Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11P-21-2018.pdf
PDF · 130.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D., H., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov matky E. Z., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. F. XXX, v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou MESZÁROS BARIAKOVÁ, s.r.o., IČO: 52488047, so sídlom P.O.Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, pracovisko Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, konajúcej prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, LL.M. a otca P.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.M.N. XXXX/XX, XXX XX T., v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová, s.r.o., IČO: 50492934, so sídlom Trhová ulica 992/1, 960 01 Zvolen, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Dáši Brázdilovej, o návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti u maloletých detí a návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I/ Otec maloletých detí je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi H. D., nar. XX.XX.XXXX a G. D., nar. XX.X.XXXX: -každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy od 15.30. do nedele do 18.00 hod.
- každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 7.7. od 18.00 hod. do 14.7. do 18.00 hod. a od 21.7. od 18.00 hod. do 28.7. do 18.00 hod., od 4.8. od 18.00 hod. do 11.8. do 18.00 hod. a od 18.8. od 18.00 hod. do 25.8. do 18.00 hod. -každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 9.00 hod. a od 28.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. -každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 25.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 9.00 hod. a od 30.12. od 9.00 hod. do 4.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. -každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od nedele pred prázdninami od 18.00 hod. do piatku do 18.00 hod. -každý párny kalendárny rok v čase veľkonočných sviatkov od zeleného štvrtku od 18.00 hod. do veľkonočného pondelku do 18.00 hod., s tým, že pred stykom je v stanovenom čase otec p o v i n n ý maloleté deti prevziať a po ukončení styku v stanovenom čase maloleté deti odovzdať pred bydliskom matky.
II/ Matka maloletých detí je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.
III/ Otec maloletých detí Z. D., nar. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným a to tak, že na výživu maloletej H. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 70,-- € mesačne a na výživu maloletej G. D., nar. XX.X.XXXX sumou 90,-€ mesačne počnúc dňom 1.10.2020, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
IV/ Zameškané výživné za obdobie od 1.10.2020 do 31.12.2020 vo výške 120,-- € (60,-- € na každé dieťa zvlášť) je otec maloletých detí p o v i n n ý splatiť spolu s bežným výživným v splátkach po 20,- €, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V/ Štát má nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči otcovi maloletých detí vo výške 10,14 €, ktoré je otec maloletých detí p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI/ Štát má nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči matke maloletých detí vo výške 10,14 €, ktoré je matka maloletých detí p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VII/ Týmto rozhodnutím d o c h á d z a k zmene rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXP/XX/ XXXX zo dňa 10.10.2017 ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
VIII/ Žiaden z účastníkov n e má právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 05.10.2018 žiadal otec maloletých detí zmeniť rozhodnutie Okresného súdu Zvolen zo dňa 10.10.2017 sp.zn.XXP/XX/XXXX, právoplatné dňa 20.10.2017 vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté dcéry pochádzajúce z manželstva budú zverené obom rodičom do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá bude prebiehať v týždňových intervaloch. 1.1. Rozhodnutím súdu boli maloleté dcéry účastníkov konania zverené do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec maloletých detí bol zaviazaný prispievať na výživu dcér na maloletú G. 70,- € a na maloletú H. 50,- €. Súčasne bol upravený styk otca s maloletými dcérami každý prvý týždeň v mesiaci od stredy od 15.30 hod. do piatka do 07.00 hod., každý druhý týždeň v mesiaci v utorok od 15.30 hod. do 18.00 hod. a od piatka od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod., každý tretí týždeň v mesiaci od stredy od 15.30 hod. do piatka do 07.00 hod., každý štvrtý týždeň v mesiaci v utorok od 15.30 hod. do 18.00 hod. a od piatka od 15.30 do nedele do 18.00 hod.. Ďalej bola úprava v čase letných prázdnin, vianočných sviatkov a nového roku, jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov. Rodičia pred súdom uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd v takomto znení schválil. 