Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-32-2024.pdf
PDF · 106.6 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/32/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, bytom ako matka, deti rodičov, matka: A. A. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. XXX, XXX XX A. F., zastúpená JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou so sídlom Beckovská Vieska 623, 916 31 Kočovce, IČO: 37 508 857, a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX H. A. H. I., zastúpený JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou so sídlom Malinovského 36, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 140 951, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. NM-8P/45/2023-153 zo dňa 08.11.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., VIII. p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII. zostáva n e d o t k n u t ý .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. NM-8P/45/2023-153 zo dňa 08.11.2023 Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozhodol vo výroku I. o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne s účinnosťou od 30.03.2023, vo výroku II. určil nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého A. za obdobie od 30.03.2023 do 31.10.2023 vo výške 143,10 eur, čo je otec povinný zaplatiť matke spolu s bežným výživným v 10 eur mesačných splátkach počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. Vo výroku III. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 30.03.2023. Vo výroku IV. určil nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú C. za obdobie od 30.03.2023 do 31.10.2023 vo výške 212 eur, ktorý je povinný otec zaplatiť matke spolu s bežným výživným v 10 eur mesačných splátkach počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. Vo výroku V. zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11P/22/2021-98 zo dňa 13.07.2021 v časti výšky výživného. Vo výroku VI. návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Vo výroku VII. návrh otca na rozšírenie úpravy styku s maloletými deťmi vylúčil na samostatné konanie. Vo výroku VIII. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 24 ods. 3, 4, § 25 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého A. na sumu 250 eur mesačne a na maloletú C. na sumu 200 eur mesačne. Naposledy bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11P/22/2021-98 zo dňa 13.07.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.09.2021, kde boli maloletý A. a maloletá C. zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého A. vo výške 120 eur mesačne a na maloletú C. vo výške 80 eur mesačne. Otec v priebehu konania navrhol zmenu zverenia maloletých detí v tom smere, aby boli obe maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, nakoľko deti spontánne vyjadrili želanie, že by chceli s otcom tráviť viac času ako doteraz. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že zvýšenie výživného je dôvodné. V čase posledného určenia výživného maloletá C. navštevovala I. stupeň základnej školy a maloletý A. navštevoval 8. ročník základnej školy. Toho času navštevuje maloletá C. II. stupeň základnej školy, maloletý A. navštevuje gymnázium. Súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, kde bývajú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá im zabezpečuje v rámci základných životných potrieb stravu, ošatenie, drogériu, zdravotnú starostlivosť, bývanie. Matka vynakladá finančné prostriedky na platenie hypotekárneho úveru vo výške 800 eur mesačne s prispením terajšieho partnera matky v sume 350 eur mesačne. Matka prispieva na domácnosť jej rodičom, u ktorých prechodne bývajú, sumou 200 eur mesačne. Súd prvej inštancie zohľadnil, že náklady na bývanie na strane matky vzrástli, keďže riešila zabezpečenie bývania sebe a maloletým deťom (ako aj ďalšiemu maloletému dieťaťu spolu s terajším partnerom), keď prestala bývať v byte, ktorý si len prenajímala s nájmom vo výške 670 eur mesačne, a to kúpou rodinného domu, ktorý má vo vlastníctve. Zabezpečenie takéhoto bývania