Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-167-2020.pdf
PDF · 86.57 KB
Case nature
Subarea
28P/167/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. G., D.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky: Z. A., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, N., H..Č.. N. H. XX, Z. B., zastúpená advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, so sídlom 29. augusta 5, Bratislava a otca: O.. O. G., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. C. XX, N., zastúpený advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, so sídlom Záhradnícka 71, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Matka je povinná platiť na maloletú Z. G. , D.. XX.X.XXXX výživné vo výške 180,- eur mesačne v prospech účtu vedeného v X. N., IBAN: Z., počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na okresnom súde Bratislava II sa vedie konanie o zmene zverenia maloletej Z., o zmene úpravy styku otca s maloletou a o zvýšení vyživovacej povinnosti k maloletej pod sp. zn. 28P/39/2014.
2. V priebehu konania navrhol otec, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým zaviaže matku prispievať na výživu maloletej dcéry Z. G.L. D..XX.XX.XXXX, v sume 400,-EUR mesačne na účet otca vedený UniCredit Bank, IBAN: Z., počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia.
3. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/39/2014-602 zo dňa 09.12.2020 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. 28P/39/2020 na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. 28P/167/2020
4. Svoj návrh odôvodnil otec nasledovne : Okresný súd Bratislava II vydal Uznesenie, č.k.28P/126/2020-10, ktorým nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti otca platiť na maloletého O. G., D.. XX.XX.XXXX sumou 180,- EUR mesačne v prospech účtu vedeného v Tatra banka, a.s. IBAN Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, a to na podklade Návrhu matky zo dňa 07.09.2020. Matka nikdy neprispievala na výživu maloletej dcéry Z. G. D..XX.XX.XXXX otcovi detí, a to ani vo forme darov (narodeniny, vianoce a pod.). Zároveň uvádzam, že moje majetkové pomery a súčasné príjmy sú veľmi obmedzené, nakoľko v súčasnosti som na rodičovskej dovolenke s dcérou D. G. D..XX.XX.XXXX, s príjmom približne 375,-EUR mesačne, navyše sa starám o dcéry Z. G. D..XX.XX.XXXX a G. G.Č. D..XX.XX.XXXX, pričom zdravotný stav manželky nedovoľuje sa starať o deti alebo vykonávať pracovnú činnosť, ktorá by zvýšila rodinný príjem. Nástupom na rodičovskú
dovolenku s dcérou D. G. D..XX.XX.XXXX, pri plnej starostlivosti o dcéry Z. G. D..XX.XX.XXXX V. G. G. D..XX.XX.XXXX, ako i pri starostlivosti o syna O. G., D.. XX.XX.XXXX a vzhľadom na vážny zdravotný stav manželky B. G., ale i vzhľadom na pretrvávajúce opatrenia v súvislosti s pandémiu COVID19, mám momentálne obmedzené možnosti výkonu povolania, t.j. advokácie, ktorá tvorila podstatnú časť rodinného príjmu (v čase do 13.03.2020 približne 1000,-EUR/mesiac). Bohužiaľ v súčasnosti tvoria príjmy z advokácie približne 300,-EUR mesačne, po odpočítaní nevyhnutných nákladov advokátskej kancelárie, čo mi pri všetkej skromnosti a oprávnených nákladoch na bývanie (voda, elektrika plyn a pod.) približne 300,-EUR/mesiac, na spoločnú domácnosť (strava a pod.) približne 400,-EUR/mesiac, oprávnené náklady na dcéru Z. G. D..XX.XX.XXXX (škola, školské pomôcky, doučovanie, tréningy a pod.) približne 400,-EUR/mesiac, oprávnené náklady na dcéru G. G.L. D..XX.XX.XXXX (škôlka, pomôcky pre predškolskú výchovu, tréningy a pod.) približne 250,-EUR/mesiac, oprávnené náklady na dcéru D. G. D..XX.XX.XXXX (hygienické potreby, oblečenie, tréningy a pod.) približne 150,-EUR/mesiac, oprávnené náklady na manželku (zdravotné pomôcky, lieky, hygienické potreby a pod.) približne 400,- EUR/mesiac, v neposlednom rade náklady na syna O. G. (výživné, tréningy, oblečenie a pod.) približne 100,-EUR/mesiac a moje oprávnené náklady (strava, cestovné náklady a pod.) približne 250,-EUR/ mesiac, celkové náklady rodiny približne 2300,-EUR/mesiac, súčasný rodinný príjem máme približne 1400,-EUR/mesiac (ja 750,-EUR/mesiac a manželka 650,-EUR/mesiac PN). Z uvedeného vyplýva, že napriek enormnej snahe o plnohodnotnú starostlivosť o všetky deti, žijeme momentálne viacmenej z úspor mojej manželky, nakoľko všetky moje zdroje príjmov boli v nedávnej minulosti použité na stavbu rodinného domu, kde majú všetky deti vytvorené svoje rodinné zázemie a vlastnú izbu, vrátene syna O. G.. Pre upresnenie ešte uvádzam, že matka maloletých detí (žalobkyňa) neoprávnene poberá do dnešného dňa detské prídavky aj na maloletú dcéru Z. G., ktorá ale nežije s ňou v spoločnej domácnosti a žiadny spôsobom sa nestará o jej potreby, najneskôr od 19.08.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletých detí (žalobkyňa), nikdy neprispievala na výživu a potreby svojej dcéry Z. G. D..XX.XX.XXXX, tak rozhodnutie neodkladným opatrením podľa § 366 CMP, len vo vzťahu k maloletému synovi O. G. D..XX.XX.XXXX je možné kvalifikovať, ako zmätočné a neúplné rozhodnutie, v znení Uznesenia zo dňa 27.10.2020, č.k.28P/126/2020-10, napadnutého týmto odvolaním.
5. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol pomerne rozsiahly, jeho podstatná časť však bola venovaná spochybňovaniu procesného postupu zákonného sudcu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia - výživného na maloletého O. G.. Otec z neznámych dôvodov napáda aj postupy súdu, ktoré vychádzajú zo zákonnej úpravy, napr. sa dožaduje doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred rozhodnutím o návrhu, spochybňuje platnosť plnomocenstva vo veci návrhov podaných do spisu vo veci samej a vylúčených na samostatné konanie a pod.
6. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/136/2011-105 zo dňa 8.12.2011 boli maloleté deti Z. G., D.. XX.X.XXXX V. O. G., D.. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 60,- eur mesačne počnúc mesiacom december 2011, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky a bol upravený styk otca s maloletými deťmi.
7. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/39/2014 zo dňa 6.10.2016 bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca. Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu sa odvolala matka maloletej. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/515/2016-368 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Prvostupňový súd znovu vypočul maloletú Z. a rozhodnutím zo dňa 7.11.2017 č.k. 28P/39/2014-399 zveril maloletú dočasne do starostlivosti otca. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/57/2018-424 zo dňa 28.2.2018 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Zároveň bola pozastavená účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/136/2011-105 zo dňa 08.12.2011, vo výroku o zverení, výživnom a úprave styku otca s maloletou Z. G., D.. XX.XX.XXXX.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
17. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
18. Ako už bolo uvedené v úvode, značná časť návrhu otca sa zaoberala procesnými postupmi súdu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa maloletého O. a ich spochybňovaním, vývojom
vzťahu rodičov, osobnou charakteristikou matky a do značnej miery kopírovala odvolanie otca voči rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia. Súd sa z pochopiteľných dôvodov nezaoberal v tomto rozhodnutí námietkami otca voči nariadeniu neodkladného opatrenia , nakoľko mu neprináleží suplovať odvolací súd ale venoval sa predovšetkým dôvodom na určenie výživného k maloletej Z.. I keď hlavným motívom v návrhu otca bolo už nariadené neodkladné opatrenie o výživnom k O., bolo možné z návrhu zistiť, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že matka neuhrádza výživné na maloletú Z.. Súd ma za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá Z. bola súdnym rozhodnutím zverená do dočasnej starostlivosti otca, pričom otec nežiadal o určenie vyživovacej povinnosti a súd nemal v čase nariadenia neodkladného opatrenia také informácie, ktoré by odôvodňovali začatie konania z úradnej moci. Otec sa začal domáhať výživného až návrhom podaným na súd dňa 7.12.2020, pričom v návrhu poukazuje na určenie vyživovacej povinnosti k O., na svoju aktuálnu rodinnú situáciu ( vyživovacie povinnosti, materská dovolenka) a na tú skutočnosť, že matka neuhrádza výživné na maloletú Z.. Bez ohľadu na to, aký priestor venuje otec jednotlivým dôvodom, faktom je, že matka na výživu maloletej Z. neprispieva a tento stav si vzhľadom na návrh otca vyžaduje úpravu. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu, nakoľko matka na výživu maloletej neprispieva. Z tohto dôvodu súd určil matke vyživovaciu povinnosť, pričom vychádzal z veku maloletej, jej potrieb a v neposlednom rade aj z vyživovacej povinnosti, ktorú určil neodkladným opatrením otcovi k maloletému O. a to vo výške 180,- eur mesačne. Medzi deťmi je malý vekový rozdiel a ich základné životné potreby sú porovnateľné. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh otca zamietol, nakoľko suma ktorú požadoval otec t.j. 400,- eur mesačne ( zrejme inšpirovaný návrhom matky v prípade maloletého O.) nezodpovedá podľa názoru súdu výživnému v nevyhnutnej miere. Až dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov a výdavky maloletého dieťaťa, na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.