Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-94-2020.pdf
PDF · 96.89 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/94/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A Bratislava, dieťa rodičov: matka - I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, C., a otec
- P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, W., toho času na adrese: I. pre rodiny a deti H., W. XX/A, W., o návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia,
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Súd d o č a s n e zveruje mal. U. Q., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude mal. U. zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, a to na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/92/2020.
II. Matka je povinná prispievať na výživu mal. U. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov k rukám otca vždy do 5. dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc vydaním neodkladného opatrenia, a to na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/92/2020.
III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.12.2020 domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým žiada zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti a uložiť povinnosť matke dieťaťa prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne vopred, vždy do 5. dňa v mesiaci k rukám otca. 1.1 Navrhovateľ ( otec) návrh na neodkladné opatrenie navrhovateľ odôvodnil tým, že s matkou dieťaťa žili približne 4 a pol roka v spoločnej domácnosti, avšak spolunažívanie sa opakovane ukazovalo ako náročné. Náročným bolo obzvlášť v čase, kedy matka zanedbala svoj liečebný režim, keďže trpí schizofréniou. Dňa 01.11.2020 matka opustila spoločnú domácnosť a dňa 04.11.2020 bola hospitalizovaná na psychiatrii v F., pričom predpokladaná dĺžka hospitalizácie bola stanovená na dobu troch týždňov. Otec zostal so synom sám a v súčasnosti sa nachádzajú v I. pre deti a rodiny H., kde môžu zotrvať najviac do XX.XX.XXXX. T. XX.XX.XXXX bola matka predčasne z psychiatrie prepustená, no podľa súčasných informácií otca bola od XX.XX.XXXX matka opätovne hospitalizovaná a prepustenia sa domáha s odôvodnením, že sa musí starať o maloleté dieťa.
X.X Ďalej otec v návrhu uvádza, že v súčasnosti žiadny príjem nemá a je odkázaný na finančnú pomoc matky a darcov. Dňa 02.12.2020 mu bola na základe jeho žiadosti vyplatená jednorazová finančná výpomoc v náhlej núdzi vo výške 150,- eur a poskytnutá pomoc v podobe možnosti bezplatného nákupu v Sociálnej výdajni. Matka poberá podľa informácií otca invalidný dôchodok vo výške XXX eur a vyživovaciu povinnosť voči maloletému si neplní. Mesačné náklady na maloletého predstavujú sumu cca XXX eur, z čoho je strava XXX eur, oblečenie XX eur, hygiena XX eur a zdravotná starostlivosť XX eur mesačne.
2 Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, rodným listom maloletého dieťaťa, zmluvou o vykonávaní sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v I. pre deti a rodiny H. č. XXX a dodatkom č.1 k uvedenej zmluve.
3 Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
4 Lustráciou v manažmente súdu na Sociálnu poisťovňu a zistenie aktuálnych zamestnávateľov rodičov mal. U. mal súd preukázané nasledovné skutočnosti: matka dieťaťa bola naposledy zamestnaná od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo firme C., spol. s r.o., pritom v mesiaci apríl XXXX mala vymeriavací základ XX eur a v mesiacoch máj a jún 0 eur Okrem toho matka poberá invalidný dôchodok v sume XXX,XX eur mesačne. Otec dieťaťa bol naposledy zamestnaný vo firme F. - L. s r.o. od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a za august XXXX mal vymeriavací základ X,XX eur. F. tým pracoval vo firme W. media, s.r.o. a za obdobie X.X.XXXX až XX.X.XXXX tu mal vymeriavací základ: v X/XXXX: XXX,XX eur a v X/XXXX: XXX,XX eur.
5 Podľa článku 4 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
6 Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7 Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8 Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10 Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11 Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12 Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13 Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14 Podľa § 332 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15 Podľa §360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimo sporový poriadok ( ďalej len C.m.p.), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
16 Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
17 Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
18 Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
19 Podľa § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
20 Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
21 Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 C.m.p. ,neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 C.m.p., neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 C.m.p. ,neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 C.m.p. a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 C.m.p. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
22 Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
23 Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
24 Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25 Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
26 Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.2020 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 98,08 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
27 Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28 Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osob a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
29 Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný
- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
30 Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s doručenými prílohami a dospel k záveru, že je dôvodný a natoľko odôvodnený, aby mu bolo možné vyhovieť. Podľa názoru súdu bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že výchova mal. dieťaťa je podstatným spôsobom ohrozená a vzhľadom na vek maloletého je potrebné, aby mu bola poskytnutá dostatočná starostlivosť od inej osoby. Súd si ustálil, že matka maloletého dieťaťa sa nachádza v psychiatrickej nemocnici v F. a jej zdravotný stav neumožňuje vykonávať starostlivosť o maloletého, ktorý dovŕšil tri mesiace svojho veku. Biologický otec zodpovedne prebral starostlivosť o maloletého, skončil v práci, vybavuje si vyplácanie rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa. Vlastné bývanie zabezpečené nemá, no dňa 09.11.2020 bol so synom prijatý do I. pre deti a rodiny H., čo súdu preukázal uzavretou zmluvou s uvedeným centrom. Dodatok č.1 k tejto zmluve preukazuje, že v danom centre môže otec s maloletým dieťaťom zostať do 31.01.2021. Na základe predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že ešte pred rozhodnutím vo veci samej si záujem maloletého dieťaťa vyžaduje okamžitý zásah v podobe dočasného zverenia mal. U. do osobnej starostlivosti otca.
XX Súd zastáva názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne, keď bola osvedčená naliehavá potreba úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Súd poukazuje na skutočnosť, že preskúmal návrh spolu s doručeným prílohami a má za to, že navrhovateľ v návrhu dostatočným a podrobným spôsobom opísal skutkový stav, ktorý sa obsahovo zhoduje aj s priloženými listinnými dôkazmi a preto nepovažuje za potrebné, aby ďalej uvádzal zistený skutkový stav, keďže v bode 2. a v bode 3. tohto uznesenia súd uviedol jeho podrobný opis.
32 Neodkladné opatrenie v sporových konaniach podľa Civilného sporového poriadku môže súd zrušiť len na návrh. Súd na takýto návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
33 Na rozdiel od konania sporového, v mimosporovom konaní je možné neodkladné opatrenie zrušiť aj bez návrhu v prípade, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
34 Časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa spĺňa v čase rozhodovania súdu o návrhu podmienky podľa § 366 CMP. Neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. Z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté dieťa je v starostlivosti otca a matka na jeho výživu neprispieva.
35 Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,43 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V posudzovanom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti matke prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným, keďže v čase rozhodovania súdu o otcovom návrhu matka na výživu maloletých detí neprispieva avšak o jeho výške rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a vo zvyšku návrh otca zamietol. Súd poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s ustanovením § 366 CMP nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa ustanovení CMP ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých detí slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle CSP je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami.
36 O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).