je jednoznačne v záujme maloletých detí, keď budú mať zabezpečené vlastné bývanie a nebudú odkázané na bývanie na základe nájomnej zmluvy v byte, ktorého vlastníkom je iná osoba. Cestou hypotekárneho úveru si zabezpečil bývanie, resp. vlastníctvo bytu i otec maloletých detí. Ďalej súd prvej inštancie zohľadnil na strane maloletého A. okrem zvýšených výdavkov spojených s prechodom na strednú školu (všeobecné zvýšenie výdavkov v súvislosti s návštevou strednej školy), najmä výdavky na zubný strojček, na ktorý matka v konečnom dôsledku vynaložila sumu 1.000 eur po odpočítaní platby zo strany poisťovne. Výdavky spojené s návštevou tanečného krúžku maloletým A. ako aj s návštevou jazykovej školy boli zohľadnené v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom. Na strane maloletej C. J. prvej inštancie zohľadnil zmenu pomerov okrem zvýšených výdavkov spojených s prechodom na II. stupeň základnej školy, výdavky vynakladané matkou na mimoškolskú činnosť maloletej, návšteva výtvarného krúžku, kde matka hradí sumu 56 eur mesačne, poplatok za jazykovú školu, kde zaplatila sumu 90 eur za polrok. Obe maloleté deti majú zdravotné problémy vyžadujúce si špeciálne stravovanie, ktoré je finančne nákladné, so zdravotnými problémami detí sú spojené i poplatky za lekárske vyšetrenia, poplatky za lieky, maloletý A. nosí okuliare, s čím sú tiež spojené výdavky. Zároveň matka maloletým deťom hradí i nepredvídané jednorazové výdavky, a to poplatky za rôzne výlety, exkurzie. Zároveň súd prvej inštancie pri určení zvýšeného výživného zobral do úvahy i zmenu pomerov na strane rodičov. V čase posledného rozhodovania mal otec priemerný mesačný príjem 631 eur netto (po odpočítaní odvodov), toho času má otec priemerný príjem po odpočítaní odvodov vo výške cca 933 eur mesačne, čím sa otcovi zvýšil príjem o cca 300 eur mesačne. V čase posledného rozhodovania matka dosahovala príjem cca 775 eur mesačne, čo predstavovalo 500 eur príjem matky + 275 eur rodičovský príspevok s príjmom, ktorý dosahuje toho času v priemere vo výške 1.163 eur, čiže príjem matky sa zvýšil cca o 388 eur mesačne, ale je potrebné zdôrazniť, že matka o maloleté deti zabezpečuje celodennú starostlivosť. Z tohto dôvodu zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. na sumu 180 eur a na maloletú C. na sumu 150 eur. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o nedoplatku na zročnom výživnom na maloletého A. za obdobie od 30.03.2023 do 31.10.2023 vo výške 143,10 eur. Rovnako rozhodol súd prvej inštancie aj o nedoplatku na zročnom výživnom na maloletú C. za obdobie od 30.03.2023 do 31.10.2023 vo výške 212 eur. Pri určení nedoplatkov zohľadnil, že obaja rodičia potvrdili, že otec od marca 2023 prispieva na obe maloleté deti o 80 eur viac, teda po 40 eur na každé z maloletých detí. Ohľadne úpravy práv a povinností k maloletým deťom súd prvej inštancie rozhodol už predtým rozsudkom zo dňa 13.07.2021. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti otca. Maloleté deti boli v konaní ohľadom uvedeného návrhu vypočuté, potvrdili, že sa s otcom radi stretávajú, z ich výpovedí vyplynulo, že majú s otcom vytvorený dobrý vzťah, toho pravidelne navštevujú, avšak maloletý A., ako aj maloletá C. sa vyjadrili, že im vyhovuje výchovné prostredie u matky, teda zverenie do osobnej starostlivosti matke a na tom nechcú nič meniť. Za daného stavu súd prvej inštancie poukázal na to, že je v najlepšom záujme maloletých
detí, aby starostlivosť o nich vykonávala matka a aby sa otec podieľal na starostlivosti o maloleté deti počas stretnutí s nimi. Preto súd prvej inštancie návrh otca na zmenu zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov maloletých ako nedôvodný zamietol. Otec v rámci konania navrhol aj rozšírenie úpravy styku s maloletými deťmi, o tomto návrhu súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku tak, že ho vylúčil na samostatné konanie podľa § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a f/ CSP a uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nepreskúmal dôkladne finančnú