Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Saz/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: W. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: F., bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v H. B. X. so sídlom O., zastúpeného poručníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, Dobrianskeho 89, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom v Bratislave, Pivonková 6, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-35-24/2020-Ž zo dňa 27.07.2020 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom v Bratislave, Pivonková 6, ČAS: MU-PO-35-24/2020-Ž zo dňa 27.07.2020, v časti o neudelení azylu maloletému cudzincovi: W. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: F., bez dokladov totožnosti, a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 16.09.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-35-24/2020-Ž zo dňa 27.07.2020 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

administratívne rozhodnutie

2. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-35-24/2020-Ž (ID osoby: 074189) zo dňa 27.07.2020 žalobcovi neudelil azyl podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoA alebo zákon o azyle) a súčasne žalobcovi poskytol podľa a ZoA doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie).

3. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca po nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky a po jeho následnom zadržaní policajnou hliadkou, požiadal pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Za účelom posúdenia opodstatnenosti jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu bol so žalobcom vykonaný pohovor. Žalobca uviedol, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v obci T. (okres W. Z., B. Y., F.), kde má aj svoj trvalý pobyt, a kde ukončil deväťročnú školskú dochádzku. V štúdiu

ďalej nepokračoval, pretože mal v F. problém, kvôli ktorému z krajiny pôvodu nakoniec odišiel. Uviedol, že jeho otec bol približne 3 až 4 roky zamestnaný v niekoľkých domácich firmách, v ktorých pracoval ako vodič nákladného auta a rozvážal potraviny pre zahraničné vojská. Kvôli jeho práci sa mu mali príslušníci hnutia Taliban viackrát vyhrážať, že pokiaľ s touto prácou neprestane, bude musieť menovaný, ako aj jeho syn (teda žalobca) vstúpiť do ich radov. Napriek vyhrážkam Talibanu, otec vykonával svoju prácu naďalej, pretože bol jediným živiteľom celej rodiny a chcel, aby jeho deti mohli študovať. Asi mesiac pred odchodom menovaného z F. sa však otec z práce domov nevrátil. Hoci menovaný dodnes presne nevie, čo sa s otcom stalo, vzhľadom na predchádzajúce vyhrážky Talibanu si myslí, že za jeho zmiznutie sú zodpovední príslušníci Talibanu. Naviac, týždeň po otcovom zmiznutí mali Talibanci postreliť otcovho brata, ktorý vykonával tú istú prácu, ako jeho otec a podpálili mu aj kamión. Ako ďalej uviedol, Talibanci v mieste jeho bydliska vyzývali obyvateľov, aby chodievali do mešity, kde ich presviedčali, aby podporovali hnutie Taliban, a aby mladí ľudia vstupovali do ich radov. Aj jemu samotnému Talibanci asi 3 až 4 krát na ulici povedali, aby išiel do mešity a raz ho presviedčali, aby sa k nim pridal. Keďže nechcel na seba pútať pozornosť tým, že by výzvu Talibancov odignoroval, do mešity ako väčšina obyvateľov dobrovoľne chodieval. Vzhľadom na uvedené sa príbuzní obávali o jeho bezpečnosť zo strany hnutia Taliban a rozhodli, aby z F. odišiel. Skontaktovali sa s prevádzačom a začiatkom jesene 2019, v skupine ďalších migrantov, nelegálne vycestoval do R.. Odtiaľ pokračoval v ceste cez Turecko, Grécko, Macedónsko, až do Srbska, kde zotrval asi 2 a pol mesiaca. Nakoniec nastúpil na vlak, ktorým sa dopravil až na územie SR, kde bol policajnou hliadkou zadržaný. Po tom, čo mu bol súdom ustanovený opatrovník, tento v jeho mene požiadal o azyl z dôvodu obavy o život pred príslušníkmi hnutia Taliban. Po príchode na územie Slovenska sa skontaktoval s matkou, ktorej povedal, kde sa momentálne nachádza. Od nej sa tiež dozvedel, že ona je tiež v poriadku. Inak sa tu cíti príjemne a pokiaľ by mal možnosť, tak by tu rád študoval. Iné dôvody neuviedol.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Žalobca nebol členom, ani sympatizantom žiadnej politickej strany, hnutia alebo organizácie. Taktiež nebolo voči nemu vedené trestné konanie, nikdy nebol zadržaný, väznený ani vypočúvaný oficiálnymi afganskými štátnymi orgánmi, a teda v F. objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu, politických strán, hnutí či organizácií. A hoci z pohovoru so žalobcom vyplynulo, že svoju žiadosť o azyl zakladá na obave z príslušníkov hnutia Taliban, čiže zo strany neštátnych aktérov, v priebehu konania nebolo ničím preukázané, že by v jeho prípade došlo k naplneniu definície prenasledovania, ako to vymedzuje § 2 písm. d/ ZoA. Žalovaný preto v prípade žalobcu prenasledovanie vylúčil, nakoľko jeho obavu z núteného náboru Talibanom vyhodnotil ako neopodstatnenú.

5. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z dostupných zdrojov, ktorými migračný úrad disponuje vyplýva, že Taliban neuskutočňuje pri regrutovaní nových členov nútený nábor, pretože nábor je aktuálne realizovaný prevažne na dobrovoľnej báze. Taliban je totiž v mnohých oblastiach považovaný za víťaznú silu, čoho dôsledkom je veľký záujem o dobrovoľný vstup bojovníkov do tohto hnutia. Z dostupných informácií o F. je taktiež zrejmé, že osoby, ktoré sa stavajú voči mobilizácii odmietavo, nebývajú vystavené hrozbám protiprávnych represií. Zmenená povaha konfliktu a skutočnosť, že Taliban profesionalizoval svoje sily, tiež znamenajú, že nútený nábor má nízku prevalenciu, pretože Taliban aktuálne nemá záujem o nelojálnych členov, regrutovaných proti svojej vôli a presvedčeniu. Avšak v oblastiach, v ktorých Taliban nie je považovaný za víťaznú silu, môže byť taktiež potrebné nájsť nových bojovníkov, no použitie sily alebo nátlaku pri nábore býva tiež len výnimočné. Taliban skôr aktuálne využíva taktiku presviedčania a prihovárania sa novým potencionálnym členom hnutia. Členovia Talibanu, ktorí zabezpečujú nábor nových členov, tzv. „aktéri náboru“, bývajú v oblasti dlhodobo prítomní, sú deťom a dobrovoľným potencionálnym záujemcom o vstup do hnutia známi, pretože s nimi prichádzajú do kontaktu na verejných priestranstvách a postupne ich presviedčajú, aby sa k nim pripojili.

6. Žalovaný ďalej konštatoval, že sám žalobca uviedol, že do mešity chodieval dobrovoľne a Talibanci ho nenútili, iba slovne presviedčali, aby vstúpil do ich radov. Na základe uvedeného možno vylúčiť, že by zo strany príslušníkov hnutia Taliban došlo voči jeho osobe k závažnému konaniu, spôsobujúcemu vážne porušenie jeho základných ľudských práv. Zároveň možno konštatovať, že v jeho prípade nebolo ničím preukázané, že by jeho obava pred príslušníkmi hnutia Taliban nejako súvisela s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo s príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, teda s azylovo relevantnými dôvodmi. Preto dospel migračný úrad k jednoznačnému záveru, že udalosť, ako o nej menovaný vypovedal, nekorešponduje s definíciou utečenca v zmysle

Ženevskej konvencie, resp. zákona o azyle. Skutočnosť, že menovaný mohol mať obavu pred príslušníkmi hnutia Taliban, migračný úrad nevylučuje, nakoľko z informácií o F. je zrejmé, že k podobným udalostiam v krajine v určitých prípadoch skutočne dochádza, avšak tieto súvisia so stále prebiehajúcim vnútroštátnym ozbrojeným konfliktom, resp. s celkovou zlou bezpečnostnou situáciou v krajine. Nepriaznivá bezpečnostná situácia v F. pretrváva už niekoľko rokov a sú ňou postihovaní takmer všetci obyvatelia krajiny, pričom mnohí z nich kvôli tomu už z F. odišli. Zlá bezpečnostná situácia však sama osebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. V takomto prípade ide o iný dôvod, ako tie, ktoré sú pre udelenie azylu presne definované v zákone o azyle, či v Ženevskej konvencii. Vo všeobecnosti ozbrojený konflikt, aký momentálne v F. prebieha, predstavuje situáciu, ktorá sa pokladá za dočasnú a reálna hrozba svojvoľného násilia počas ozbrojeného konfliktu je v zákone o azyle zaradená pod pojem vážne bezprávie, pred ktorým ochranu poskytuje inštitút doplnkovej ochrany. K udalosti, ktorá sa mala stať jeho otcovi, resp. ujovi, migračný úrad poznamenáva, že nesúvisí priamo s osobou menovaného. Menovaný, ani nikto z rodiny dodnes nevedia skutočný dôvod, kam a kvôli čomu sa otec domov nevrátil.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že dôvody pre ktoré žalobca opustil F. bezprostredne súviseli so všeobecne nepriaznivou bezpečnostnou situáciou v krajine pôvodu, pričom nebolo ničím preukázané, že by bolo voči nemu vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu, vykonávané, podporované, alebo trpené oficiálnymi afganskými orgánmi. Žalovaný preto dospel k záveru, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre udelenie azylu na území Slovenska (§ 8 a § 10 ZoA).

8. Vzhľadom na to, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky na udelenie azylu žalovaný posudzoval, či v prípade žalobcu nie sú splnené podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany (§ 13a a § 13b ZoA).

9. Vychádzajúc z pohovoru so žalobcom mal žalovaný za to, že proti žalobcovi nebolo nikdy vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný. V F. nevykonával žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Preto možno hrozbu tejto formy vážneho bezprávia vylúčiť. Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že v minulosti nebol v F. vystavený mučeniu, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Zároveň tam menovaný nevykonával žiadnu takú činnosť, ktorá by v prípade návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne afganské orgány k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe. Preto migračný úrad vylúčil hrozbu vážneho bezprávia v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Žalovaný sa zaoberal aj skutočnosťou, či by v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V súvislosti s týmto možno uviesť, že bezpečnostná situácia v F. je značne komplikovaná a všeobecne vnímaná ako situácia vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Intenzita a lokalizácia incidentov, ktoré idú na vrub militantných skupín hnutia Taliban, sú v rôznych oblastiach F. rôzne. Zo správy EASO o vývoji bezpečnostnej situácie v F., ktorá je súčasťou spisového materiálu vyplýva, že bezpečnostná situácia v provincii Y. sa v ostatnom období zhoršila nárastom aktivít militantov Talibanu a bojovníkov Islamského štátu v F. (ISKP). Generálny tajomník OSN opísal provinciu Y. ako jednu z pevností ISKP v F.. Okresy provincie Y. sa považujú za kontestované, teda také, v ktorých prebiehajú boje medzi militantmi z hnutia Taliban, bojovníkmi ISKP a afganskými, prípadne medzinárodnými ozbrojenými silami o kontrolu nad územím. Nakoľko z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade návratu žalobcu do F. by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak, ako je to uvedené v § 2 písm. f/ bod 3 ZoA, migračný úrad mu na území Slovenska preto poskytol podľa § 13a ZoA medzinárodnú ochranu v podobe doplnkovej ochrany.

