Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-72-2020.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky: R. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpená JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: A. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom X C. F., H., TW XXX A Q V., R., M. A., zastúpený JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zvýšenie výživného, o odvolaní osoby povinnej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Pc/14/2019 - 174 zo dňa 24. 02. 2020 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka sa domáha zvýšenia výživného zo strany otca ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti z pôvodnej sumy výživného 49,79 Eur na sumu 400,- Eur počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že sa podstatným spôsobom zmenili pomery oproti pôvodnému rozhodovaniu, stala sa študentkou Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce v Bratislave. Otec s návrhom súhlasil v časti zvýšenia výživného na sumu 130,- Eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ( ďalej len „súd“) napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že: „Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10C/166/2007-31 zo dňa 08.02.2008 v časti výroku o určení vyživovacej povinnosti tak, že otec navrhovateľky A. H., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu navrhovateľky R. H., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 200,- eur vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a to počnúc dňom 26.08.2019. Zaostalé výživné za obdobie od 26.08.2019 do 24.02.2020 vo výške 680,40 eur sa povoľuje otcovi navrhovateľky splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 50,- eur splatnými spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do uhradenia celého nedoplatku na výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky. Návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“.
3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola realizovaná v roku 2008 sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane predovšetkým navrhovateľky. V
čase pôvodného rozhodovania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 10C/166/2007 navrhovateľka bola maloletá, navštevovala 3.ročník základnej školy a tanečný krúžok, matka bola bez pracovného pomeru a poberateľkou sociálnej dávky, otec bol zamestnaný v P. a výška jeho príjmu nebola známa. V súčasnosti je navrhovateľka študentkou 1.ročníka dennej formy štúdia, odbor ošetrovateľstvo na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. P.. Matka navrhovateľky je zamestnaná a výška jej hrubého príjmu je 2.293,61 Eur mesačne. Na strane povinnej osoby - otca zistil, že naďalej žije vo M. A., v čase rozhodovania súdu došlo k predĺženiu pracovnej zmluvy na pozícií záhradník do 30.11. 2020, za obdobie september až december 2019 bola priemerná jeho mesačná mzda 1.500,- libier. Žije v nájomnom objekte, kde býva spolu s 3 osobami. Súd zistil a vyhodnotil výdaje na strane povinného. Oproti stavu v čase rozhodovania súdu v roku 2008 došlo k zmene pomerov aj na strane matky, ktorá je zamestnaná a výška jej pravidelného mesačného príjmu do 12/2019 bola cca 1 400,- Eur mesačne, od 10.12.2019 je výška je mesačného príjmu 1.180,- Eur. Navrhovateľke prispievala a aj v súčasnej dobe prispieva mu na úhradu nákladov v súvislosti s bývaním, platí jej poplatky za telefón a internet, platí jej poistku, uhrádza náklady v súvislosti so štúdiom, čo mesačne predstavuje sumu cca 261,11 Eur.
4. Prijal právny názor, podľa ktorého navrhovateľka sa pripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Je študentkou dennej formy štúdia a to jej bráni v tom, aby sa popri škole zamestnala a takýmto spôsobom si zabezpečila dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich bežných každodenných potrieb. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole má zvýšené náklady na školné, školské a učebné pomôcky a to vzhľadom na jej študijný odbor. V čase keď bolo naposledy rozhodované o povinnosti jej otca prispievať na jej výživu bola žiačkou základnej školy. Je taktiež nesporné, že potreby plnoletého človeka na uspokojovanie jeho sociálnych a kultúrnych potrieb sú vyššie ako u maloletého dieťaťa. Za takého výdavky je možné považovať výdavky na návštevy kultúrnych a spoločenských akcií, športové podujatia.
5. Vzhľadom na zistenú podstatnú zmenu pomerov vyhodnotil sumu 200,- Eur ako primeranú na výživu zo strany povinného otca s prihliadnutím na pomery a príjem matky a na oprávnené výdaje navrhovateľky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 26.08.2019 do 24.02.2020 vo výške 680,40 Eur povolil otcovi platiť pravidelnými splátkami vo výške 50,- Eur.
6. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods.1,. 2, 3.4, § 75 ods.1, § 77 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie osoba povinná z výživného. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť a zaviazať ho prispievať na výživné navrhovateľky sumou 130,- Eur vždy do 26.dňa v mesiaci. V odvolaní otec uviedol, že so zvýšením výživného na sumu 200,- Eur nesúhlasí. Súd nesprávne posúdil jeho schopnosti a možnosti. Uvádza, že súčasná situácia v P. je komplikovaná a začiatkom marca pricestoval na Slovensko, avšak tesne pred návratom boli 12.03.2020 uzatvorené hranice z dôvodu zavedenia opatrení. Jeho súčasný návrat do P. nie je možný, keďže nie je občanom P. a nemá tam trvalý pobyt. Všetky fixné výdavky však na ďalej musí v P. platiť. Pomer medzi príjmami a výdavkami mu neumožňuje prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- Eur, pretože pracoval iba do dobu určitú do 30.11.2020, jeho priemerný príjem bol 1.527,- Eur mesačne, nie je schopný vzhľadom na obmedzenú znalosť angličtiny dosiahnuť nadčasy alebo vyššiu mzdu. Je to schopný to zvládnuť iba s finančnou podporou družky, nakoľko výdavky na živobytie sú podstatne vyššie ako na Slovensku.
