Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoCsp/27/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne A. B., narodenej XX. XXXXXXX XXXX, C., D. XXX/XXX, zastúpenej Občianskym združením Centrum Správnej Pomoci Prievidza, Lehota pod Vtáčnikom, ul. 1. mája 388/8, IČO: 51 876 141, proti žalovanej obchodnej spoločnosti Tatra banka, a. s., Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, o zaplatenie 1.840,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -123 zo dňa 13. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1.342,02 eur s tam uvedeným príslušenstvom a vo výroku II. v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 498,29 eur s príslušenstvom m e n í tak, že žalobu z a m i e t a; vo zvyšku zostáva výrok II. nedotknutý.

II. Vo výroku III. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobkyni ukladá povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.342,02 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.296,06 € od 31. 03. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 45,96 € od 09. 03. 2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu (III. výrok). Žalobkyňa sa po pripustení zmeny žaloby domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 18. 02. 2013 (ďalej len „Zmluva o úvere“) je bezúročný a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.840,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.840,31 € od 23. 03. 2018 do zaplatenia a priznania náhrady trov konania. Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia dospel k záveru, že žaloba žalobkyne po pripustení zmeny žaloby v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia je čiastočne dôvodná a v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru je nedôvodná. Okresný súd Zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení a nasl. (ďalej len „“) a preto ju okrem ust. OZ posúdil aj v medziach o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských

úveroch“). V prvom rade okresný súd konštatoval, že Zmluva o úvere bola uzatvorená platne, resp. že nie je neplatná ako celok. V súvislosti s vyjadreniami žalobkyne o tom, že Zmluva o úvere nemôže ako celok obstáť, vzhľadom na prítomnosť hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok zakladajúcich hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, okresný súd uviedol, že námietky žalobkyne v tomto smere neboli dôvodné. V ďalšom mal okresný súd za to, že v posudzovanej Zmluve o úvere absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý vyžaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. f). V tejto súvislosti uviedol, že vyjadrenie konečnej splatnosti úveru musí byť jednoznačné a zrozumiteľné tak, aby bolo možné kedykoľvek zistiť jej presný termín, pričom za takéto vyjadrenie považoval napr. uvedenie dátumu (deň, mesiac, rok). V predloženej zmluve je konečná splatnosť úveru určená formuláciou „do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“ z čoho je zrejmé, že rozhodujúcim dňom pre určenie konečnej splatnosti má byť deň splatnosti prvej splátky, avšak v zmluve sa nenachádza ani dátum splatnosti prvej splátky, a ani dátum splatnosti poslednej splátky. Je v nej uvedený len údaj o počte splátok 72 a frekvencia splatnosti splátok k 15. dňu príslušného mesiaca. Ak bola konečná splatnosť úveru závislá odo dňa splatnosti prvej splátky, ktorá v zmluve uvedená nebola, tak potom vyjadrenie konečnej splatnosti úveru v zmluve nebolo jednoznačné a zrozumiteľné. V dôsledku tohto nedostatku okresný súd poskytnutý úver z predmetnej Zmluvy o úvere vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd sa však primárne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou a posúdil ju ako dôvodnú. Na základe toho potom okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru dôvodná nie je, a preto žalobu v tejto časti výrokom II. napadnutého rozsudku zamietol. O žalovanom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.840,31 € s príslušenstvom okresný súd rozhodol v súlade so zistením, že sporný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu podmienky v Zmluve o úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto priznal žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej v preukázanej výške rozdielu medzi plnením, ktoré žalobkyňa prijala a plnením, ktoré žalovanej vrátila (nad rámec poskytnutého peňažného plnenia žalobkyni), a to peňažnú čiastku 1.342,02 €. Okresný súd priznal nižšiu sumu ako žalobkyňa v žalobe žiadala z dôvodu, že žalobkyňa v konaní tvrdila, že na zmluvu o úvere celkovo zaplatila sumu 4.535,31 €, avšak na preukázanie týchto tvrdení žalobkyňa predložila len prehľad splácania bezúčelového spotrebného úveru č. XX-XXXXXXXXXX, z ktorého vyplýva, že celková suma zaznamenaných zaplatených splátok predstavuje len sumu 4.046,06 €. Po začatí konania došlo zo strany žalobkyne do dňa 20. 02. 2019 ešte k ďalším úhradám na účet žalovanej vo výške 45,96 €. Vzhľadom na vyššie uvedené potom rozdiel medzi plnením, ktoré prijala žalobkyňa a plnením, ktoré žalobkyňa žalovanej vrátila predstavuje čiastku 1.342,02 € (4.092,02 € - 2.750- €). Keďže žalovaná podala námietku premlčania aj do nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, okresný súd sa touto námietkou zaoberal a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Žalobkyňa žiadala priznať aj úrok z omeškania, o ktorom okresný súd rozhodol tak, že zo sumy 1.296,06 € priznal žalobkyni úrok z omeškania od 31. 03. 2018, čiže počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dobrovoľné vrátenie bezdôvodného obohatenia uvedenej v mimosúdnej dohode zo dňa 19. 03. 2018. Mimosúdna dohoda bola doručená žalovanej dňa 23. 03. 2018, posledný deň lehoty na vrátenie bezdôvodného obohatenia pripadol na deň 30. 03. 2018 a dňom 31. 03. 2018 sa žalovaná dostala do omeškania. Zo sumy 45,96 €, o ktorú žalobkyňa rozšírila žalobu až v priebehu konania, jej súd priznal úrok z omeškania až od 09. 03. 2019. V zmysle , za prvú kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 45,96 € žalobkyni zo strany žalovanej súd považoval uznesenie o pripustení zmeny žaloby zo dňa 07. 03. 2019, ktoré bolo žalovanej doručené jeho vyhlásením na pojednávaní dňa 07. 03. 2019, keďže žalovaná bola prítomná na tomto pojednávaní. Žalovaná mohla teda povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 45,96 € splniť 08. 03 .2019 a dňom 09. 03. 2019 sa dostala do omeškania. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, súd úrok z omeškania prisúdil vo výške, ktorá je daná nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01. 02 .2013. V zmysle tohto ustanovenia výška úroku z omeškania bola o 5 percentuálnych bodov vyššia, než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Táto ku dňu 31. 03. 2018 a ku dňu 09. 03. 2019, teda k prvému dňu omeškania žalovanej, bola 0,00 % ročne, zvýšená o 5 percentuálnych bodov, teda bola 5 % ročne, preto žalobkyňa má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z prisúdenej sumy. V prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania súd žalobu výrokom II. napadnutého rozsudku zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa , keď mal za to, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko pomer úspechu k neúspechu protistrany bol približne rovnaký, keďže súd vyhovel čiastočne žalobe v časti vydania bezdôvodného obohatenia a