10. Opatrovníčka žalobcu zaslala žalovanému stanovisko k prípadu, v ktorom uviedla, že žalobca požiadal na území Slovenska o azyl z dôvodu obavy o svoj život z prenasledovania pred členmi hnutia Taliban, pretože jeho otec aj ujo pracovali 3 až 4 roky pre firmy v F., ktoré zásobujú zahraničné vojská. Dodala, že v krajine je veľmi zlá bezpečnostná situácia, v dôsledku ktorej v roku 2019 výrazne narástol počet obetí z radov civilného obyvateľstva. V súčasnej dobe dochádza k nárastu útokov, pri ktorých sa protivládne sily systematicky zameriavajú na civilistov, ktorí sú spojení s afganskou vládou alebo

afganskou občianskou spoločnosťou a na medzinárodných humanitných a rozvojových pracovníkov, pretože Taliban považuje všetky osoby, ktoré podporujú vládu, za nepriateľov. Poukázala tiež na to, že žalobca nie je plnoletý a pokladá sa za maloletého žiadateľa bez sprievodu, a preto patrí do najzraniteľnejšej skupiny žiadateľov o azyl. Z usmernenia UNHCR vo vzťahu k maloletým žiadateľom o azyl vyplýva, že pri posudzovaní žiadosti musí byť zohľadnený najlepší záujem dieťaťa, pričom sa posudzuje aj perspektíva dieťaťa. Je potrebné brať na zreteľ, že sa jedná o maloletú osobu, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o právach dieťaťa. V zmysle tohto Dohovoru je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa deti. Podotkla, že maloletý sa aktívne integruje, je žiakom 8. ročníka základnej školy, má záujem o získanie vzdelania a rešpektuje pravidlá H. Navrhla, aby bola maloletému žalobcovi na území Slovenska poskytnutá medzinárodná ochrana, pretože sa v krajine pôvodu obáva o svoj život. Nakoľko sa jedná o maloletého bez sprievodu, ktorý patrí do zraniteľnej skupiny osôb, opatrovníčka odporúča, aby migračný úrad v jeho prípade zvážil aj možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov.

11. Žalovaný poukázal na to, že migračný úrad počas celého azylového konania pristupoval k maloletému bez sprievodu ako k zraniteľnej osobe. Skutočnosť, že sa jedná o zraniteľnú osobu, však sama o sebe nie je dôvodom na udelenie medzinárodnej ochrany. V prípade takýchto žiadateľov sa počas konania zohľadňujú ich osobitné potreby a dodržiava sa osobitný prístup v konaní, čo v konečnom dôsledku migračný úrad aj v prípade maloletého žiadateľa (žalobcu) rešpektoval. Pokiaľ ide o Dohovor, tento má síce prednosť pred zákonom, avšak tým, že maloletému nebol udelený azyl, neboli porušené jednotlivé články Dohovoru. Ako je vyššie uvedené, od zadržania je maloletý umiestnený v Centre a súdom mu bol ustanovený opatrovník, ktorý koná v jeho najlepšom záujme. Všetky úkony, spojené s azylovou procedúrou tiež prebiehali v Centre. Na území Slovenska chodí do školy, čím má zabezpečený prístup ku vzdelaniu a v prípade potreby má zabezpečenú aj primeranú zdravotnú starostlivosť. Taktiež má garantované právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. V zariadení má priestor na oddych a voľný čas, ktorý môže využívať na voľno-časové aktivity, zodpovedajúce jeho veku. Taktiež, ako maloletý cudzinec bez sprievodu má právo zotrvať na území Slovenska minimálne do dosiahnutia plnoletosti. V každom prípade zo žiadneho ustanovenia Dohovoru, ani zákona o azyle, nevyplýva, že by každému takémuto žiadateľovi o azyl mala byť automaticky udelená medzinárodná ochrana. Azyl, ako špecifická forma medzinárodnej ochrany, sa poskytne len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, ktoré v prípade maloletého žiadateľa splnené neboli. Zákon o azyle nie je vykonávacím predpisom Dohovoru. Preto nie je možné dovolávať sa ustanovení Dohovoru prostredníctvom zákona o azyle. Znamenalo by to rozšírenie pojmu utečenec, ktorý je v medzinárodných dokumentoch presne definovaný.

12. K možnosti udelenia azylu žalobcovi z humanitných dôvodov, žalovaný uviedol, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov neexistuje právny nárok a podmienky na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie sú zákonom presne definované. Jediná norma, ktorá sa nimi zaoberá je Nariadenie ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014 v znení nariadenia ministra vnútra č. 84 z 11.08.2016 o postupe migračného úradu a útvarov Policajného zboru pri vykonávaní zákona o azyle, kde v čl. 13 je uvedené, že za humanitné dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. V prípade predmetnej žiadosti o azyl treba konštatovať, že žalobca nespadá ani pod jeden z prípadov humanitných dôvodov, ako sú indikované v nariadení. Hoci na jednej strane z pojmu „najmä“ vyplýva, že správny orgán môže aj v iných prípadoch udeliť azyl z humanitných dôvodov, na strane druhej, ako z § 9 ZoA vyplýva, migračný úrad humanitný azyl „môže“ udeliť. Nie je teda povinnosťou správneho orgánu žiadateľovi udeliť azyl z humanitných dôvodov.

