Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-32-2019.pdf
PDF · 92.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanej: T. Q., V. X.X.XXXX, P.U.: P.Á. XXX/XXX, Q.U., o zaplatenie 728,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 726,13 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 02.08.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku sumy 2,64 eur z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu t.j. Všeobecná úverová banka sa žalobou podanou dňa 29.05.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 728,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.08.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil skutkovými tvrdeniami, že medzi VÚB, a.s. ako právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 26.08.2015 uzatvorená zmluva o pôžičke č. 5089815053, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 733,79 eur na kúpu spotrebného tovaru. Išlo o tzv. webovú zmluvu, ktorá bola uzatvorená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet). Zmluve samotnej predchádzalo uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom diaľkovej komunikácie. Žalovaná mala splácať pôžičku v 50.mesačných splátkach v sume 24,08 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 733,79 eur. Žalovaná uhradila sumu 164,48 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, preto žalobca dňa 26.05.2016 predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. K úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo. Žalobca dňa 19.07.2016 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaný listom zo dňa 27.07.2016. Žalovaná dlžné splátky neuhradil. Dlh ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 728,77 eur s tým, že žalobca navrhuje priznať aj úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Zmluvnú pokutu v sume 89,48 eur žalobca neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby mal žalobca zaplatiť sumu 890,61 eur a uhradila sumu 164,48 eur. Na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobná upomienka, doručenka, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
2. Žalovanej bola žaloba doručená s prílohami a výzvou dňa 28.05.2020. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Uznesením zo dňa 16.januára 2020 súd pripustil, aby do konania na miesto dovtedajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť uvedená v hlavičke rozhodnutia z dôvodu postúpenia pohľadávky voči žalovanej s použitím ustanovenia § 80 C.s.p.
4. Súd rozhodol vo veci s použitím ust. § 297 písm. b/ C.s.p. a nenariadil pojednávanie, nakoľko žalovaná sa k žalobe nevyjadril, preto skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe neboli sporné. Vo veci sa jedná o spotrebiteľský spor, keď súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí dôkaz (§ 295 c.s.p.) a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán sporu. Zároveň predmetom konania je plnenie z bežnej spotrebiteľskej zmluvy, vrátane posúdenia či dojednanie strán o náležitostiach zmluvy je alebo nie je v súlade so zákonom, pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných podmienok a hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur. Na základe uvedeného má súd za to, že podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania boli splnené a zároveň uvedeným postupom nedochádza ani k odňatiu procesných práv stranám ani k porušeniu práva na spravodlivý proces.
5. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 30.07.2020, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom, ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok žalobca preukazoval listinnými dôkazmi podľa bodu 1. odôvodnenia.
7. Podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.08.2015 sa strany dohodli na definíciách, ktoré majú význam dohodnutý zmluvnými stranami, ktorej predmetom bol spôsob uzatvárania zmlúv o službách CFH, na základe žiadosti klienta akceptovanej CFH alebo klientom akceptovanej ponuky CFH, pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie klienta s využitím autentifikačných prvkov jedinečne klientovi pridelených. Podľa bodu 3.2 zmluvy jednotlivé zmluvy o službách CFH sa budú vzájomne považovať za uzatvorené po splnení náležitostí stanovených Zákonom o elektronickom obchode, Zákonom o finančných službách na diaľku a Zákonom o spotrebiteľských úveroch.
8. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding a.s. ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaná, ako fyzická osoba - nepodnikateľ uzatvorili dňa 26.08.2015 o 17,41 hod. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver v sume 733,79 eur a záväzok žalovanej tieto peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť v mesačných splátkach 50 v sume 23,40 eur/24,08 eur s poistením, pri RPMN 26,97%, ročnej úrokovej sadbe 26,97%, priemernej hodnote RPMN 33,96%, celkových nákladoch 436,21 eur, termínom konečnej splatnosti 10/2019, celkovou čiastkou 1170 eur, splatnosťou prvej splátky dňa 20.09.2015 a ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci. Žalovaná bola identifikovaná kódom ol6q00-Silvia Kmeťová.
9. Podľa bodu 9.2. podmienok zmluvy, spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 6 a § 565 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky.
10. Upomienkou zo dňa 26.05.2016 žalobca oznámil žalovanej nedoplatok na splátkach v sume 72,24 eur s tým, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2016 do 05.07.2016 spoločnosť bude oprávnená úver zosplatniť. Výzva bola žalovanej doručená dňa 08.06.2016.
11. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.07.2016 žalobca oznámil žalovanej, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu v celkovej výške 746,63 eur.
12. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná zaplatila na splatenie úveru sumu 164,48 eur v splátkach od septembra 2015 do marca 2016 v sume po 24,08 eur, dňa 20.10.2016 a 15.11.2016 v sume po 10 eur.
13. Súd posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka, zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 16. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. 17. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 1, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 2 písm. b) bod 7. zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (ďalej len „zákon o finančných službách“), na účely tohto zákona sa rozumie finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
21. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Súd má za to, že v danom spore sa jedná o spor spotrebiteľský, keď vo vzťahu strán sporu vystupoval právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Súd mal v rámci skúmania splnenia podmienok spotrebiteľskej zmluvy preukázané, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá na diaľku na základe rámcovej zmluvy, pri ktorej zákon o finančných službách nevyžaduje v zmysle § 4 ods. 9 pred uzavretím zmluvy povinnosti informovať spotrebiteľa podľa § 4 ods. 1 - 8 zákona o finančných službách. V konaní nebolo sporné, že žalovanej bol poskytnutý úver na kúpu tovaru s dohodnutými podmienkami a zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovanej bol poskytnutý úver 733,79 eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť v mesačných splátkach v celkom čiastke 1170 eur. Žalovaná zaplatila formou splátok celkom sumu 164,48 eur a teda mala by zaplatiť zvyšok nesplateného úveru s dohodnutými nákladmi v sume 1005,52 eur. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy nesplateného úveru 728,77 eur vrátane nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 2,64 eur. Žalobca sa takto domáhal nižšieho plnenia, než mala žalovaná podľa dohodnutých podmienok zmluvy zaplatiť. Súd preto uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 726,13 eur.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná ku dňu 05.01.2015 bola vo výške 0,05%. 27. Pre nesplácanie úveru bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, ktorú žalobca preukazoval Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Oznámenie bolo vypracované dňa 27.07.2016 bez uvedenia dátumu okamžitej splatnosti úveru a preukázania doručovania žalovanej. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Výšku úrokov z omeškania žalobca uplatnil v zákonnej výške a v súlade s vykonávacím predpisom. 28. Súd zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie nákladov, ktoré vznikli s vymáhaním pohľadávky v sume 2,64 eur. Žalobca ani na základe výzvy súdu zo dňa 23.07.2020 nepreukázal na základe čoho tento nárok uplatnil, z čoho vyčíslené náklady pozostávajú. Súd má za to, že neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní svojich skutkových tvrdení.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z citovaných ustanovení a úspešnému žalobcovi v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Časť zamietnutého nároku žalobcu v sume 2,64 eur súd považuje za nepatrný neúspech žalobcu. O výške náhrady trov konania, súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).