Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_20C-18-2019.pdf
PDF · 76.51 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu S. P., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, proti žalovaným v 1/ rade L. Q., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H.. L. XXXX/XX, v 2/ rade R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXXX/X a v 3/ rade J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom L., Z., XXXX T. b. P., v spore o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u je podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k parcele parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - trvalý trávny porast, zapísanej na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľnosti vedenom pre okres Y., obec O., katastrálne územie O. a v y p o r i a d a v á podielové spoluvlastníctvo k parcele parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - trvalý trávny porast, zapísanej na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľnosti vedenom pre okres Y., obec O., katastrálne územie O. tak, že toto prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobcovi u k l a d á povinnosť zaplatiť žalovanej v 1/ rade sumu 348,18 eur a žalovanej v 2/ rade sumu 348,18 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 29.10.2019 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. O., zapísanej na LV č. XXXX, ako parcela registra „C“ KN parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere XXX m2. Žalobca žiadal po zrušení podielového spoluvlastníctva toto vyporiadať tak, že celá nehnuteľnosť bude prikázaná do jeho podielového spoluvlastníctva za náhradu. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobca predmet sporu samostatne užíva pre vlastné účely a predmetnú nehnuteľnosť síce možno reálne rozdeliť, avšak jej rozdelenie je neúčelným nakoľko susedí s pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobcu a k parcele neexistuje prístupová cesta. Žalobca teda má v úmysle pozemok naďalej užívať a žalovaní na časti predmetnej parcely nerealizujú žiadne aktivity. Nakoľko nedošlo k uzavretiu dohody o zrušení vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, domáha sa žalobca zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podanou žalobou s tým, že pri vyporiadaní navrhol sumu 20,- eur/m2 pozemku.
2. Žalovaná v 1/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadrila s tým, že voči podanej žalobe nemá námietky.
3. Žalovaný v 2/ rade sa k podanej žalobe nevyjadril, avšak podľa oznámenia žalobcu svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi odpredal kúpnou zmluvou, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Poprad sp. zn. V847/2020 dňa 10.3.2020. Vzhľadom na
uvedené žalobca zobral žalobu čiastočne, vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade späť. Uznesením zo dňa 15.12.2020 súd konanie voči žalovanému v 2/ rade zastavil.
4. Žalovaná v 3/ rade sa k podanej žalobe nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
6. Z LV č. XXXX pre obec a k. ú. O. súd zistil, že na tomto je evidovaná parcela registra C, parc. č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere XXXmX s výškou spoluvlastníckeho podielu v pomere XX/XX k celku a X/XX k celku v prospech žalobcu, X/XX k celku v prospech žalovanej v 1/ rade a X/XX k celku v prospech žalovanej v X rade.
7. Z návrhov na vyporiadanie a podacích lístkov súd zistil, že žalobca sa opakovane pokúsil spoluvlastnícky podiel vyporiadať dohodou.
8. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
9. Podľa § 136 ods. 1 vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
10. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
11. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
12. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. Z citovanej právnej úpravy teda vyplýva, že v prípade podielového spoluvlastníctva ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.
15. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.).
16. S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti a nepripadá do úvahy vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci, ale jediným spôsobom vyporiadania je prikázanie veci za náhradu. Nakoľko žalovaní nerozporovali žalobcom navrhnutú výšku náhrady, resp. žalovaná v 1/rade s podanou žalobou v celosti súhlasila, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetu sporu, tento prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a súčasne žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúcim spoluvlastníkom. Podiel žalovanej v 1/ a 3/ rade predstavuje 17,41m2 (766:44) a pri sume 20,- eur/ m2 vyrovnací podiel žalovaných predstavuje sumu 348,18, ktoré sumy je žalobca povinný žalovaným vyplatiť.
17. Možnosť vyporiadania formou dohody nebola stranami sporu využitá a súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali zamietnutie návrhu na vyporiadanie v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a nakoľko žiadna zo strán sporu si trovy konania neuplatnila, súd žiadnej strane náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.