1.2. Vzhľadom k tomu, že schválená rodičovská dohoda upravujúca výkon rodičovských práv a povinností v časti týkajúcej sa stretávania otca s maloletými dcérami bola nevyhovujúca, podal otec maloletých detí návrh na zmenu rozhodnutia. Jedným z dôvodov v čase podania bola skutočnosť, že staršia dcéra utorky navštevuje tanečný krúžok v Základnej umeleckej škole vo T. od 15.15 hod. do 16.15 hod., čím je nútený prevziať maloletú skôr, aby stihol prísť na hodinu tanečnej včas. Hodina prevzatia je však v zmysle rozhodnutia iná. Okrem toho matka maloletých detí sa presťahovala s deťmi do obce X. F., čo je vo vzdialenosti 20 minút od mesta T. a otec tým stráca čas na prepravu pre deti a späť do miesta jeho bydliska (45 minút) z času vyhradeného na stretnutie a starostlivosť o maloleté deti pri terajšej úprave, ktorá je v zmysle rozhodnutia súdu. Deti si nestihnú oddýchnuť, nemôžu byť s kamarátkami, spoločnosť ktorých vyhľadávajú. Okolo 17.00 hod. odmietajú večerať a už o 18.00 hod. musí otec deti matke odovzdávať. Z týchto dôvodov je úprava nevyhovujúca. Rovnako je nevyhovujúca ani úprava prvý a tretí týždeň, kedy deti odvezie do školy a v prípade ak sú choré, ich musí v ranných hodinách o 07.00 hod. odovzdávať matke. Najvyhovujúcejšou úpravou styku by bola úprava v starostlivosti rodičov s týždennými intervalmi, teda striedavá osobná starostlivosť, ktorá bola praktizovaná v čase letných prázdnin a fungovala. Takáto periodicita stretávania sa vyhovovala aj maloletým deťom. Otec deklaroval vynikajúci vzťah s dcérami, ktoré sa v prostredí jeho domácnosti cítia dobre a vie sa o dcéry riadne postarať. V čase podávania návrhu na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností bola len staršia z dcér žiačkou základnej školy. Maloletá navštevovala materskú škôlku. V čase rozhodovania súdu už obe dcéry účastníkov konania navštevovali základnú školu vo T. na ulici D.. 1.3. V priebehu konania otec zotrvával na podanom návrhu, žiadal, aby súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť, poukazoval na článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, s tým, že trval na pravidelnom osobnom kontakte s dcérami, ktorý má byť zabezpečený obom rodičom, nakoľko je to v záujme maloletých detí. Zo strany súdu šetrením neboli zistené žiadne nedostatky na zabezpečenie striedavej osobnej starostlivosti. Otec potvrdil, že po rozhovoroch a dohode s matkou maloletých detí v zmysle psychologického poradenstva stretávanie v priebehu konania prebiehalo v čase od stredy do nedele, každý druhý víkend. Už aj takéto fungovanie a stretávanie predstavuje akúsi formu striedavej starostlivosti, aj keď nie právne zadefinovanú. Z tohto dôvodu považoval otec návrh za dôvodný, nakoľko
žiadal posunúť toto stretávanie o pár dní, od nedele do nedele, nie od stredy do nedele, ako prebiehal. Okrem toho otec vyjadril obavy ohľadom postoja a správania sa matky maloletých detí, ktorá má tendencie nahradiť úlohu otca v živote maloletých dcér jej terajším partnerom, s ktorým má maloleté dieťa. V prípade striedavej osobnej starostlivosti navrhoval rozhodnúť o výživnom tak, že výživné súd neurčí. V prípade inej zmeny úpravy navrhoval návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.
2. Matka maloletých detí sa v priebehu konania niekoľkokrát písomne, ale aj pred súdom vyjadrila s tým, že súhlasí s tvrdeniami otca o neúnosnosti realizovania styku v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp.zn.XXP/XX/XXXX. Nesúhlasila však s návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosti. Mala za to, že novou úpravou styku detí s otcom by sa malo odstrániť pričasté striedanie, ktoré maloletým deťom nevyhovovalo, s tým, že obe už navštevujú základnú školu. Poukazovala na vyjadrenie maloletých dcér, ktoré povedali, že ocko hovorí, že by sa stretávanie malo realizovať každý týždeň s iným rodičom, ale maloletá H. chce byť viac u maminky, ako u ocka. Následne na to matka musela maloletú ubezpečovať, že neprezradí otcovi, čo si praje. Podľa nej sa maloletá otca bojí resp. bojí sa, aby sa otec nedozvedel o tom, že chce byť s matkou. Matka je z reakcií detí zhrozená, pretože sa jej potvrdilo dlhodobé podozrenie, že