Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Pc-11-2020.pdf
PDF · 101.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22Pc/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnej veci navrhovateľa: B.. G. Š., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., štátneho občana Slovenskej republiky, proti osobe oprávnenej na výživné: V. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. E. XXXX/XX, G., doručovacia adresa: D. XX, D., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/73/2017-149 zo dňa 9. marca 2018, s účinnosťou od 1. septembra 2020.
II. V časti o zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 15.6.2020 do 31.8.2020 konanie z a s t a v u j e .
III. V prevyšujúcej časti návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 10.7.2020, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 10.7.2020, sa navrhovateľ domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére V. Š., naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 14.5.2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 27.9.2019, s účinnosťou od 15.6.2020.
2. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti odvodzoval navrhovateľ od rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 14.5.2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 27.9.2019, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu dcéry V. sumou 200,- eur mesačne, ako aj od skutočnosti, že osoba oprávnená na výživné v školskom roku 2019/2020 ukončila stredoškolské štúdium na Strednej zdravotnej škole v Trnave maturitnou skúškou. V. navštevovala túto strednú školu od 1.9.2016 do 15.5.2020, kedy štúdium ukončila maturitnou skúškou. Navrhovateľ disponoval s informáciou, že V. sa neprihlásila ani na vysokoškolské, ani na nadstavbové štúdium, a teda maturitnou skúškou ukončila svoju prípravu na budúce povolanie. Dcéra V. s navrhovateľom nekomunikuje z vlastnej iniciatívy, to on vyvíja iniciatívu k telefonickému rozhovoru, ako aj k osobnému stretnutiu, ktoré býva maximálne trikrát do roka na jeho naliehanie. Keďže osoba oprávnená na výživné navrhovateľa ignoruje, tento nemá možnosť preukázať vierohodným spôsobom, že by bola osoba oprávnená na výživné v riadnom pracovnom pomere alebo poberateľom sociálnych dávok. Navrhovateľ uhradil výživné osobe oprávnenej na výživné naposledy dňa 15.6.2020. Z dôvodu podstatnej zmeny pomerov u osoby oprávnenej na výživné, ukončenia prípravy na budúce povolanie a na jej schopnosť samostatne sa živiť žiadal navrhovateľ zrušiť túto jeho vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 15.6.2020.
3. Dcéra navrhovateľa V. Š. súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti jej oca s účinnosťou k 31.8.2020, pretože až k tomuto dňu ukončila školskú dochádzku. Uviedla, že za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na ukončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Za deň ukončenia školy sa považuje deň školských prázdnin. Po ukončení školy si aktívne hľadala zamestnanie, ktoré sa je podarilo získať k 1.9.2020, a odvtedy je schopná samostatne sa živiť, a do tej doby trvala aj vyživovacia povinnosť jej otca.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 16.12.2020, na ktoré sa neodstavila osoba oprávnená na výživné, u ktorej bolo doručenie predvolania na dané pojednávanie riadne vykázané zo dňa 29.10.2020, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním a s rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti. Preto podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare ), súd vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti osoby oprávnenej na výživné.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to lustráciami v Registri obyvateľov SR, podstatným obsahom spisov Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/71/2017 a sp. zn. 13P/72/2017, potvrdením o ukončení štúdia, vysvedčením o maturitnej skúške, pracovnou zmluvou zo dňa 27.8.2020, ďalším obsahom spisového materiálu, ako aj vyjadrením navrhovateľa na pojednávaní dňa 16.12.2020, a zistil tento skutočný stav:
X. V. Š., nar. XX.XX.XXXX je dcérou navrhovateľa a G.. N. L., predtým Š., rod. T..
7. Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 13P/73/2017-149 zo dňa 9.3.2018 rozviedol manželstvo navrhovateľa a G.. N. Š. (t. č. L.) uzatvorené dňa 18.7.1998 a schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k ich vtedy maloletej dcére V., podľa ktorej dohody, okrem iného, bola V. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu dcéry V. sumou 110,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2018.
