvis s predmetom sporu. V prenajatých priestoroch sa stále nachádzajú veci žalovaného, resp. tie, ktoré tam vniesol, preto má žalobca naďalej záujem o vypratanie predmetných nehnuteľností a v celom rozsahu trvá na podanej žalobe.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 3.4.2024 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 27.3.2024 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
14. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ C.s.p., nie sú naplnené.
15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. V danom prípade boli splnené procesné podmienky a súd sa nedopustil ani nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil strane sporu uskutočňovať jej patriace procesné práva. V danej veci nerozhodoval vylúčený sudca a ani nesprávne obsadený súd. Konanie netrpí vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
17. K odvolacím námietkam žalovaného a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné: Pokiaľ odvolanie smerovalo voči výroku rozsudku, ktorým súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, odvolací súd v súlade s § 386 písm. c/ C.s.p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolanie odmietol.
18. Napadnutým výrokom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a voči takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, ako vyplýva a contrario zo znenia § 357 písm. n/ C.s.p., podľa ktorého odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 C.s.p. V danom prípade napadnutým výrokom súd zamietol návrh na prerušenie konania, preto voči tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
19. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu vo veci samej, správne dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania k záveru, že nájomná zmluva, na základe ktorej boli predmetné nehnuteľnosti prenechané do užívania žalovanému bola vypovedaná zo strany žalobcu, preto nájomný vzťah v danom prípade zanikol uplynutím jednomesačnej výpovednej doby, ktorá najneskôr začala plynúť dňom 5.2.2021, kedy žalovaný reagoval na výpoveď žalobcu emailom, teda najneskôr ku dňu 5.3.2021.
20. Výsledky dokazovania vykonané na súde prvej inštancie svedčia o závere súdu, že v danom prípade došlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy, nakoľko táto spĺňa všetky náležitosti tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 3 zák.č. 116/1990 Zb., zmluvné strany sa dohodli o predmete a účele nájmu, výške a splatnosti nájomného a spôsobe jeho platenia. Nebytové priestory, ktoré boli žalovanému prenajaté sa nachádzali v nehnuteľnostiach označených na príslušnom LV ako „Váha“ a „Kravín“, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný predmetné nebytové priestory prenajal od žalobcu ako fyzická osoba, nie za účelom podnikania, preto žalovaný v danom zmluvnom vzťahu má postavenie spotrebiteľa tak ako má na mysli § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, preto mu patrí súdna ochrana v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. V danom prípade vychádzajúc zo obsahu zmluvy niet pochýb o tom, že jej podmienky boli dojednané individuálne, preto sa za neprijateľné v zmysle zákona nepovažujú. Samotný obsah zmluvy, ale aj okolnosti uzavretia zmluvy svedčia o tom, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy so zmluvnými podmienkami a tiež nič mu nebránilo ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluvné podmienky nemožno označiť za formulárové a nič nenasvedčuje tomu, že by žalobca zmluvnými dojednaniami mal zneužívať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.
22. Niet žiadnych pochýb o tom, ktoré konkrétne nehnuteľnosti, jednoznačne označené vo výrokovej časti rozsudku má žalovaný vypratať, preto neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že rozsudok je nevykonateľný.
23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že nie je si vedomý toho, že by meškal s úhradou nájomného, ide o obranu voči žalobnému návrhu, ktorú síce uplatňoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak žiadnym spôsobom svoje tvrdenia o tom, že nájomné riadne uhrádzal, nepreukázal. Dôkazné bremeno o tom, že nájomné uhrádzal riadne, pritom zaťažovalo žalovaného.
24. Tvrdenia žalovaného o tom, že zmluvu uzavrel v tiesni zostali len v hypotetickej rovine, nakoľko žiadnym spôsobom tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Rovnako v hypotetickej rovine zostali aj tvrdenia žalovaného o tom, že prenajatý majetok zhodnotil, keďže žiadnym spôsobom tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Naviac otázka prípadného zhodnotenia prenajímaných nehnuteľností nemá žiaden súvis s nárokom žalobcu na ich vypratanie.
25. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú ako nesprávne uviedol v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, ale na dobu neurčitú, ide zjavne len o pochybenie súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, pričom toto pochybenie nemá žiaden vplyv na výsledok sporu.
26. V danej veci nemožno uzavrieť, že by vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie síce vzniesol námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni, avšak túto námietku správne sudkyňa vyhodnotila ako námietku, na ktorú súd neprihliada, keďže námietka zaujatosti neobsahovala náležitosti stanovené zákonom v ust. § 52 C.s.p.
27. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolacej argumentácie argumentoval tým, že vo veci rozhodovala na súde prvej inštancie sudkyňa, ktorá je vo veci zaujatá a z tohto dôvodu ju navrhol odvolaciemu súdu vylúčiť,
táto námietka zaujatosti nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle § 52 C.s.p., preto na ňu odvolací súd neprihliadal.
28. Podľa § 52 ods. 1 C.s.p. strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
29. Podľa § 52 ods. 2 C.s.p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
30. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
31. Žalovaný v priebehu odvolacieho konania vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni prejednávajúcej vec na súde prvej inštancie JUDr. Sinčákovej, ktorú odôvodnil tým, že je naňho vydaný príkaz na vyšetrenie duševného stavu v rámci trestného konania. V tejto námietke sa vyjadruje k JUDr. Sinčákovej a iným sudcom krajského súdu, ktorí podľa neho rozhodujú po zmanipulovanom pridelení cez nelegálny zásah tajnej služby, ktorá sa zúčastňuje na nezákonnostiach na jeho osobu, príkazu na vyšetrenie jeho duševného stavu, zneužití právomoci sudcov, trestnom stíhaní vedenom voči nemu a pod.
32. V súvislosti s touto námietkou zaujatosti odvolací súd uvádza, že táto neobsahuje konkrétny dôvod, pre ktorý by mala byť sudkyňa JUDr. Sinčáková vylúčená, ani kedy sa žalovaný mal o takýchto dôvodoch dozvedieť. Dôvody uvádzané žalovaným v námietke zaujatosti sú nejednoznačné, zmätočné, až šikanózneho charakteru. Z týchto dôvodov odvolací súd na námietku zaujatosti neprihliadal. V tej súvislosti odvolací súd pripomína, že v rámci odvolacieho konania nezistil zo strany vec prejednávajúcej sudkyni na súde prvej inštancie žiadne procesné pochybenie. Pokiaľ žalovaný vytýka sudkyni, že pojednávala v jeho neprítomnosti, žalovaný sa na pojednávanie dňa 2.11.2022 nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania, preto využijúc ust. § 180 C.s.p. konal súd v neprítomnosti žalovaného.
33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).