otec maloleté dcéry nevhodne a neprimerane ich veku ovplyvňuje tak, aby nasledovali a reprodukovali jeho vôľu a požiadavky ohľadom starostlivosti o ne. Pod nátlakom otca, matka súhlasila so širokou úpravou styku, s tým, že takáto úprava styku je absolútne nevyhovujúca. Rovnako poukázala na nevhodnú komunikáciu s otcom s tým, že keď matka potrebuje ohľadom stavu detí odovzdať otcovi informácie, robí tak len prostredníctvom sms správ, avšak otec často jej požiadavky ignoruje, neprikladá im význam. Medzi rodičmi absentuje komunikácia, ktorá je na ujmu maloletých detí. Matka potvrdila nezhody medzi rodičmi, a to aj v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti. S maloletými deťmi bývajú v rodinnom dome na X. F.. V súčasnosti do rodiny pribudlo maloleté dieťa, syn pochádzajúci z terajšieho manželstva matky maloletých detí. Matka poukázala aj na incident, ktorý sa odohral medzi ňou a bývalým manželom a otcom maloletých detí, s tým, že otec maloletých detí podal na ňu trestné oznámenie, keď odmietla po hospitalizácii maloletej G., ktorá bola zoslabnutá 2 dni po návrate z hospitalizácie, otcovi dieťa vydať. 2.1. V priebehu konania podala matka návrh na zvýšenie výživného, s tým, že žiadala zvýšiť výživné na maloletú H. zo sumy 50,- € na 100,- € a na maloletú G. zo sumy 70,- € na 100,- €. Od posledného rozhodovania súdu o výške výživného došlo k zmene pomerov a uplynul aj značný časový odstup. Maloletá G. v čase rozhodovania súdu mala 3 roky a navštevovala materskú škôlku, maloletá H. necelých 6 rokov a bola žiačka 1 triedy. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného už obe maloleté dcéry navštevujú základnú školu, s tým, že G. 1.ročník základnej školy a H. 3.ročník základnej školy. Navyše matka je vydatá a narodilo sa jej ďalšie dieťa syn E. dňa 29.09.2019, s ktorým je na materskej dovolenke. Momentálne jediným príjmom matky je rodičovský príspevok vo výške 370,- € mesačne. Okrem toho matka poberá prídavky na deti po 24,95 € na každé dieťa. Žiaden iný príjem nemá. Matka žije v spoločnej domácnosti aj so súčasným manželom v rodinnom dome v obci X. F., ktorého je vlastníčka a kam sa po rozvode manželstva presťahovala aj s maloletými dcérami. Otec maloletých detí je zamestnaný v spoločnosti GRD, pričom jeho priemerný čistý príjem sa zvýšil. Matka poukazovala aj na výdavky v súvislosti s návštevou Súkromnej základnej umeleckej školy vo T., kde sa platí štvrťročne školné vo výške 115,- € na obe dcéry. S otcom maloletých detí sa matka v platení školného strieda, a to tak, že ročne uhradí 230,- € a rovnako aj otec 230,- €. Ďalej matka poukazovala na pravidelné mesačné výdavky v súvislosti s elektrikou, plynom, úverom na bývanie, poistením a sporením na maloleté deti, obedy maloletých detí, školský klub, telefón, benzín, drogériu, ako aj ostatný výdavky v súvislosti s ošatením, štvrťročné výdavky v súvislosti s poistením domu, nákladov na vodu a ročné výdavky, smeti, televízia, ZRPŠ v škole, učebnice, časopisy, triedny fond, nákup vecí do školy a daň z nehnuteľnosti. 2.2. Návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť žiadala zamietnuť, nakoľko dôvody na takúto úpravu podľa nej neboli dané. Navrhovala upraviť styk od štvrtku do nedele a zohľadniť aj prianie a želanie maloletých detí. Aj po znaleckom dokazovaní poukazovala na neprimeraný emocionálny tlak zo strany otca na maloleté deti, ktoré týmto destabilizuje a nie je to pre ne vhodné. Navyše sa domnievala, že otec ešte stále nezvládol rozchod s ňou, čo sa prenáša aj do správania voči nej. Poprela, že by sa snažila nahradiť biologického otca maloletým deťom terajším partnerom. Pripustila, že dcéry majú kladný vzťah k jej terajšiemu manželovi. Biologickú väzbu na otca a ako aj citovú väzbu majú zachovanú a vedia, kto je ich otec. Preto tvrdenia otca v konaní považovala za nepreukázané, účelové a poprela, že by mala takéto tendencie.
3. Kolízny opatrovník maloletých detí v priebehu konania podal správy zo šetrenia pomerov v rodine oboch rodičov. Doporučil vzhľadom na vykonané dokazovanie návrh otca na striedavú osobnú
starostlivosť zamietnuť, avšak vzhľadom na závery z poradenského procesu u Mgr. C. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen doporučili ponechať maloleté deti v starostlivosti matky a upraviť styk otca od stredy do nedele každý druhý týždeň. S návrhom na zvýšenie výživného súhlasili, s tým, že považovali návrh na zvýšenie výživného za dôvodný, vzhľadom na uplynutý čas od posledného rozhodovania súdu o výške výživného.
