Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/229/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: V. Y. Z., s.r.o., so sídlom S. XXX, XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátska kancelária Hulín s.r.o., so sídlom Hurbanova 20, 911 01 Trenčín, IČO: 50 647 679, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.07.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 27.12.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.07.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorý bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku uložená pokuta v sume 25.000,- Eur za správny delikt podľa daňového poriadku - za uplatnenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si žalobca mal právo uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „“) v znení neskorších predpisov.

2. Petitom správnej žaloby, nežiadajúc nariadenie pojednávania, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu podľa , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

3. Podstatnú časť správnej žaloby venoval žalobca rekapitulácii priebehu administratívneho konania a citácii niektorých pasáží napadnutého rozhodnutia. Nadväzujúc na právnu argumentáciu odvolania proti rozhodnutiu správcu dane, na ktorej zotrváva, žalobca doplnil, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného o nemožnosti aplikácie správnej úvahy na základe § 155 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 (účinnom aj dňa 09.08.2013 v aktuálne účinnom daňovom poriadku je uvedený odsek označený číslom 4), a to najmä s ohľadom na systematické začlenenie ods. 3 v § 155 daňového poriadku. Žalobca má zato, že pokiaľ by zákonodarca chcel, aby správca dane správnu úvahu aplikoval iba na niektoré prípady ukladania pokút, tak by ich taxatívne v tomto odseku vymedzil (obdobne ako sú napr. vymedzené podmienky v ods. 4, 5 a 6 § 155 daňového poriadku).

4. Žalobca sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Pripomenul však, že vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane nepoukazoval na odkladný účinok podania správnej žaloby, ale realizoval procesný návrh na prerušenie konania. Rozhodujúcim pri posúdení návrhu na prerušenie konania bolo podľa žalobcu posúdenie otázky, či nastali podmienky stanovené v § 61 ods. 1 daňového poriadku, keď podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane navrhol vzhľadom na prebiehajúce konanie o predbežnej otázke (z dôvodu právnej istoty) v zmysle ust. § 61 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku prerušenie daňového konania o uložení pokuty, a to až do právoplatného skončenia konania o správnej žalobe vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. . Žalovaný sa s uvedeným procesným návrhom nezaoberal a nerozhodol o ňom. Konštatovanie žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že návrh na prerušenie konania je nedôvodný, je preto nedostatočné. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné o tomto návrhu rozhodnúť a takéto rozhodnutie aj riadne odôvodniť.

5. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný na základe nimi zistených skutočností v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a najmä prvostupňového rozhodnutia konkrétne a zrozumiteľne nevysvetlili, aké skutočnosti na základe akých konkrétnych dôkazov preukazujú spáchanie správneho deliktu, z akého dôvodu nebola uložená žalobcovi pokuta na základe prvého právoplatného rozhodnutia správcu dane, z akého dôvodu nebolo rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania a pod. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia absentujú závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené (sú síce prijaté určité závery o zistených skutočnostiach, avšak nie sú vôbec zrozumiteľne vyvrátené pochybnosti namietané žalobcom a dôkazne podporené), absentuje posúdenie právneho významu zistených skutočností a vyslovenie hodnotiaceho úsudku o predmete konania. Žalovaný sa navyše žiadnym spôsobom nevysporiadal (neodôvodnil) a nezaoberal v napadnutom rozhodnutí návrhom žalobcu na prerušenie konania.

6. Žalobca pripomenul, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu, na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Odôvodnenie má presvedčiť daňový subjekt, že rozhodnutie správcu dane bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných skutočností, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné zo strany správcu dane.

7. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane a napadnuté rozhodnutie nie sú podľa žalobcu založené na dostatočne zistenom skutkovom stave, dostatočných dôvodoch a sú zmätočné a nezrozumiteľné, najmä v časti týkajúcej sa záveru správcu dane a žalovaného o plynutí lehôt, absencie rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania, napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov, zmätočnosť a nezrozumiteľnosť jeho odôvodnenia, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Spravodlivý proces, treba interpretovať tak, že kvalita procesu musí zodpovedať právam a povinnostiam, o ktorých sa koná. Z ústavnoprávneho hľadiska a z požiadaviek, ktoré vyplývajú z ochrany ústavnosti, rozsahu a spôsobu súdnej kontroly správnych aktov, treba venovať (rozhodnutiam) dostatočnú a výraznú pozornosť, rovnako ako je potrebné v dostatočnej miere a presvedčivým spôsobom ich odôvodniť. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -34 zo dňa 20.12.2006. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotili zistenia jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, podrobne a dostatočne ich neodôvodnili.

8. Vzhľadom na doposiaľ uvedené je žalobca presvedčený, že v danom prípade nedošlo zo strany žalovaného, resp. správcu dane k náležitému zisteniu skutkového stavu. Má tiež za to, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí absentuje ucelená úvaha správneho orgánu, na základe ktorej dospel k jednotlivým záverom, keď jej jednotlivé časti sa nachádzajú v rôznych častiach rozhodnutia a je na adresátovi tohto rozhodnutia, aby si ich spojil do jedného logického celku. Z uvedených dôvodov považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

9. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Zotrval na záveroch a argumentácii napadnutého rozhodnutia. Reagujúc na jednu zo žalobných námietok zdôraznil, že návrh žalobcu na prerušenie konania o uložení pokuty žalovaný vyhodnotil ako jednu z námietok odvolávajúceho sa v odvolaní, pričom sa s ňou ako s odvolacou námietkou riadne vyrovnal vo svojom rozhodnutí. Má za to, že nebolo potrebné, aj z dôvodu efektívnosti daňového konania, k jednej z odvolacích námietok vydávať samostatné rozhodnutie. Uvedeným postupom nebola podľa jeho názoru spôsobená nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že v danej veci správca dane nebol povinný rozhodovať o predbežnej otázke, nakoľko vo veci daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2011 bola rozhodná skutočnosť, že k posudzovanému zdaniteľnému obchodu, z ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie dane, reálne nikdy nedošlo, nehnuteľnosť bola pôvodným vlastníkom V., s.r.o. v konkurze predaná úplne inej spoločnosti. V prípade žalobcu vznikol daňový únik tým, že žalobca si znížil vlastnú daňovú povinnosť a uplatnil nadmerný odpočet uplatnením odpočítania dane z faktúry od dodávateľa V. Y., s.r.o., S., za dodanie nehnuteľnosti, ku ktorému reálne a legálne nedošlo, teda ani nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v súlade s . Predávajúca spoločnosť daň zo žalobcom deklarovaného zdaniteľného obchodu neodviedla (a ani neodvedie), nakoľko k predaju nehnuteľnosti došlo až z titulu kúpnej zmluvy, vklad povolený dňa 27.08.2018, viď výpis z listu vlastníctva č. XXXX. Žalovaný má za to, že súdne konanie vedené pod sp. zn. nebolo a ani nie je prekážkou v daňovom konaní o pokute. Názor žalovaného je v súlade aj s neskorším uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -219 zo dňa 29.01.2020, ktorým návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

10. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom správnej žaloby a žalobnými dôvodmi s výnimkami stanovenými v . Po zistení, že správna žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko pojednávanie nepožadoval ani jeden z účastníkov konania, nevyžadoval to verejný záujem a vzhľadom na obsah žalobných námietok to správny súd nepovažoval za potrebné.

14. Z obsahu administratívneho spisu správny súd pre účely súdneho prieskumu okrem iného zistil, že Daňový úrad Trenčín vykonal u žalobcu daňovú kontrolu. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 12.03.2012. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil dňa 09.01.2013 protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti.

15. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.11.2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume 250.000,- Eur na dani z pridanej hodnoty tým, že nepriznal nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 249.950,00 Eur a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť v sume 50,- Eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2019 rozhodnutie správcu dane zo dňa 23.11.2018 potvrdilo. Rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2019.

16. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.07.2019 bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku uložená pokuta v sume 25.000,- Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku

- za uplatnenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si žalobca mal právo uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

17. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietol, že bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Správca dane sa nevysporiadal s otázkou, dokedy bolo možné pokutu uložiť. Okrem toho pri určovaní výšky pokuty neprihliadol na závažnosť postihovaného konania, jeho trvanie a následky. Žalobca tiež namietal, že proti rozhodnutiu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2019 podal správnu žalobu, ktorá je vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. a navrhol prerušiť konanie o uložení pokuty až do právoplatného rozhodnutia o správnej žalobe. Vzniesol tiež námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

18. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Zdôraznil, že oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 12.03.2012 a preto správca dane pri ukladaní pokuty postupoval podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, podľa ktorého pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba ECB platná v deň doručenia rozhodnutia podľa § 68 daňového poriadku. Správca dane vyrubil daň rozhodnutím, ktoré bolo odvolacím orgánom potvrdené, preto pri výpočte pokuty uplatňoval základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky (ECB) platnú v deň doručenia rozhodnutia správcu dane (10.12.2018), ktorá v uvedený deň predstavovala 0,00 %. Vzhľadom na skutočnosť, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške 10 % zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a sumou nadmerného odpočtu uvedenou žalobcom v daňovom priznaní.

19. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa § 155 ods. 11 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j) alebo v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h). Žalovaný ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že právnou skutočnosťou podmieňujúcou začatie plynutia 5-ročnej prekluzívnej lehoty bolo rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.03.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2013 v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 15.07.2013 a teda správca dane mal pokutu uložiť do 31.12.2018. V nadväznosti na to pripomenul, že v rámci administratívneho konania bolo síce správcom dane vydané rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.03.2013, potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 15.07.2013, tieto však boli v rámci predchádzajúceho súdneho prieskumu zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -111 zo dňa 25.05.2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.10.2017. Z uvedeného dôvodu nemohla správcovi dane uplynúť lehota na uloženie pokuty dňa 31.12.2018, pretože podkladom pre uloženie pokuty za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku môže byť výlučne rozhodnutie, ktoré je právoplatné v čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o pokute (prvostupňového rozhodnutia) bolo rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.11.2018 v spojením s rozhodnutím žalovaného č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2019.

20. Žalovaný v rámci odôvodnenia pokračoval, že názor platiteľa prezentovaný v odvolaní, že správca dane mohol začať daňové konanie vo veci uloženia pokuty do 31.12.2018 s tým, že daňové konanie mohlo byť podľa § 61 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) daňového poriadku správcom dane prerušené, nie je dôvodom na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Keďže rozhodnutie zo dňa 27.03.2013 bolo zrušené v rámci predchádzajúceho súdneho prieskumu, nebolo odo dňa právoplatnosti rozsudku správneho súdu možné začať konanie vo veci uloženia pokuty, ani nebol dôvod ho prerušiť podľa alebo písm. b) daňového poriadku, pretože podľa lehoty počas konaní podľa uvedeného zákona neplynú. Správca dane preto

podľa žalovaného postupoval zákonným spôsobom a správne, keď uložil pokutu až podľa nového právoplatného rozhodnutia.

21. K odvolacej námietke nedodržania ustanovenia § 155 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, podľa ktorého správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, žalovaný uviedol, že uloženie pokuty za správny delikt podľa daňového poriadku sa týka uplatnenia nadmerného odpočtu vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa a je obligatórnym následkom vzniku rozdielu zisteného na základe výsledkov kontroly. Podkladom na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty je iba vydanie právoplatného rozhodnutia, ktorým správca dane určí rozdiel v sume po daňovej kontrole. Správca dane bol povinný postupovať v zmysle ustanovenia daňového poriadku, pričom v konaní o pokute nemal priestor na správnu úvahu. Správca dane pri uložení pokuty nemá oprávnenie akýmkoľvek spôsobom revidovať výsledky daňovej kontroly a má povinnosť pri výpočte výšky pokuty vychádzať z právoplatného rozhodnutia, ktorým bol platiteľovi určený rozdiel dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov.

22. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadril aj k návrhu žalobcu na prerušenie konania o uložení pokuty z dôvodu, že proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.11.2018 o určení rozdielu v sume 250.000,- Eur na dani z pridanej hodnoty, bola podaná správna žaloba, ktorá je vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , a to až do právoplatného skončenia konania o správnej žalobe. Uvedený návrh označil žalovaný ako nedôvodný, keďže podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak alebo osobitný predpis neustanoví inak. Žalovanému nebolo do dňa rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane doručené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, ktorým by správnej žalobe vedenej pod sp. zn. priznal odkladný účinok.

23. Podľa § 165e ods. 2 daňového poriadku podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.

24. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.

25. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy 1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f), 2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, 1)za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g), 3. dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h), 4. súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.

26. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

27. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň

doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

28. Podľa § 155 ods. 11 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom a) sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j), b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h).

29. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žalovaný sa podľa správneho súdu právne korektným spôsobom vyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sa týkali

- správnosti aplikácie intertemporálnych ustanovení o použití právnej úpravy účinnej do 31.12.2015, ak k oznámeniu o začatí daňovej kontroly došlo ešte v roku 2012,

- plynutia prekluzívnych lehôt podľa § 155 ods. 11 daňového poriadku vo vzťahu k možnosti správcu dane uložiť pokutu podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku,

- možnosti uplatnenia správnej úvahy pri rozhodovaní o konkrétnej výmere sankcie za predmetný správny delikt,

- správnosti výpočtu sumy pokuty,

- posúdenia relevancie skutočnosti, že proti rozhodnutiu o určení rozdielu na DPH bola podaná správna žaloba, a to vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie administratívneho konania,

- formálnej správnosti výroku rozhodnutí daňových orgánov a zrozumiteľnosti ich odôvodnení.

30. Aj keď nebolo výslovným predmetom žalobných námietok, správny súd považuje za potrebné uviesť, že otázka intertemporality právnych noriem, t.j. režimu prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva, je v záujme právnej istoty v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky spravidla vyjadrená ustanoveniami príslušných právnych predpisov. Ak tomu tak je, sú orgány verejnej správy povinné riadiť sa pri svojom postupe intertemporálnymi ustanoveniami právnych predpisov. K aplikácii princípov je namieste pristúpiť tam, kde neexistuje výslovná právna úprava prechodných ustanovení upravujúcich pri určitej právnej otázke časovú pôsobnosť právnych predpisov, ktorých účinnosť nastala v rozdielnom čase. Keďže daňový poriadok v ustanovení § 165e ods. 2, ktoré je nadpísané ako „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016,“ výslovne upravuje povinnosť daňových orgánov pri ukladaní pokút podľa § 155 daňového poriadku postupovať podľa daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, ak je tu niektorá zo skutočností subsumovateľných pod hypotézu právnej normy príslušného zákonného ustanovenia, čo je aj prípad žalobcu, nie je možné postup správcu dane a žalovaného, ktorý rezultoval napadnutým rozhodnutím, ani samotné rozhodnutia daňových orgánov, vyhodnotiť ako nezákonné.

31. Stotožňujúc sa s právnym názorom žalovaného správny súd uvádza, že nie je možné akceptovať názor žalobcu spočívajúci v tom, že správcovi dane uplynula prekluzívna lehota na možnosť uloženia pokuty dňom 31.12.2018, a to s poukazom na rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.03.2013, potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 15.07.2013. Keďže tieto rozhodnutia boli v rámci predchádzajúceho súdneho prieskumu zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -111 zo dňa 25.05.2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.10.2017, nemohla správcovi dane v nadväznosti na ustanovenie § 155 ods. 11 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 uplynúť lehota na uloženie pokuty dňa 31.12.2018, pretože podkladom pre uloženie pokuty za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku môže byť výlučne rozhodnutie, ktoré je právoplatné v čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty a ktoré ako podklad stále existuje, pričom musí existovať až do skončenia prekluzívnej lehoty. Plynutie uvedenej lehoty je po celý čas trvania naviazané na svoj podklad. Ak tento podklad ešte pred skončením prekluzívnej lehoty zanikne (tu zrušením rozhodnutia správnym súdom), nemožno už potom uvažovať o ďalšom plynutí prekluzívnej lehoty, lebo zánikom právnej skutočnosti, od ktorej sa odvíja jej začiatok, prestáva mať takéto kvalifikované plynutie času charakter lehoty ako obojstranne (na začiatku sa na konci) ohraničeného úseku plynutia času. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o pokute - prvostupňového rozhodnutia - bolo rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.11.2018 v spojením s rozhodnutím žalovaného č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2019.