13. Žalovaný má za to, že poskytnutím doplnkovej ochrany na území Slovenska má žiadateľ zabezpečenú dostatočnú mieru medzinárodnej ochrany, ako aj náležitú starostlivosť.

súdne konanie

14. Správnou žalobou vo veci azylu doručenou súdu dňa 16.09.2020 žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť z dôvodov vymedzených v a (ďalej aj ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

15. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že závery žalovaného o tom, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu nezodpovedajú ustanoveniam zákona o azyle ani ustanoveniam Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ zo dňa 13. decembra 2001 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny, alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len Smernica 2011/95/EÚ), ktorá bola prebratá do slovenského právneho poriadku v platnom znení (), a nezodpovedá ani obsahu administratívneho spisu, preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

16. Ďalej žalobca uviedol, že ako vyplýva z Dotazníka žiadateľa o udelenie azylu, ktorý bol spísaný so žalobcom pri jeho vstupnom pohovore dňa 07.02.2020, ten vypovedal o tom, že rozhodnutie, že má opustiť F., prijali jeho strýkovia, ujovia a matka a tiež chcel odísť sám. Žalobca vypovedal o tom, že má obavy o život, pretože jeho otec pracoval v F. pre firmu, kde na nákladnom aute prevážal potraviny pre zahraničné vojská, pričom „Talibanci“ sa mu vyhrážali, aby s tým prestal a nepomáhal Američanom. Otec však vo svojej práci pokračoval, aby uživil rodinu, pretože iný zdroj príjmov nemal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rodičia žalobcu mali okrem žalobcu, ktorý je maloletým dieťaťom, ešte ďalších 5 maloletých detí. Nátlak „Talibancov“ pokračoval v tom, že buď prestane „podporovať cudzincov“, alebo sa žalobca (teda jeho syn) má pridať k „Talibancom“ a bojovať s nimi. Otec so svojou činnosťou neprestal, žalobca sa k Talibanu nepridal a jedného dňa otec zmizol, pričom, podľa presvedčenia žalobcu ho uniesli „Talibanci“. Žalobca pri pohovore vysvetlil, že otec nemal iné problémy a „Talibanci“ sa mu opakovane vyhrážali, aby s prácou pre cudzie vojská prestal. Jedného dňa otec neprišiel domov, pričom to bolo asi mesiac pred odchodom žalobcu z F. Otec opakovane spomínal vyhrážanie zo strany Talibanu a upozornil žalobcu na to, že vo vyššie uvedených súvislostiach bol pri týchto hrozbách spomínaný aj žalobca. Aj ujo žalobcu robí tú istú prácu, pričom žalobca presne uviedol, na akej trase zásobovali potravinami cudzie vojská jeho otec a na akej jeho ujo. Uviedol, že uja postrelili do nohy a podpálili mu kamión, pričom odvtedy už nepracuje. K jeho zraneniu došlo asi týždeň potom, čo otec žalobcu zmizol. Žalobca tiež uviedol konkrétnu spoločnosť, pre ktorú otec naposledy (asi 2 roky) pracoval. Žalobca v pohovore zdôraznil, že život jeho otca bol počas celej doby výkonu opísanej práce ohrozený a celý čas sa obával vyhrážok zo strany Talibanu, ktoré sa stupňovali. Otec napriek tomu s prácou neprestal, keďže chcel uživiť svoju rodinu a zabezpečiť vzdelanie pre svoje deti. V pohovore žalobca ďalej uviedol, že s príslušníkmi Talibanu prichádzal do kontaktu, keď chodil do mešity, pričom to, aby ľudia chodili do mešity, prikázali „Talibanci“. Žalobca sa bál, že by ho mohli násilím odviesť, preto chodil do mešity aj on. Ďalej žalobca uviedol, že niekoľkokrát stretol „Talibancov“ na ulici, vyzvali ho, aby išiel do mešity, pričom raz sa stalo, že mu jeden z nich hovoril, že je už veľký, aby sa k nim pridal, že chlapci v jeho veku sa k nim pridali a že oni vedú svätú vojnu. Žalobca uviedol, že takto regrutovanie štandardne prebieha, že oslovujú konkrétnych ľudí, vyvíjajú na nich nátlak a niektorých aj unesú. Preto sa celá rodina spolu s ním rozhodli, že odíde.

17. Žalobca citujúc § 8 a § 19a ods. 2 ZoA, poukázal na to, že žalovaný pochybil, keď dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky udelenia azylu, uvedené v § 8 písm. a/ ZoA, nakoľko žalobca vo vstupnom pohovore jednoznačne, logicky a dôveryhodne vysvetlil, že predmetom prenasledovania pre zastávanie určitých politických názorov bol jeho otec, jeho ujo a vo vzťahu k žalobcovi bola rovnako zo strany organizácie Taliban vznesená požiadavka (prostredníctvom vyhrážok otcovi aj prostredníctvom osobného regrutovania), aby sa pripojil k bojovníkom Talibanu.

18. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný uzavrel, že žalobca nebol doposiaľ vystavený prenasledovaniu a neutrpel doposiaľ vážne bezprávie. Žalobca poukázal na to, že § 19a ods. 2 ZoA zdôrazňuje význam skutočnosti, že žiadateľ už bol prenasledovaný, utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania, pri posúdení opodstatnenosti obavy žiadateľa z toho, že takýmto okolnostiam bude čeliť v krajine pôvodu. Z tohto ustanovenia však nemožno nijako vyvodiť, že by skutočnosť, že žiadateľ pred podaním žiadosti o udelenie azylu vymenovaným okolnostiam nebol vystavený, vylučovala opodstatnenosť jeho obavy z prenasledovania alebo vážneho bezprávia. Bez

ohľadu na uvedené, žalovanému vyplýva z § 19a ods. 1 ZoA povinnosť posúdiť každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadniť pritom všetky skutočnosti v tomto zákonnom ustanovení uvedené, rovnako ako mu táto povinnosť vyplýva z čl. 4 ods. 3 Smernice č. 2011/95/EÚ.

