Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/294/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 2, XXX XX I. a otec - Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I. XX, XXX XX L. K., zastúpený Mgr. Iankom Troiakom, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.03.2019, č.k. -103, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že výživné na maloletú N. A., nar. XX.XX.XXXX, sa zvyšuje zo sumy 150 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne od 06.12.2016, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a.

Zročné výživné na maloletú N. A., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 06.12.2016 do 31.11.2020 vo výške 3.349 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 279,083 eura, splatných do 15 dňa v mesiaci, ktoré je otec povinný platiť k rukám maky od právoplatnosti rozsudku, pod starou výhody splátok, keď v prípade omeškania s plnením jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 18.03.2019, č.k. -103 zvýšil výživné na maloletú N. A., nar. XX.XX.XXXX z 150 eur mesačne na 250 eur mesačne od 06.12.2016, ktoré uložil otcovi platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky počnúc doručením rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 06.12.2016 do 30.04.2019 vo výške 2.883 eur uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od doručenia rozsudku. Zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. -33 zo dňa 08.10.2013 v časti výroku o výživnom. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 2, 3, Zákona o rodine, dospejúc vykonaným dokazovaním k záveru o dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú. Súd prvej inštancie vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určenie výšky výživného zistiac, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného v súlade s návrhom matky. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného (2013) je maloletá na druhom stupni základnej školy, má 13 rokov, jej potreby a záujmy sa zmenili, má zdravotné problémy, matke sa zvýšili náklady na bývanie po presťahovaní sa do 2-izbového bytu. Uviedol, že pri doposiaľ

určenej výške výživného 150 eur, musela matka dopĺňať zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj. Zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletú, skutočnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú a okolnosť, že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloletú, nenavštevuje ju, nezabezpečuje jej program počas školských prázdnin, s maloletou sa stretáva iba v dôsledku vodenia maloletej matkou do Krupiny. Uviedol, že pokiaľ otec deklaroval svoj príjem v čase pôsobenia v obchodnej spoločnosti vo výške 400 -500 eur mesačne, napriek tomu spoločnosť predal a v súčasnosti je bez akéhokoľvek príjmu, čo vyhodnotil ako vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu. Vo vzťahu k otcovi vychádzal z jeho životnej úrovne a nákladov splátky hypotéky na rodinný dom vo výške 300 eur mesačne a financovanie nákladov na motorové vozidlo Fiat Multipla, okolnosť, že v spoločnej domácnosti žije s priateľkou, ktorá sa finančne podieľa na chode domácnosti. Vyjadril názor, že otec mohol svoje bývanie dočasne riešiť aj iným spôsobom, rodinný dom dať do nájmu, aby z nájomného mohol splácať hypotéku, prípadne mohol rodinný dom speňažiť, ak nemá dostatok finančných prostriedkov na platby hypotéky a výživného. Dôvodil, že splátky hypotéky nemôžu byť na ťarchu dieťaťa, pretože vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami povinného rodičia, ktoré nie sú nevyhnutné. Splácanie hypotéky za rodinný dom súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutný výdavok. Vychádzal z potencionality príjmu otca, keď zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, majúc za to, že v možnostiach otca je zabezpečiť si príjem vo vyššej sume ako deklaruje. Otec sa podľa názoru súd vzdal bez vážneho dôvodu príjmu, ktorý dosahoval ako spoločník v obchodnej spoločnosti a svoj obchodný podiel predal počas súdneho konania za odplatu 1.000 eur, ktorú súd považoval za podhodnotenú. Prvoradou povinnosťou otca je jeho vyživovacia povinnosť voči dieťaťu, preto neakceptoval, že otec si na úkor dieťaťa plní dlh voči peňažnému ústavu. Zročné výživné za obdobie od 06.12.2016 do 30.04.2019 vo výške 2.883 eur, t.j. rozdiel medzi zvýšeným výživným a plateným výživným, uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od doručenia rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa .

