Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-65-2020.pdf
PDF · 101.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajove a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobkyne: žalobkyne - C. J., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., M. č. XXX, štátna príslušníčka SR, zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom E. XX, XXX XX M., proti žalovanému - D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. M. XXX, štátny príslušník SR, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/159/2015-106 zo dňa 26.04.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a III. p o t v r d z u j e.
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku IV. m e n í tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania.
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom č. k. 10C/159/2015-106 zo dňa 26.04.2019 spolu s opravným uznesením č.k. 10C/159/2015-144 zo dňa 28.05.2020 určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalobcu patrí rodinný dom č. súpisné XXX stojaci na parcele CKN 5807, parcela CKN 5807
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území E. v podiele 1/1 v hodnote 83.700 eur. Okresný súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne rodinný dom č. súpisné XXX stojaci na parcele CKN 5807, parcela CKN 5807 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území E. v podiele 1/1 v hodnote 83.700 €. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne rodinný dom č. súpisné XXX stojaci na parcele CKN 5807, parcela CKN 5807 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území E.. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania BSM sumu 41.850,- € do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobou doručenou súdu 13.07.2015 sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala voči žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dôvodiac, že rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 16C/151/2014 zo dňa 17.09.2014, právoplatným dňa 31.10.2014 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, čím zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Za trvania manželstva nadobudli aktíva: rodinný dom č. súp. XXX, stojaci na parcele CKN 5807, parcelu CKN 5807 - zastavané plochy na nádvoria o výmere 334m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území E. v podiele 1/1, spolu v hodnote 40.000 eur. Účastníci za trvania manželstva nadobudli pasíva: finančné prostriedky - pôžička od R. A. v roku 2011 v sume 2.000 eur, dar od matky T. A. v roku 2001 v sume 75.000 Sk (2.500 eur). Žalobkyňa žiadala, aby jej súd do vlastníctva prikázal rodinný dom s parcelou, na ktorej stojí rodinný dom, a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovanému
sumu 16.500 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd určil, že celkové aktíva ku dňu vyporiadania predstavujú sumu 83.700 eur (rodinný dom č. s. XXX, postavený na parcele KN-C č. 5807 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2, vrátane príslušenstva), pasíva súd nemal preukázané. Pokiaľ ide o údajné pôžičky a výplaty z dedičstva, na tieto okresný súd neprihliadal, nakoľko mal za to, že sú premietnuté v cene rodinného domu a taktiež z dôvodu, že doklady preukazujúce jednak dary a jednak pôžičky súd nepovažoval za relevantné. Pokiaľ ide o osobný automobil Hyundai I20, okresný súd mal za to, že toto patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko toto zakúpila v čase, keď so žalovaným už nežila v spoločnej domácnosti a väčšiu časť motorového vozidla splatila po rozvode manželstva, naviac toto motorové vozidlo užívala a užíva výlučne sama. Vychádzajúc zo zásady, že podiely manželov sú rovnaké okresný súd rozhodol tak, že aktíva prikázal žalobkyni, na vyrovnanie hodnoty podielu rozvedeného manžela zaviazal žalobkyňu zaplatiť sumu 41.850 eur v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, ktorú uvádza žalovaný, že je postavená na pozemku KN-C 5807, okresný súd vychádzajúc zo znaleckého posudku nemal preukázané, že takáto budova stojí na predmetnom pozemku, preto ju do masy BSM nezahrnul. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100% a to vzhľadom na pomer úspechu, resp. neúspechu. Žalobkyňa mala v konaní úspech 100%, preto jej ako úspešnej účastníčke sporu patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Tvrdí, že okresný súd zásady vyporiadania BSM aplikoval nesprávne alebo sa nimi správne neriadil. Žalobkyňa nikdy nepreukázala, že by v čase rozhodovania bola dostatočne solventná na výplatu z titulu BSM. Ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. Žalovaný tvrdí, že okresný súd sa vôbec nedržal týchto zásad a neaplikoval ich správne. Rovnako tak nesprávne právne posúdil priznanie trov konania. Preto odvolací súd žiada, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a sám rozhodol.