8. Okresný súd Piešťany rozsudkom sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 14.5.2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 27.9.2019, uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu dcéry V. sumou 200,- eur mesačne za obdobie od 7.6.2017 do 15.3.2018, za ktoré obdobie vznikol dlh na výživnom v sume 1.860,13 eura, ktorý povolil súd otcovi splácať mesačnými splátkami po 200,- eur popri bežnom výživnom s účinnosťou od právoplatnosti tohoto rozsudku s tým, že omeškane s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Rozsudok v spojení s opravným uznesením nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2019. Z odôvodnenia rozsudku je nepochybné, že súd týmto rozsudkom určil otcovi vyživovaciu povinnosť k dcére V. iba za obdobie do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov V..
9. Z potvrdenia Strednej zdravotníckej školy v Trnave zo dňa 7.7.2020 je nepochybné, že dcéra navrhovateľa V. bola žiačkou tejto strednej školy v študijnom odbore farmaceutický laborant od 1.9.2016 do 15.5.2020, kedy ukončila štúdium maturitou skúškou, čo vyplýva aj z vysvedčenia o maturitnej skúške zo dňa 15.5.2020.
10. Dcéra navrhovateľa V. je od 1.9.2020 až doposiaľ zamestnaná u zamestnávateľa: ČESKÁ LÉKÁRNA HOLDING, a.s. v pracovnom pomere na dobu určitú do 31.8.2021 na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 27.8.2020, s miestom výkonu práce D. Max lékárna Brno.
11. Ešte pred otvorením pojednávania dňa 16.12.2020 navrhovateľ oznámil súdu, že berie návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 15.6.2020 do 31.8.2020 späť.
12. Po otvorení pojednávania dňa 16.12.2020 navrhovateľ upozornil súd, že tesne po rozvode jeho manželstva podala jeho vtedajšia manželka návrh na určenie vyživovacej povinnosti v mene vtedy ich maloletej dcéry V. za obdobie do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Preto navrhol súdu, aby zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k dcére V. za obdobie od 1.9.2020 do budúcna. Je si vedomý toho, že sumu 200,- eur mesačne som bol povinný platiť dcére titulom výživného iba za obdobie do právoplatnosti rozsudku o rozvode jeho manželstva s matkou V., a že za obdobie po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bol povinný dcére platiť iba výživné vo výške 110,- eur mesačne tak, ako rozhodol Okresný
súd Piešťany rozsudkami sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 14.5.2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 27.9.2019, a č. k. 13P/73/2017-149 zo dňa 9.3.2018. Uviedol, že dcére doplatí výživné za obdobie od 15.6.2020 do 31.8.2020 v sume 110,- eur mesačne.
13. Súd vec právne posúdil nasledovne:
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa ustálenej súdnej praxe, pri vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu súd vychádza zo skutočnosti, že plnoletý jedinec by mal byť v zásade schopný postarať sa o seba, pokiaľ sa sústavne nepripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia. Ak plnoleté dieťa ani neštuduje, ani nemá zamestnanie, pričom je objektívne schopné si samo svoje potreby uspokojovať, bolo by bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2306/12). Inak povedané, povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa napriek tomu nepracuje. Pracovnými príležitosťami nie sú len pracovné ponuky v odbore, ktoré dieťa vyštudovalo, ale akékoľvek pracovné ponuky primerané veku a zdravotnému stavu dieťaťa. Taktiež treba brať do úvahy aj skutočnosť, že do práce môže dieťa aj dochádzať, príp. môže dočasne bývať mimo domova.
16. Podľa § 65, tretia veta ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
17. Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
18. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“ v príslušnom tvare), konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.
20. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
21. Podľa § 7 ods. 1 CMP, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
22. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
23. Za použitia a aplikácie čl. 3 ods. 1 CMP, okruh účastníkov vo veciach výživného plnoletých osôb upravený v § 156 CMP treba vykladať v spojení s § 7 ods. 1 CMP, podľa ktorého účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb nie sú vždy len navrhovateľ a osoba povinná platiť výživné. Zmeny a zrušenia vyživovacej povinnosti sa totiž môže domáhať aj povinný z vyživovacej povinnosti, kedy návrh na začatie konania môže smerovať logicky iba proti osobe oprávnenej na výživné. Účastníkmi konania sú teda tí, ktorí majú hmotnoprávnu vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, a v opačnej procesnej pozícií sú účastníkmi konania tí, ktorí sú oprávnení z tejto vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine.
24. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
25. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
27. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
28. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).
29. Vykonaným dokazovaním listinami, a to lustráciami v Registri obyvateľov SR, podstatným obsahom spisov Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/71/2017 a sp. zn. 13P/72/2017, potvrdením o ukončení štúdia, vysvedčením o maturitnej skúške, pracovnou zmluvou zo dňa 27.8.2020, ďalším obsahom spisového materiálu, ako aj vyjadrením navrhovateľa na pojednávaní dňa 16.12.2020, súd mal za preukázané, že navrhovateľ je otcom V. Š., nar. XX.XX.XXXX. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k dcére V. za obdobie od 7.6.2017 do 15.3.2018, teda do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľa a matky dcéry V., bola upravená rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 14.5.2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 27.9.2019, ktorým súd uložil navrhovateľovi prispievať na výživu dcéry V. sumou 200,- eur mesačne, pričom dlh výživnom (zameškané výživné) za toto obdobie v sume 1.860,13 eura povolil súd otcovi splácať mesačnými splátkami po 200,- eur popri bežnom výživnom s účinnosťou od právoplatnosti tohoto rozsudku.
30. Manželstvo navrhovateľa a G.. N. Š. (t. č. L.) uzatvorené dňa 18.7.1998 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/73/2017-149 zo dňa 9.3.2018, ktorým súd zároveň schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k ich vtedy maloletej dcére V.. Podľa súdom schválenej rodičovskej dohody, okrem iného, bola V. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu dcéry V. sumou 110,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2018.
31. Dcéra navrhovateľa V. bola žiačkou Strednej zdravotníckej školy v Trnave v študijnom odbore farmaceutický laborant od 1.9.2016 do 15.5.2020, kedy ukončila dennú formu štúdia maturitou skúškou dňa 15.5.2020. Od 1.9.2020 je riadne zamestnaná u zamestnávateľa: ČESKÁ LÉKÁRNA HOLDING, a.s. v pracovnom pomere na dobu určitú do 31.8.2021, s miestom výkonu práce D. Max lékárna Brno.
32. Nepriaznivé vzájomné vzťahy medzi povinným rodičom a jeho plnoletým dieťaťom nemajú priamy vplyv na trvanie a výšku vyživovacej povinnosti povinného rodiča k plnoletému dieťaťu. Za okamih vzniku schopnosti plnoletého dieťaťa samo sa živiť nemožno považovať automaticky deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy ukončilo prípravu na budúce povolanie dennou formou, a teda ani deň bezprostredne nasledujúci po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky, pretože dieťaťu musí byť poskytnutý primeraný časový priestor na to, aby sa mohlo reálne samo živiť, napr. aby sa mohlo po ukončení štúdia zamestnať alebo aby mohlo podnikať. Na druhej strane, súd sa nestotožňuje s presvedčením dcéry navrhovateľa o tom, že za deň ukončenia strednej školy sa považuje posledný deň školských prázdnin. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že z maturitného vysvedčenia, ako aj z potvrdenia o ukončení štúdia je nepochybné, že V. ukončila štúdium dňom úspešného vykonania maturitnej skúšky, teda dňom 15.5.2020. Dňom bezprostredne nasledujúcim po tomto dni sa už sústavne nepripravovala na svoje budúce povolanie dennou formou. Súd iba pripomína, že zákony upravujúce podmienky pre priznanie a vyplácanie sociálnych dávok alebo podpory v nezamestnanosti si nemožno zamieňať so vznikom schopnosti plnoletého dieťaťa samo sa živiť.
