Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-139-2020.pdf
PDF · 100.29 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/139/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Q. V., W.. XX.XX.XXXX, F. U. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: COFIDIS, SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, Avenue Halley 61, Villeneuve-d´ Ascq, Francúzska republika, na území SR konajúci prostredníctvom jeho organizačnej zložky: COFIDIS, SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, právne zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 866 881, o primerané finančné zadosťučinenie 900 eur a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere cˇ. XXXXXXXX, zo dňa 31.7.2008, vo Všeobecných obchodných podmienkach v cˇl. 4. Splácanie úveru, v bode 4.2. v znení: „Splátka úveru (minimálna splátka úveru i akákoľvek mimoriadna dobrovoľná splátka úveru klienta) sa použije na úhradu úrokov z úveru, poplatkov súvisiacich s úverom, prípadných poplatkov súvisiacich s poistením, prípadných nákladov veriteľa súvisiacich s poskytnutím úveru podľa Sadzobníka poplatkov veriteľa a na úhradu istiny úveru.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere cˇ. XXXXXXXX, zo dňa 31.7.2008, vo Všeobecných obchodných podmienkach v cˇl. 7. Dôsledky porušenia zmluvných povinností klientom, sankcie, v bode 7.2. v znení: „V prípade, že má porušenie zmluvných povinností klienta povahu omeškania s plnením peňažných záväzkov voči veriteľovi, je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky denne, počínajúc prvým dňom omeškania. Okrem toho, v prípade omeškania klienta s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania, a to vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa klient ocitol v omeškaní o viac ako 15 dní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere cˇ. XXXXXXXX, zo dňa 31.7.2008, vo Všeobecných obchodných podmienkach v cˇl. 11. Osobné údaje, v bode 11.1. v znení: „Klient podpísaním zmluvy o úvere udeľuje veriteľovi v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v platnom znení (ďalej len „Zákon o ochrane osobných údajov“) a zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení súhlas so spracúvaním informácií a údajov týkajúcich sa jeho osoby, vrátane citlivých osobných údajov v rozsahu údajov vypovedajúcich o jeho zdravotnom stave (ďalej len „osobné údaje“), a súčasne súhlas so spracúvaním osobných údajov kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov, a to 11.1.1. na účely plnenia zmluvných povinností a tiež na evidenčné, kontrolné a marketingové účely v rámci podnikateľskej činnosti veriteľa; 11.1.2. v rozsahu, v akom sú údaje uvedené v zmluve o úvere a ďalších zmluvných, ako aj súvisiacich dokumentoch uzatvorených medzi veriteľom a klientom; 11.1.3. na dobu, ktorá končí uplynutím 20 rokov odo dňa skončenia akéhokoľvek v poradí posledného zmluvného vzťahu s veriteľom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 300 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
VI. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.8.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 900 eur. Žalobu odôvodnil tým, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX z 31.7.2008 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v žalobe aj špecifikoval. Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv, pričom primerané zadosťučinenie má naplniť požiadavku účinného, sankčného, odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu relutárnu. Žalovaný mal snahu obohatiť sa pričom v zmluve používal aj neprijateľné zmluvné podmienky, teda išlo o viacnásobné porušenie práva, preto žiadal priznať sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 900eur. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.
2. Žalovaný so žalobou v písomnom podaní zo dňa 22.9.2020 nesúhlasil. Vyslovil námietku res iudicata, keďže nároky vyplývajúce z identickej spotrebiteľskej zmluvy už boli predmetom konania na tunajšom súde pod sp. zn. 15 Ro 156/2013. Zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže zmluva bola uzatvorená 31.7.2008, úver bol zosplatnený k 31.7.2012 a súdne konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 15 Ro 156/2013 bol právoplatne skončené 18.5.2013. Konštatoval neprimeranosť finančného zadosťučinenia. Navrhol konanie zastaviť.
3. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril písomným podaním z 13.11.2020 žalobca, ktorý uviedol, že v konaní 15 Ro 156/2013 súd žiadne neprijateľné podmienky neskúmal, preto vydal platobný rozkaz, nemôže preto ísť o res iudicata, pričom odkázal na judikatúru. Dôvodil, že nárok nie je premlčaný, lebo ide o absolútne neplatnú neprijateľnú podmienku, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa nepremlčuje právo namietať absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Spotrebiteľské právo je založené na myšlienke ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva. Spotrebiteľ nemusí dokazovať akúsi intenzitu, nakoľko to zo zákona nevyplýva. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku. Dôvodil, že. vo finančnej satisfakcii je obsiahnutá aj satisfakcia morálna, pričom poukázal na rozsiahlu judikatúru vo vzťahu k výške už právoplatne priznaného finančného zadosťučinenia. Navrhol žalobe vyhovieť.
4. Napokon k vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním z 15.12.2020 (doručeným po vyhlásení rozsudku) vyjadril žalovaný, ktorý konštatoval, že pred vydaním platobného rozkazu súd musel posúdiť neprijateľnosť zmluvných podmienok, pričom žalobcovi priznal plnenie. Poukázal na zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria len bdelým) a opätovne namietal premlčanie ako aj neprimeranosť primeraného zadosťučinenia. Znovu navrhol konanie zastaviť.
5. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
6. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo označili účastníci konania. Dokazovanie vykonal žalobou, rozhodnutiami všeobecných súdov označených stranami, vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:
9. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 31.7.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX, ktorou žalobca (veriteľ) poskytol žalovanému (dlžníkovi) revolvingový úver s úverovým limitom 60.000 Sk (1991,63 eur) s možnosťou navýšenia úverového limitu až do maximálnej výšky 100.000 Sk (3.319,39 eur).
10. Okresný súd Prešov vydal dňa 22.4.2013 pod č. k. 15 Ro 156/2013-24 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi (v tomto konaní žalobca), aby zaplatil navrhovateľovi (v tomto konaní žalovaný) 1.714,78 eur ako aj trovy konania.
11. V spise sa na č. l. 25 sa nachádza Konečné vyúčtovanie - Potvrdenie o ukončení exekučného konania EX 548/13 vo vzťahu k pohľadávke z vyššie uvedeného platobného rozkazu.
12. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
13. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva, ktorá bola pôvodne uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
15. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Zmluvná podmienka uvedené v bode I. tohto rozsudku je neprijateľná z dôvodu, že dlžník (v tomto konaní žalobca) nemal nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť, pričom je faktom, že ide o ľubovôľu dodávateľa, na aký účel si započíta platbu, čo spôsobuje obrovskú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu a úplnú nadvládu dodávateľa nad spotrebiteľom. Ak by si aj dlžník - spotrebiteľ chcel platbou veriteľovi - dodávateľovi ponížiť istinu, dodávateľ má v zmysle vyššie uvedenej zmluvnej podmienky vykonať zápočet tejto platby na ľubovoľnú časť pohľadávky, resp. v dodávateľom stanovenom poradí na poplatky, úrok z úveru a až nakoniec potenciálne splátka istiny úveru.
25. Čo sa týka zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku II. tohto rozsudku, jej neprijateľnosť spočíva najmä v duplicite sankcií voči spotrebiteľovi, keďže tento v prípade porušenia zmluvných povinností by musel platiť nielen úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky denne (29,2 % ročne), ale aj poplatok z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru. Slabšia strana - spotrebiteľ si v kontraktačnom procese ani nemusí uvedomiť dualizmus ukladania sankcií.
26. Napokon neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej pod bodom III. tohto rozsudku spočíva v tom, že súhlas spotrebiteľa s dodávateľom týkajúci sa nakladania s osobnými údajmi spotrebiteľa po dobu 20 rokov je koncipovaný veľmi široko, navyše sa počíta odo dňa skončenia akéhokoľvek v poradí posledného zmluvného vzťahu s veriteľom. Takáto povinnosť spotrebiteľa - súhlasiť s nakladaním jeho osobných údajov - nemá legálny základ, pričom bezpochyby ide o snahu dodávateľa tieto údaje využívať vo svojich databázach, prípadne na marketingové účely.
27. Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky res iudicata, je potrebné zdôrazniť, že platobný rozkaz nezakladá prekážku res iudicata, pričom v obdobnej veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom krajského súdu v Prešove sp. zn. 20 Co 281/2016 z 30.1.2018, s ktorým sa súd prvej inštancie stotožňuje.
28. Vo vzťahu k námietke premlčania súd prvej inštancie konštatuje, že v zmysle § 53 ods. 4 OZ neprijateľnosť zmluvnej podmienky znamená zároveň jej neplatnosť. Táto absolútna neplatnosť pôsobí voči každému, preto práva z nej plynúce sa nepremlčujú ani nezanikajú, nakoľko nenastáva právny následok z takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu.
29. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
30. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp. neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy zahrnul aj neprijateľné zmluvné podmienky bez reálneho plnenia. Žalovaný sa na základe zmluvy o úvere s takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou snažil od žalobcu získať financie bez protihodnoty.
31. Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa môže, ale aj nemusí, zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila.
32. Pri výklade § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2
Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi je potrebná určitá intenzita.
33. Spôsobom vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia súd považuje za primeranú a dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným následkom sa v iných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi predpismi SR.
34. Súd prvej inštancie prehodnotil výšku náhrady primeraného finančného zadosťučinenia, pričom v podstate považoval základ nároku za daný.
35. Súd prvej inštancie ďalej dôvodí, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak (hoci aj minoritne) funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
36. Je potrebné tiež akcentovať, že bol to v tomto konaní žalovaný (v kontraktačnom procese veriteľ), kto niekoľkonásobne porušil spotrebiteľského práva, preto musí znášať aj riziko multiplikačného žalobného efektu, všetko vo svetle toho faktu, že je to žalobca, kto je pri iniciácii sporu tzv. dominus litis. Úspešnosť žalobcu v spore o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola sporná, teda došlo k naplneniu hypotézy právnej normy viazanej na inštitút primeraného zadosťučinenia.
37. Súd preto považoval, z dôvodov ako sú uvedené vyššie, za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 300 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré nemusí byť v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila. Súd preto priznal žalobcovi reflektujúc zásadu primeranosti a spravodlivosti primerané zadosťučinenie za porušenie jeho spotrebiteľských práv vo výške 300 eur (100 eur za každú z neprijateľných zmluvných podmienok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
38. Súd prvej inštancie zdôrazňuje aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.
39. Napokon sa sú prvej inštancie zaoberal otázkou, aké konkrétne práva žalobcu boli porušené. Je možné vyvodiť, že samotné úspešné uplatnenie porušenia práva (určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok) vytvára rámcový právny základ pre uplatnenie si práva na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výška je už na posúdení súdu.
40. Súd prvej inštancie podrobil priznanú sumu aj v kontexte princípu primeranosti., poukazujúc aj na tzv. Paretovo optimum. Jedná sa z ekonomického pohľadu o taký stav spoločnosti, kedy žiadny jednotlivec, alebo skupina už nemôže dosiahnuť lepšie postavenie bez toho, aby sa postavenie iného subjektu zhoršilo. Ide o rovnovážny stav, kedy ak sa chce mať niekto lepšie, než ako sa má, môže tak urobiť len na úkor iného.
41. Súd má za to, že negatívny dopad na žalovaného je ďaleko menší, prihliadajúc na princíp proporcionality, ako pozitívy dopad na žalobcu, všetko vo svetle tej skutočnosti, že to bol práve žalovaný, ktorý imperfektnou zmluvou porušil spotrebiteľské práva, v tomto konaní žalobcu a v kontraktačnom procese dlžníka.
42. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre výpočet trov právneho zastúpenia sa bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobca bol úspešný v základe nároku, ktorého výška záležala na posúdení súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.