Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_16Co-234-2019.pdf
PDF · 102.97 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/234/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. X., A.. X.X.XXXX, H. XX, P., o zaplatenie 988,92 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 32Csp/142/2017-60, zo dňa 29.7.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti istiny 160 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160 eur od 20.1.2015 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 32Csp/142/2017-60, zo dňa 29.7.2019 v tejto zamietajúcej časti zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje.
II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia 828,92 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 828,92 eura od 20.1.2015 do zaplatenia potvrdzuje.
III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalovanej priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Malacky 20.11.2017, ktorému bola pridelená spisová značka 32Csp/142/2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 988,92 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20.1.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok pôvodný žalobca odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola 27.8.2014 uzatvorená Zmluva o pôžičke č. 7141620, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 900 eur. Žalovaná mala pôžičku splatiť v 36 mesačných splátkach po 36,57 eura, neuhradila však nič. Pre porušenie povinnosti žalovanej uhrádzať splátky riadne a včas vyzval pôvodný žalobca žalovanú listom zo dňa 26.11.2014 na úhradu dlžných splátok a upozornil ju na možnosť predčasného zosplatnenia celého úveru. Listom zo dňa 25.1.2015 právny predchodca žalobcu informoval žalovanú o vyhlásení okamžitej splatnosti celého úveru k 19.1.2015.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože medzi veriteľom a žalobcom bola platne uzavretá Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy na žalobcu, čo bolo žalovanej oznámené veriteľom.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že strany platne uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bolo odplatné poskytnutie pôžičky zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanej. Skonštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).
4. Uzavretú zmluvu súd prvej inštancie zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, ozrejmil, že žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že by žalovaná konala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a právny predchodca žalobcu má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
5. Súd prvej inštancie najprv pristúpil k posúdeniu zmluvy z pohľadu vznesenej námietky jej neplatnosti, pričom vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve je totiž uvedený nesprávny údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z údajov dostupných na webovom sídle Ministerstva financií SR vyplýva, že ku dňu uzavretia zmluvy o úvere platila pre ostatné spotrebiteľské úvery do 1.500 eur so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov RPMN 44,06 % (údaje platné za 2. štvrťrok 2014 ku dňu 30.6.2014). Zmluva tento údaj uvádzala vo výške 49,67 %, teda obsahovala nesprávny údaj, ktorý potom platí za v zmluve nenapísaný. V zmluve tak s odkazom na uvedené absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdenú nesprávnosť údajov o výške RPMN a celkovej výške nákladov spotrebiteľa, ktorá mala byť spôsobená tým, že do nákladov spotrebiteľa nebolo zahrnuté poistné, súd prvej inštancie sa s názorom žalovanej nestotožnil. Poukázal na to, že v článku IV. zmluvy bolo medzi stranami dojednané poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky, pričom už v samotnom nadpise článku IV. zmluvy je v zátvorke veľkým tlačeným písmom uvedené, že „poistenie nie je povinné“. Aj celá príslušná sekcia zmluvy je naformulovaná tak, že priemernému spotrebiteľovi musí byť jasné, že mu poistenie vznikne, len ak si zvolí jeden zo súboru poistenia uvedené nižšie v článku IV. Uzavretie poistenia tak celkom zjavne nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, či pre jeho získanie za dojednaných podmienok. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. poistné do celkových nákladov zahrnuté byť nemalo a zmluva o úvere obsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj správny údaj o RPMN. Súd prvej inštancie preto neprisvedčil argumentu žalovanej o neplatnosti zmluvy, nakoľko neuvedenie len jediného správneho údaju (o priemernej RPMN) neplatnosť zmluvy ako celku spôsobiť nemôže.
6. Na uvedenom základe súd prvej inštancie zmluvu považoval podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g), h), i), § 7 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 52 ods. 2, § 37 ods. 1, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka za platne uzavretú, avšak spotrebiteľský úver, ktorý na jej základe bol poskytnutý, pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak bola povinná vrátiť žalobcovi/jeho právnemu predchodcovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 900 eur. Ako vyplýva z nepopretých tvrdení žalobcu, ako aj z výpisu z úverového účtu žalovanej, žalovaná na úhradu svojich dlhov zaplatila celkovo sumu 0 eur. Ostávalo preto na námietku žalovanej posúdiť premlčanie dlhu žalovanej.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle čl. V. zmluvy boli splátky úveru splatné 20. dňa v mesiaci, počnúc 20.9.2014. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad zistil, že žalovaná neuhradila pôvodnému žalobcovi ani jedinú splátku. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2014 vyzval pôvodný žalobca žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 117,03 eura a upozornil ju, že ak neuhradí splátku splatnú v mesiaci september 2014 do 5.1.2015, bude pôvodný žalobca oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade nedošlo, pôvodný žalobca listom zo dňa 25.1.2015 oznámil žalovanej, že jej dlh z úverovej zmluvy č. 7141620 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodný žalobca spotrebiteľský úver žalovanej platne zosplatnil ku dňu 25.1.2015, pričom dôvodom pre také zosplatnenie bolo omeškanie žalovanej so zaplatením splátky splatnej 20.9.2014.
8. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, pričom mal za zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Ozrejmil, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. V tomto prípade bola premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Pôvodný žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť pôžičky pre nesplnenie splátky splatnej 20.9.2014. To znamená, že premlčacia doba podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa splatnosti tejto splátky, t. j. dňom 20.9.2014 a uplynula 20.9.2017. Keďže pôvodný žalobca podal žalobu na súde až 20.11.2017, pričom žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd prvej inštancie žalobu v zmysle § 100 ods. 1, § 101, § 103 zamietol z dôvodu premlčania uplatňovaného nároku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a keďže mala žalovaná vo veci plný úspech, vzniklo jej právo na náhradu trov konania; preto priznal žalovanej plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
9. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť mu 828,92 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 828,92 eura od 20.1.2015 do zaplatenia; pripustiť späťvzatie žaloby v časti 160 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a konanie v tejto časti zastaviť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie veci. Bol názoru, že súd prvej inštancie mal správne právne posúdiť premlčanie tak, že na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru mal aplikovať § 103 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, t. j. premlčanie podľa tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu 20.11.2017 mohli podliehať splátky splatné od 20.9.2014 do 20.10.2014 a premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok predchádzajúcich zosplatneniu, ku ktorému došlo 19.1.2015, t. j. splátok splatných od 20.12.2014 a nasl.) mal posúdiť podľa § 103 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka.
10. Argumentoval tým, že listom zo dňa 25.1.2015 bol zosplatnený celý úver ku dňu 19.1.2015, čo žalovaná nerozporovala. V predžalobnej upomienke bola žalovaná len upozornená na možnosť predčasného zosplatnenia úveru do budúcna; žaloba bola na súde podaná 20.11.2017 a tak nezaplatená úverová splátka splatná dňa 20.11.2014 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok predchádzajúcich zosplatneniu splatných od 20.12.2014 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala v zmysle § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka plynúť od 21.12.2014. Poukázal na to, že § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby. Z § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. 17Co/228/2016-74 a Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/44/2018-110 zo dňa 30.4.2018.
11. Nad rámec uvedeného uviedol, že pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z § 10l Občianskeho zákonníka, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka je nutné poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát so splátkou zročnou 20.9.2014, právny predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 20.12.2014, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov. Je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t. j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu bol názoru, že nie je možné použiť ani výkladové pravidlo v prospech spotrebiteľa, nakoľko sa nejedná o výklad zmluvného ustanovenia, ale ustanovenie zákonné, ktoré platí rovnako pre obe strany sporu. Podporne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006.
12. Žalobca podaním doručeným 1.8.2019 Okresnému súdu Malacky vzal žalobu čiastočne späť a žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 828,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 828,92 eura od 20.1.2015 do zaplatenia.
13. Podľa § 370 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
14. Nakoľko v predmetnom spore žalobca vzal žalobu čiastočne späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a žalovaná proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemala námietky (§ 157 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia pripustil späťvzatie žaloby v časti 160 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160 eur od 20.1.2015 do zaplatenia, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie v tejto časti zastavil.
15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 15.12.2020 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).
16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach a ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie samostatne.
22. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok upravených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom; ak toto právo nevyužije, dlh sa bude premlčiavať odo dňa splatnosti jednotlivých splátok; iná situácia nastane, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz.
23. V § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného; podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka); podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka) teda tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a preto premlčanie takto zosplatneného dlhu vrátane splátok splatných do okamihu splatnosti celého dlhu, nie je viazané na subjektívny okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na objektívnu skutočnosť a to okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú toto právo veriteľ využíva.
24. Ak veriteľ právo na zosplatnenie pohľadávky nevyužije, jednotlivé splátky sa ďalej premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich až do ich zaplatenia; ak ale účinne uplatní zosplatnenie pohľadávky, potom aj pre splátky splatné do okamihu zosplatenia dlhu, začína plynúť premlčacia doba od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu práva na predčasné zosplatnenie došlo.
25. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že veriteľ listom zo dňa 26.11.2014 písomne oznámil žalovanej, že k tomuto dňu eviduje nedoplatok vo výške 117,03 eura a upozornil ju, že ak do 5.1.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 9/2014 bude oprávnený úver zosplatniť. Následne listom zo dňa 25.1.2015 oznámil žalovanej, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila vyhlasuje týmto dňom splatnosť dlhu z úverovej zmluvy č. 7141620 v celom rozsahu naraz.
26. V posudzovanej veci teda z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalobca vyhlásil splatnosť celého dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci september 2014. Splátka, pre ktorú vyhlásil splatnosť úveru bola splatná 20.9.2014; z uvedeného dôvodu začala plynúť trojročná premlčacia doba odo dňa zročnosti už tejto nesplnenej splátky, teda splátky splatnej 20.9.2014 a uplynula dňa 20.9.2017. Pretože žalobca podal žalobu na súd 20.11.2017, podal ju po uplynutí premlčacej doby. Záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva tak spočíva na správnej aplikácii § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý
osobitne rieši začatie plynutia premlčacej doby v prípade, ak veriteľ využije svoje právo na zosplatnenie pohľadávky podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
27. A keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolacie námietky žalobcu odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).