Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6C-28-2024.pdf
PDF · 88.59 KB
Case nature
Subarea
6C/28/2024
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, proti odporcovi: Spoločenstvo vlastníkov bytov Žabokreky 50, IČO: 37 814 397, so sídlom Žabokreky 50, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.
II. Odporcovi sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 25.03.2024 sa navrhovateľ voči odporcovi domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil účinnosť schváleného bodu 6 – Parkovanie, uvedený v Zápisnici zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov Žabokreky 50 zo dňa 17.3.2024 a odporcovi uložil povinnosť zdržať sa konania a ponechať parcelu 209/3 bez zmeny, nevykonávať zmeny v predzáhradke a nebudovať na mieste predzáhradky nové parkovacie miesta. V návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom bytu číslo XX, v bytovom dome Žabokreky 50, kde sa nachádza celkovo 12 bytových jednotiek. Zároveň je spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu a príslušenstva a je spoluvlastníkom pozemku 209/3 pri bytovom dome v podiele 8328/91940. Tento podiel má rovnaký každý byt v bytovom dome. Dňa 9.3.20204 žalobca, ktorý je zároveň aj predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov Žabokreky 50, zvolal výročnú schôdzu vlastníkov bytov, na deň 17.3.2024 o 16:30 hod., o čom informoval vlastníkov bytov spôsobom obvyklým v bytovom dome - vyvesením oznamu vo vchodoch bytového domu a zaslaním e-mailu. Schôdza Spoločenstva vlastníkov bytov Žabokreky 50 (ďalej „schôdza“) sa uskutočnila vo vyhlásenom termíne 17.3.2024 o 16:30 hod. Prezenčnú listinu podpísalo 9 vlastníkov bytov s hlasovacím právom. Predseda SVB vyhlásil schôdzu za uznášaniaschopnú, nakoľko sa jej zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov v spoločenstve. Účastníci schôdze jednohlasne odhlasovali program schôdze, kde sa nachádzal aj bod 6 - Parkovanie, ktorý navrhla vlastníčka bytu č. X D. E.. Predniesla v ňom požiadavku na vybudovanie štyroch parkovacích miest na mieste predzáhradky pri oboch vchodoch bytového domu. V prípade, ak by sa 4 miesta nedali vyhotoviť, tak sa spravia 3. Termín na vybudovanie parkovacích miest do 30.4.2024. Žalobca vyjadril nesúhlas s vybudovaním parkovacích miest z dôvodu, že momentálne je na parcele 209/3 vybudovaných 12 parkovacích miest a počet bytov je 12, takže každý byt by mal mať pridelené jedno parkovacie miesto, aby sa zabezpečilo rovnomerné využívanie spoločného pozemku pre každý byt. Vybudovaním ďalších 4 parkovacích miest, sa zmení priestor pri využívaní predzáhradky z trávnatej plochy a kvetín na parkovacie miesto a každy byt nebude môcť využívať spoločný pozemok rovnomerne. Ostatní vlastníci bytov vyslovili požiadavku na vybudovanie parkovacích miest s tým, že tie nebudú pridelené konkrétnym bytom, ale bude na nich môcť zaparkovať ten, kto príde s autom. V následnom hlasovaní schválili vybudovanie parkovacích miest pomerom 8 hlasov za a 1 proti. Zápisnica z hlasovania bola zverejnená 19.3.2024. V súčasnosti z 12 používaných parkovacích miest je 9 pridelených konrétnym bytom a to konkrétne bytom č. X,X,X,X,X,X,X,X F. XX. Vlastníci bytov č.X,XX F. XX nemajú pridelené parkovacie miesta na spoločnom pozemku č. 209/3, nakoľko vlastnia
garáže v osobnom vlastníctve vedľa bytového domu a tak dobrovoľne nechali svoje parkovacie miesta pre druhé autá v domácnosti ostatným a pre návštevy. Žalobca vlastní byt od roku 2007 a napriek nároku na spoločné užívanie pozemku, dobrovoľne prenechal jeho užívanie ostatným vlastníkom bytov a návštevám. Žalobca uvádza, že z príspevkov do fondu opráv a údržby, sa hradí aj kosenie trávnika v okolí bytovky a v predzáhradke. Byt si kúpil s tým, že sa nachádza v obci, kde kvalitu bývania zabezpečuje aj okolie bytového domu a k okoliu patrí aj zeleň v obci a nesúhlasí s tým, aby býval obklopený parkoviskom bez zelenej plochy. Žalobca má za to, že ako vlastník bytu v bytovom dome má právo užívať priľahlý pozemok, ktorého je spoluvlastníkom. V súčasnosti mu patrí jedno parkovacie miesto z dvanástich, aj keď si ho nenárokoval k užívaniu. V prípade vybudovania ďalších štyroch parkovacích miest, ktoré ako spolumajiteľ pozemku nepotrebuje, mu bude zabránené vo využívaní predzáhradky, ktorá bude znehodnotená a nahradená parkovacími miestami, ktoré on využívať nebude, lebo mu postačuje jedno parkovacie miesto, na ktoré má nárok. Uvedená situácia nastala preto, že majitelia bytov č. X,X,X,X a XX majú v domácnosti po 2-3 vozidlá a tak im aktuálnych 12 miest už nepostačuje a chcú vybudovať ďalšie, čo podľa žalobcu bude mať za následok väčšie využívanie spoločného pozemku týmito majiteľmi bytov – nepomerne k vlastníckemu podielu a ostatní majitelia spoločného pozemku s jedným autom budú poškodení vo využívaní spoločného pozemku rovnakým dielom. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovanému uložená povinnosť zachovať počet parkovacích miest na spoločnom pozemku v počte 12 miest a tým zachovať pomerné zastúpenie vlastníkov bytov v pomere k využívaniu pozemku. Zároveň sa domáha toho, aby mu bolo pridelené parkovacie miesto, na ktoré má ako spoluvlastník pozemku 209/3 právo. Žalobca má za to, že je potrebné dočasné pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože vybudovaním parkovacích miest a zničením predzáhradky sa nenávratne zmení aktuálny spoločne využívaný pozemok a stane sa z neho parkovisko pre tých spolumajiteľov pozemku, ktorý majú vo vlastníctve dve a viac vozidiel. Žalobcovi ostane v spoluvlastníctve pozemok, ktorý nebude mať ako využívať, naopak, niektorí spolumajitelia pozemku s rovnakým podielom ho budú využívať viacnásobne. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobca si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Žalobca má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože žalovaný len zotrvá v súčasnom stave s pomerným využívaním pozemku podľa vlastníckeho podielu. Ak má súd za to, že je potrebné podať vo veci samej žalobu, žalobca uvádza, že po nariadení súdu podá žalobu do termínu stanoveného súdom.