situáciu otca, ktorý je už teraz v nelichotivej finančnej situácii, má dlhy u rodiny a známych a zvýšenie výživného môže byť pre neho likvidačné. Zásada, v zmysle ktorej má byť životná úroveň dieťaťa zhodná so životnou úrovňou jeho rodičov, predchádza hľadisku tzv. odôvodnených potrieb dieťaťa. Otec nemá v zmysle zákona a relevantnej súvisiacej judikatúry povinnosť zvyšovať svoju životnú úroveň podľa potrieb dieťaťa a už vôbec nie nad svoje schopnosti a možnosti. Je pravdou, že Zákon o rodine zo zásady rovnakej životnej úrovne nepripúšťa výnimky, no zároveň otec považuje za spravodlivé konštatovanie, že i odôvodnené potreby dieťaťa by mali mať istú hranicu. Nie je možné určiť rodičovi platiť výživné vo výške vyššej ako sú náklady na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, a to ani v tom prípade, ak to jeho pomery odôvodňujú, nakoľko takéto určenie výšky výživného na spotrebné náklady tohto dieťaťa nie je bezhraničné. Matka pri výpovedi uviedla, že maloletý A. navštevuje tanečnú školu, do ktorej ho vozí autom s tým, že zaplatila 240 eur za sústredenie a 80 eur za tréningy navyše. Mesačne údajne platí poplatky za tréningy vo výške 30 eur. Otec vyslovil pochybnosť o pravdivosti výpovede matky ohľadom výdavkov na syna na tanečnú školu, nakoľko vlastníkom tanečnej školy je matkin partner. Čiže predmetom dokazovania by malo byť a súd prvej inštancie by mal venovať pozornosť tomu, či matka za tanečnú školu reálne partnerovi platí alebo má maloletý tento krúžok zadarmo. Otec spochybnil aj príjem matkinho priateľa, má za to, že je niekoľkonásobne vyšší ako matka uviedla. Otec má za to, že súd prvej inštancie mal vyzvať na preukázanie príjmu partnera matky, nakoľko ide o spoločne posudzovanú osobu v jednej domácnosti. Otec poukázal na to, že pri výške hypotéky 140.000 eur, ktorý si mala vziať matka maloletých detí na jar r. 2023, je zrejmé, že musela mať v čase podania žiadosti o hypotekárny úver príjem minimálne 2.000 eur v čistom mesačne, čím spochybnil aj doložený príjem matky, ktorý bol v čase podania návrhu výrazne nižší. Zároveň otec uviedol, že na pojednávaní žiadal matku, aby doložila výpis z osobného bankového účtu za rok 2022, tento dôkaz však súd prvej inštancie odmietol vykonať, pričom to nebolo uvedené ani v zápisnici z pojednávania, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V ďalšom otec poukázal na to, že zdravotné poisťovne preplácajú časť nákladov na zubný strojček, matka priznala, že zo sumy zubného strojčeka, ktorého cena je 1.600 eur, jej zdravotná poisťovňa preplatila čiastku vo výške až 700 eur. Poukázal na to, že s deťmi trávi spoločný čas, berie ich na rôzne výlety. Maloletému A. kúpil športovú obuv v hodnote 80 eur. Maloletú C. zobral do nákupného centra na nákupy. Otec si dobrovoľne zvýšil výživné na maloleté deti na úkor ich životného poistenia a od marca 2023 prispieva na obe deti spolu o 80 eur viac, teda na každé dieťa o 40 eur navyše. V ďalšom poukázal na to, že matka maloletých žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý je riadne zamestnaný, jeho mzda údajne dosahuje výšku 1.300 eur mesačne. Matka má mzdu vo výške cca 1.400 eur mesačne, čiže ich spoločná domácnosť dosahuje oveľa vyšší príjem ako má otec a dokonca aj v prípade, ak by matka maloletých žila a hospodárila sama, tento jej mesačný príjem by bol v súlade s realitou a bol by vyšší ako otcov. Matka okrem svojho príjmu zo zamestnania poberá aj rodinné prídavky na obe maloleté deti a aj daňový bonus. Žiadal, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu matka uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Súd prvej inštancie vykonal lustráciu v Sociálnej poisťovni, pričom príjmy matky, ktoré súdu predložila, korešpondovali s príjmami uvedenými vo výpisoch Sociálnej poisťovne, čo bolo riadne v konaní otcovi predložené. Spochybnila otázny príjem otca, ktorý pracuje v rodinnej firme svojho švagra ako SZČO, teda nie je riadne zamestnaný a fakturuje si vykonané práce. Ako dôkaz predložil daňové priznanie, pričom rovnako podané a doložené daňové priznanie partnera matky spochybňuje. Čo sa týka spochybňovania napr. nákladov na zubný strojček maloletého A. je zarážajúce. Matka riadne priznala, že časť sumy za zubný strojček 2 x 350 eur uhradila zdravotná poisťovňa, pričom nahlásila aj dátumy týchto úhrad. Zvyšnú čas sumy vo výške 900 eur uhradila matka