3. Otec vo svojom odvolaní prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť, alternatívneho ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prevej inštancie nebral do úvahy jeho reálne možnosti prispievať na výživu maloletej. Poukazoval na matkou uvádzaný príjem, ktorý však podľa jeho názoru vzhľadom na ňou uvádzané výdavky nemôže zodpovedať realite. Uviedol, že matka do Krupiny chodieva na motorových vozidlách vyššej triedy resp. SUV a má pomer s konateľom spoločnosti IM Print SK s.r.o.. Z uvedeného vyvodil, že matka okrem oficiálneho príjmu 415 eur netto mesačne, čo zodpovedá minimálnej mzde, môže mať aj ďalšie benefity a aj iné príjmy. Uviedol, že je aktuálne nezamestnaný, nakoľko rakúsky zamestnávateľ u ktorého mal od 01.04.2019 nastúpiť do práce ako stavebný stolár s ním neuzatvoril pracovnú zmluvu. Obchodnú spoločnosť, v ktorej bol v minulosti spoločníkom a konateľom, predal z dôvodu, že jej obchodné aktivity a teda aj reálne príjmy v roku 2018 klesali, z ktorého dôvodu nestíhal platiť za spoločnosť záväzky - prenájmy áut, odvody, preddavky a pod., čo viedlo k odobratiu vozidiel prenajímateľom resp. tiež k vzniku dlhov voči daňovému úradu a pod., a nechcel sa dostať do situácie, aby ako konateľ a jediný spoločník za prípadné dlhy spoločnosti zodpovedal osobne. Teda nevzdal sa bez vážneho dôvodu príjmu z tejto spoločnosti, čo sa dalo taktiež objektívne preveriť, pokiaľ by súd zistiťoval reálny dôvod k takémuto ukončeniu podnikania na jeho strane. Uviedol, že hypotéku musí uhrádzať z dôvodu, že by inak prišiel o strechu nad hlavou a vôbec nie je reálne, že by mal rodinný dom prenajať, z prenájmu hradiť hypotéku a nájsť si iné bývanie. Zdôraznil, že rodinný dom v obci Dolný Badín, okr. Krupina, nie je reálne možné prenajať ani za sumu, ktorá sa rovná mesačnej splátke hypotéky. Náklady na motorové vozidlo Fiat Multipla predstavujú poistku vo výške menej ako 100 eur ročne a náklady na benzín sú minimálne, keďže auto využíva len v nevyhnutných prípadoch. Namietal, že súd náklady na bývanie na strane matky považoval za samozrejmé a prihliadal na ne, avšak na jeho strane ich nepovažoval za nevyhnutný výdavok. Za absurdné považoval rozhodnutie súdu o zročnom výživnom za obdobie od 06.12.2016 do 30.04.20019 vo výške 2.883 eur, ktoré mu uložil zaplatiť v jednej splátke, čo vzhľadom na jeho finančné možnosti nie je možné splniť. Rozhodnutie v tomto smere považol za likvidačné, vedúce k exekúcii, či k jeho trestnému stíhaniu. Uviedol, že do Bratislavy za maloletou nechodí z dôvodu že na to nemá prostriedky a je rád, že vie uhrádzať výživné v doteraz súdom stanovenej výške. Mal za to, že súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok bez riadne a objektívneho zistenia skutkového stavu, tento objektívne posúdil, prihliadol na špecifiká regiónu, kde žije, na jeho reálne možnosti a schopnosti.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok potvrdiť. S tvrdeniami otca nesúhlasila, keď tieto sú namierené voči jej osobe. Zvýšenie vyživovacej povinnosti žiadala výlučne z dôvodov finančnej náročnosti spojenej so starostlivosťou o maloletú, nákladov spojených so vzdelávaním, ako aj vzhľadom na jej zdravotný stav, ktorý si vyžaduje zvýšenú mieru starostlivosti. Jej príjem je pravdivý, ako aj jej privyrábanie si, nájomné predstavuje nevyhnutnú položku 450 eur. Uviedla, že vo firme, kde pracuje má k dispozícií firemné auto, ktoré používa aj na služobné cesty mimo Bratislavu, zahrňujúce vykladanie tovaru v Nitre a Banskej Bystrici a pri tejto príležitosti, je jej umožnené majiteľom firmy navštíviť svoju matku. Uviedla, že nebyť týchto služobným ciest, otec by sa s maloletou stýkal minimálne alebo vôbec, keďže nie je ochotný chodiť za ňou do Bratislavy. Otec možnosti na styk s maloletou napriek tomu využíva minimálne. Zdôraznila, že v spoločnosti, v ktorej pracuje pracovala už počas ich manželstva a keď po ich rozvode v roku 2010 dostala ponuku, vrátiť sa späť do tohto zamestnania, čo pre ňu s maloletou znamenalo istotu. Neskôr vďaka nájdeniu si brigád nemusela využívať finančnú pomoc od rodičov, ktorí aj tak maloletú podporujú. Otec napriek skutočnosti, že disponoval dostatkom financií si nikdy neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a vždy sa snažil na maloletú prispievať čo najmenej. Záujem otca o maloletú sa zmenil keď nastúpila na druhý stupeň základnej školy, prestal si pre ňu chodiť cez víkendy a aj letné prázdniny, ktoré napokon musela celé zabezpečiť sama. Uviedla, že otec nemá žiadny prehľad o zdravotnom stave maloletej a ani sa oň nezaujíma. Poukázala na zvýšené náklady na maloletú a jej nástup na strednú školu od septembra 2019. Otec má dobrú finančnú kondíciu, nič mu nebráni vtom, aby si našiel prácu. Zo svojich prostriedkov dokáže uhrádzať náklady spojené s bývaním, so starostlivosťou o svoju priateľku, preto mala za to, že jeho príjem nie je priznaný a pracuje na „čierno", ako to bolo mnohokrát aj v minulosti.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 17.05.2019 zotrval na svojom návrhu zvýšiť výživné na maloletú na 220 eur. Uviedol, že od roku 2013, kedy bola naposledy stanovená výška výživného uplynula doba počas ktorej sa zmenili výdavky maloletej z dôvodu vyššieho veku, kedy je už maloletá na druhom stupni ZŠ a má zdravotné problémy. Deklarovaný príjem otca považoval za nereálny. Vo vyjadrení zo dňa 28.06.2019 sa pridržiaval svojich návrhov v konaní pred súdom prvej inštancie a uviedol, že s rozsudkom súhlasí.

