Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20P-24-2020.pdf
PDF · 93.95 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. R., F.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa matky Ž. J., F.. X.X.XXXX, bytom C. J., J. U. XXX/XX, a otca D. R., F.. XX.X.XXXX, bytom H., A. Q. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Maloletý L. R., F.. XX.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matke.
II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
III. Otec je povinný platiť na maloletého výživné vo výške 120 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 18.6.2020. Dlžné výživné za obdobie od 18.6.2020 do 30.11.2020 vo výške 152 € je otec povinný platiť v splátkach po 15 € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa maloletým:
- v každom párnom kalendárnom týždni počas školského roka od stredy od 15.00 hod. do nedele do 20.00 hod.,
- v každom nepárnom kalendárnom týždni počas školského roka v stredu od 15.00 hod. do 20.00 hod., a nad rámec uvedeného aj
- v každom kalendárnom roku počas letných prázdnin od 01.07. od 9.00 hod. do 15.7. do 21.00 hod., a od 1.08. od 9.00 hod. do 15.8. do 21.00 hod.,
- počas zimných školských prázdnin a vianočných sviatkov párneho kalendárneho roka od 25.12. od 12.00 hod. do 30.12. do 21.00 hod.,
- počas zimných školských prázdnin a vianočných sviatkov nepárneho kalendárneho roka od začiatku zimných školských prázdnin do 25.12. do 12.00 hod. a od 30.12. od 21.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do 20.00 hod.,
- počas jarných školských prázdnin párneho kalendárneho roka od 15.00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin do nedele 20.00 hod. posledného dňa prázdnin,
- počas veľkonočných sviatkov nepárneho kalendárneho roka od 15.00 hod. stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku do 20.00 hod. utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku,
- počas jesenných školských prázdnin párneho kalendárneho roka od 15.00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin do nedele 20.00 hod. posledného dňa prázdnin.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 18.6.2020 sa navrhovateľka (ďalej aj „matka“) domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bude mať právo styku s maloletým každý párny víkend od soboty 9:00 hod. do nedele 19:00 hod. a bude povinný prispievať na maloletého sumou 150 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého sa pre vzájomné nezhody v máji 2020 rozišli, pričom nedokážu spolu komunikovať ani o veciach týkajúcich sa maloletého. Otec si s maloletým sám dojednáva aktivity bez vedomia a súhlasu matky, pričom sa stáva, že maloletý príde domov neskoro, nepripravený do školy a unavený. Otec však s matkou odmieta komunikáciu tak na túto tému, ako aj v otázke výživného.
2. Otec súhlasil s návrhom matky ohľadne osobnej starostlivosti a zastupovania maloletého. Tvrdenie matky ohľadne jeho neochoty komunikovať poprel, avšak s tým, že krátko po rozchode si rodičia musia ešte len zvyknúť na nové vzájomné vzťahy. Uviedol, že rodičovské povinnosti voči maloletému si riadne plní a keďže majú dobrý vzájomný vzťah, väčšinou komunikuje priamo s ním, nakoľko maloletý je už vo veku, kedy je sám schopný vyjadriť svoj názor ohľadne frekvencie vzájomných stretnutí či svojich potrieb. Pokiaľ ide o výživné, otec s poukazom na svoj mesačný príjem (priemerne 763 €) a výdavky (okolo 490 €) považoval za primeranú sumu 80 € mesačne, ktorá je v jeho možnostiach.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov i maloletého a listinnými dôkazmi - rodný list maloletého, potvrdenia o príjmoch rodičov a starej matky zo strany matky (u ktorej matka s maloletým od rozchodu rodičov žije), pokladničné doklady o nákupoch vecí pre maloletého (ošatenie, obuv, matrac, nábytok) a nákupoch do domácnosti matky (potraviny, pohonné hmoty), faktúry za služby spojené s užívaním bytu (matka, otec), potvrdenia otca o úhrade výživného za júl až november 2020, úverová zmluva (otec), správa kolízneho opatrovníka z 1.10.2020, a zistil tento skutkový stav: 4. Matka trvala na pôvodne požadovanej sume výživného 150 € mesačne vzhľadom na potreby maloletého vyčíslené v návrhu (strava 150 € mesačne, školské obedy 6 € mesačne, oblečenie a obuv 80 € mesačne, kozmetika a vitamíny po 10 € mesačne, telefón 5 € mesačne, školské potreby 15 € mesačne, voľnočasové aktivity 20 € mesačne). Podiel nákladov na domácnosť pripadajúci na maloletého matka nevyčíslila, s tým, že na domácnosť matka starej matke priamo neprispieva, ale nakupuje potraviny a čistiace prostriedky v hodnote asi 180 € mesačne a tiež sa podieľa na starostlivosti o domácnosť. Výdavky preukázala pokladničnými dokladmi a faktúrami. Žiadala pevne upraviť styk otca s maloletým, nakoľko otec nerešpektuje jej pokyny ohľadne času vrátenia maloletého, nezdvíha