4. Vzhľadom na dĺžku konania, aj napriek tomu, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, súd vypočul maloleté deti účastníkov konania, a to aj s poukazom na správu z poradenskopsychologického procesu, kde Mgr. K. C., odborný poradca, RPPS, uviedla, že do rodiny pribudol ďalší súrodenec, čo je dôležité preskúmať z hľadiska súrodeneckých vzťahových väzieb u maloletých detí. Obe maloleté dcéry účastníkov konania s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku boli vypočuté zákonnou sudkyňou dňa 15.12.2020 a obe vyjadrili záujem zotrvať na striedaní spôsobom, aký nateraz medzi rodičmi a nimi prebieha. S oboma rodičmi majú dobrý vzťah a majú radi aj bračeka E., ktorý podľa nich je zlatý a veľmi im ničí hračky. U oboch rodičov majú zvieratá, o ktoré sa starajú, pričom u ocka majú škrečka, u maminky majú mača a psíka. Obe potvrdili, že majú dobrý vzťah aj k nevlastnému ocinovi, ktorého volajú E.. Obe deti pôsobili pokojným dojmom, avšak staršia H. pri otázkach v súvislosti so stretávaním sa pôsobila rozrušene a plačlivo. Počas rozhovoru so zákonnou sudkyňou prejavili záujem zotrvať na úprave styku s otcom tak, ako v súčasnosti prebieha. Doslova uviedli „takto je to dobré“.
5. Tak, ako je vyššie konštatované, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. Martou Halašovou, PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia. Znalkyňa dňa 27.06.2019 podala vo veci znalecký posudok č.48/2019, v ktorom zodpovedala otázky položené súdom. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletých detí nemajú konštruktívne spracovaný svoj manželský vzťah a súčasný vzťah po odchode matky s deťmi zo spoločnej domácnosti (napríklad matka príliš rýchlo vstúpila do nového vzťahu; otec je silne nevyrovnaný s realitou života detí v novej rodine matky), významne negatívne ovplyvňuje ich rodičovstvo. Znalkyňa zdôraznila, že je nutné, aby v záujme maloletých detí (u ktorých sa už prejavila destabilita psychiky ako strata spontánnosti, odpojenie od vnútorného prežívania, idealizácia rodinného prostredia a vlastnej situácie, odovzdanosť; a znaky neurotického prežívania), aj vo svojom vlastnom záujme, aby absolvovali minimálne pol roka trvajúci intenzívny kurz rodičovskej terapie a poradenstva s konkrétnymi cieľmi. K vzťahu maloletých detí k rodičom znalkyňa uviedla, že maloletá H. má intenzívny určujúci vzťah k obidvom svojim rodičom s istou preferenciou matky, s ktorou sa identifikuje. Možno u nej konštatovať chaos v rodinných vzťahoch, neistotu, napätie a strach, aby na niekoho nezabudla. Prežíva pocity svojich rodičov až ako svoje vlastné. Mamu vníma ako unavenú, otca ako smutného. Nie je v jej silách to zmeniť, preto to môže prežívať ako konflikt lojality. Maloletá G. má bližší vzťah k otcovi a k sestre, ktorú vníma ako najdôležitejšiu osobu v rodine. K mame má ochraniteľský postoj. Aj u nej je rodinná identita narušená. Prežíva vlastnú nedôležitosť, nezaradenosť vo svojej rodine. K výchovnému prostrediu znalkyňa uviedla, že výchovné prostredie je pre maloleté deti vhodné u oboch rodičov. Obaja majú vytvorené materiálne, sociálne podmienky pre harmonický vývin ich osobnosti. U matky aj u otca sú okrem iného riziká spojené s citovou stránkou vývinu maloletých detí. Tlak rodičov v tomto zmysle má potenciál ďalej destabilizovať psychický vývin obidvoch detí. Znalkyňa uviedla, že rodičia aktuálne nie sú schopní konštruktívnej diskusie a kompromisov nielen ohľadom striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, ale pokiaľ ide o akúkoľvek formu starostlivosti po rozvode k striedavej osobnej starostlivosti, znalkyňa uviedla, že sa v súčasnosti nejaví v záujme maloletých detí, vzhľadom na výraznú disharmóniu medzi rodičmi, ktorá pravdepodobne spôsobuje destabilizáciu psychického stavu detí a vedie k ich neurotizácii. Obidve deti majú zachovaný vzťah k obidvom rodičom. Preferujú výchovné prostredie matky a jej osobu. 5.1. Znalkyňa bola v rámci znaleckého posudku vypočutá aj pred súdom, kde zotrvala na záveroch vyslovených znaleckým posudkom.