19. Žalobca vzhľadom na uvedené nepovažuje postup žalovaného za správny, keď tento odmietol posúdiť okolnosti, týkajúce sa rodiny žalobcu, osobitne jeho otca a uja, ako také, ktoré k žalobcovi nemajú žiaden vzťah. Žalovaný teda nezohľadnil osobitné okolnosti žalobcu, spočívajúce v tom, že otcovi žalobcu sa opakovane príslušníci Talibanu vyhrážali z dôvodu, že pracoval pre cudzie vojská, ani to, že v súvislosti s týmito hrozbami vzniesli požiadavku na to, aby sa k nim žalobca pripojil.

20. Žalobca pokračoval, že aj keď žalovaný poukazuje na správu Európskeho podporného úradu pre azyl (European Asylum Support Office, ďalej len EASO) je potrebné skonštatovať, že žalovaný úplne ignoruje konkrétne skutočnosti, vyplývajúce zo správy EASO, vzťahujúcej sa k F. z júna 2019. Podľa tejto správy sú osoby, pracujúce pre zahraničné jednotky, terčom útokov Talibanu. Prioritným terčom bývajú tlmočníci a pracovníci bezpečnostných služieb, osoby, ktoré nie sú priamo platené zahraničnými jednotkami, ale vykonávajú vo všeobecnosti činnosti pre nich, síce nie sú terčom systematického napádania, ale takéto útoky sa vyskytujú. Taliban podľa tejto správy vyzýva často osoby, spolupracujúce so zahraničnými silami, na to, aby sa vykúpili alebo urobili pokánie, pričom jedným zo spôsobov vykúpenia môže byť skutočnosť, že sa člen rodiny pridá k Talibanu. Pre osoby, spolupracujúce so zahraničnými vojskami, je potrebné individuálne posúdenie, či ich obava z prenasledovania či vážneho bezprávia je opodstatnená. Členovia rodín osôb, spolupracujúcich so zahraničnými vojskami, môžu byť rovnako ohrození prenasledovaním. Osobám, spolupracujúcim so zahraničnými vojskami, je prisudzované zastávanie určitých politických názorov, je im imputované určité politické presvedčenie.

21. Je nesporné, že otec žalobcu je alebo bol osobou spolupracujúcou (niekoľko rokov) so zahraničnými vojskami, pričom táto okolnosť bola dôvodom, pre ktorý mu boli zo strany hnutia Taliban opakovane adresované hrozby, vrátane požiadavky, aby za takéto svoje konanie (previnenie) poskytol hnutiu Taliban bojovníka - žalobcu. Uvedená situácia zodpovedá tomu, ako hnutie Taliban postupuje voči osobám, spolupracujúcim s cudzími vojskami. Tvrdenie žalovaného, že táto situácia so žalobcom nesúvisí, je absurdné, nelogické a ako už bolo uvedené, odporuje aj zisteniam EASO.

22. Žalobca vypovedal, že po opakovaných hrozbách zo strany hnutia Taliban sa jeho otec jedného dňa už nevrátil domov. Za tohto stavu, ak by nešlo o natoľko závažnú situáciu, ohrozujúcu nielen žalobcu, ale aj celú jeho rodinu, by bolo úsmevným konštatovanie, že nemožno vedieť, prečo sa otec žalobcu domov nevrátil. Za situácie, kedy tento s ohrozením života vykonával prácu, aby mohol uživiť svojich 6 maloletých detí, vrátane žalobcu, je absurdnou predstava, že by sa tento človek, každý deň sa vydávajúci pre svoju rodinu do nebezpečenstva smrti či ťažkého ublíženia, z jedného dňa na druhý rozhodol zmiznúť a nechať svojich 6 maloletých detí spolu s manželkou napospas ich osudu.

23. Žalobca ako žiadateľ jednoznačne vypovedal o tom, že Taliban prejavil oňho záujem, tak vznášaním požiadaviek na to, aby sa žalobca pripojil k hnutiu ako bojovník, ktoré adresoval jeho otcovi, ako aj tým, že k regrutovaniu došlo aj priamo pohovorom so žalobcom. Žalobca mal v čase jeho úteku z F. necelých 16 rokov a bol teda vo veku, v ktorom o mladých chlapcov Taliban v určitých situáciách prejavuje záujem. Z už označenej správy EASO vyplýva, že dôsledky nepodrobenia sa požiadavke pripojiť sa k Talibanu, bývajú zvyčajne vážne, a to hrozby rodine, ku ktorej patrí osoba, ktorú majú záujem zregrutovať, ťažké telesné zranenia aj vraždy. Napriek tomu, že má vo všeobecnosti Taliban politiku neregrutovať deti, „dostupné informácie indikujú, že sa regrutovanie detí, osobitne chlapcov v postpubertálnom veku, vyskytuje“ (citovaná správa EASO, časť II., kapitola 6).

24. Zo vstupného pohovoru žalobcu vyplýva, že jeho vlastné rozhodnutie a rozhodnutie jeho rodiny bolo vyhnúť sa tomu, aby sa žalobca musel pripojiť ako bojovník k hnutiu Taliban. Prejavenie takéhoto názoru, teda vyhnutie sa spolupráci s hnutím Taliban, a teda odopretie zúčastniť sa na bojových akciách voči obyvateľstvu, štátnym zložkám, možno subsumovať pod pojem politického presvedčenia a nesúhlasu s politikou tohto hnutia, osobitne za situácie, kedy otec žalobcu dlhodobo pracoval na zásobovaní pre zahraničné vojská, proti prítomnosti ktorých v F. hnutie Taliban dlhé roky bojuje.

