Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6Co-37-2020.pdf
PDF · 76.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: B.. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, L., proti žalovaným: 1. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, R.- A., 2. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, obidve zastúpené advokátkou JUDr. Ľubicou Bičianovou, so sídlom Záhradnícka 16, Komárno, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu v Komárne zo dňa 22.10.2019, č. k. 17C/21/2019-44, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Žalované v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% voči žalobcovi. Zároveň vrátil zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu sumu 92,80 eura žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal dňa 27.06.2019 žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorú prípisom zo dňa 14.10.2019, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.10.2019 zobral v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň späťvzatie žaloby požiadal súd, aby žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 256 ods. 2 CSP a § 257 CSP. Mal za to, že žalovaným v 1. a 2. rade by nevznikli trovy konania, ak by mu predložili dôkazy potvrdzujúce blízky príbuzenský pomer medzi darkyňou a obdarovanou a žalobca by nebol nútený pasivitou žalovaných zobrať žalobu späť. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 144 a § 145 ods. 1 CSP ako aj ust. § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Mal za to, že z dôsledku späťvzatia žaloby súd konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, preto súd procesne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dospel k záveru, že v danej veci nie je v súvislosti s trovami konania dôvod aplikovať ust. § 256 ods. 2 CSP ani § 257 CSP. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal žalovaný nárok na náhradu trov konania priznať. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca v časti výroku o nároku na náhradu trov konania a žiadal, aby toto uznesenie bolo zrušené. Uviedol, že súd vo svojom uznesení len stroho skonštatoval, že žalovaným priznal náhradu trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, pričom sa nezaoberal dôvodmi späťvzatia žaloby, ani jeho argumentmi. Žalované v 1. a 2. rade sa dali v konaní zastúpiť advokátkou, ktorá však žalobcovi žiadnym zákonným spôsobom neobjasnila príbuzenský vzťah medzi nimi a len konštatovala, že napadnutú darovaciu zmluvu považuje za platnú. Až po podaní žaloby a na základe následnej výzvy súdu predložili žalované písomné dôkazy preukazujúce príbuzenský vzťah. Pokiaľ by o týchto písomnostiach mal vedomosť, tak by žalobu nikdy nebol podal. V závere poukázal na
čl. 5 základných princípov uvedených v CSP, pričom mal za to, že dostatočne preukázal, že zo strany žalovaných došlo k zjavnému zneužitiu práva a preto toto ich konanie by nemalo požívať právnu ochranu.
3. K odvolaniu sa vyjadrili žalované v 1. a 2. rade, ktoré navrhli uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a zároveň im priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedli, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, že bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za zavinenie je ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ncdo 17/2009, podľa ktorého pri ustanovení § 257 CSP je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V danom prípade niet sporu o tom, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania a preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol dôvodný postup podľa § 256 ods. 1 CSP.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
6. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane (ods. 2).
7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujúc dôvody hodné osobitného zreteľa. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je transformovaná do ust. § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. V danom prípade došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby a preto konanie bolo zastavené. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že nebol zo strany žalovaných informovaný o tom, že ide medzi nimi o príbuzenský vzťah, pokiaľ by táto skutočnosť mu bola známa, tak by žalobu nebol podal. Toto jeho tvrdenie však vyvracia samotná žaloba, kde uviedol, že v darovacej zmluve sa nachádza zmienka, že medzi darkyňou a obdarovanou je blízky príbuzenský vzťah (§ 116, § 117 OZ). V ďalšom však namietal, že tento príbuzenský vzťah nebol žiadnym spôsobom špecifikovaný. Tejto jeho námietke nemožno prisvedčiť, pretože keď sám vedel, že zo samotnej darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa domáhal, že ide medzi stranami sporu o príbuzenský vzťah, nebolo potrebné, aby v ďalšom bol tento príbuzenský vzťah nejak špecificky konkretizovaný. Rozhodujúcou skutočnosťou preto v danom prípade je to, že žalované nesplnili to, čoho sa žalobca domáhal a nezobral z tohto dôvodu žalobu späť, preto jednoznačne možno prisvedčiť, že zavinenie pri späťvzatí žaloby je na strane žalobcu.
8. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní namieta, že názor súdu o nedôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP nie je správny. S touto jeho námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať stranu,
ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základnej zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia, len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Žalobca vidí zrejme dôvody hodné osobitného zreteľa v samotnej skutočnosti, že by nebol podal žalobu, keby bol vedel o blízkom príbuzenskom vzťahu medzi žalovanými, pretože bližšie tieto dôvody hodné osobitného zreteľa nekonkretizuje. Avšak uvedenú skutočnosť už odvolací súd vyhodnocoval v súvislosti s procesným zavinením na zastavení konania, keď dospel k záveru, že túto zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca a žiadne iné dôvody hodné osobitného zreteľa preto, aby nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovaným, v konaní nevzhliadol. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).