a otec jej žiadnym spôsobom neprispel. Rovnako je odôvodnená aj zmena pomerov na strane detí, tieto nastúpili do vyššieho stupňa školy oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom. Okrem toho má matka ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k tretiemu dieťaťu. Čo sa týka výdavku na hypotekárny úver, matka s partnerom a troma deťmi žila v prenajatom trojizbovom byte, kde platili nájom 600 eur, rozhodli sa zabezpečiť vlastné bývanie, matka kúpila rodinný dom, kde budú mať deti svoje vlastné izby. Matka uviedla, že jej partner prispieva sumou vo výške 1/2 hypotekárneho úveru na splátky. Otec má rovnako svoj vlastný trojizbový byt, kde môže takisto tvrdiť, že takýto byt mu je zbytočný, môže si zaobstarať aj byt menší, keďže žije sám, čím sa mu znížia jeho náklady. Čo sa týka tanečného krúžku, maloletý A. sa vyjadril, že tancuje rád, občas sa mu na tréningy chodiť nechce, ale keď už tam je, je rád, že tam išiel. Čo sa týka výpisu z osobného účtu matky za rok 2022, je otázne, na čo otcovi bol, ale aj tento dôkaz matka riadne predložila a bol k dispozícii otcovi k nahliadnutiu. Matka trvala na tom, že otcov príjem je vyšší ako jeho deklarovaný príjem podľa daňového priznania. Ak sa odpočítajú náklady otca od jeho príjmu, zostáva mu na osobu viac financií ako keď sa spočíta príjem matky s príjmom jej partnera a odpočítajú sa preukázateľné náklady na päťčlennú domácnosť.
5. Otec v odvolacej replike ako reakcii na vyjadrenie matky k odvolaniu zopakoval skutočnosti uvedené v podanom odvolaní.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu a odvolacej replike kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby odvolanie otca bolo zamietnuté. Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti považuje za dôvodné a v záujme maloletých detí. Vo veci bolo prvostupňovým súdom vykonané riadne dokazovanie, tento objektívne vyhodnotil aktuálne potreby maloletých detí a možnosti obidvoch rodičov podieľať sa na ich výžive.
7. V odvolacej duplike matka zopakovala skutočnosti uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu otca.
8. Odvolacia duplika a vyjadrenie kolízneho opatrovníka boli zasielané otcovi maloletých detí na vedomie.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 CMP a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených požiadaviek. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné.
11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo aj rozhodovanie o návrhu otca na rozšírenie úpravy styku s maloletými deťmi, tento návrh však bol výrokom VII. napadnutého rozsudku vylúčený na samostatné konanie. Proti tomuto výroku nie je prípustné odvolanie, preto odvolací súd rozhodol, že výrok VII. zostáva nedotknutý.
12. Otec v odvolaní voči rozsudku síce uviedol, že ho podáva proti rozsudku, v rámci odôvodnenia odvolania však uvádzal len dôvody týkajúce sa zvýšenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, že návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti sa zamieta, k uvedenému v rámci odvolania otec neuviedol žiadne argumenty, že by nebol stotožnený s takýmto výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ani dôvody, pre ktoré spochybňuje tento výrok rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd, keďže nie je viazaný rozsahom odvolania, ani odvolacími dôvodmi, preskúmal aj predmetný výrok rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. výrok VI. a tento potvrdil. Mal za to, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti otca. V konaní bol zisťovaný názor maloletých detí, ktoré potvrdili, že majú s otcom dobrý vzťah, pravidelne ho navštevujú, ale vyhovuje im výchovné prostredie u matky, teda zverenie do osobnej starostlivosti matky a nechcú na tom nič meniť.
