Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-100-2020.pdf
PDF · 105.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/100/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., S. H. Z. XXX/XX, toho času G. J., P. K. XX, proti manželovi: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., P. K. XX, prechodne: XX V. Q., R., R. E., BT XXX B G. T., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo M. W., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a O. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 14.02.2004 v Nových Zámkch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku 40, ročník 2004, na strane 226, pod poradovým číslom 18, r o z v á d z a.
II. Súd maloleté dieťa: G. W., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od právoplatnosti rozsudku a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky.
III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
IV. Otec má právo sa s maloletým dieťaťom: G. W., nar. XX.XX.XXXX stýkať n e o b m e d z e n e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.08.2020 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Návrh odôvodňovala tým, že ich manželstvo je len formálne z dôvodu úplného citového odcudzenia a neplní svoj účel od roku 2013, odkedy manžel pracuje v Írsku a chodí domov len dvakrát do roka. Mal. dieťa žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 200 eur mesačne s tým, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stýkať neobmedzene.
2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, ako aj so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a k otázke výživného, ako aj k úprave styku sa nevyjadril, tak ako to vyplýva z mailovej správy zo dňa 07.10.2020 (č. l. 16).
3. Súd pojednával v neprítomnosti manžela podľa § 31 CMP, ktorý je dlhodobo v zahraničí a mailovou správou zo dňa 07.10.2020 doručil súdu vyjadrenie k návrhu s tým, že súd doručoval predvolanie manželovi i mailovou správou zo dňa 26.10.2020. Manžel jednoznačne uviedol, že súhlasí s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie účastníkov a oboznámením predložením listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:
4.1 Účastníci uzavreli manželstvo dňa 14.02.2004 v Nových Zámkoch, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku 40, ročník 2004, na strane 226, pod poradovým číslom 18. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa G. W., nar. XX.XX.XXXX. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé. Manželia mali posledné spoločné bydlisko na adrese G. J., S. H. Z. XXX/XX.
4.2 Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 na navrhovateľku zo dňa 18.02.2020 mal súd preukázané, že príjmy zo živnosti predstavovali sumu 3 341 eur, príjmy z činnosti športovca vo výške 6 145 eur a spolu príjmy vo výške 9 486 eur. Celkové výdavky spolu vo výške 6 882,45 eur a základom dane 0 eur.
4.3 Otec mal. dieťaťa za posledné dva roky nie je evidovaný v sociálnej poisťovni tak, ako to vyplýva z lustrácie zo sociálnej poisťovne.
5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že s manželom sa poznajú od strednej školy, keď mali 17 rokov. Zobrali sa po 9 a pol ročnej známosti a ich manželstvo bolo usporiadané, harmonické. Problémy nastali, keď mal. dieťa začalo chodiť do školy, t. j. asi v roku 2012. V tomto období manžel nepracoval, bol 2 roky bez práce. Má ukončenú Strednú školu poľnohospodársku s maturitou. Posledný pracovný pomer ukončil preto, že firma skrachovala. Po čase sa zaevidoval na úrade práce. Do práce, ktorá mu bola ponúknutá nenastúpil, bolo mu pohodlnejšie byť doma. I napriek tomu, že mu to vytýkala, nebol ochotný zmeniť svoje správanie, bol spokojný doma. Pridalo sa k tomu i požívanie alkoholu, ktoré bolo pravidelné, denné. Pod vplyvom alkoholu nebol agresívny. Peniaze si vždy pýtal od nej. Manžel mal kamaráta v Írsku, dohodli sa, že pôjde za ním a jej to oznámil ako hotovú vec, bolo to v roku 2013. Chodil domov dvakrát do roka, podľa toho, ako mu to vyšlo, vo februári dcére na narodeniny a na Vianoce, alebo v lete a na Vianoce. Keď prišiel domov, nijak ju finančne nepodporil, nepomohol jej, je pravdou, že dal peniaze dcére. Má vedomosť o tom, že robí v mäsokombináte, v akej funkcii a koľko zarába nevedela uviesť. Nemala vedomosť o jeho výdavkoch. Zo začiatku si písali, telefonovali, potom to už ustalo a bol v kontakte iba s dcérou. I napriek tomu, že manžel pracoval v zahraničí, dobrovoľne na výživu dieťaťa neprispieval, urobil tak až po jej naliehaní v roku 2019, kedy nepravidelne posielal asi 100 eur. Posledné tri roky viackrát manžela upozorňovala na to, že ich manželstvo je len formálne a chce sa rozviesť. On mal predstavu, že budú žiť vo voľnom vzťahu a s rozvodom nesúhlasil. Nijako bližšie to neodôvodňoval. Keď prišiel manžel domov, bol doma asi týždeň. Počas návštev doma sa rozprávali len minimálne, väčšinou o veciach vo vzťahu k dieťaťu, spolu nekomunikovali, manžel sa zavrel a žil si