33. Dcéra navrhovateľa V. preukázateľne ukončila svoju sústavnú prípravu na budúce povolanie dňa 15.5.2020, a vznik jej schopnosti sama sa živiť nemožno automaticky spájať so vznikom jej pracovného pomeru, ani so vznikom jej nároku na dávku sociálnej pomoci alebo podpory v nezamestnanosti, dokonca ani s okamihom zániku nároku rodiča na prídavky na dieťa. Schopnosť plnoletého dieťaťa samo sa živiť sa ani neviaže iba na obdobie, kedy je zamestnané a má reálny príjem z pracovného pomeru alebo z obdobného pracovnoprávneho vzťahu (viac v odseku 15. tohto odôvodnenia).
34. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že dcéra navrhovateľa V. nadobudla schopnosť sama sa živiť najneskôr dňa 1.7.2020, k čomu dospel súd po zohľadnení všetkých okolností prípadu, že dcéra navrhovateľa ukončila svoju sústavnú prípravu na budúce povolanie dennou formou dňom úspešného absolvovania maturitnej skúšky, dňa 15.5.2020, že od nej nebolo možné spravodlivo očakávať, aby hneď do pár dní od ukončenia štúdia si našla zamestnanie alebo inak sa začala samostatne živiť. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že dcéra navrhovateľa ukončila štúdium za trvania pandemickej situácie na území Slovenskej republiky a mimoriadnych opatrení spojených s obmedzeniami za účelom zabránenia rizika šírenia vírusového prenosného respiračného ochorenia COVID-19, čo výrazne sťažilo uchádzačom o zamestnanie nájsť si právu v danom období. Nakoľko však navrhovateľ vzal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k V. za obdobie od 15.6.2020 do 31.8.2020 späť, súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k dcére V. až s účinnosťou od 1.9.2020 do budúcna. Súd však mohol zrušiť iba vyživovaciu povinnosť navrhovateľa naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/73/2017-149 zo dňa 9.3.2018 o rozvode jeho manželstva s matkou dcéry V., ktorým súd rozhodol aj o úprave práv a povinností manželov k vtedy maloletej dcére V. na čas po rozvode, vrátane povinnosti navrhovateľa prispievať na výživu vtedy maloletej dcéry V. sumou 110,- eur mesačne (I. výrok).
35. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
36. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
37. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
38. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým vzal návrh na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k dcére V. za obdobie od 15.6.2020 do 31.8.2020 späť, a urobil tak ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej, súd nevyzýval osobu oprávnenú z vyživovacej povinnosti na oznámenie, či súhlasí alebo nesúhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu, a konanie podľa § 29 ods. 1 CMP v tejto časti zastavil (II. výrok).
39. Na skutočnosti, že za rozsudok, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k dcére V., možno považovať rozsudok o rozvode jeho manželstva s matkou dcéry V., nič nemení ani tá okolnosť, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k tej istej dcére za skoršie obdobie, konkrétne za obdobie od 7.6.2017 do 15.3.2018, bola upravená neskorším rozsudkom, a to rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 14.5.2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 27.9.2019, na základe ktorého bol otec povinný prispievať na výživu dcéry V. sumou 200,- eur mesačne, avšak táto jeho vyživovacia povinnosť bola obmedzená iba na obdobie od 7.6.2017 do 15.3.2018, keďže za obdobie od 16.3.2018 do budúcna bola jeho vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom o rozvode jeho manželstva. Súdu preto neostávalo nič iné, iba návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti v prevyšujúcej časti zamietnuť, keďže navrhovateľ sa nesprávne domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti s tým, že táto mala byť naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 14.5.2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 9P/71/2017 zo dňa 27.9.2019 (III. výrok).
40. Iba pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ navrhovateľ prispieval na výživu dcéry V. za obdobie od 16.3.2018 do budúcna sumou 200,- eur mesačne, platil jej nad rámec súdom uloženej vyživovacej povinnosti, keďže za obdobie od 16.3.2018 do budúcna bol povinný prispievať na výživu dcéry V. „iba“ sumou 110,- eur mesačne.
41. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
42. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
43. V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, súd rozhoduje o náhrade trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný, súd sa trovami konania vo výrokovej časti tohto rozsudku vôbec nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62 ods. 2, § 65 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).