6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a , (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, , , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky zvýšenia výživného, výsledky vykonaného dokazovania však nezhodnotil v celosti správne, na ich základe sa odvolací súd nestotožnil s určenou výškou výživného na maloletú a ani s uložením povinnosti otcovi zaplatiť zročné výživné bez určenia možnosti splátok.

7. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom daného spisového materiálu s poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného dospel k záveru, že súd prvej inštancie iba čiastočne správne posúdil rozhodujúce skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska schopností a možností rodičov a celkového posúdenia existencie podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnaním so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. -33 zo dňa 08.10.2013. Súd prvej inštancie síce vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam,

keď návrh matky považoval za dôvodný, ale nedospel k správnym právnym záverom v otázke výšky výživného.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Náklady na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré tak ako boli matkou vyčíslené odvolací súd považuje za dôvodné, avšak ich pokrytie zo strany otca je možné premietnuť do výšky výživného len v miere, zodpovedajúcej jeho životnej úrovni príjmovým a majetkovým pomerom. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je aj zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má preto súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného, táto v danom prípade nezodpovedá zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním, vyhodnotiac odvolacie dôvody otca odvolací súd tieto uznal čiastočne a dospel aj v zhode so stanoviskom kolízneho opatrovníka, že na strane maloletej, ako aj rodičov došlo k zmene pomerov v rozsahu, ktoré bolo potrebné premietnuť do výšky výživného na maloletú v rozsahu, ktorý odvolací súd ustálil na sumu 220 eur mesačne.

10. Odvolacie dôvody otca odvolací súd považoval za dôvodné iba čiastočne a udáva, že vzhľadom na preukázané potreby maloletej, osobnú starostlivosť matky jeho dosiahnuté vzdelanie, doposiaľ vykonávanú prax a jeho možnosti a schopnosti, je potrebné výšku určeného výživného na maloletú navýšiť o 70 eur mesačne, tak aby zodpovedalo zákonným podmienkam v čase rozhodnutia. Maloletá v období podania návrhu t.j. v šk. roku 2016/2017 navštevovala 7. ročník ZŠ, v čase rozhodnutia súdu v školskom roku 2018/2019 9. ročník ZŠ a je zrejmé, že oproti obdobiu poslednej úpravy výživného v roku 2013, kedy bola na prvom stupni (v 4.ročník ZŠ) sa jej náklady na odôvodnené potreby postupom na vyšší stupeň vzdelávania zvýšili a súvisia aj s rastom životných nákladov, ale aj s potrebou nákladov súvisiacich s jej zdravotný stav (lekárska správa MUDr. D. I. zo dňa 13.12.2018). Priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletej matkou vyčíslené, odvolací súd ustálil na sumu 444 eur a predstavujú priemerné mesačné náklady na bývanie 150 eur, stravu 150 eur, mobil 10 eur, náklady súvisiace so zdravotným stavom 15 eur, sporenie 41 eur, školské potreby 10 eur, ZRPŠ 20 eur (ročne), školské aktivity a výlety priemerne 15 eur, obuv a ošatenie 50 eur. Náklady na maloletú tvorí aj pomerná časť nákladov na bývanie ktoré v celkovej výške za prenájom väčšieho bytu predstavujú 450 eur mesačne a ktoré odvolací súd zohľadnil len čiastočne, keď rozhodnutie matky prenajať si väčší byt a navýšiť výdavky na bývanie o 200 eur mesačne, nezodpovedalo jej príjmu v spol. IM Print SK s.r.o., ktorý sa nezmenil a predstavoval aj v čase rozhodnutia súdu 415 eur netto mesačne ( aj keď matka má snahu si upratovaním zarobiť cca 200 - 300 eur mesačne ). Odvolací súd súhlasí s obranou otca, že je potrebné rovnako ako na strane matky zohľadniť aj jeho náklady na bývanie a súhlasí s jeho argumentáciou o potrebe do jeho celkových nákladov premietnuť aj splátky hypotéky 300 eur

