Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/89/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. T., nar. XX.XX.XXXX, W. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A Bratislava, deti rodičov: matka - Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. ulica XX/XX, obec T., časť obce Q. na K., doručovacia adresa: W. XX, U., a otec - W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. ulica XX/XX, obec T., časť obce Q. na K., o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Y. n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Y. dočasne zveruje W. T., nar. XX.XX.XXXX, W. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok, a to na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

II. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu mal. W. T., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa v znení neskorších predpisov k rukám matky vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc doručením tohto uznesenia.

III. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu mal. W. T., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa v znení neskorších predpisov k rukám matky vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc doručením tohto uznesenia.

IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

V. Súd ukladá povinnosť matke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na príslušnom súde podľa obvyklého pobytu detí návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletých detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.12.2020 domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým žiada zveriť maloleté deti W. a W. do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca detí prispievať na výživu mal. W. sumou 200 eur mesačne a mal. W. sumou 150 eur počnúc dňom 01.01.2021, a to vždy do 25. dňa v mesiaci na účet matky. Ďalej matka žiada povoliť otcovi styk s deťmi len za predpokladu, že podstúpi liečbu. 2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka ( matka) uvádza, že s otcom detí žije od svojich sedemnástich rokov u jeho rodičov. Vo vzťahu sa vyskytovali čoraz viac hádky, urážky,

ponižovanie a fyzické útoky zo strany otca. Otec začal postupne užívať drogy, hrať automaty a vulgárne nadávať matke pred deťmi. Vyhrážal sa aj fyzickým napadnutím, pričom matke zlomil nos pred očami ich detí. Deti si otec kupoval len drahými darčekmi, nevenoval sa im, nebral ich von a nič ich nenaučil. Rodina sa počas spoločného spolužitia viackrát sťahovala a vzájomné konflikty sa vyostrovali. Otec detí zakázal matke chodiť von, telefonovať, vyhrážal sa jej, že ju zabije. Dňa 03.12.2020 zavolala matka políciu, ktorá ju spolu s deťmi odviezla na stanicu, čoho svedkom bola aj stará mama detí z otcovej strany. V súčasnosti žije matka spolu s maloletými deťmi u svojej matky a sestry, kde sa cíti bezpečne.

3. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, rodným listom maloletých detí, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 03.12.2020 a fotografiami priloženými k návrhu.

4. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Podľa článku 4 , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

6. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa ( ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa Civilný mimo sporový poriadok ( ďalej len C.m.p.), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

16. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

17. Podľa súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

18. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

19. Podľa , uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

20. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého C.m.p. ,neodkladné opatrenia vo veciach výživného C.m.p., neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého C.m.p. ,neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, C.m.p. a opatrenie na zabezpečenie dôkazu C.m.p. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.

22. Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

23. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako

aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 26. Podľa o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.2020 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 98,08 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osob a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by malsúd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. , nález ÚS SR ).

29. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný

- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

30. Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické pomery účastníkov upraviť neodkladným opatrením. Existencia ustanovenia § 367 ods. 1 C.m.p., nevylučuje možnosť vydania neodkladného opatrenia, na základe ktorého súd dočasne upraví len otázku výživného. V tomto prípade, nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem mal. detí, ktorý je smerodajný. V danom prípade mal súd preukázané, že právne vzťahy medzi účastníkmi sú - rodičia maloletých detí, ich vzájomné práva a povinnosti súdnym rozhodnutím doposiaľ upravené nie sú. Rodičia maloletých detí v súčasnosti spolu nežijú, matka aj s maloletými deťmi sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, od začiatku decembra 2020 býva matka s deťmi u svojej matky a sestry. Návrh matky na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí súd považoval za dôvodný, ale nie v sume po 200 eur a150 eur mesačne na každé dieťa vzhľadom na predbežný charakter rozhodnutia. Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na každé dieťa v minimálnej zákonnej výške z dôvodu, že matka nepreukázala skutočný príjem otca. Aktuálne predstavuje minimálne mesačné zákonné výživné sumu 29,42 eur na každé dieťa. Z obsahu lustrácie Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec bol naposledy evidovaný ako zamestnanec pracujúc na Dohodu o pracovnej činnosti od 01.08.2019 do 31.12.2019 vo firme Y. s.r.o. a mal mesačne evidovaný vymeriavací základ XX eur. Súd prihliadal na to, že neodkladným opatrením možno určiť výživné pre oprávnené osoby iba v nevyhnutnej miere a nemožno takýmto rozhodnutím suplovať rozhodnutie v merite veci. Súd preto predbežne - do doby právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom stanovil povinnosť otca prispievať na výživu detí tak, ako už uviedol vo výroku rozhodnutia - aj keď toto výživné je v podstate iba minimálne. Súd dáva do pozornosti, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením ( ) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola

ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. Z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti sú v starostlivosti matky a otec priamo na ich výživu neprispieva .

31. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,43 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V posudzovanom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí výživným, keďže v čase rozhodovania súdu o matkinom návrhu otec na výživu maloletých detí neprispieva.

32. Vo zvyšnej časti návrhu matky ohľadom úpravy styku otca s deťmi súd návrhy matky zamietol. Dôvodom zamietnutia je tá skutočnosť, že nemožno viazať začiatok styku otca s deťmi na podstúpenia presne nešpecifikovanej liečby tak ako to matka všeobecne uviedla. Pokiaľ by matka presne vymedzila, o akú liečbu sa má jednať, v akom zariadení a hlavne časový interval prebiehajúcej liečby ( pr. otcovi liečba končí dňa .. a od nasledujúceho dňa sa bude otec deťmi stretávať v rozsahu ..), potom by bolo dôvodné aj o tejto jej časti návrhu rozhodnúť. Avšak matka neosvedčila súdu, že by sa otec detí o nich aktuálne v rámci styku zaujímal, matka býva s deťmi u svojej rodiny, kde sa cíti bezpečne, preto nateraz jej návrh v tejto časti zamietol.

33. Podľa a (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

34. Z obsahu návrhu a aj lustráciou v managmente súdu mal súd preukázané, že doposiaľ matka nepodala návrh vo veci samej ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Nakoľko vydané neodkladné opatrenie má len dočasný charakter , súd osobitným výrokom (V.) uložil matke povinnosť podať si návrh vo veci samej. Pritom návrh je povinná podať na ten okresný súd , v obvode ktorého sa mieni naďalej zdržiavať aj s deťmi, t.j. v obvode ktorého budú mať „obvyklý pobyt“.

35. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa .

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).