Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33P-92-2024.pdf
PDF · 75.36 KB
Case nature
Subarea
33P/92/2024
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. I. F. W.V. I., T. I. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom K. XXXX/XX, B. X - K., Č. L., obe v tomto konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti matky: R.. R. I., I. XX.XX.XXXX, Z. XXX (navrhovateľka), zastúpená advokátkou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., Javorinská 13, Bratislava, a otca: R.. X. I., I. X.XX.XXXX, K. XXXX/XX, B. X, Č. L., zastúpený: Advokátska kancelária MAXIMA, s.r.o., Zelená 2, Bratislava, o nezhode rodičov, takto
rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trnava bol dňa 16.7.2024 doručený návrh matky maloletých detí I. na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol zamietnutý uznesením tunajšieho súdu č. k. 33P/92/2024-31 z 8.8.2024 ako nedôvodný; pričom tiež bol podaný aj návrh vo veci samej o udelenie súhlasu za otca na podanie žiadosti o prijatie detí do predškolského zariadenia - W. Š. Z. XXX v školskom roku 2024/2025. V tejto veci súd vytýčil termín pojednávania a vyzval otca maloletých detí na doručenie vyjadrenia k návrhu, kde matka opisovala, že manželstvo rodičov detí bolo rozvedené a pomery k deťom upravené rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 5 zo dňa 28.2.2024 č. k. 50 Nc 6286/2023-191 a otec doplnil, že rozhodnutie je právoplatné, vykonateľné a záväzné pre všetkých účastníkov. Deti boli na základe dohody rodičov týmto rozsudkom zverené do ich striedavej osobnej starostlivosti. Otec detí zdôraznil, že rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 5 zo dňa 3.4.2024 č. k. 50 Nc 6286/2023-201 v spojení s rozsudkom odvolacieho Mestského súdu v Prahe bolo určené, že trvalým bydliskom maloletých detí I. je adresa: K. XXXX/XX, B. X - K., Česká republika. Obe deti sú českými štátnymi občanmi, narodili sa v B., kde vyrastali, hovoria po česky a navštevujú predškolské zariadenie v B.. Matka je slovenská štátna občianka a dlhodobo žila aj pracovala v Českej republike; momentálne žije na Slovensku; otec žije v Česku. Deti chodia do W. K. O. B., otec odmieta ich predprimárne vzdelávanie v škôlke na Slovensku, preto podal odvolanie proti rozhodnutiu o ich prijatí do Z..
2. Vzhľadom na české občianstvo detí, ich trvalý pobyt v Českej republike deklarovaný aj právoplatným súdnym rozhodnutím, a tiež obvyklý pobyt detí od narodenia v Česku, otec navrhol predmetné konanie z dôvodu nedostatku právomoci zastaviť. Zdôraznil, že právomoc súdov Slovenskej republiky nikdy neprijal, ani neexistuje žiadna dohoda účastníkov o voľbe právomoci súdu. Poukazoval na prepracované znenie Nariadenia RADY (EÚ) č. 2019/1111 z 25.6.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Nariadenie Brusel II bis), ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, ako aj pri sporoch o rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom (2). S cieľom zabezpečiť rovnosť pre všetky deti by sa toto nariadenie malo vzťahovať na všetky
rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, vrátane opatrení na ochranu dieťaťa, a to nezávisle od toho, či súvisia s konaniami v manželských veciach alebo inými konaniami (7).
3. Predmetom konania je nezhoda rodičov o podstatnej otázke, či ich maloleté deti budú navštevovať výlučne predškolské zariadenie v Českej republike ako doposiaľ, resp. bude udelený namiesto otca súhlas s navštevovaním predškolského zariadenia na území Slovenskej republiky počas vykonávania starostlivosti matkou pri ich striedaní každý druhý týždeň.
4. Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v súlade s ním. Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku 24 Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, ako sú transponované vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch (19). S cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených v tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností (20).