2. Z predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti:
3. Zo Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome Žabokreky 50, konanej dňa 17.03.2024 o 16:30 hod. v spoločných priestoroch domu vyplýva, že pod bodom 6. programu (Zmena spôsobu užívania predzáhradky) bolo schválené vybudovanie štyroch nových parkovacích miest, pokiaľ by sa štyri nezmestili, tak troch. Hlasovanie: za 8 , zdržal sa 0, proti 1.
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. C., obec Žabokreky, okres G., mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 10 vo vchode 1 na 2. poschodí bytového domu súp. č. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 209/8 a podielovým spoluvlastníkom, v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 8328/91940, priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemkom parc. č. 209/3 – ostatná plocha o výmere 670 m2 a prac. č. 209/8 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 430 m2. Vlastníkmi zvyšných bytov sú fyzické osoby odlišné od odporcu.
5. Súd sa oboznámil aj s predloženou fotodokumentáciou predzáhradky.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. Podľa § 14a ods.8 zák. č 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. Podľa § 77 ods. 1 CSP Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Podľa § 78 ods. CSP Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa § 78 ods. 2 CSP Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
7. Neodkladné opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je neodkladne upraviť pomery strán, ak je to potrebné. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom. Preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, na základe ktorého dospeje k presvedčeniu o miere pravdepodobnosti tvrdených skutočností. 8. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže nemal preukázané splnenie zákonných podmienok, a to pasívnu vecnú legitimáciu odporcu. Je potrebné osvedčiť naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená, t. j. vyžaduje sa osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca zažaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súčasného konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vzhľadom na charakter prejednávaného sporu, súd sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je
účastník subjektom práva (povinnosti), ktorého je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. Z charakteru sporu vyplýva, že návrh má smerovať voči všetkým vlastníkom bytov, resp. členom spoločenstva. Pasívne vecne legitimovaní sú vlastníci bytov v bytovom dome, ktorí majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Konania sa musia zúčastniť všetci do úvahy prichádzajúci vlastníci bytov ako žalobcovia alebo žalovaní, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Keďže v prejednávanej veci účastníkmi konania neboli všetci vlastníci bytov v predmetnom dome, z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie je dôvodné návrh zamietnuť. Podľa povahy veci totiž ide o nútené procesné spoločenstvo nerozlučných spoločníkov – vlastníkov bytov v dome v zmysle ust. § 77 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 78 ods. 1 CSP. O nerozlučné spoločenstvo ide všade tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku bude vzťahovať na všetkých spoločníkov, t. j. účastníkov hmotnoprávneho úkonu, ktorého platnosť sa napáda, teda tam, kde podľa hmotného práva ide o právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy. Jedná sa o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní prináleží tzv. vecná legitimácia. V zmysle ust. § 78 ods. 2 CSP potom ide o prípad, kedy osobitný právny predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V danom prípade navrhovateľ ako „dominus litis“ za odporcu označil Spoločenstvo vlastníkov bytov C. XX, pričom ide o subjekt odlišný od jednotlivých vlastníkov bytov bytového domu. Všetci títo vlastníci tvoria procesné spoločenstvo ohľadom daného nároku a sú v danom konaní pasívne legitimovaní. V prípade, ak stranami sporu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov, ktorí neboli stranami sporu. Keďže predmetom konania je návrh na dočasné pozastavenie účinnosti rozhodnutia, ktoré vyplýva z ust. § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z., odporca nie je pasívne vecne legitimovaný. Odporca môže vlastníkov bytov iba zastupovať v tomto konaní. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, aj keď bol s prihliadnutím na zamietnutie návrhu úspešný, nakoľko z obsahu spisu súd nemal preukázaný vznik trov na jeho strane. Návrh mu ani nebol doručovaný (§ 331 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Martin, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.