svoj život tak, ako je zvyknutý v zahraničí. Keď sa rozhodla podať návrh na rozvod, manžela o tom informovala a jeho odpoveď bola, že už konečne sa na to zmohla. Jej príjem podľa vlastného vyhlásenia je cca 1000 eur mesačne, výdavky v súvislosti s podnikaním sú odzrkadlené v daňovom priznaní. Z príjmu, ktorý má uhrádza mesačne zálohové platby na bývanie elektrina 32 eur, plyn 10 eur, nájomné 180 eur, telefón 50 eur, splátka úveru vo výške 80 eur, ktorý si zobrala v roku 2017 vo výške 4 500 eur na zariadenie bytu. Okrem toho sú tu ďalšie bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Kúpila si motorové vozidlo Škoda Superb v roku 2020 od svojho brata, ktorý ho má na leasing tak, že mesačne spláca leasingovú splátku vo výške 200 eur. Ešte bude platiť 3 roky. Je evidovaná v endokrinologickej ambulancii od roku 2007, ktorú navštevuje jedenkrát do roka a mesačné doplatky za lieky 2 eurá. Maloleté dieťa v školskom roku 2020/2021 navštevuje prvý ročník Strednej zdravotníckej školy v Bratislave v odbore zubný asistent. Mesačné výdavky internát 50 eur, strava na internáte 30 eur, električenka 15 eur. Jednorazové výdavky, dar na internát 40 eur/pol rok, pomôcky v súvislosti so začiatkom školského roka 30 eur, vreckové týždenne 20 eur. Dieťa je evidované od roku 2010 v očnej ambulancii, ktorú navštevuje raz za pol roka a pri zhoršení zdravotného stavu je potrebné vymeniť okuliare, ktoré stoja okolo 150 eur. Od roku 2018 dieťa navštevuje zubnú ambulanciu, pretože má zubný strojček a doteraz zaplatila 800 eur. Poplatok pri výmene gumičiek 12 eur, raz do mesiaca. Dieťa býva choré bežne a doplatok na lieky predstavuje 20 - 30 eur. Dieťa navštevovalo Základnú umeleckú školu v odbore tanec, spev a husle. Momentálne sa už týmto aktivitám nevenuje. Okrem výdavkov sú to ďalšie bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Dieťa je v pravidelnom kontakte s otcom, volajú si, píšu. Nemá výhrady voči tomu, aby sa otec s dieťaťom stretával hocikedy. Dieťa vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vnímalo situáciu, ktorá bola medzi nimi v čase, keď ešte otec bol doma a nestaral sa o rodinu a už vtedy hovorilo, že by sa mala rozviesť. Teraz s tým v podstate súhlasilo.
Nepoprela, že nadviazala mimomanželskú známosť v lete 2020, ktorá je intímneho charakteru, ale nežijú spolu. Dieťa má o tom vedomosť. Nikdy za manželom nebola. Chcela, aby dieťa navštívilo otca v Írsku, ako aj otec, avšak dieťa to odmietalo, pretože poukazovalo na správanie otca, malo strach, že by sa mu nevenoval. Pri poslednom rozhovore ohľadom výživného otec dieťaťa uviedol, že sa ho to netýka. Po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
6. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa po vykonanom dokazovaní uviedol, že vzhľadom na výpoveď matky, keďže manželstvo rodičov mal. dieťaťa je nefunkčné od roku 2013, pre prípad rozvodu, mal. dieťa navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného vo výške aspoň 210 eur mesačne od právoplatnosti rozvodu. Styk nežiadal upraviť, keďže sa rodičia ohľadne styku vedia dohodnúť.
7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.
12. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko vážne a trvale narušené a nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželia nežijú spolu od roku 2013, kedy manžel odišiel pracovať do Írska na základe vlastného rozhodnutia a od tejto doby chodí domov len dvakrát do roka, kedy sa venuje len mal. dieťaťu a neprejavuje žiadny záujem o navrhovateľku. Navrhovateľka manžela ani raz nenavštívila v zahraničí, od tohto obdobia neboli na spoločnej dovolenke a netrávili spolu voľný čas. Zo strany navrhovateľky došlo k úplnému citovému odcudzeniu a vzniknutú situáciu už chcela riešiť pred troma rokmi, kedy manžel s rozvodom nesúhlasil. Nepoprela, že nadviazala mimomanželskú známosť v lete v roku 2020, ktorá je intímneho charakteru, avšak nebývajú v spoločnej domácnosti. Manžel sa vyjadril k návrhu na rozvod manželstva písomne mailovou správou, kde uviedol, že s rozvodom súhlasí, avšak bližšie sa k príčinám rozvratu manželstva uvádzaných v návrhu nevyjadril, z čoho je možné konštatovať, že ich nerozporoval. Manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií stanovených v zákone o rodine. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2013, spoločne
nehospodária, intímne sa nestýkajú a spoločnej nezabezpečujú výchovu mal. dieťaťa a nevytvárajú si navzájom zdravé rodinné prostredie. Je možné konštatovať, že medzi účastníkmi došlo k úplnému citovému odcudzeniu a tieto zistené príčiny rozvratu manželstva nie sú len prechodného charakteru. V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že obaja účastníci vyjadrili súhlasné stanovisko s rozvodom. Z týchto dôvodov, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože mal preukázané, že zistené príčiny rozvratu manželstva spočívajúce v úplnom citovom odcudzení, nie sú len prechodného charakteru.