32. K námietke, že správca dane pri ukladaní pokuty neaplikoval správnu úvahu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 155 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, správny súd uvádza, že samotné ustanovenie § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku by konštrukciou právnej normy muselo umožňovať realizáciu správnej úvahy. Tu tomu tak nie je. Výška konkrétnej sankcie nie je výslednicou možných úvah správneho orgánu, ale je exaktným matematickým výsledkom zákonodarcom kogentne skonštruovaného vzorca, ku ktorého obligatórnej aplikácii je správca dane povolaný bez možnosti akéhokoľvek odchýlenia sa v prospech alebo neprospech daňového subjektu. O správnej úvahe predvídanej ustanovením § 155 ods. 3 daňového poriadku je možné uvažovať pri sankciách ukladaných podľa § 155 ods. 1 písm. a) až písm. e) daňového poriadku, t.j. v prípadoch, kedy je správnemu orgánu k dispozícii konkrétne sankčné rozpätie ohraničené dolnou a hornou hranicou sadzby sankcie a v rámci tohto rozpätia môže následne správny orgán zvažovať rôzne skutočnosti pre výsledné priklonenie sa ku konkrétnej výške sankcie.

33. K námietke, že žalovaný mal zavŕšiť samostatným rozhodnutím svoje vyporiadanie sa s návrhom žalobcu v odvolaní, aby prerušil konanie o pokute do právoplatného rozhodnutia o správnej žalobe vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , správny súd uvádza, že z právnej úpravy § 61 ods. 1 daňového poriadku nevyplýva spôsob, akým sa má odvolací orgán vyporiadať s návrhom na prerušenie konania, ak je tento súčasťou odvolania za situácie, keď sa s jeho potrebou a právnym zdôvodnením odvolací orgán nestotožní. Správny súd sa prikláňa k názoru, že nie je zásahom do subjektívnych práv žalobcu, ak sa s takýmto návrhom odvolací orgán vyporiada tak, že prvostupňové rozhodnutie ako celok potvrdí, čo je rozhodnutie, ktoré v sebe obsahuje aj zamietavý právny názor orgánu verejnej správny na návrh účastníka na prerušenie konania. Žalovaný sa s návrhom žalobcu na prerušenie konania náležite vyporiadal v odôvodnení rozhodnutia a správny súd len na doplnenie dodáva, že správna žaloba vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. bola dňa 15.12.2020 zamietnutá.

34. Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného možno teda vo všeobecnosti konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že naplnenie zákonných dôvodov na uloženie sankcie za správny delikt bolo jednoznačne preukázané, správne orgány vykonali vo vzťahu k predmetu administratívneho konania dostatočné dokazovanie. Z vykonaného dokazovania, ktoré má oporu v obsahu pripojeného administratívneho spisu, vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili, takto zistený a ustálený skutkový stav jasne a zrozumiteľne premietli do skutkovej vety výroku a následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za jazykovo a argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, keď správne orgány poskytli žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania vo svojich rozhodnutiach odpovede na každú relevantnú otázku, či už bola do administratívneho konania vnesená podaniami žalobcu, alebo jej primerané zodpovedanie, vychádzajúc z princípu právnej istoty, bolo ex offo povinnosťou správnych orgánov v záujme dodržania kvalitatívnych štandardov kladených na rozhodnutie orgánu verejnej moci ukladajúce účastníkovi administratívneho konania sankciu za porušenie zákonom stanovenej povinnosti. 35. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

36. Podľa veta prvá žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

37. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.