v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konštatoval, že ani jedna zo strán nebola v plnom rozsahu úspešná.

2. Okresný súd vec právne posúdil podľa , , a , , a , a , , , , a , ďalej podľa , , , , a . Zákona o spotrebiteľských úveroch a pri nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. , a .

3. Žalovaná podala proti tomuto rozsudku, do časti jeho I. výroku včas odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , a . Namietala právne závery okresného súdu, že uzatvorená Zmluva o úvere neobsahuje údaj o dobe jej trvania a termíne konečnej splatnosti v zmysle ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch, a na ktorom základe súd následne priznal žalobkyni nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, pri aplikácii zákonnej sankcie, že Zmluva o úvere je bezodplatná. Podľa žalovanej tu je na mieste požiadavka eurokonformného výkladu ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože táto výkladová metóda je podľa žalovanej ešte zreteľnejšie aplikovateľná práve pri náležitosti o uvedení trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti ako v prípade náležitosti podľa ust. , v ktorej súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. z 22. 02. 2018 vyslovil záver o potrebe eurokonformného výkladu v tom zmysle, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, teda určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Závery uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v nich vymedzený rozsah eurokonformného výkladu, ktorý súd plne aplikoval pre posúdenie náležitosti podľa ust. , je podľa názoru žalovanej ešte výraznejšie prítomný pri ust. , pretože „Termín konečnej splatnosti“ nie je náležitosťou uvedenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná ďalej v odvolaní dôvodila, že zo Zmluvy o úvere je zrejmé, že trvanie úveru je určené počtom mesiacov ako: „do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“, pričom je tiež zrejmé, že splatnosť každej splátky je vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Keďže zmluva bola uzatvorená dňa 18. 02. 2013, tak dátum 15. 03. 2013 je dňom prvej splátky a 15. 03. 2019 je dňom poslednej splátky, a teda dňom konečnej splatnosti úveru. Dátum každej - aj prvej splátky - je tak daný presne určeným dňom splatnosti splátky, pričom aj deň prvej splátky je pre spotrebiteľa nespochybniteľný, keďže úver bol poskytnutý pripísaním na účet žalobkyne a od tohto dňa vznikla povinnosť úver splácať. V posudzovanej veci žalobkyňa nemohla mať ani pochybnosť o tom, na aké dlhé obdobie zmluvu uzatvára, keďže dĺžka trvania úveru bola vymedzená v rokoch. Konštatovala, že ani obsah gramatického, systematického a logického výkladu pojmu termín konečnej splatnosti neobsahuje požiadavku na jeho určenie konkrétnym dátumom, a teda z formulácie náležitosti „termín konečnej splatnosti“ nemusí jednoznačne vyplývať, že tieto časové udalosti nemôžu byť formulované inak, ako presným dátumom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu len skonštatovala, že sa stotožňuje sa rozsudkom okresného súdu a že popiera všetky tvrdenia žalovanej v jej odvolaní. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle včas podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. a 380 a bez nariadenia pojednávania podľa (á contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1.342,02 eur s tam uvedeným príslušenstvom a vo výroku II. v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 498,29 eur s príslušenstvom zmenil podľa ustanovenia tak, že žalobu zamietol a vo zvyšku ponechal výrok II. nedotknutým z nasledovných dôvodov:

6. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené procesné podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Pôvodne o odvolaní proti napadnutému rozsudku rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -179 zo dňa 23. júla 2020, ktorým krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.342,02 eur spolu s tam uvedeným

príslušenstvom, v súdom určenej lehote potvrdil (výrok I.), vo zvyšku ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutým (výrok II.) a rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok III.).

8. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k, a . Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (2).

9. Krajský súd v rozhodnutí č. k. -179 poukázal na to, že predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie námietky žalovanej bolo vyhodnotiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď na základe aplikácie ust. § 9 ods. 2 písm. f) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch ustálil, že v dôsledku chýbajúcej náležitosti - riadneho určenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho okresný súd odvolaním napadnutým výrokom zaviazal žalovanú na zaplatenie prevyšujúcej sumy ako bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobkyňa zaplatila nad rámec istiny poskytnutého úveru. Krajský súd sa pri tom stotožnil s právnymi závermi okresného súdu, že v súdenej veci v spornej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je žiadnym spôsobom uvedená konečná splatnosť úveru, uvedená je len výška splátky, počet splátok, dátum splatnosti každej splátky a časové vymedzenia obdobia splatnosti celého úveru.

10. S vyššie uvedenými právnymi závermi krajského súdu sa najvyšší súd nestotožnil v zrušujúcom uznesení sp. zn. , v ktorom najvyšší súd poukázal na svoje rozhodnutie R 16/2022 (uznesenie z 30. novembra 2021 sp. zn. ) a v súvislosti s interpretáciou , v znení účinnom do 30. apríla 2018 formuloval právny názor, že „Eurokonformným výkladom ustanovenia v znení účinnom do 30. apríla 2018 ... dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa v znení účinnom do 30. apríla 2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov) žiadať, aby v nich uvádzali presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie uvádzalo tento pojem („termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“), je za použitia eurokonformného výkladu práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len vyjadruje požiadavku na uvedenie „dĺžky, či doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ ... dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je nutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej náležitosti (t. j. k dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c/ Smernice.“. Vyslovenému názoru predchádzala analýza Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS [ďalej len „Smernica“ (článkov 10 ods. 2 písm. c) a písm. u), 22 ods. 1, odôvodnenia 47, 23)], rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016 Home Credit Slovakia, a. s. proti B. E., platného právneho stavu na Slovensku a dôvodovej správy k . Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že predmetná zmluva bola uzatvorená 18. februára 2013, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni pôžičku vo výške 2.750,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver 72. mesačnými splátkami s celkovou čiastkou 5.080,60 eura, RPMN 25,95 %,