3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalobkyňa sa domnieva, že nesolventnosť žalobkyne boli zo strany žalovaného nekonštruktívne vyjadrenia, ktoré nemali absolútne žiadnu logiku. Ďalším zásadným problémom žalovaného bolo, že ak aj bude vyplatený, čo sa žalobkyňa zaviazala, kto mu zabezpečí nájomný byt a toto bolo ďalšou absurditou prezentovanou zo strany žalovaného. Základom všetkého je však tá skutočnosť, že nebolo spochybnené, čo patrí do masy BSM účastníkov a neboli voči tomuto vznášané žiadne konkrétne dôkazy a neboli zo strany žalovaného vznášané žiadne zásadné námietky. Pokiaľ sa odvolací súd oboznámi s obsahom zápisníc pred Okresným súdom v Čadci a oboznámi sa s obsahom odvolania, je nanajvýš zrejmé, že toto odvolanie je robené určitým odborným spôsobom, ale tieto dôvody odvolania nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože žalovaný sa od počiatku podanej žaloby o vyporiadanie BSM snažil robiť umelo prieťahy v konaní, aby účelovo nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, ale zo strany žalovaného neboli navrhované relevantné dôkazy na vykonanie dokazovania a jednoznačne dôvody, pre ktoré by mal byť zrušený rozsudok Okresného súdu v Čadci, neobstoja. Naopak žalobkyňa uhrádzala všetky preddavky na znalecké dokazovanie za účelom vyhotovenia znaleckého posudku za účelom zistenia hodnoty nehnuteľností preukázateľne patriacich do BSM, tento dôkaz bol zhodne navrhovaný oboma účastníkmi konania, ale len žalobkyňa uhradila tieto preddavky na znalecké dokazovanie, žalovaný " sa tomuto úspešne vyhýbal" a teda je zrejmé, že žalovaný, ako sme už vyššie uviedli, sa účelovo snažil zdržiavať rozhodnutie vo veci a dôvody odvolania to aj preukazujú, že žalovaný nemá záujem na tom, aby došlo k vyporiadaniu BSM a teda máme za to, že okresný súd dostatočným spôsobom nespochybniteľne ustálil masu BSM a vo veci správne po vykonanom dokazovaní rozhodol. Navrhuje, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu v Čadci, 10C/159/2015-106 zo dňa 26.04.2019, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nikdy nepredložila písomný doklad o tom, že je solventná. Len tvrdila, že v prípade, že jej bude prikázaná do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, začne vybavovať úver. Žalobkyňa veľmi nízko ocenila predmet sporu. Od samého začiatku napádal, že do masy BSM patri aj prístavby k hlavnej stavbe, ktoré neboli ocenené súdom ustanoveným znalcom. Rovnako poukázal na to, že žalobkyňa použila finančné prostriedky, ktoré patrili do masy BSM, na realizáciu kúpy motorového vozidla Hyundai.
5. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že sa pridržiava pôvodného vyjadrenia zo dňa 31.07.2019 a nemá nič, čo by v tejto veci doplnila a tvrdenia žalovaného vo vyjadrení zo dňa 15.08.2019 sú právne irelevantné a neustále nasvedčujú tomu, že žalovaný sa snaží predlžovať konanie o vyporiadanie BSM.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou stranou sporu (§ 362, § 359 CSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 379 písm. c) CSP v spojení s § 150 Občianskeho zákonníka) a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380 CSP) a rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a III. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
11. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o zásadách vyporiadania BSM je svojou širokou formuláciou a exemplifikatívnym výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM, súdom umožňuje, aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní BSM môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití § 143 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku.
12. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na
zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva.
13. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby, ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch.
14. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu bolo odvolaciemu súdu preukázané, že celkové aktíva predstavovali ku dňu vyporiadania sumu 83.700 € (rodinný dom č.s. XXX, . postavený na parcele KN-C č. 5807 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2, vrátane príslušenstva), hodnota nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom č. 167/2018 vypracovaného znalkyňou Ing. Martinou Červenou. Pasíva neboli preukázané. Vychádzajúc zo zásady, že podiely manželov sú rovnaké, okresný súd rozhodol tak, že aktíva (rodinný dom, pozemok a príslušenstvo v hodnote 83.700,-€) prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, na vyrovnanie hodnoty podielu rozvedeného manžela zaviazal žalobkyňu zaplatiť sumu 41.850,-€ v lehote do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, s čím sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.