Súd prvej inštancie uvedené rešpektoval a vychádzal predovšetkým z najlepšieho záujmu maloletých detí.
13. Pri rozhodovaní o zmene výživného (§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine) treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažného charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Výrazná zmena okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potreby dieťaťa z dôvodu začatia plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratu zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti a podobne.
14. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci správne v súlade s ustálenou judikatúrou porovnal aktuálne pomery na strane maloletých detí, na strane rodičov v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8P/50/2019-76 zo dňa 29.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/15/2021-113 zo dňa 12.05.2021, v zmysle ktorého bolo naposledy rozhodnuté o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého A. sumou 120 eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 13.07.2021. Odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného na maloleté deti, pretože primárnou zákonnou podmienkou pre určenie (eventuálne zvýšenie) výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb oprávnenej osoby, teda v tomto prípade maloletých detí. Je nesporné, že ich oprávnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného od roku 2019 vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, ale nárast nákladov na ich výživu a na uspokojenie ich osobných potrieb sa prirodzene prejavil i v súvislosti s ich vekom, zmenou štúdia. Zároveň došlo k nárastu nákladov aj v súvislosti s ich zdravotným stavom a ich záujmami štúdia (odseky 12, 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Určená výška zvýšeného výživného zohľadňuje i to, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje (i v čase predchádzajúcej úpravy výživného zabezpečovala) matka, a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty čiastočne zodpovedajúci tomu, čo je otec povinný im poskytovať vo forme výživného.
15. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. To znamená, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má zabezpečiť uspokojenie všetkých životných potrieb dieťaťa, ktorých uspokojenie je potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Za týmto účelom zákonodarca v § 62 ods. 5 Zákona o rodine stanovil, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Určenie jej rozsahu vychádza z dvoch základných hľadísk. Prvým aspektom sú odôvodnené potreby dieťaťa a druhým aspektom sú individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Odôvodnené potreby sú najmä náklady spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady so vzdelávaním a výchovou. Súd prvej inštancie pri určení zvýšeného výživného zobral do úvahy i zmenu pomerov na strane rodičov maloletých detí, kde čo sa týka otca, ten je naďalej osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, matka je zamestnaná. V súlade so zisteným skutkovým stavom, zohľadniac príjem otca, ktorý sa mu od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zvýšil o cca 300 eur mesačne, berúc do úvahy, že aj u matky došlo k zvýšeniu jej príjmu o cca 388 eur mesačne s poukazom na rast potrieb u maloletých detí, aj odvolací súd považoval zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého A. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou
od podania návrhu za primerané a zodpovedajúce tak potrebám maloletých detí, ako aj konštatovaným schopnostiam a možnostiam otca maloletých detí.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákonná úprava kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade boli schopní plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom. V tomto prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné vo výške určenej súdom prvej inštancie. Čo sa týka tvrdenia otca v podanom odvolaní, že sú pochybnosti o matkinom príjme, nakoľko súd nevzal do úvahy skutočnosť, že matka si vzala hypotekárny úver vo výške 140.000 eur a pri takejto výške by mala mať v tom čase príjem 2.000 eur, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne zistil skutkový stav, vec právne zdôvodnil a vychádzal v konaní z listinných dôkazov, riadne preukazujúcich, aký bol príjem matky v rozhodnom období. Čo sa týka návrhu otca na vykonanie dôkazu výpisu z osobného účtu matky z roku 2022, tento dôkaz bol riadne v konaní predložený, bol k dispozícii otcovi k nahliadnutiu. V kontexte všetkých uvedených skutočností odvolací súd nepovažoval ani ďalšie odvolacie námietky otca za dôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nedoplatku na ročnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).