5. Navrhovateľka vo svojom návrhu opisovala, že pôvodne žila s deťmi a ich otcom v B., kde tvorili rodinu. Potom sa navrhovateľka v dôsledku nepriaznivých udalostí pred Vianocami 2023 uchýlila do krízového centra v B. a na otca detí bolo podané trestné oznámenie. Matka sa po niekoľkých týždňoch rozhodla opustiť Českú republiku a vrátiť sa späť na Slovensko k svojej pôvodnej rodine, s ktorou nepretržite udržiavala kontakty, navštevovala ich aj s maloletými. Voči pobytu matky s deťmi na Slovensku nevzniesol podľa jej tvrdenia manžel žiadne konkrétne výhrady. Potom bola schválená spomínaná rodičovská dohoda o zverení detí do ich striedavej osobnej starostlivosti. Manželka v tom čase žila už trvalo na Slovensku, deti si striedali s manželom a v týždni trávenom s ním navštevovali materskú školu v B.. Matka býva v rodičovskom dome v Z. a pracuje na Slovensku. Matka požiadala počas vykonávania osobnej starostlivosti o maloletých predškolské zariadenie v Z. o prijatie oboch detí na povinné predprimárne vzdelávanie, kam ich riaditeľka škôlky prijala od 1.9.2024 na celodennú výchovu a vzdelávanie. Deti predtým prihlásila na trvalý pobyt do Z.. Voči rozhodnutiam sa odvolal otec, ktorý nesúhlasí s navštevovaním slovenskej škôlky ich deťmi. Takýto postoj je podľa matky diskriminačný a neakceptovateľný, v rozpore so záujmami detí a pôsobí obmedzujúco voči krajine, kultúre a zvyklostiam z matkinej rodiny, keďže matka sa rozhodla žiť, pracovať a vychovávať deti na Slovensku. Keďže otec odmietol dať súhlas so vzdelávaním detí v uvedenej materskej škole, matka žiada, aby ho nahradil súd v zmysle § 35 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., keďže sa jedná o nezhodu rodičov na podstatnej veci starostlivosti o maloleté deti. Navrhovateľka k návrhu pripojila aj Osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky u oboch detí (č. l. 14 a 15), z ktorých okrem toho vyplýva, že deti majú pobyt na K. U. XXXX/XX O. B., Č. a nemali k dátumu vydania osvedčenia 8.9.2023 pobyt na území SR.
6. Podľa odseku 1 článku 7 Oddielu 2 citovaného Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
7. Z rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 5 zo dňa 28.2.2024 č. k. 50 Nc 6286/2023-191 bod VIII. výroku vyplynulo, že jediným miestom odovzdávania a preberania detí každým z rodičov je adresa v Č. L., B. X
- H., X.. Z rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 5 zo dňa 3.4.2024 č. k. 50 Nc 6286/2023-201 vyplynulo, že trvalým bydliskom oboch detí je adresa B. X - K., K. XXXX/XX, XXX XX B. X. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil, že matka bez súhlasu otca zmenila trvalé bydlisko detí do obce Z., T.. B., SR. Deti sa v označenom konaní vyjadrili, že po slovensky nevedia. Starým rodičom zo Slovenska rozumejú, ale odpovedajú im po česky. Obe deti sa v Česku narodili a hovoria po česky. Nad rámec súd ešte poznamenal, že ak jeden z rodičov protiprávne významne zmení bydlisko detí, je to podstatná okolnosť pri rozhodovaní o zverení dieťaťa, i o rozsahu a podmienkach styku s ním.
8. Z doterajšieho obsahu spisu je teda zrejmé, že obvyklý pobyt detí je v Českej republike.
9. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku (CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa článku 18 citovaného Nariadenia Brusel II bis, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme okamžitého vydania uznesenia o zastavení civilného súdneho konania, aj bez návrhu účastníka. Z obsahu spisu a všetkých založených listinných dôkazov je už zrejmé, že deti I. obvyklý pobyt na Slovensku reálne nemajú, ani ho nemali v čase začatia konania dňa 16.7.2024, a preto súdu neodstávalo iné ako konanie s poukazom na § 9 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a článkom 18 citovaného nariadenia pre nedostatok právomoci ihneď zastaviť.
11. Matka maloletých detí svojím podaním datovaným 10.9.2024 žiadala tiež o vydanie rozhodnutia zastavujúceho predmetné konanie pre späťvzatie návrhu podľa § 29 ods. 1 CMP, avšak konanie muselo byť zastavené už z vyššie uvedeného dôvodu, preto sa súhlas ostatných účastníkov s týmto procesným dispozičným úkonom navrhovateľky podľa odseku 3 tohto ustanovenia ani nežiadal.
12. O trovách konania súd rozhodol druhým výrokom uznesenia podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovil, ani účastníci nenavrhli inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie (§ 357 písm. a) Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 Civilného sporového poriadku).