6. Vzhľadom na odporúčania znalkyne podávajúcej vo veci znalecký posudok sa rodičia maloletých detí podrobili poradenskému procesu, ohľadom ktorého podávala v priebehu konania Mgr. K. C., odborný poradca, RPPS, správy. Konečná správa z poradenského procesu bola súdu doručená dňa 04.11.2020, kde bolo potvrdené, že s klientami začala spolupráca v poradni od 02.12.2019 na základe podnetu zo strany súdu. Uskutočnilo sa 16 konzultácií, 6 konzultácií s matkou, 5 konzultácií s otcom a 5 spoločných rodičovských konzultácií. Obaja rodičia sa na začiatku zhodli na tom, že kontakt otca s deťmi tak, ako bol doteraz praktizovaný (v zmysle rozhodnutia OS Zvolen sp.zn.XXP/XX/XXXX), nielenže nevyhovuje
maloletým deťom a rodičom, ale neurotizuje všetkých zúčastnených. Následne sa pokúsili o konsenzus, aby zažili a dopriali zážitok aj svojim deťom vyskúšať styk otca s deťmi v celku, každý nepárny týždeň od stredy vyzdvihnúť deti zo školy, do nedele, kedy ich privezie do miesta bydliska matky. Obaja rodičia nesúhlasili s touto úpravou dlhodobo. Súhlasili len za účelom hľadania najlepšieho záujmu svojich detí. Realizácia takéhoto kontaktu prebiehala od 01.09.2020. Obaja rodičia sa zhodli na pozitívnom dopade tohto uceleného kontaktu na deti. V závere odborná poradkyňa uviedla, že sa počas spolupráce rodičia nedohodli na dlhodobej úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, avšak napriek tomu boli ochotní vyskúšať zmenu v kontakte a uznali aj jej pozitívny dopad na deti. Obaja trvali na svojich predchádzajúcich názoroch. Zároveň bolo konštatované, že komunikácia rodičov nedosiahla prvky kooperácie. Rodičovstvo prebieha skôr paralérnou formou. Spolupráca bola ukončená.
7. Naposledy súd vo veci rozhodoval ohľadom maloletých detí v konaní vedenom pod sp.zn.XXP/XX/ XXXX, kedy upravil výkon rodičovských práv a povinností tak, že schválil rodičovskú dohodu rozsudkom zo dňa 10.10.2017, právoplatným 17.10.2017. Rodičovskou dohodou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej G. sumou 70,- € a na výživu maloletej H. sumou 50,- €. Pri úprave styku sa dohodli na úprave každý prvý týždeň a tretí týždeň od stredy od 15.30 hod. do piatka do 07.00 hod. a každý druhý a štvrtý týždeň v utorok od 15.30 hod. do 18.00 hod. a v piatok od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod.. Následne upravili osobitne letné prázdniny, vianočné sviatky, nový rok, jarné prázdniny a veľkonočné sviatky. Z výpovedí a listín doložených do spisu vyplýva, že maloletá H. navštevovala 1.ročník základnej školy a maloletá G. materskú škôlku. Otec v čase rozhodovania pracoval v spoločnosti GRD, s.r.o. Krupina s priemerným čistým príjmom 621,41 €. K výdavkom uviedol, že platí dcéram poistky, stravné a poplatok pre mladšiu dcéru hradí matka. Rovnako sa dohodli na platení poplatku štvrťročne za tanečnú staršej dcére. V čase rozhodovania bol vlastníkom bytu, v ktorom býva, časti rodinného domu v X. po starých rodičoch a rodičoch a bytu vo T. v polovici s matkou. V čase rozhodovania bol vlastníkom vozidla Škoda Felicia, rok výroby 1999 a iné hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastnil. Naopak matka v čase rozhodovania súdu bola nezamestnaná a poberala podporu v nezamestnanosti 28,- € na deň. Bývala v byte, kde platila prenájom 325,- € mesačne. Bola vlastníčkou rodinného domu na X. F., ktorý jej darovala matka. Vlastnila motorové vozidla Škoda Fábia Combi, rok výroby 2003. Výdavky okrem prenájmu potvrdila v súvislosti s tanečnou na staršiu dcéru.
8. Vzhľadom na návrh matky na zvýšenie výživného súd zisťoval majetkové pomery oboch rodičov maloletých detí. Podľa správy OR PZ, ODI, T. matka maloletých detí nie je vedená v evidencii ako držiteľka alebo vlastníčka motorové vozidla. Otec maloletých detí je vedený ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla Škoda Felícia EČ: T 8.1. Z výpisu Geodetického a kartografického ústavu Bratislava vyplýva, že otec je vedený ako vlastník viacerých nehnuteľností v katastrálnom území T. a X.. Matka nie je vedená katastrálnym úradom ako vlastníčka nehnuteľností. Túto správu následne matka upresnila s tým, že je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti, a to rodinného domu na X. F., kde aj v súčasnosti žije s maloletými dcérami. Správa zrejme nebola podaná kvôli zmene priezviska u matky maloletých detí. 8.2. Zo správy oddelenia služieb pre občana súd zistili, že matka tohto času poberá prídavky na deti vo výške 74,85 € a rodičovského príspevku vo výške 370,- € od marca 2020. Otec pracuje v spoločnosti GDR, s.r.o. Krupina a jeho priemerný čistý príjem za posledných 12 mesiacov je 694,- €. 8.3. Matka maloletých detí doložila do spisu zmluvy so súkromnou základnou umeleckou školou na rok 2020/2021 na obe maloleté deti, ako aj úhrady za školský klub družiny a obedy maloletým deťom. Rovnako aj otec doložil do spisu doklady preukazujúce výdavky a náklady, a to splácanie úveru na bývanie, výdavky na poistenie, domácnosť, platby v súvislosti s daňami z nehnuteľnosti, poistky na maloleté deti.
9. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
10. Podaným návrhom žiadal otec maloletých detí zmeniť rozhodnutie súdu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v úprave styku s maloletými dcérami. Naposledy súd vo veci rozhodoval rozsudkom, ktorým manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a súčasne upravil výkon rodičovských práv a povinností v konaní vedenom pod sp.zn.XXP/XX/XXXX zo dňa 10.10.2017. Dôvody na zmenu rozhodnutia videl v schopnosti zabezpečiť starostlivosť o dcéry, s tým, že úprava styku tak, ako bola
súdom schválená je nevyhovujúca a traumatizujúca, predovšetkým pre maloleté deti, ale aj pre neho ako rodiča. Túto skutočnosť potvrdila aj matka maloletých detí, s tým, že úprava tak, ako bola dohodnutá posledným rozhodnutím súdu je nedostatočná a nevyhovujúca a nie je v záujme maloletých detí. Naopak ona so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila a žiadala upraviť len každý druhý víkend. Vzhľadom na dĺžku konania a komplikovaný vzťah rodičov pristúpili po poradenskom procese ku kompromisu na čas do rozhodnutia súdu, s tým, že od septembra roku 2020 prebiehalo stretávanie sa otca s maloletými dcérami každý druhý týždeň v čase od stredy do nedele. 10.1. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu, ktorým bola dohoda rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Iba zmena závažného charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. 10.2. V danej veci súd dospel k záveru, že sú dané okolnosti pre zmenu rozhodnutia úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. To, že pôvodná úprava je nepostačujúca, vzhľadom na komplikovanosť, a to nielen v dôsledku záujmových mimoškolských aktivít oboch maloletých detí, ale aj v dôsledku problematickosti času odovzdávania a preberania detí z dôvodu odsťahovania sa matky mimo mesta T., konštatovali obaja rodičia, ako aj kolízny opatrovník a v neposlednej miere aj maloleté deti, ktoré jednoznačne po výsluchu pred tunajším súdom prejavili záujem zotrvať pri modeli, ktorý v súčasnosti prebieha (od septembra 2020) po vzájomnom kompromise nastolenom v poradenskom procese Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen. Tento model, podľa vyjadrenia maloletých detí, vyhovuje a pred súdom sa vyjadrili, že chcú, aby stretávanie sa s otcom prebiehalo tak, ako doteraz. Súd tak rozhodol o zmene výkonu stretávania sa otca s maloletými dcérami na základe už prebiehajúceho a fungujúceho procesu stretávania pri rešpektovaní vôle a priania maloletých detí. Návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti súd nevyhovel, nakoľko pre striedavú osobnú starostlivosť je potrebné, aby rodičia boli schopní spolu komunikovať, aby sa navzájom rešpektovali a vedeli dohodnúť ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností. V prípade rodičov maloletých detí je problém v komunikácii, čo konštatovala nielen znalkyňa v rámci záverečného zhrnutia, ale aj odborná poradkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V neposlednej miere táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného konania, kde sa rodičia nevedeli dohodnúť na výkone rodičovských práv, a to bez ohľadu na samotný fakt, že takáto situácia nevyhovuje predovšetkým maloletým dcéram. Obaja rodičia tvrdili, že majú záujem podieľať sa na výchove maloletých detí. Obaja chceli pre svoje dcéry to najlepšie, avšak ani jeden nebol ochotný ustúpiť zo svojich požiadaviek. Matka navrhovala kompromisné riešenie od štvrtka, otec od utorka. Obaja však primárne zotrvávali na svojich návrhoch. Súd za takto zistených skutočností v snahe „znormalizovať“ vzťahy v rodine a stabilizovať výchovné prostredie maloletých detí tak, aby sa vzájomné vzťahy upokojili, deti si zvykli na to, že každý druhý týždeň v čase od stredy do nedele budú v domácnosti otca, upravil a zmenil pôvodné rozhodnutie, ktoré nebolo v záujme maloletých detí a nevyhovovalo ani rodičom. Pokiaľ ide o úpravu styku v čase sviatkov a prázdnin, túto ponechal v zmysle pôvodného rozhodnutia a táto bola pre prehľadnosť opätovne zahrnutá do výroku tohto rozhodnutia.
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Matka v rámci vyjadrenia k návrhu otca podala návrh na zvýšenie výživného, kde žiadala zvýšiť výživné na obe dcéry v sume 100,- € na každé dieťa zvlášť. Poukazovala predovšetkým na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, s tým, že sa zvýšili životné náklady a naposledy bolo o výživnom rozhodované 3 roky spätne rozsudkom zo dňa 10.10.2017. Od posledného rozhodovania súdu vo veci došlo k zmene pomerov nielen na strane maloletých detí, ktoré sú staršie a už obe navštevujú základnú školu, ale aj na
strane samotnej matky, ktorej vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi, s tým, že sa vydala a žije v spoločnej domácnosti s terajším manželom, ich spoločným synom a maloletými dcérami pochádzajúcimi z prvého manželstva. Naopak u otca došlo k zmene pomerov v tom, že sa mu zvýšil príjem a má nehnuteľnosti, z ktorých jednu prenajíma. Otec maloletých detí s návrhom matky nesúhlasil. Bol si vedomý toho, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí v dôsledku ich návštevy školy, najmä u mladšej G., s tým však, že sa podieľa spolu s matkou na znášaní výdavkov na školu a záujmové krúžky maloletých dcér. Nevidel dôvod pre zvýšenie výživného. Poukázal na to, že nehnuteľnosti vlastnil už v čase rozhodovania súdu v konaní vedenom pod sp.zn.XXP/XX/XXXX a iná majetková hodnota mu nepribudla. Kolízny opatrovník s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil. Považoval ho za dôvodný, s tým, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného uplynul určitý časový úsek, v dôsledku čoho došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletých detí. 15.1. Vzhľadom na návrh matky na zvýšenie výživného súd skúmal majetkové pomery a zmenu majetkových pomerov tak oprávnených, ako aj povinného, s tým, že v čase rozhodovania súdu o výške výživného matka maloletých detí bola nezamestnaná. V súčasnosti je na materskej dovolenke a jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške 370,- € vyplácaný Úradom práce a rodinné prídavky na 3 maloleté deti. Iný príjem nemá. Aj naďalej vlastní rodinný dom, ktorý vlastnila aj v čase rozhodovania súdu o výživnom na X. F., ktorý dostala darom od svojej starej matky. V súčasnosti už nie je vlastníčkou motorového vozidla, ktoré vlastnila v čase rozhodovania súdu a ktoré podľa jej vyjadrenia predala. Užíva motorové vozidlo, ktoré jej dal do dispozície manžel, s ktorým kúpili iné motorové vozidlo. Otec maloletých detí pracuje stále v spoločnosti, v ktorej pracoval v čase rozhodovania súdu. Jeho príjem oproti predchádzajúcemu obdobiu sa zvýšil kým v čase rozhodovania súdu mal príjem 621,- €. V súčasnosti je jeho príjem 694,- €. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vlastní motorové vozidlo, ktoré mal aj v čase rozhodovania súdu o výživnom, pričom potvrdil, že používa služobné motorové vozidlo, ktoré však nemôže používať na súkromné účely a pokiaľ ho používa na súkromné účely, výdavky na údržbu a chod tohto vozidla musí hradiť z vlastných finančných prostriedkov. Ďalej poukázal na to, že vlastní niekoľko nehnuteľností, ale tieto nehnuteľnosti vlastnil už v čase rozhodovania súdu o výške výživného v roku 2017 a príjem z prenájmu, na ktorý poukazovala matka maloletých detí, nemá, nakoľko všetky náležitosti týkajúce sa bytu vo Zvolene, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s matkou (stará matka maloletých detí), zabezpečuje a obhospodaruje jeho matka. Výdavky na záujmovú činnosť detí znáša v polovici spolu s matkou maloletých detí, čo táto nespochybňovala. Podľa vyjadrenia oboch rodičov maloletých detí dcéry majú u každého vlastné veci, s tým, že tak matka, ako aj otec im zabezpečujú ošatenie, obuv a ostatné veci, ktoré potrebujú. Matka tieto skutočnosti namietala, kritizovala, s tým, že otec nesúhlasí s tým, aby si nosili veci od neho k nej. Rovnako hodnotila správanie otca ako účelové, pokiaľ začínal školský rok a nakúpil deťom školské pomôcky bez porady s ňou. Tu sa prejavil problém v komunikácii medzi rodičmi, ktorí sa musia naučiť spolu komunikovať tak, aby zbytočne nemali dvakrát tie isté výdavky a skutočne sa dohodli na jednotlivých výdavkoch ohľadom maloletých detí tak, aby deťom zabezpečovali reálne veci, ktoré potrebujú. Musia si obaja rodičia uvedomiť, že sú to veci, ktoré majú slúžiť ich dcéram, ktoré obaja podľa vlastných slov ľúbia, obaja sa o ne chcú starať, preto je nelogické, aby obaja zabezpečovali deťom rovnaké veci a neumožnili deťom, aby si tieto veci prenášali z jednej domácnosti do druhej, prípadne, aby u otca mali vlastné ošatenie, vlastné pomôcky a naopak u matky tiež vlastné. Pokiaľ sa budú vedieť dohodnúť na podieľaní sa na spoločných výdavkoch, ostatnú im finančné prostriedky pre dcéry, ktoré môžu využiť lepším spôsobom, môžu ísť s deťmi na výlet, do prírody, prípadne im zakúpiť niečo, po čom túžia. 15.2. Zo zistených skutočností súd dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zvýšenie výživného, avšak nie v rozsahu navrhovanom matkou. Je pravda, že od posledného rozhodovania súdu uplynul istý časový úsek, počas ktorého došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletých detí, kým v čase, keď súd rozhodoval pôvodne o výške výživného navštevovala základnú školu len staršia dcéra účastníkov konania, v súčasnosti súd konštatuje, že už obe maloleté deti sú žiačkami 5.Základnej školy, D. ulica vo T.. To znamená, že sa zvýšili výdavky nielen na starostlivosť o staršiu dcéru, ale aj na starostlivosť o mladšiu dcéru účastníkov konania. Pokiaľ išlo o výdavky na školu, tieto otec nespochybňoval. Rovnako nespochybňoval ani výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou maloletých dcér (obidve navštevujú súkromnú základnú umeleckú školu, tanečný krúžok). Na výdavkoch ohľadom tanečnej sa podieľa aj otec v polovici a na týchto výdavkoch sa rodičia vedeli dohodnúť. Súd konštatuje, že došlo aj k zmene pomerov na strane matky maloletých detí, a to predovšetkým z dôvodu narodenia ďalšieho maloletého dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Oproti predchádzajúcej úprave práv a povinností k maloletým deťom došlo k zmene aj vo výške príjmu, ktorý matka dosahuje. V čase pôvodného rozhodovania o výške výživného bola matka maloletých nezamestnaná. V súčasnosti je na materskej a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Aj na strane otca sa tiež zmenili pomery,
s tým, že jeho príjem oproti pôvodnej úprave vzrástol, kým v čase pôvodného rozhodovania o výške výživného jeho príjem bol 621,- €, v súčasnosti je príjem 694,- €. Navyše súd zobral do úvahy aj ten fakt, že maloleté deti nebývajú v meste T., presťahovali sa po rozvode rodičov, teda po rozhodovaní súdu o pôvodnom výživnom a do školy dochádzajú z obce X. F.. Aj tento fakt zvyšuje výdavky na starostlivosť o maloleté deti. Po zohľadnení všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného a zvýšil výživné na maloleté deti o 20,- € na každé dieťa zvlášť. Pri zvýšení výživného bral do úvahy aj časový rozsah a dobu, počas ktorej budú maloleté dcéry u otca s tým, že podľa rozhodnutia súdu budú tráviť u otca každý druhý týždeň v čase od stredy do nedele, kedy osobnú starostlivosť, a teda aj výdavky týkajúce sa maloletých detí bude znášať otec maloletých detí. Z tohto dôvodu výšku výživného tak, ako požadovala matka maloletých detí, nepriznal a výživné zvýšil o 20,- € na každé dieťa zvlášť. Matka žiadala priznať výživné odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného, čo bolo dňa 17.09.2020. Súd priznal zvýšené výživné od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, s tým, že zameškané výživné za obdobie od 01.10. do 31.12.2020 vo výške 120,- € pri zohľadnení platieb, ktoré každý mesiac zaplatil otec titulom výživného na maloleté deti, umožnil otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20,- €.
16. Týmto rozhodnutím došlo k zmene rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp.zn.XXP/XX/XXXX zo dňa 10.10.2017, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
17. Podľa ustanovenia § 52 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 17.1. Podľa ustanovenia § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 17.2. Podľa ustanovenia § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, kde znalkyni bola priznaná odmena. Časť odmeny bola pokrytá z preddavkov zložených účastníkmi konania. Suma 20,27 € bola poukázaná predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu, preto štátu vznikol nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov. Súd rozhodol o povinnosti oboch účastníkov konania, t.j. matky a otca, zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen, štátu, štátom preddavkované trovy v polovici (t.j. každému vo výške 10,14 €).
19. Pri rozhodovaní o trovách konaniach účastníkov konania súd vychádzal z ustanovenia § 52 C.m.p. a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Obaja účastníci žiadali rozhodnúť o trovách v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 C.m.p.), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..