15. Pokiaľ odvolateľ namietal, že prvostupňový súd neskúmal solventnosť žalobkyne na výplatu bývalého manžela, odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný sa touto skutočnosťou zaoberať pokiaľ nemá pochybnosti. Súdu nebolo preukázané ani to, že žalobkyňa by prostriedky na výplatu bývalého manžela z titulu vyporiadania BSM nemala. Žalobkyňa sama v návrhu na vyporiadanie navrhla nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva, s tým, že by bývalého manžela vyplatila. Odvolací súd je názoru, že ak by žalobkyňa nemala tieto finančné prostriedky, alebo by nebolo možné ich získať napríklad financovaním z banky, nežiadala by nehnuteľnosti prikázať sebe s povinnosťou vyplatiť bývalého manžela.
16. Pokiaľ ide o údajné pôžičky a výplaty z dedičstva, odvlací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý na ne neprihliadal, nakoľko mal za to, že sú premietnuté v cene rodinného domu a taktiež z dôvodu, že doklady preukazujúce jednak dary a jednak pôžičky súd nepovažoval za relevantné.
17. Pokiaľ ide o osobný automobil Hyundai I20, odvolací súd má za to, že toto motorové vozidlo patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko si ho zakúpila v čase, keď so žalovaným už nežila v spoločnej domácnosti a väčšiu časť motorového vozidla splatila až po rozvode manželstva. Motorové vozidlo vždy užívala a aj užíva výlučne sama.
18. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, ktorú uvádza žalovaný v odvolaní, že ju okresný súd nezaradil do masy BSM, odvolací súd uvádza, že nebolo preukázané, že predmetná budova je postavená na pozemku KN-C 5807. Znalecký posudok vypracovaný vo veci túto nespomína, preto ju súd v rámci aktív nezohľadnil.
19. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu na základe všetkých výpovedí a tvrdení strán, všetkých vykonaných dôkazov, pri zohľadnení všetkých aktív a pasív, ktoré patrili do BSM. Za účelom určenia hodnoty vecí patriacich do BSM súd vychádzal zo sumy určenej znaleckým posudkom. Znalecké dokazovanie vo vzťahu k určeniu hodnoty hnuteľných vecí, tvoriacich BSM, bolo vykonané v potrebnom a dostatočnom rozsahu. Po zohľadnení všetkých vyššie spomenutých dôkazov okresný sú postupoval správne pri určení masy BSM a pri jej následnom vyporiadaní za dodržania všetkých zásad obsiahnutých v Občianskom zákonníku vzťahujúcich sa na vyporiadanie BSM. Rozhodnutie okresného súdu je preto vecne správne a dodržiava všetky základné zásady ako sú právo na spravodlivý súdny proces, právo na rovnosť zbraní (kontradiktórnosť konania), právo na spravodlivé rozhodnutie vo veci pri zachovaní účelu konania a záujmov všetkých strán.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výrokoch I., II. a III. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal aj výrok IV. napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom tento výrok zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
23. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že o jej náhrade rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100% a to vzhľadom na pomer úspechu, resp. neúspechu. Žalobkyňa mala v konaní úspech 100%, preto jej ako úspešnej účastníčke sporu patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%.
24. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že v zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Okresný súd síce uviedol § 257 CSP, avšak použil zásadu úspechu strán v spore podľa § 255 CSP, keď konštatoval, že žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100% a to vzhľadom na pomer úspechu, resp. neúspechu.
25. Odvolací súd je názoru, že konanie o vyporiadanie BSM je svojou povahou konaním, kde je v záujme obidvoch strán, aby bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo po rozvode vyporiadané, pričom vzhľadom na rozsah vyporiadania na oboch stranách nemožno v danom prípade hovoriť o prevažnom úspechu jednej či druhej strany, a preto odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil výrok IV. napadnutého rozsudku, a to tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania.
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vychádzajúc pri svojom rozhodnutí z predmetu konania a povahy súdneho konania, keďže bolo v záujme oboch strán, aby bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo po rozvode vyporiadané, pričom vzhľadom na rozsah vyporiadania na oboch stranách opäť nemožno v danom prípade hovoriť o prevažnom úspechu jednej či druhej strany.
27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)