mesačne, tvoriace spolu s nákladom na energie 30 eur mesačne náklady na bývanie, ktoré nemožno v danom prípade považovať za neprimerané a nedôvodné vzhľadom na celkové majetkové pomery otca. Na druhej strane vlastníctvo nehnuteľného majetku a možnosti a schopnosti otca, sú okolnosti, ktoré je aj podľa názoru odvolacieho súdu možné vyhodnotiť ako dostatočné pre čiastočné zvýšenie výživného na maloletú. V danom prípade pri posúdení možností a schopností otca dosahovať primeraný príjem a uplatniť sa na trhu práce, bolo dostatočným spôsobom preukázané, že ich úroveň umožňuje plnenie čiastočne zvýšeného výživného na maloletú, odkázanú na výživu zo strany svojich rodičov. Otec je v produktívnom veku ( 41 rokov ), má stredoškolské vzdelanie, dobrý zdravotný stav, dostatočnú prax a to aj v podnikateľskej sfére, preto za situácie trvania jeho vyživovacej povinnosti k maloletej v nadväznosti na postupné odôvodnené zvyšovanie jej potrieb, podpory v školskej aj mimoškolskej činnosti, sa nemožno uspokojiť s tvrdením otca, že si nedokáže nájsť pracovné miesto s primeraným príjmom len s odvolávaním sa na nedostatok pracovných príležitostí v regióne v ktorom žije. Tiež nie je možné zohľadňovať ním tvrdené okolnosti o ukončení podnikania a aktuálnej nezamestnanosti, keď pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva. Pokiaľ otec poukazuje na nedostatok pracovných príležitostí v mieste jeho bydliska, vzhľadom na jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej, nemôže byť vylúčená jeho snaha pokúsiť sa o zabezpečenie práce aj v iných lokalitách. V danom prípade je tiež nevyhnutné zohľadniť mieru osobnej starostlivosti zo strany každého z rodičov, ktorí iné vyživovacie povinnosti nemajú tak, že výchovu a starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka, bez participácie otca a to či už osobnej alebo finančnej. Otec okrem súdom stanoveného výživného v roku 2013 sa iným spôsobom na potrebách maloletej nepodieľa, aj keď si musí byť vedomý postupného nárastu nákladov na zvyšujúce sa potreby maloletej, neprispieva ani na priebežne vznikajúce mimoriadne výdavky, neposial jej vreckové, dokonca neplatí zvýšené výživné ( ani čiastočne ) podľa predmetného rozsudku, aj keď v zmysle rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Preto v danom prípade osobnú a výlučnú starostlivosť matky o maloletú je potrebné zohľadniť pri určení výšky výživného, ktorá nemôže okrem celkovej zodpovednosti za výchovu a starostlivosť o maloletú v prevažnej miere znášať aj uspokojovanie jej finančných nárokov. V danom prípade odvolací súd vychádzal z potencionality príjmu otca, jeho celkových majetkových a rodinných pomerov, jeho životnej úrovne, preto na jeho tvrdenia o nemožnosti dosahovať primeraný príjem prihliadať nemohol. Zohľadniac celkové majetkové a zárobkové možnosti otca, rodičmi zhodne deklarované platenie výživného zo strany otca v posudzovanom období, umožnil mu zročné výživné zaplatiť v mesačných splátkach tak, aby výživa a potreby maloletej neboli ohrozené a aby zročné výživné určené na základe zvýšenia výživného od 06.12.2016 bolo zaplatené v primeranej lehote.

11. Zročné výživné za obdobie od 06.12.2016 do 31.11.2020 vo výške 3.349 eur, ktoré zodpovedá výpočtu ( pomerná časť za 26 dní v mesiaci december 2016 = 59 eur + 47 mesiacov x 70 eur = 3.290 eur ), odvolací súd uložil otcovi zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach podľa , tak, aby zročné výživné bolo zaplatené v lehote do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

12. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa .

13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa .

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).