25. Ďalej uviedol, že žalovaný sám v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že v provincii Y. sa zvýšili aktivity militantov Talibanu a prebiehajú v nich boje medzi nimi, bojovníkmi Islamského štátu v F.

a Afganskými ozbrojenými silami, ako aj medzinárodnými ozbrojenými silami. Za tohto stavu vyhodnotiť obavu žalobcu z vážneho ohrozenia jeho života a zdravia, zohľadňujúc jeho individuálne okolnosti, je nesprávnym skutkovým aj právnym záverom žalovaného.

26. V závere žalobca zdôraznil, že je maloletým dieťaťom, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o právach dieťaťa (špeciálne čl. 3), pričom konštatoval, že na povinnosť vykonávať Smernicu 2011/95/EÚ v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa poukazuje aj bod 18 jej odôvodnenia. Zákaz zaraďovať maloleté deti do ozbrojených síl skupín, ktoré nie sú ozbrojenými silami štátu, je zakotvený aj v čl. 4 Opčného protokolu. Je zrejmé, že F. už niekoľko rokov nedokáže zabrániť tomu, aby osoby mladšie ako 18 rokov boli proti svojej vôli regrutované a zaraďované do ozbrojených zložiek Talibanu.

27. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 07.10.2020 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že po opätovnom preskúmaní žalobcovej žiadosti dospel k záveru, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na udelenie azylu. Žalobca sa síce sťažuje na celkovú nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, avšak svoje obavy z perzekúcie v prípade jeho návratu do F. sa mu nepodarilo opodstatniť. Nakoľko však v krajine pôvodu pretrváva vnútroštátny vojenský konflikt, po vyhodnotení bezpečnostnej situácie nebolo možné s dostatočnou istotou vylúčiť, že v prípade žalobcovho návratu do F. nebude vystavený vážnemu bezpráviu v zmysle § 2 písm. f/ ZoA a bola mu napadnutým rozhodnutím udelená medzinárodná ochrana vo forme doplnkovej ochrany. Žalovaný v prvostupňovom konaní zistil, že žalobca nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a v jeho prípade sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon o azyle a Ženevský dohovor, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku záväzné. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby súd správnu žalobu zamietol.

28. Žalobca v replike zo dňa 10.11.2020 uviedol, že trvá na správnej žalobe, považuje ju za opodstatnenú v celom rozsahu a konštatoval, že vyjadrenia žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť žalobnú argumentáciu. Vyjadrenie žalovaného len rekapituluje priebeh konania, obsah žaloby žalobcu a len v menšom rozsahu reagujú na žalobné body. Konštatovania, na ktoré žalovaný poukazuje majú všeobecnú povahu a nevylučujú v žiadnom prípade také okolnosti, ktorými žalobca odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu.

29. Žalobca poukázal na to, že vo svojej správnej žalobe osobitne v bodoch 11. až 13. a v bodoch 15. až 26. žalobca uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú udelenie azylu podľa § 8 písm. a/ ZoA. A v súlade s dikciou označeného zákonného ustanovenia, ktoré nedáva žalovanému možnosť rozhodnúť sa, či osobe, u ktorej sú splnené požiadavky uvedené v hypotéze právnej normy, azyl udelí alebo nie, ale v takomto prípade je žalovaný povinný tejto osobe azyl udeliť. Skutočnosť, že k situáciám, ako ich opísal žalobca dochádza, ako na to bolo poukázané už v správnej žalobe, podporená zisteniami Európskeho podporného úradu pre azyl, agentúrami Európskej únie. Žalovaný však účelovo vo svojom rozhodnutí, aj vo svojom vyjadrení, závery EASO prehliada.

30. Žalovaný na repliku, ktorá mu bola doručená dňa 11.11.2020, duplikou nereagoval.

právny názor správneho súdu

31. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu ( až ) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS: MU- PO-35-24/2020-Ž zo dňa 27.07.2020 o neudelení azylu žalobcovi a o poskytnutí mu doplnkovej ochrany, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, procesným postupom, ako aj podľa stavu veci v čase verejného vyhlásenia rozhodnutia správnym súdom (bez nariadenia pojednávania v súlade s a a ) dňa 15.12.2020 a rozhodol o potrebe zrušenia preskúmavaného administratívneho rozhodnutia v časti o neudelení azylu žalobcovi podľa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

32. Podľa § 13 ods. 1 ZoA, Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

33. Podľa § 8 ZoA, Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

34. Podľa § 2 písm. b/ ZoA, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise.

35. Podľa § 2 písm. d/ ZoA, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

36. Podľa § 2 písm. e/ ZoA, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

37. Podľa § 2 písm. f/ ZoA, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,

38. Podľa § 19a ods. 1 ZoA, Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a/ všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b/ vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c/ postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d/ či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e/ či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.

39. Podľa § 19a ods. 2 ZoA, skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.

40. Podľa § 19a ods. 3 ZoA, ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a/ žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b/ žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c/ vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu,

d/ žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e/ bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.

41. Podľa § 19a ods. 4 ZoA, Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že a/ rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine, b/ národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť, c/ náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením, d/ politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal, e/ skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.

42. Podľa o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

44. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

45. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

46. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

47. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-35-24/2020-Ž zo dňa 27.07.2020, a to v časti, v ktorej žalovaný podľa § 13 ods. 1 ZoA neudelil žalobcovi azyl, v ostatnej časti rozhodnutie žalovaného napadnuté nebolo.

48. V posudzovanom prípade nie je bez významu, že ide o maloletého žiadateľa o azyl, a to bez sprievodu.

49. Maloletý bez sprievodu je dieťa, ktoré nedovŕšilo vek 18 rokov, nachádza sa mimo územia svojej vlasti, je odlúčené od oboch rodičov a nie je o neho postarané osobou, ktorá je za jeho výchovu podľa práva alebo zvyku zodpovedná.

50. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa, náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu.

51. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o neudelení azylu žalobcovi ako žiadateľovi, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 zákona o azyle, konkrétne že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.

52. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR je otázka dôveryhodnosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu z hľadiska rozhodovania o jej udelení zásadná a pri jej posudzovaní je preto potrebné postupovať veľmi starostlivo, pričom nepochybne platí, že základný rámec posudzovania vytvára výpoveď žiadateľa. Žiadateľ nesie bremeno tvrdenia, ktoré je ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym orgánom rozvíjané a doplnené bremenom dôkazným. Nie je však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami, než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Naopak, povinnosťou správneho orgánu je, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú, či spochybňujú (viď. rozsudok Nejvyššího správniho soudu ČR zo dňa 21.12.2005 č. j. -57). Pokiaľ je možno výpovede žiadateľa o medzinárodnú ochranu podané v priebehu konania i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať (rozsudok z 09.04.2013).

53. Maloletý žalobca jasne vo svojej výpovedi (Dotazník žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 22.03.2019) opísal dôvod obavy o svoj život v krajine pôvodu - F.

54. Súd poukazuje na to, že nie je možné sa stotožniť s názorom žalovaného, že konanie otca žalobcu a jeho následné zmiznutie nijakým spôsobom nesúvisí so žalobcom. Žalobca bol závislý na počinoch svojich rodičoch po všetkých stránkach, vzhľadom na jeho neplnoletosť. Po celý čas sa obával vyhrážok od stúpencov Talibanu, ktoré sa stupňovali. Mešitu navštevoval z dôvodu, že to prikázali Talibanci. Uviedol tiež, že regrutovanie prebieha tak, že oslovujú konkrétnych ľudí, vyvíjajú na nich nátlak a niektorých aj unesú, len aby s nimi viedli tzv. svätú vojnu. Z týchto dôvodov mal obavu o svoj život, a preto sa jeho rodina spolu s ním rozhodli, aby odišiel. Navyše konštatoval, že i keď jeho cieľovou krajinou bolo Belgicko, chcel ostať v štáte, ktorý mu poskytne nejakú formu ochrany. V Grécku, v Turecku ani v Srbsku to nebolo možné, preto požiadal o azyl na Slovensku. Dodal tiež, že chce žiť v bezpečí a chce študovať, čo sa mu v súčasnosti aj darí.

55. Z informácií o krajine pôvodu žalobcu (F.) vyplýva, že v F. bezpochyby prebieha regrutovanie maloletých zo strany Talibanu (správa Landinfo) a hrozbách pre deti, ktoré sa odmietajú tomuto náboru podrobiť. Žalovaný však dokazovanie ohľadne hrozieb, ktorým sú vystavené deti odmietajúce sa podrobiť tomuto náboru nevykonal a nezistil následky, ktorým sú tieto deti vystavené. Samotné UNHCR subsumuje nútené regrutovanie a regrutovanie za účelom priamej účasti v bojových úlohách dieťaťa mladšieho ako 18 rokov v ozbrojených silách štátu pod pojem prenasledovanie.

56. Aj keď udelenie azylu je striktne viazané na splnenie vyššie uvedených podmienok a nemôže byť udelené len z pohľadu aplikácie Dohovoru o právach dieťaťa, nemôže žalovaný prehliadať ustanovenia

zákona o azyle a pri posúdení žiadosti o udelenie azylu ich musí aplikovať. Ide najmä o ustanovenie § 2 písm. d/ bod 6 ZoA, podľa ktorého sa za určitú špecifickú formu prenasledovania považuje aj konanie namierené proti deťom.

57. Správny súd konštatuje, že záver žalovaného, že dôvody, na základe ktorých sa žalobca rozhodol opustiť krajinu pôvodu bezprostredne súvisia so všeobecne nepriaznivou bezpečnostnou situáciou v krajine, ktorej čelia všetci obyvatelia krajiny, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dané tvrdenie je dokonca v rozpore s dokazovaním vykonaným aj zo strany správneho orgánu - správa EASO (v niektorých oblastiach je regrutovanie maloletých značne rozšírené a pravdepodobne k nemu dochádza aj v provincii Y.).

58. Prejavenie názoru žalobcu, nepodvolenie sa manipulácii zo strany hnutia Taliban a v podstate odopretie zúčastniť sa na jeho bojových akciách voči obyvateľstvu, ako aj štátnym zložkám, či už úradným, ako aj vojenským, možno subsumovať pod pojem jeho politického presvedčenia a nesúhlasu s jeho politikou. Pričom treba dodať, že regrutovanie maloletých je v rozpore s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a týmto svojim postojom žalobca odmietol spoluprácu síce s neštátnym aktérom - hnutím Taliban, ale vyjadril svoje presvedčenie, nesúhlas s politikou a presvedčením, ktorú o sebe buduje Taliban.

59. Rozhodovacia činnosť kasačného súdu sa zaoberá samotným pojmom imputovaného politického presvedčenia, ktoré je bližšie rozvedené v rozsudku sp. zn. z 10.02.2015. Dané rozhodnutie sa týkalo žiadateľky o azyl z F., ktorá pôsobila ako tlmočníčka, pričom najvyšší súd mal zato, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal otázkou posúdenia jej tzv. prisudzovaného politického presvedčenia v kontexte odporúčania príručky UNHCR, nakoľko vnímanie takýchto osôb (tlmočníkov) ako politických oponentov je potrebné aj zo záverov vyplývajúcich z tejto príručky - „ ... v závislosti od individuálnych okolností prípadu, osoby, ktoré sú podporujúce, alebo vnímané ako podporujúce vládu alebo medzinárodné spoločenstvo, vrátane IMF, môže byť v stave potreby medzinárodnej ochrany utečencov z dôvodu ich (im prisudzovaného) politického názoru“. Aj keď daná príručka UNHCR sa venuje tlmočníkom a spolupracovníkom ozbrojených síl, v osobitnej kapitole možno jej závery použiť aj pre prípad maloletého žalobcu, nakoľko „práve tu videl najvyšší súd pochybenie tak odporcu, ako aj krajského súdu, ktorý popierajú skutočnosť prepojenia práce navrhovateľky a jej politického presvedčenia (ktorý je jej prisudzovaný zo strany neštátnych subjektov)“.

60. Od maloletého žalobcu je priam nemožné očakávať, aby sám vyjadroval a presne opísal svoje politické presvedčenie, avšak jeho samotný postoj a konanie jasne demonštruje jeho nesúhlas s konaním hnutia Taliban, ktoré navyše ovláda väčšinu súčasného územia F. a nemožnosť oficiálnych bezpečnostných zložiek voči nemu účinne bojovať, pričom bola preukázaná aj spolupráca zo strany štátnych orgánov s týmto hnutím. Dané vyplýva nielen zo správ uvedených žalobcom, ale zabezpečenými aj samotným žalovaným.

61. Žalovaný však daný postoj maloletého žalobcu z pohľadu tzv. imputovaného politického presvedčenia vôbec neposudzoval, čím nezohľadnil vo svojej činnosti nielen ostatnú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ale ani neprihliadal k žiadosti žalobcu, ako ku žiadosti danej maloletým žiadateľom.

62. Vzhľadom na tieto správy možno jednoznačne uzavrieť, že žalobca, ako maloletá a teda aj zraniteľná osoba, bol vystavený v F. prenasledovaniu zo strany neštátneho subjektu Taliban, pričom tento neštátny aktér ovláda viac ako 80 % územia F. a žalobca týmto svojim politickým postojom preukázal svoj nesúhlas s politickým presvedčením s hnutím Taliban a prípadný jeho návrat môže súvisieť s ohrozením jeho vlastného života. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR treba aj tzv. nie priame politické presvedčenie, ale nesúhlas s určitou politikou určitého, aj neštátneho aktéra, vyvodzovať tzv. imputované politické presvedčenie, ktoré sa v prípade žalobcu prejavilo do jeho postoja, odmietnutie sa zapojenia do vojenských akcií a v podstate akékoľvek odmietnutie a stotožnenie sa s ideami tohto hnutia, čo vzhľadom na skutočnosť, že územie F. je ovládané týmto neštátnym aktérom a či už priamo alebo nepriamo podporované aj štátnymi orgánmi vzhľadom na korupciu v krajine, by mohol byť žalobca vystavený určitému ohrozeniu svojho života a zdravia.

63. Správny súd má za to, že správny orgán nesprávne vyhodnotil definíciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle, keďže je evidentné v prípade žalobcu, že tento disponuje určitým pocitom strachu, ktorý pramení priamo z obavy o jeho život. Aj keď ide o subjektívny prvok, súd má za to, že daná obava bola premietnutá aj do objektívnej skutočnosti uvedenej v § 8 zákona o azyle, a to jeho imputovaného politického presvedčenia súvisiaceho s jeho postojom, útekom a odmietnutím jeho politiky voči civilnému obyvateľstvu.

64. Tento opodstatnený strach v prípade žalobcu zahŕňa jednak subjektívny, ako aj objektívny prvok a je podložený aj objektívnou situáciou, nakoľko súd má za to, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, ako aj jeho návratu do miesta bydliska, by ohrozil svoj život. Správy z F., ktoré sú súdu známe aj z jeho inej činnosti poukazujú na to, že v prípade maloletého žalobcu by nemohlo dôjsť ani k jeho presídleniu do inej oblasti, a to už vzhľadom aj na jeho maloletosť, pričom vyhodnotenie zo strany žalovaného, že môže byť presídlený v rámci krajiny, nepovažuje súd za možné už aj vzhľadom na to, že Taliban ovláda 80 % územia a na ostatnom percente územia nie je mu dávaný náležitý odpor, pričom je preukázaná aj korupcia ostatných štátnych aktérov. Teda nemožno reálne zabezpečiť jeho presídlenie na bezpečné územie v rámci F.. Súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca nevyhodnotil najlepší záujem maloletého cudzinca, aj keď v prípade žalobcu musia byť naplnené predpoklady v zmysle azylového práva platného na Slovensku, a to ustanovenia § 8 ZoA, avšak nezohľadnil závery, o ktoré sa opiera aj Opčný protokol.

65. Možno zhrnúť, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nedostatočným spôsobom zaoberal otázkou objektívneho elementu pocitu strachu u maloletého žalobcu, keďže v rozhodnutí neanalyzoval situáciu v krajine pôvodu z hľadiska postavenia a účinkovania hnutia Taliban v krajine pôvodu, postoja štátnych orgánov k členom hnutia a celkom opomenul charakterizovať F. najmä z toho pohľadu, či je možné považovať túto krajinu za bezpečnú, v ktorej by sa bolo možné zákonnou cestou domáhať u štátnych orgánov efektívnej ochrany proti hrubému porušovaniu základných práv a slobôd zo strany neštátnych subjektov. Preto sa podľa správneho súdu javí neudržateľným záver žalovaného, že maloletého žalobcu nemožno považovať za osobu prenasledovanú podľa zákona o azyle.

66. S poukazom na opodstatnenosť uvedených žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru o potrebe zrušenia administratívneho rozhodnutia žalovaného v časti o neudelení azylu maloletému žalobcovi podľa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou správneho orgánu odstrániť pochybenia, na ktoré súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia, a najmä doplniť dokazovanie smerom naznačeným správnym súdom a z takto zisteného skutkového stavu veci vyvodiť správne úvahy, ktoré je povinný aj náležite odôvodniť.

67. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami a nasl. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.