Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-325-2017.pdf
PDF · 87.68 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-11Csp/325/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, proti žalovanej: M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XX, XXX XX K., za účasti občianskeho zduženia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 648,34 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 310,73 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.07.2017 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 648,34 € s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou jeho právny predchodca uzavrel dňa 25.02.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.250 €. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy o postúpení zo dňa 13.6.2017 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom. Na základe uvedenej úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala vrátiť v dohodnutých splátkach. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „zaplatené splátky“ a „aktuálny stav úveru“. Žalovaná sa dostala do omeškania a bola zo strany právneho predchodcu žalobcu upozornená, že úver bude zosplatnený. Vzhľadom na to, že neuhradila dlhovanú sumu do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia, banka pristúpila k zosplatneniu úveru. Žalovaná však ani napriek zaslanej výzve nezaplatila dlžnú pohľadávku. V zmysle obchodných podmienok vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú pohľadávku aj poplatky spojené s upomienkami a tiež náklady vynaložené na poistné. Výška týchto poplatkov činila 7,14 €.
3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.11.2018 sp. zn. 20Csp/325/2017 výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 648,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 648,34 € od 28.07.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol (pre rozpor úrokov z dobrými mravmi) a výrokom III. vyslovil, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 100% trov tohto konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výška odplaty - dohoda o úroku je v rozpore s dobrými mravmi, preto považoval zmluvu za bezúročnú. Z
tohto dôvodu priznal žalobcovi len rozdiel istiny a zaplatených splátok úveru žalovanou a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
4. Žalobca rozsudok proti zamietavému výroku napadol odvolaním. V odvolaní žalobca vytkol napadnutému rozsudku výlučne nesprávnosť spôsobu právneho posúdenia otázky platnosti/neplatnosti dojednania strán o výške úroku v úverovej zmluve. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že úrok vo výške 25 % ročne podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Prezentoval názor, že za podstatné je možné považovať len prevýšenie dosahujúce úroveň minimálne 4 násobku obvyklých úrokov.
5. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.11.2019 sp. zn. 11Co/379/2019 zrušil rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami pri posudzovaní dohody strán o úroku v úverovej zmluve, neposúdil jej platnosť v spektre rozhodujúcich zákonných kritérií, a tiež nevenoval náležitú pozornosť, a preto neustálil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre záver o dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku ako aj nároku smerujúceho k zaplateniu poplatkov. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP), zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
6. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 04.08.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Dostavila sa žalovaná, ktorá na pojednávaní uviedla, že so žalobou nesúhlasí a má za to, že dlžnú sumu uhradila. Nosila peniaze aj osobne, pravdepodobne jej zrážajú peniaze aj z dôchodku, ale nevie sa presne vyjadriť. Požiadala súd, aby zistil od žalobcu, či už dlžnú sumu nehradila, nakoľko jej už niekoľko rokov zrážajú peniaze z dôchodku. Na to súd pojednávanie odročil.
7. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 14.12.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Nedostavila sa ani žalovaná, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila, pričom predvolanie na pojednávanie jej bolo riadne doručené. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
8. Po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach je tak predmetom sporu suma vyčíslených úrokov vo výške 665,44 €, dlžných úrokov vo výške 25% ročne zo sumy istiny 648,34 € od 28.07.2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 7,14 €.
9. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
11. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel dňa 25.02.2010 zmluvu o úvere (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.250 €. Žalovaná sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnili, preto žalobca vyhlásil dňa 24.07.2014 úver za predčasne splatný. Žalovaná je z toho dôvodu povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v zmysle žalobného petitu a náhradu trov konania.
12. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel dňa 25.02.2010 zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej
sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 25.02.2010, je vzťahom občianskoprávnym a táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a § 52 a nasl. Obč. zák.
13. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 04.08.2020 nesúhlasila s podanou žalobou, mala za to, že dlžnú sumu už uhradila, že peniaze nosila aj osobe a že sú jej peniaze strhávané aj z dôchodku. Žiadne listinné dôkaze preukazujúce svoje tvrdenia však nepredložila. Súd vyzval žalobcu, nech sa vyjadrí k jej tvrdenia. V odpovedi na výzvu súdu uviedol, že neeviduje žiadne platby od žalovanej a tiež, že nie sú vykonávané žiadne zrážky zo mzdy na daný úver. Na to súd nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, pričom žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoje právo na účasť na pojednávaní nevyužila, neprítomnosť neospravedlnila, žiadne ďalšie dôkazy súdu nepredložila, preto neuniesla povinnosť tvrdenia. Súd tak nemal za preukázané, žeby na daný úver po podaní žaloby zaplatila akúkoľvek sumu.
14. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá platne, odplata neodporuje zákonu (§ 53 ods. 6 Obč. zák.) a zároveň dohoda o úroku je v súlade s dobrými mravmi v zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z úveru a bankových poplatkov, ktoré sú uvedené v aktuálnom stave úveru spolu v sume 7,14 € (za 2. upomienku na úverovom účte zo dňa 31.03.2014 - 0,10 €, za poistné zo dňa 14.04.2014 - 2,62 €, za poplatok za upozornenie pred výzvou zo dňa 07.07.2014 - 1,10 € a napokon za výzvu na splatenie úveru a príslušenstva z 24.07.2014 - 3.32 €) a sú riadne špecifikované. Zároveň zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. v čase uzavretia zmluvy.
15. Žalobca sa tiež domáhal zaplatenia zmluvného úroku z istiny vo výške 665,44 € a zmluvného úroku vo výške 25% ročne zo sumy 648,34 € od 28.07.2017 do zaplatenia.
16. V tomto smere dáva súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí (vy)riešil otázku zmluvných úrokov a ich (ne)priznania v prípade predčasného zosplatnenia úveru. Dôvod prečo veriteľovi nepriznať zmluvné úroky až do zaplatenia videl v tom, že „pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ.“
17. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia zároveň Najvyšší súd skonštatoval, že „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Z uvedeného je zrejmé, že zmluvný úrok z dlžnej istiny prináleží veriteľovi len po dobu trvania zmluvy.
18. V kontexte vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto žalobcovi prináležia zmluvné úroky z dlžnej istiny len po dobu trvania zmluvy. V danom prípade právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil ku dňu 24.07.2014. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá na obdobie 70 mesiacov odo dňa podpísania zmluvy. Zmluva bola uzavretá dňa 25.02.2010 a jej konečná splatnosť nastala dňa 14.12.2015. Dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 648,34 €, vyčíslený
zmluvný úrok predstavoval sumu 77,56 €, čo je zrejmé z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.07.2014 (č. l. 45 spisu).
19. Zmluvy úrok vo výške 25% ročne zo sumy dlžnej istiny 648,34 od 25.07.2014 (deň nasledujúci po dni mimoriadne zosplatnenia úveru) do 14.12.2015 (konečná splatnosť zmluvy) predstavuje sumu 226,03 €.
20. V zmysle uvedené preto žalobca má nárok na zaplatenie sumy pozostávajúcej z vyčíslených zmluvných úrokov ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vo výške 77,56 €, zmluvného úroku 25% ročne zo sumy dlžnej istiny ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 648,34 od 25.07.2014 do 14.12.2015 vo výške 226,03 € a bankových poplatkov vo výške 7,14 €, spolu sumu 310,73 € (77,56 € + 226,03 € + 7,14 €). V prevyšujúcej časti z dôvodov vyššie uvedených (bod 15 -16 odôvodnenia) súd žalobu zamietol.
21. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne (čo do zaplatenia sumy 648,34 € + 310,73 €) a neúspešný v časti vyčíslených zmluvných úrokov a zmluvného úroku po zosplatnení a v menšom rozsahu (40,70%) ako žalovaná (59,30%), ktorej však žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).