13.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do jeho starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
17. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
27. Z manželstva pochádza maloleté dieťa a preto s rozvodom je spojené konanie i ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, určenie výživného a úprava styku. Súd maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju dieťaťu poskytuje od narodenia a neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie. Otec dieťaťa nemal výhrady voči tomu, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke. Maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, pretože neboli preukázané zákonné dôvody pre iné rozhodnutie.
28. Matka mal. dieťaťa v návrhu žiadala určiť výživné vo výške 200 eur, vzhľadom na vek mal. dieťaťa, ako aj zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom na strednej škole mimo miesta trvalého bydliska dieťaťa. Otec mal. dieťaťa sa k návrhu ohľadne určenia výživného nevyjadril, i napriek tomu, že na to bol vyzvaný súdom v zmysle uznesenia č. k. 16P/100/2020-10 zo dňa 09.09.2020 a v zmysle výzvy zo dňa 26.10.2020. Pri určení výživného súd vychádzal z preukázateľných potrieb dieťaťa, ktoré pozostávajú z výdavkov: internát 50 eur, strava na internáte 30 eur, električenka 15 eur. Jednorazové výdavky: dar na internát 40 eur/pol rok, pomôcky v súvislosti so začiatkom školského roka 30 eur, vreckové týždenne 20 eur. Uvedené výdavky predstavujú sumu 189 eur, ku ktorej je potrebné pripočítať alikvotnú časť nákladov na bývanie vo výške 111 eur (222:2). Okrem týchto výdavkov sú to ďalšie výdavky na stravu počas víkendov, ošatenie, hygienické potreby ako aj náklady na zdravotnú starostlivosť, keďže dieťa je evidované v očnej ambulancii a navštevuje i stomatológa kvôli zubnému strojčeku. Otec mal. dieťaťa neoznámil súdu, i napriek výzve, svoj príjem ani výšku výdavkov, ktoré má a preto súd pri určení výživného vychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý by mohol otec mať pri zohľadnení jeho vzdelania, veku a zdravotného stavu. Otec mal. dieťaťa má ukončené stredoškolské vzdelanie, súd nemal preukázané žiadne zdravotné problémy otca a v prípade zamestnania, by jeho príjem bol
minimálne vo výške minimálnej mzdy, ktorá v roku 2020 bola vo výške 580 eur. Ak z takéhoto príjmu otec zaplatí určené výživné, zostane mu suma vyššia ako je životné minimum podľa Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení noviel. Je potrebné však poznamenať, že príjem otca musí byť vyšší, keďže pracuje v zahraničí už 7 rokov, kde určite má výdavky na bývanie ako aj bežné výdavky, a ak by nedosahoval aspoň príjem vo výške minimálnej mzdy, jeho pobyt v zahraničí by bol neperspektívny. Súd nepopiera, že otec dieťaťa má výdavky i na cestovné 2krát do roka, keď navštevuje mal. dieťa a finančne mu prispieva, avšak výška príspevkov nad rámec výživného jednoznačne preukázaná nebola a matka nepoprela, že otec prispieva dieťaťu. Určené výživné v čase rozhodovania súdu je postačujúce na pokrytie potrieb mal. dieťaťa, ak i matka mal. dieťaťa po zohľadnení každodennej starostlivosti prispeje na výživu mal. dieťaťa sumou v 1/2 určeného výživného, t. j. sumou 100 eur, k čomu je potrebné pripočítať i rodinné prídavky. Výživné odzrkadľuje i životnú úroveň rodičov. V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že všetky ostatné výdavky na mal. dieťa uhrádza matka i počas školských prázdnin a trávenia voľného času, keďže otec mal. dieťa navštevuje len dvakrát do roka na obdobie dvoch týždňov. 29. Čo sa týka úpravy styku, súd vychádzal zo zistenej situácie, kedy mal preukázané, že matka mal. dieťaťa nemá výhrady voči tomu, aby sa otec s mal. dieťaťom stretával a zohľadnila jeho pracovné povinnosti a miesto výkonu práce v zahraničí. Z týchto dôvodov súd upravil styk otca s mal. dieťaťom neobmedzene, pretože nebolo možné jednoznačne určiť termín, kedy sa bude otec dieťaťa zdržiavať na území SR. Pri úprave styku súd vychádzal zo situácie, ktorá bola preukázaná v čase rozhodovania súdu, t. j. súhlasný postoj matky ohľadne styku otca s mal. dieťaťom, pracovné povinnosti otca, ktorý pracuje v zahraničí a v neposlednom rade i vek mal. dieťaťa, ktoré je schopné jednoznačne vyjadriť svoj názor a dokazovaním bolo preukázané, že je v pravidelnom kontakte s otcom cez sociálne siete, a preto osobný kontakt počas pobytu otca na území SR je v záujme mal. dieťaťa.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).