telefón, resp. robí iné schválnosti. Ohľadne maloletého matka uviedla, že sa učí dobre, len zriedkavo prinesie trojku, pričom do školy sa pripravuje aj u otca - problém bol iba počas prvého obdobia online výučby (súvisiacej s pandemickou situáciu), keď niekedy nemal úlohu. Aj tak si však matka myslí, že maloletý by mal byť doma v rozumnom čase tak, aby si stihol oddýchnuť a pripraviť sa na ďalší deň. 5. Otec uviedol, že od rozchodu s matkou trávi s maloletým každý druhý víkend, pričom cez leto boli spolu aj častejšie, ale otec by chcel vídať maloletého aj v týždni, kedy sa nestretávajú, aspoň počas jedného dňa. Na prípadnú striedavú starostlivosť sa maloletého pýtal, ten s tým však nesúhlasil - podľa názoru otca tak robil s ohľadom na matku. Priznal, že maloletého niekedy vracia neskôr ako určí matka, je to však na želanie maloletého, ktorý s ním chce zostať dlhšie. Vzdialenosť bydliska otca a matky je len 3 km. Otec sa s maloletým učieva a nespozoroval, že by mal maloletý v škole problémy, učí sa dobre. Maloletého niekedy vozieva aj na futbalové tréningy (asi 2 km od domu); v peknom počasí tam chodí maloletý sám na bicykli. Ohľadne styku otec navrhol vypočuť maloletého s poukazom na to, že je už schopný prejaviť vlastný názor. 6. Na základe návrhu otca súd vypočul maloletého, ktorý uviedol, že má vedomosť o predmete konania. Aktuálne býva u otca každý druhý týždeň od stredy do nedele a ďalší týždeň sa takmer nevídajú, ale maloletý by si prial byť s otcom v tieto týždne aspoň jedno popoludnie, napr. v stredu, keď nemá tréningy. Takto by to mohlo byť aj v prípade, kedy už nebude dištančné vyučovanie, pretože aj u otca sa maloletý učieva a v škole nemáva problémy. Do školy by mohol chodiť aj od otca, ráno autobusom. Ohľadne času návratu k matke maloletý uviedol, že by sa chcel vracať až okolo 21.00 hod, prípadne 20.00 ak je na druhý deň vyučovanie, ale nie skôr. Prázdniny by chcel tráviť u otca aj matky v rovnakom rozsahu. Maloletý tiež uviedol, že rodičia aktuálne spolu nekomunikujú, otec sa s ním ohľadne stretnutí dohovára priamo. Má vedomosť o tom, že otec na neho dáva mame nejaké peniaze, ale nevie koľko. Otec mu tiež kupuje veci, keď to maloletý potrebuje alebo keď ho požiada, okrem toho aj na jeho sviatky a na Vianoce. Pravidelné vreckové mu žiadny z rodičov nedáva, ale ak potrebuje, peniaze mu dajú obaja rodičia. 7. Matka k výpovedi maloletého uviedla, že pri dištančnom vyučovaní si vie ním uvedený styk predstaviť, ale pri riadnom vyučovaní sa obáva, že to nebude fungovať, a že maloletý si bude zabúdať veci do
školy, nakoľko už teraz sa niekedy stáva, že ho škola nezaujíma a na jej otázku, či je naučený, maloletý odpovedá, že ho už otec vyskúšal. Tiež poznamenala, že po štyroch dňoch strávených u otca býva maloletý niekedy voči nej nepriateľský. 8. Otec k výpovedi maloletého uviedol, že jeho názor rešpektuje a obavy matky považuje za neopodstatnené. Matka sa bez rozumného dôvodu snaží kontakt otca so synom obmedzovať. Zdôraznil, že s ňou v tejto ani inej veci nevie komunikovať a vlastne už ani nechce, lebo sa nedokážu na ničom dohodnúť. 9. Matka mala podľa potvrdenia zamestnávateľa v období od 6/2019 do 5/2020 priemerný mesačný príjem 605,66 € netto; otec v tom istom období 778,40 € netto. Za obdobie od júla do novembra 2020 otec na maloletého zaplatil výživné vo výške 500 € (5 x 100 €). Otec na otázku súdu uviedol, že okrem výživného maloletému kupuje veci - nie každý mesiac, ale priemerne v hodnote asi 30 € mesačne; naposledy išlo o oblečenie (minulý víkend), v lete mu kúpil bicykel. Matka toto tvrdenie nepoprela, uviedla však, že otec neplatil výživné hneď od rozchodu. Maloletý si z návštev u otca nosieva veci asi každý druhý mesiac. 10. Podľa správy kolízneho opatrovníka maloletého z 1.10.2020 matka spolu s maloletým býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v 3-izbovom byte. Náklady na byt predstavujú asi 210 € mesačne, dôchodok starej matky je 380 € mesačne, matka prispieva do domácnosti sumou 100 € mesačne. Matka s maloletým má k dispozícii jednu izbu, ktorá je zariadená s ohľadom na potreby maloletého. Maloletý je žiakom 8. ročníka ZŠ v Dunajskej Strede, hráva futbal v obci T.. Nemá žiadne osobitné potreby, výdavky naň predstavujú asi 280 € mesačne (táto suma je nižšia než uviedla matka v návrhu). Otec na maloletého platí výživné vo výške 100 € mesačne, maloletý u neho trávi víkendy. Rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Maloletý pri rozhovore so zamestnancom kolízneho opatrovníka uviedol, že by si želal, aby rodičia boli spolu, ale teraz sa aspoň nehádajú. Matka sa o neho dobre stará, chce s ňou zostať bývať a otca navštevovať; aj teraz u neho trávi víkendy a matka mu v tom nebráni. Šetrenie v domácnosti otca kolízny opatrovník nevykonal, nakoľko sa mu nepodarilo otca osobne ani telefonicky kontaktovať.
11. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane. 12. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 13. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 14. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o rodine“). 16. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 prvá veta zákona o rodine). 17. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zákona o rodine). 18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje po rozchode rodičov matka, čo vyhovuje rodičom i maloletému, preto na tomto stave nie je dôvod nič meniť. Každý z rodičov koná vo vzťahu k maloletému zodpovedne a stará sa o jeho potreby; obaja sú teda spôsobilí maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. 19. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd má za to, že odôvodnené potreby maloletého predstavujú najmenej sumu 280 €, pričom pri výške príjmu otca a s ohľadom na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej má výživné tvoriť 20 až 30% zo sumy čistého príjmu povinného rodiča (čo u otca pri 20 %-tách predstavuje 156 €), je požiadavka matky na výživné vo výške 150 € mesačne opodstatnená. Je však potrebné zohľadniť i skutočnosť, že otec dobrovoľne poskytuje maloletému vecné plnenia asi vo výške 30 € mesačne (na čom sa rodičia zhodli), ktorú sumu je potrebné na výživné započítať, pretože ide o plnenia v prospech maloletého. Z tohto dôvodu súd určil otcovi výživné vo výške 120 € mesačne. Keďže konanie začalo 18.6.2020, súd uložil otcovi povinnosť doplatiť aj dlžné výživné za 13 dní v mesiaci jún 2020 (120 €: 30 dní = 4 € denne; 4 € x 13 dní = 52 €) + za mesiace júl až november 2020 (120 € x 5 mes. = 600 €), spolu vo výške 652 €, z ktorej sumy odpočítal už zaplatených 500 €; výsledné dlžné výživné vo výške 152 € umožnil otcovi splácať v splátkach po 15 € popri bežnom výživnom (čo znamená, že počas 10-tich mesiacov bude otec platiť 120 € + 15 € a 11-ty mesiac zaplatí 120 € + 2 €; následne už bude platiť len bežné výživné). 20. Ohľadne styku otca s maloletým sa súd stotožnil s názorom matky, že je potrebná pevná úprava styku z toho dôvodu, že rodičia prípadnej dohody nie sú schopní a t.č. nekomunikujú ani v iných veciach (čo bolo zrejmé i na pojednávaniach), pričom podľa názoru súdu je absolútne nevhodné, aby v tejto veci zaťažovali maloletého, ktorý by to mohol pociťovať ako neprimeraný tlak. Pri určení rozsahu styku súd prihliadal predovšetkým na názor maloletého i na skutočnosť, že doterajší viacdňový (streda až nedeľa) styk s otcom i v rámci školského roka nemal nepriaznivý vplyv na správanie maloletého ani jeho školské výsledky. Prípadné „nepriateľské“ správanie maloletého voči matke po jeho návrate od otca pripisuje súd skôr skutočnosti, že maloletý môže horšie reagovať na zásadnú životnú zmenu spôsobenú presťahovaním sa v dôsledku rozchodu rodičov, ktorá skutočnosť sa mu pripomenie vždy po návšteve otca v prostredí, na ktoré bol dovtedy zvyknutý; prípadne môže ísť aj o zmenu súvisiacu s dospievaním. Námietky matky ohľadne prípadných nepriaznivých následkov takto určeného styku na školský prospech maloletého súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď matka pri svojej prvej výpovedi uviedla, že problém bol iba počas prvého obdobia dištančnej výučby, keď maloletý niekedy nemal úlohu; na druhom pojednávaní už uviedla, že počas dištančnej výučby nie je problém, ale obáva sa obdobia, keď bude výučba znovu prezenčná. Uvedené tvrdenia sú nielen vzájomne rozporné, ale aj ničím nepodložené, keďže rodičia i maloletý zhodne tvrdili, že maloletý sa učí dobre a problémy v škole nemá.
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.