9. K odvolaniu podala písomné vyjadrenie navrhovateľka, navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Poukazuje na to, že sumu 200,- Eur, ktorú bol zaviazaný otec platiť je primeraná jej potrebám ako aj potrebám otca. Poukazuje na to, že otec dlhodobo žije v P., viac ako 10 rokov a preto považuje za výhovorky jeho tvrdenia v súvislosti s možnosťou nájsť si lepšiu prácu pre neznalosť jazyka.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaním bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre úpravu rozsahu výživného zo strany otca pre navrhovateľku na sumu 200,- Eur. V prevyšujúcej časti nad sumu 200,- Eur nepodala neúspešná navrhovateľka odvolanie a odvolateľ v tejto časti návrhu je úspešným účastníkom.
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
15. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie existencie predpokladov pre úpravu výživného na sumu 200,- Eur mesačne. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.
16. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného v časti týkajúcej sa výživného pre navrhovateľku v zmysle § 78 ods.1 a § 121 CMP a to z hľadiska zmeny pomerov na strane oprávnenej , ako aj oboch rodičov ako osôb povinných z výživného. O výške výživného rozhodoval správne v súlade s ust.§ 62, § 75 Zákona o rodine. Pomery na strane navrhovateľky a povinných rodičov posudzoval za obdobie od roku 2018 a vykonal dokazovanie, ktoré zhodnotil a z ktorého dôvodil skutkové závery a ktoré odvolací súd považuje za správne.
17. Osoba oprávnená z výživného, študuje nepretržite na vysokej škole, pripravuje sa na výkon budúceho povolania a nie je schopná nateraz samostatne sa živiť tento záver je správny a nespochybňuje ho ani odvolateľ.
18. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o
podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
19. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Zhrnúc zistený skutočný stav veci, od poslednej úpravy výživného uplynula doba 12 rokov. V tom čase ešte maloletá Lívia navštevovala prvý stupeň základnej školy, dnes je študentkou vysokej školy. Jej náklady na život prirodzené vzrástli, nielen ich zvýšeným vynakladaním na stravu či ošatenie, objektívne sú podmienené aj prestupom na vysokú školu, v mieste mimo bydliska osoby oprávnenej. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmenu pomerov na strane navrhovateľky ako výraznú, odôvodnenú jej zvýšenými výdavkami, s čím je potrebné súhlasiť. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia z bodu č.30 vyplývajú zistené výdaje na život navrhovateľky, ide o náklady, ktoré sú súvisia so štúdiom, bývaním, používaním mobilného telefónu a internetu, ďalej je potrebné zahrnúť aj oprávnené náklady na nákup potravín, školských pomôcok, drogérie, kozmetiky, nákup ošatenia a obuvi. Nastala objektívna kvantifikácia zmeny pomerov pri porovnaní pomerov v čase pôvodného rozhodovania a v čase nového rozhodnutia. Oproti pôvodnej úprave výživného v roku 2018 na strane navrhovateľky je potrebné konštatovať jej spoločenský vývin, ktorý z nej učinil mladú ženu, zaradenú do školského kolektívu, kultúrneho a podobne. Samozrejme nárast výdavkov nastal na hygienické potreby, kozmetiku, kaderníctvo a podobne. Tieto výdaje, navrhovateľky a ich nárast nie sú spochybnené, sú dané objektívne.
21. Námietky odvolateľa smerujú vo vzťahu k stanovenému rozsahu výživného poukazujúc na to, že jeho schopnosti a možnosti mu neumožňujú platiť výživné v stanovenej výške. Zo skutočného stavu, ktorý bol zistený súdom prvej inštancie vyplýva, že na strane otca oproti času pôvodnému došlo k zvýšeniu príjmu. V súčasnosti jeho príjem by mal predstavovať výšku 1.528,- Eur, otec poukazuje na zlú súčasnú situáciu, ktorá nastala z dôvodu opatrení v súvislosti s Covid -19. Rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie. Odvolací súd považuje rovnako ako súd prvej inštancie príjem otca mesačný vo 1.528,- Eur (nie libier) za zistený a nebol spochybňovaný v priebehu konania. Výdaje otca súd zohľadnil a dostatočne zistil. Otec navrhovateľky nemá inú vyživovaciu povinnosť Mesačná suma výživného vo výške 200,- Eur predstavuje v percentuálnom vyjadrení 13 % z čistého príjmu otca. V takomto prípade táto suma výživného na plnoleté dieťaťa nie je vôbec neprimeraná s prihliadnutím na príjem otca, ktorý bol súdom prvej inštancie správne ustálený. Pri stanovení tejto vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie správne prihliadol aj na príjmové pomery matky navrhovateľky, ktorá je taktiež nositeľkou vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní pred súdom prvej inštancie súd správne zistil príjem matky. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou, ale nie už v tak intenzívnom rozsahu ako pred nástupom na vysokú školu, keďže študuje mimo miesta bydliska. Takisto sa oproti času pôvodnému, keď súd rozhodoval o výživnom v roku 2008 zmenilo kritérium osobnej starostlivosti zo strany matky, pretože v čase súčasnom osobná starostlivosť sa výrazne znížila.
22. Odvolací súd reflektuje na tvrdenie otca, že vo M. A. môže dosť k zmene jeho pomerov v dôsledku zmenám, ktoré môžu nastať, avšak poukazuje na to, že dôležitý je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V prípade, ak dôjde k zmenám, ktoré budú znamenať podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, môže súd požiadať o zmenu rozhodnutia.
23. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti nad sumu 200,- Eur.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ustanovenia § 55 CMP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).