Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-42-2020.pdf
PDF · 73.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/42/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: X.. S. J., so sídlom kancelárie: K. XX, J., správca konkurznej podstaty: Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: E. D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. nad A. XXX, o vymoženie 21,57 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 07. 2018, č. k. 12Er/428/2015-29, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekučné konanie zastavil. Druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi S.. S. J. náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie v zastavujúcej časti právne oprel o ust. § 44 ods. 4, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. 03. 2017 (ďalej v uznesení len „EP“). Rozhodnutie o trovách exekúcie právne oprel o ust. § 9a ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. 03. 2017, § 262 zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej v uznesení len „CSP“) a dôvodil, že na náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekučného konania došlo jeho zavinením, keď návrhom zo dňa 24. 03. 2015 žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nebol spôsobilý s tým, že o výške náhrady trov exekúcie rozhodne po právoplatnosti napadnutého uznesenia samostatným uznesením.
3. Proti tomuto uzneseniu len do výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a § 165 ods. 2 CSP. Zvýraznil, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vyhotovil, ako aj doručil správcovi, počas ex lege prerušeného konania, kedy sa nesmú vykonávať žiadne úkony, a preto je potrebné predmetné uznesenie považovať za nezákonné. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku rozhodnutia, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, nie je prípustné, a preto odvolanie oprávneného podľa ust. § 386 ods. c) CSP odmietol.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom, doručeným dňa 06. 03. 2015 súdnemu exekútorovi S.. S. J., so sídlom Exekútorského úradu v Z., C. XXX, domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 21,57 eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19. 05. 2016 č. k. 12Er/428/2015-18 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. S. náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
6. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013 do 31. 03. 2017, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
9. Podľa § 243h Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku o trovách exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že právna úprava sporového konania účinná do 30. 06. 2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01. 07. 2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania, avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
12. To však neznamená, že CSP je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 EP má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
13. Odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že proti II. výroku napadnutého uznesenia je prípustné odvolanie. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na priznaní náhradu trov exekúcie nepripúšťa a nepripúšťal ho ani v čase začatia exekučného konania. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenia § 200 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), výslovne neupravujú možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie. Ani ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku výslovne nepripúšťa právo podať odvolanie voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon
výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Zákon vyslovene neuvádza možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekútora.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, na základe čoho sa ďalej nezaoberal dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).