úrokovou sadzbou 20,30 %, priemernou RPMN 18,86 % s konečnou splatnosťou úveru do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, pri mesačnej anuitnej splátke 66,80 eura, výške mesačného poistného 3,34 eura a termínom splatnosti splátky a poistného 15. dňa príslušného mesiaca. Zhodne s právnymi závermi dovolacieho súdu uvedenými v rozhodnutí najvyššieho súdu č. R 16/2022, najvyšší súd konštatoval, že v texte predmetnej úverovej zmluvy je primerane dostatočným spôsobom určený termín konečnej splatnosti posudzovaného spotrebiteľského úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okamih, dokedy je spotrebiteľ povinný najneskôr splatiť úver, t. j. do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, pričom termín splatnosti splátky je 15. deň príslušného mesiaca. Keďže zmluva bola uzavretá 18. februára 2013, potom deň prvej mesačnej anuitnej splátky pripadá na 15. marec 2013 a dňom konečnej splatnosti úveru je 15. marec 2019. Pokiaľ odvolací súd dospel k takému záveru, že v zmysle ustanovenia musí byť termín konečnej splatnosti úveru určený „presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá od výpočtu spotrebiteľa“ (bod 26. odôvodnenia napadnutého odvolacieho rozhodnutia), dovolací súd konštatoval nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

11. Po zrušení a vrátení veci krajskému súdu krajský súd posudzoval správnosť len tých právnych záverov okresného súdu, ktoré sa týkali existencie či neexistencie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v spornej spotrebiteľskej zmluve. Okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami dňa 18. 02. 2013 nie je neplatná ako celok, a že základné ustanovenia, bez ktorých by zmluva nemohla byť považovaná za platnú, možno považovať za platné, neplatnosťou niektorých ustanovení nie sú dotknuté základné práva a povinnosti zo zmluvy o úvere, napr. zmluvné dojednanie o poskytnutí peňažných prostriedkov, o podmienkach ich vrátenia. Na základe uvedeného potom okresný súd pristúpil k preskúmaniu predmetnej úverovej zmluvy z pohľadu splnenia formálnych a obsahových náležitostí v zmysle , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Uvedený zákon účinný v čase uzavretia zmluvy ustanovoval náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere a zároveň ustanovoval, že ak chýbajú, považuje sa úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Okresný súd má za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa Ďalšie dôvody, pre ktoré by sa predmetná zmluva o úvere mala považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, okresný súd nezistil.

12. S vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v zmysle záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12. 07. 2023 nestotožňuje a zhodne so závermi Najvyššieho súdu SR konštatuje, že v texte predmetnej úverovej zmluvy je primerane dostatočným spôsobom určený termín konečnej splatnosti posudzovaného spotrebiteľského úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okamih, dokedy je spotrebiteľ povinný najneskôr splatiť úver, t. j. do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, pričom termín splatnosti splátky je 15-ty deň príslušného mesiaca. Keďže zmluva bola uzavretá 18. 02. 2013, potom deň prvej mesačnej anuitnej splátky pripadá na 15. 03. 2013 a dňom konečnej splatnosti úveru je 15. 03. 2019.

13. Žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1.840,31 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť takým spôsobom, že na základe medzi nimi uzavretej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zaplatila žalovanému úroky a poplatky, na ktoré žalovaný nemal podľa nej nárok, keďže predmetná zmluva mala byť bez poplatkov a bez úverov. Túto skutočnosť v konaní žalobkyňa nepreukázala, bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej spotrebiteľskej zmluvy v konaní preukázaná nebola. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1.342,02 eur s tam uvedeným príslušenstvom a vo výroku II. v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 498,29 eur s príslušenstvom zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 498,29 eur s príslušenstvom zamietol nielen z dôvodu, že žalobkyňa nárok na zaplatenie tejto sumy nepreukázala, teda nepreukázala, že uvedenú sumu s príslušenstvom žalovanému skutočne aj zaplatila, ale z dôvodu, že predmetná spotrebiteľská zmluva ako celok sa nepovažuje za bezúročnú a bezpoplatkovú.

14. Krajský súd vo zvyšku ponechal výrok II. rozsudku okresného súdu nedotknutý, teda ponechal ho nedotknutý vo výroku, ktorým okresný súd zamietol časť žaloby žalobkyne o vyslovenie predmetnej

spotrebiteľskej zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkovú, keďže proti tomuto výroku odvolanie žalovaného nesmerovalo.

15. Keďže došlo k zmene rozsudku okresného súdu, odvolací súd zmenil tento rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej. Vo veci samej bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, a preto krajský súd výrok III. rozsudku okresného súdu zmenil tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu podľa ustanovenia podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný bol v celom rozsahu úspešný aj v odvolacom konaní, a preto odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (v zmysle ustanovenia ).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa .