Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky I. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX/B, XXX XX B. B., toho času bytom L. XXX, XXX XX X., právne zastúpenej JUDr. Zuzanom Evaristom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom B., Laurinská 43, proti osobe podľa návrhu povinnej platiť výživné (manželovi navrhovateľky) P. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXB, XXX XX B. B., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Y. na výkon trestu odňatia slobody O. nad X., právne zastúpenému Urbáni & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní osoby podľa návrhu povinnej platiť výživné (manžela navrhovateľky) proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -119 zo dňa 26. júna 2020 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že výživou povinný (manžel navrhovateľky) j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné vo výške 600,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci, počnúc dňom 01. 10. 2019 a končiac dňom 29. 07. 2020.

II. Zameškané výživné za obdobie od 01. 10. 2019 do 29. 07. 2020 vo výške 5 961,29 Eur j e výživou povinný (manžel navrhovateľky) p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Výživou povinný (manžel navrhovateľky) j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil osobe výživou povinnej (manželovi navrhovateľky) P. R., nar. XX. XX. XXXX povinnosť platiť navrhovateľke I. R., nar. XX. XX. XXXX manželské výživné vo výške 600,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 10. 2019 vždy do 15. dňa v mesiaci (prvý výrok); zaostalé výživné za obdobie od 01. 10. 2019 do 26. 06. 2020 vo výške 5 400,- Eur zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok) a nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške (tretí výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 01. 10. 2019 domáhala od svojho manžela určenia manželského výživného vo výške 600,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že účastníci uzavreli manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, maloletý F., nar. XX. XX. XXXX a maloletý T., nar. XX. XX. XXXX. Na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha pod sp. zn. konanie o návrhu manžela navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladným opatrením vydaným v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. bola otcovi maloletých detí uložená povinnosť, aby platiť na výživu každého z detí po 100,- Eur mesačne.

4. Navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti so svojím manželom, stará sa o dve maloleté deti. Odišla zo spoločnej domácnosti 09. 01. 2019. Ako dôvod odchodu uviedla nezáujem jej manžela o rodinu, nevenovanie sa jej, holdovanie omamným látkam a neprispievanie ani finančne na ich výživu. Ďalej uviedla, že od odchodu zo spoločnej domácnosti býva v X. v byte, ktorý vlastní jej matka. Jej výdavky spočívajú v platbách za byt vo výške 140,- Eur + do fondu opráv 20,- Eur, za internet a televíziu 23,- Eur. Finančne jej vypomáha jej matka. Starší syn F. navštevuje predškolské zariadenie. Príjmy navrhovateľky súd prvej inštancie ustálil ako rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur v čase podania návrhu až do 03. 02. 2020, príspevok na bývanie ako sociálna dávka vo výške 54,- Eur a rodinné prídavky na deti spolu vo výške 48,68 Eur. Úspory nemá žiadne, nakoľko po ukončení strednej školy nepracovala a nastúpila rovno na materskú dovolenku.

5. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej aj „BSM“) sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX vedených pre katastrálne územie B. a na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie J..

6. Manžel navrhovateľky dlhodobo podniká, je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov spoločnosti T. B., s. r. o. s rozsiahlym predmetom činnosti, napríklad nákladná cestná doprava, počítačové služby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, v tejto spoločnosti je aj zamestnancom. Podľa daňového úradu za rok 2019 výnosy spoločnosti T. B., s. r. o. činili 281 626,66 Eur, náklady 284 025,68 Eur. Manžel navrhovateľky je ďalej jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti D. M., s. r. o. s obdobným predmetom činnosti a v spoločnosti D. J., s. r. o. taktiež s obdobným predmetom činnosti + informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly, správa a údržba bytového a nebytového fondu, vedenie účtovníctva, čistiace a upratovacie služby, inžinierska činnosť, stavebné cenárstvo, projektovanie a konštruovanie elektrických zariadení. Súčet výnosov za rok 2019 v spoločnosti D. J., s. r. o. činil 55 657,40 Eur, nákladov 117 277,04 Eur, súčet výnosov spoločnosti D. M., s. r. o. 79 724,93 Eur, náklady 150 344,48 Eur. Pokiaľ ide o rok 2018 súčet výnosov spoločnosti T. činil 366 146,50 Eur, nákladov 581 824,84 Eur, spoločnosti D. M., s. r. o. súčet výnos 237 843,- Eur, nákladov 210 856,19 Eur a v spoločnosti D. J., s. r. o. súčet výnosov 1 034 250,63 Eur a nákladov 816 544,94 Eur. Na pojednávaní dňa 23. októbra 2019 manžel navrhovateľky sám v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. uviedol, že medzi ďalšie benefity patria PHM, rovnako mobilný telefón, aj zo spoločnosti D. J., s. r. o. a D. M., s. r. o. dostal benefity, ale nevedel sa vyjadriť, v akej výške. Na firmu D. M., s. r. o. si zobral motorku. Právny zástupca manžela navrhovateľky v konaní vedenom pod sp. zn. v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 15. 01. 2020 uviedol, že manžel navrhovateľky má k dispozícii byt, ktorý možno považovať za benefit, nakoľko neplatí poplatky a náklady spojené s nájmom, ktoré by inak činili cca 800,- Eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľky jej manžel ako zamestnanec spoločnosti T. B., s. r. o. má príjem zo zamestnania okolo 500,- Eur mesačne. Tieto spoločnosti, v ktorých je spoločníkom a konateľom sú dlhodobo ziskové. V spoločnosti, kde je jediným spoločníkom záleží len od neho, či si vypláca zisk alebo nie. Podľa vykázaného zisku týchto spoločností predstavuje jeho priemerný mesačný príjem cca 16 469,- Eur, vlastní garáž a dve osobné motorové vozidlá. Z výpisov z bankových účtov vyžiadaných súdom v konaní vedenom pod sp. zn. od navrhovateľky vyplýva, že na účtoch vedených v Q. Q., a. s. na meno manžela ako fyzickej osobe bol na účte s názvom „A. H.“ účtovný zostatok 10 157,33 Eur ku dňu 22. 10. 2019, ešte ku dňu 25. 09. 2019 bol 203 198,68 Eur. Na ďalšom účte účtovný zostatok 601 592,26 Eur. Manžel navrhovateľky na výživu detí prispieva len čiastkou určenou súdom v neodkladnom opatrení spolu vo výške 200,- Eur mesačne. Iným spôsobom jej ani deťom finančne neprispieva. Manžel navrhovateľky uviedol, že na navrhovateľku výživné neplatí z dôvodu, že odišla zo spoločnej domácnosti dobrovoľne. V rozvodovom konaní manžel navrhovateľky ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva uviedol, trávenie veľkého času jej manželky na sociálnych sieťach, z čoho sa jej skreslil pohľad na reálny svet. Manželka mala nadviazať známosť s iným mužom, mala ju nadviazať po narodení staršieho syna. Oproti tomu manželka navrhovateľa, t. j. v tomto konaní navrhovateľka uviedla, že príčinou rozvratu manželstva bola skutočnosť, že jej manžel

prepadol drogám, všetok čas trávil s kamarátmi a nevenoval sa rodine, iba práci. Nadväzoval známosti, ona sama mu nikdy nebola neverná.

7. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že manžel navrhovateľky spolu s navrhovateľkou nemajú okrem vzájomnej vyživovacej povinnosti a voči maloletým deťom inú vyživovaciu povinnosť. Manžel navrhovateľky spláca úver z titulu zakúpených pozemkov do BSM vo výške 1 167,- Eur mesačne. Užíva štvorizbový byt, mesačné náklady predstavujú 400,- Eur. Priemerné mesačné diéty sú vo výške 600,- až 800,- Eur z titulu služobných ciest. Jeho právny zástupca uviedol, že vo väzbe sa nachádza z dôvodu, že bol obvinený z držania a prechovávania omamných látok. Vo väzbe je od 20. 02. 2020.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenie , a , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „“) súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom:

9. V prvom rade súd prvej inštancie poukázal na to, že nárok na výživné, vrátane výživného manželky vyplýva priamo zo zákona, ak sú splnené tam stanovené podmienky. Jednou z nich je zásada rovnakej životnej úrovne manželov, z ktorej vyplýva, že nemusí byť v prípade manžela splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Okrem uspokojenia osobných potrieb manželské výživné sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z hľadiska majetkového. Uplatňovať si výživné medzi manželmi je preto možné aj v prípade, ak sú obaja manželia zárobkovo činní, prípadne ak majú príjem z inej zárobkovej činnosti. Vzhľadom k citovaným kritériám uvedeným v a súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného považoval sumu požadovanú navrhovateľkou ako manželské výživné za primeranú jej potrebám a zárobkovým možnostiam a schopnostiam jej manžela. Zároveň súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by priznanie výživného navrhovateľke malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Nebolo preukázané, že by odišla zo spoločnej domácnosti bezdôvodne. Jej manžel, ktorý popieral, že by požíval omamné látky bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo väzbe z tohto dôvodu.

10. Podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že odo dňa vzatia do väzby 20. 02. 2020 nemá manžel navrhovateľky žiaden príjem, nie je v danom prípade relevantné, keďže bolo preukázané, že má značné finančné úspory na účtoch, ktoré sú vedené na jeho meno ako fyzickej osoby, pričom do takejto situácie sa dostal vlastným zavinením. Firmy, v ktorých je spoločník a konateľ, však naďalej vykonávajú svoju činnosť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia (ďalej aj „C. m. p.“) a priznanie náhrady trov konania navrhovateľke považoval za spravodlivé vzhľadom na to, že jej manžel si voči nej neplnil vyživovaciu povinnosť vôbec, hoci táto nemohla mať žiaden príjem z dôvodu starostlivosti o ich maloleté deti.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky (výživou povinná osoba). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodov uvedených v a (ďalej aj „“), t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o dôvodnosti určenia výživného na manželku zo strany jej manžela. Poukázal na to, že navrhovateľka pred podaním návrhu nepožiadala svojho manžela o manželské výživné. Podľa názoru odvolateľa bolo jej povinnosťou o toto výživné pred podaním návrhu na opodstatnené potreby požiadať. Naopak on (aj keď je toho času vo väzbe) sa snaží o relevantnú komunikáciu, pričom manželské výživné nikdy predmetom komunikácie nebolo.

13. Trval na tom, že opustenie spoločnej domácnosti zo strany navrhovateľky bolo jej dobrovoľným konaním, preto nevidí dôvod, prečo by jej mal platiť výživné. Takto jej len zbytočne vznikli náklady, vzhľadom na to, že býva v byte svojej matky de facto náklady s bývaním nemá. Naopak, on musí plniť spoločný záväzok pochádzajúci z manželstva spočívajúci v splátkach úveru vo výške viac ako 1 100,- Eur mesačne. Manžel navrhovateľky mal preto za to, že vzhľadom na vlastné rozhodnutie jeho manželky nie je dôvod rozkladať dôsledky tohto jej správania na neho.

14. K pomerom navrhovateľky uviedol, že síce je pravdou, že táto nemala stály príjem, od dovŕšenia veku troch rokov maloletého syna T. však už bolo možné, aby sa zamestnala. Podľa odvolateľa sa tak nestalo preto, že sa spoliehala na to, že záväzky manželov bude on naďalej plniť.

15. Pokiaľ ide o jeho pomery uviedol, že manželské výživné v súdom stanovenej výške si plniť nemôže, nakoľko od februára 2020 je v ústave na výkon väzby a teda de facto bez príjmu. Navyše v rozvodovom konaní mu súd určil výživné na maloleté deti po 300,- a 250,- Eur mesačne a ďalších po 50,- Eur na každé dieťa na tvorbu úspor. Výšku súdom prvej inštancie určeného manželského výživného 600,- Eur za neprimeranú, nakoľko toto výživné presahuje výšku životného minima, ako aj minimálnej mzdy a vzhľadom na potreby manželky nie je táto suma nevyhnutná. Zhrnul, že nakoľko je toho času bez príjmu a musí plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, určenie manželského výživného považoval do vyporiadania BSM o zásadný zásah, ktorý nie je potrebami navrhovateľky odôvodnený.

16. Manžel navrhovateľky nesúhlasil ani s priznaním trov konania navrhovateľke vzhľadom na to, že táto sa nepokúsila o predídenie sporu a taktiež vzhľadom na jeho prítomnosť vo väzbe, mal za to, že sa jedná o nedôvodné výdavky v rodinnom spore o výživné.

17. Manžel navrhovateľky preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh navrhovateľky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

18. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu jej manžela navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, je jednoznačné, že súd správne zistil skutkový stav a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy. Poprela, že by neoslovila svojho manžela s jej nárokom na manželské výživné pred podaním návrhu na súd. Toto výživné bolo predmetom predsúdnych rokovaní na úrovni právnych zástupcov účastníkov konania. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že sám osobne vykonal rokovanie s jej manželom, na ktorom mu tento osobne uviedol, že nevidí dôvod na platenie výživné pre manželku, nakoľko si ho podľa jeho názoru nezaslúži.

19. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že od februára 2020 je vo väzbe a de facto bez príjmu navrhovateľka poukázala na to, že na druhej strane uvádza, že musí plniť spoločný záväzok pochádzajúci z manželstva - úver vo výške viac ako 1 100,- Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené tvrdenia manžela je zrejmé, že tento v odvolaní, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie účelovo zavádza súd, nakoľko zámerne uvádza nepravdivé informácie. Osoba bez príjmu by nemohla hradiť mesačné splátky úveru vo výške 1 100,- Eur. Opätovne poukázala aj na to, že jej manžel disponovať v roku 2019 viacerými bankovými účtami, na ktorých mal značné množstvo peňažných prostriedkov. Na jednom z jeho účtov k 22. októbru 2019 bol zostatok 601 592,26 Eur. Jedná sa o takú výšku úspor, ktorú by občan Slovenskej republiky s priemernou mzdou mohol vyžiť po dobu viac ako 42 rokov. Potvrdila, že manželstvo už bolo právoplatne rozvedené, skončilo dňa 30. júla 2020. Podľa navrhovateľky vzhľadom na výšku kapitalizovaného výživného 5 980,- Eur neobstojí argument jej manžela, že si ho nemôže dovoliť zaplatiť, ak má na svojom bankovom účte sumu 601 592,26 Eur, nakoľko sa jedná len o percento z tejto sumy.

20. Manžel navrhovateľky repliku nepodal.

21. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní manžela navrhovateľky (výživou povinnej osoby) podľa , preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa , nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle (ďalej aj „C. m. p.“), prihliadajúc v zmysle C. m. p. aj na vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie výživou povinnej osoby nie je dôvodné, napriek tomu z formálnych dôvodov uvedených nižšie prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení manželského výživného a od neho závislý druhý výrok o zaostalom (zameškanom) výživnom zmenil podľa , nakoľko neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Odhliadnuc od uvedeného je po obsahovej stránke prvý a

druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vecne správny, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením týchto výrokov a na toto poukazuje. Na zdôraznenie ich vecnej správnosti reagujúc na odvolacie dôvody výživou povinnej osoby (manžela navrhovateľky) odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka neodišla zo spoločnej domácnosti svojvoľne. Vzhľadom na vzatie manžela navrhovateľky do väzby z dôvodu podozrenia a obvinenia z trestnej činnosti týkajúcej sa držania a prechovávania omamných látok možno uveriť tvrdeniu navrhovateľky, že manžel sa o nich nezaujímal, nevenoval sa im a holdoval omamným látkam, nestaral sa o nich ani finančne, čo ju viedlo k tomu, že opustila spoločnú domácnosť. Pokiaľ odvolateľ namieta, že oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie neodkladným opatrením o dočasnej úprave vyživovacej povinnosti k ich spoločným dvom maloletým deťom došlo v rozvodovom konaní k určeniu vyššieho výživného, ako aj k určeniu výživného na tvorbu úspor, v čase podania odvolania je vo výkone väzby, z ktorej nemohol dosahovať príjem a nárok navrhovateľky na 600,- Eur výživného mesačne nezodpovedá jej odôvodneným potrebám, presahuje výšku životného minima, ako aj minimálnej mzdy, k tomu odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané a vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka poukázala na to, že skutočnosť, že sa manžel ocitol vo väzbe, nemá vplyv na výšku určeného manželského výživného, nakoľko manžel navrhovateľky má dostatočné úspory na bankových účtoch, aby bol schopný toto výživné platiť, pričom platenie výživného má prednosť pred inými nie nevyhnutnými výdavkami výživou povinnej osoby. Ako už v podstate uviedol súd prvej inštancie, výška manželského výživného nemusí zodpovedať životnému minimu, ani minimálnej mzde, dokonca ani nevyhnutným potrebám manželky, nakoľko z ustanovenia vyplýva, že rozhodujúcim kritériom je zabezpečenie približne rovnakej životnej úrovne manželov. Výška súdom určeného manželského výživného zodpovedá životnej úrovni manžela navrhovateľky vzhľadom už na spomínané úspory. Taktiež manžel navrhovateľky nie je jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti T. B., s. r. o., ktorá môže vykonávať podnikateľskú činnosť naďalej, môže tvoriť zisk, na ktorom môže mať podiel ako spoločník aj manžel navrhovateľky. Ako správne poukázala navrhovateľka, skutočnosti, že napriek tomu, že manžel navrhovateľky je vo väzbe, je schopný splácať splátky hypotekárneho úveru vo výške viac ako 1 100,- Eur mesačne a v rozvodovom konaní mu vzhľadom na jeho pomery určil súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti vo výške 300,- a 250,- Eur mesačne a na tvorbu úspor po 50,- Eur mesačne na každé dieťa, svedčia o schopnostiach a možnostiach manžela platiť výživné na manželku v súdom stanovenej výške.

23. Pokiaľ manžel navrhovateľky argumentuje tým, že určenie manželského výživného predstavuje zásadný zásah do vyporiadania BSM, ktorý nie je potrebami navrhovateľky odôvodnený, odvolací súd pripomína, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi trvala v tomto prípade do rozvodu manželstva, teda netrvá až do vyporiadania BSM. Z nesporných tvrdení účastníkov v odvolacom konaní vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené k 30. júlu 2020. Odvolací súd si uvedenú skutočnosť overil aj z úradnej činnosti. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -628 zo dňa 15. júla 2020, právoplatného 30. júla 2020 vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené, maloleté deti F. a T. zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a vyživovacia povinnosť zo strany otca určená vo výške 300,- Eur mesačne na maloletého Maxima a 250,- Eur mesačne na maloletého T., zároveň určené výživné po 50,- Eur mesačne na tvorbu úspor maloletých detí na každé z detí zvlášť. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že manžel navrhovateľky sa vlastným zavinením dostal do väzby, a ak v dôsledku toho prišiel o príjem zo zamestnania, na túto stratu príjmu nemožno v zmysle prihliadať.

24. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že navrhovateľka ho pred podaním návrhu nepožiadala o výživné, odvolací súd k tomu uvádza, že bez ohľadu na to, či prebiehali pred podaním návrhu mimosúdne rokovania, v konaní bolo vzhľadom na postoj manžela navrhovateľky, ktorý trval na tom, že nie je ochotný prispievať na výživné manželky žiadnou sumou, nakoľko podľa neho svojvoľne a dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť, preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, keďže v konaní manžel odmietal naďalej vyživovaciu povinnosti plniť a na tomto postoji zotrval aj v odvolaní. Preto vyznieva nevierohodne tvrdenie manžela navrhovateľky v odvolaní o jeho snahe o relevantnú komunikáciu s navrhovateľkou, aj keď je toho času vo väzbe. Argumentácia odvolateľa aj z hľadiska veci samej, aj z hľadiska trov konania by bola dôvodná v prípade, že by v konaní bolo preukázané, že túto vyživovaciu povinnosť si manžel navrhovateľky je ochotný a aj plní aspoň v určitej výške dobrovoľne, čo odmieta.

25. Odvolací súd preto pristúpil k formálnej zmene prvého a druhého výroku rozsudku súdu prvej inštancie vzhľadom na stav existujúci v čase rozhodnutia odvolacieho súdu, kedy presne stanovil obdobie platenia manželského výživného od podania návrhu, t. j. od 01.10.2019 do do dňa predchádzajúceho právoplatnosti rozvodového rozsudku, t.j. do 29. júla 2020. Zameškané výživné za uvedené obdobie činí sumu 5 961,29 Eur. Pozostáva z výživného za tri mesiace roka 2019 (október až december 2019) a 6 mesiacov roka 2020 po 600,- Eur, čo činí 5 400,- Eur a pomernej časti výživného pripadajúcej na 29 dní mesiaca júl 2020 (600,- Eur : 31 dní x 29 dní) čo činí 561,29 Eur.

26. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že manželka neopustila spoločnú domácnosť svojvoľne a vzhľadom na to, že manžel si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči nej dobrovoľne, pričom musela zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti a z toho dôvodu nemohla dosahovať v tom čase príjem, taktiež odvolací súd považuje za spravodlivé vzhľadom na tieto okolnosti v zmysle § 55 C. m. p. priznanie náhrady trov konania navrhovateľke voči výživou povinnej osobe.

27. Odvolací súd rozhodol v zmysle v spojení s a C. m. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil prvostupňového rozhodnutie ( ). Nakoľko navrhovateľka bola plne úspešná v konaní a bolo spravodlivé z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku priznať jej v tomto prípade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z toho dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

28. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).