Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30S-101-2020.pdf
PDF · 87.16 KB
Case nature
Subarea
30S/101/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: G- FIN, s. r. o., so sídlom Nám. A. Hlinku 816/3, 010 01 Žilina, IČO: 46 643 346, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2020/024025-002 zo dňa 25.05.2020, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 21.07.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2020/024025-002 zo dňa 25.05.2020, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Žilina, Mestského úradu v Žiline, Odboru životného prostredia, č. 15755/2019-10433/2020-OŽP-SKU zo dňa 02.03.2020, vydané pre žiadateľa G-FIN, s. r. o., so sídlom Nám. A. Hlinku 816/3, 010 01 Žilina, IČO: 46 643 346, potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa vydal súhlas na výrub 73 ks drevín a 2455 m2 náletových krovín na parc. č. 5038/1, 5039 a 2037 k.ú. J., podľa inventarizácie - príloha č. 1 k rozhodnutiu č.s. 15755/2019-10433/2020-OŽP-SKU, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia, uložil povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu na parc. č. 5038/1, 5039 a 5037 k.ú. J. tak ako je bližšie špecifikovaná v napadnutom rozhodnutí a zastavil konanie v časti ako je popísaná v napadnutom rozhodnutí. Vlastníkom pozemku par. č. 127/1 v k. ú. Z. je žiadateľ.
2. Krajský súd v Žiline posúdil podanie žalobcu podľa jeho povahy a obsahu ako všeobecnú správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Podľa § 177 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 49 ods. 1 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Podľa § 49 ods. 2 SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12, b) v konaní v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i), c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.
4. Keďže sa v konaní pred správnym súdom preskúmava zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy, ako aj ďalších vecí ustanovených zákonom, čiže sa riešia najmä zložité právne otázky, účelom povinného právneho zastúpenia advokátom, resp. zastúpenia zamestnancom (členom) žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, je tak zabezpečiť účinnú ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Všeobecná procesná podmienka povinného zastúpenia advokátom musí byť splnená počas celého konania, okrem prípadu, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a okrem prípadov uvedených v § 49 ods. 2 SSP. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Zastúpenie musí byť podľa § 182 ods. 2 písm. a), b) SSP preukázané (doložené) prílohami - splnomocnením udeleným advokátovi alebo potvrdením (diplomom) o požadovanom vzdelaní žalobcu (ak sa jedná o fyzickú osobu), jeho zamestnanca alebo člena (ak ide o právnickú osobu).
5. Žalobca v konaní nie je zastúpený advokátom, žaloba bola podpísaná štatutárom žalobcu Marcelom Slávikom. Z dôvodu, že v danom prípade nejde o situáciu podľa § 49 ods. 2 SSP, súd výzvou zo dňa 21.09.2020 vyzval žalobcu, aby preukázal, že správna žaloba bola spísaná (podaná) osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s § 49 ods. 1 SSP, s poukazom aj na Poverovací dekrét na riadenie sekretariátu Združenia domových samospráv a na právne zastupovanie združenia vyplývajúce z tohto poverenia zo dňa 14.11.2019, nakoľko táto skutočnosť nie je z podanej žaloby zrejmá. Súčasne bol poučený, že ak v súdom stanovenej lehote nepreukáže splnenie podmienky konania podľa § 49 ods. 1 SSP, správny súd žalobu, v dôsledku nepreukázania splnenia procesných podmienok zo strany žalobcu, pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietne.
6. Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním zo dňa 27.09.2020, v ktorom o. i. uviedol, že z textu príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku jednoznačne nevyplýva, že zákonom stanovenou náležitosťou správnej žaloby je jej podpísanie resp. podanie členom žalobcu, ktorý má za žalobcu na správnom súde konať v zmysle § 49 ods. 1 SSP. Podľa názoru žalobcu správny súd takto neprípustne extenzívnym výkladom interpretuje zákonné ustanovenie § 49 ods. 1 SSP, ktoré však ustanovuje, že povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na „spísanie“ žaloby členom alebo zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Ak by sa pripustil opak, a teda extenzívny výklad správneho súdu prezentovaný výzvami, znamenalo by to, že akýkoľvek žalobca, ktorý by bol zastúpený iba svojim členom alebo zamestnancom bez zaručeného elektronického podpisu alebo mandátneho certifikátu, by takúto žalobu nemohol ani podať elektronicky, ale bol by takto nútený podávať žalobu v listinnej podobe fyzicky podpísanú jeho členom alebo zamestnancom. To, že samotná žaloba bola podpísaná a podaná štatutárom žalobcu, neznamená, že nebola spísaná jej členom JUDr. L. A., ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo žalobca v konaní aj riadne preukázal predloženým dokladom o dosiahnutom vzdelaní (diplomom) ako aj poverením člena na spísanie žaloby jeho a zastupovanie. Žalobca navyše v bode 1. ods. 3 podanej žaloby riadne deklaroval, že člen žalobcu podanú žalobu spísal a je oprávnený tak na jej spísanie, ako aj na zastupovanie v konaní pred správnym súdom. Výklad ustanovenia § 49 ods. 1 SSP, ktorý prezentuje správny súd vo výzvach, by viedol k prílišnému formalizmu. Ak nie je žaloba spísaná advokátom, resp. žalobca nie je zastúpený advokátom alebo členom/zamestnancom s požadovaným vzdelaním v správnom súdnom konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné právne zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Pri odstraňovaní nedostatku tejto procesnej podmienky sa treba vyvarovať prílišnému formalizmu, aby žalobcovi nebol odňatý prístup k správnemu súdu. Prílišné formalistické odmietnutie žaloby len z týchto dôvodov by mohlo predstavovať denegatio iustitiae. Z ustanovenia § 57 ods. 1 SSP nevyplýva, že by medzi základné zákonné náležitosti správnej žaloby patril aj podpis člena alebo zamestnanca žalobcu s právnickým vzdelaním resp. jej podania týmto členom, ale zákon vyžaduje iba podpis samotnej žaloby (v tomto prípade jej štatutárom Marcelom Slávikom) a jej spísanie osobou s požadovaným vzdelaním
(v tomto prípade členom JUDr. L. A.). V opačnom prípade by zákonodarca už v ustanovení § 49 ods. 1 exaktne ustanovil, že povinnosť zastúpenia sa vzťahuje na spísanie aj podpísanie žaloby resp. podanie žaloby. Preukázanie splnenia tejto procesnej podmienky musí vyplývať už z podanej správnej žaloby a jej povinných príloh, čo v danom prípade bolo splnené. Skutočnosť, že žalobu spísal advokát alebo člen či zamestnanec s právnickým vzdelaním, má byť zrejmá už z jej samotného písomného vyhotovenia, pričom však samotná žaloba môže byť podpísaná aj žalobcom. Hoci samotná žaloba bola podpísaná a podaná štatutárom žalobcu (predsedom združenia Marcelom Slávikom), člen žalobcu JUDr. L. A. podpisom na tomto vyjadrení zároveň prehlasuje, že predmetnú žalobu spísal v súlade s § 49 ods. 1 SSP, čím je preukázané, že už v čase podania žaloby boli splnené obligatórne náležitosti správnej žaloby ako aj procesné podmienky konania.
7. Vzhľadom k tomu, že žalobca na výzvu súdu zo dňa 21.09.2020 nepredložil vyhotovenie správnej žaloby zo dňa 21.07.2020, ktoré by bolo podpísané JUDr. L. A., členom žalobcu, správny súd, v súlade s § 161 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 prvá veta Správneho súdneho poriadku, uznesením č. k. 30S/101/2020-53 zo dňa 15.10.2020 vyzval žalobcu, aby odstránil nedostatok procesnej podmienky konania, tým, že predloží správnu žalobu zo dňa 21.07.2020, podpísanú zamestnancom alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na správnom súde koná alebo ho zastupuje, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1 SSP. Žalobca bol poučený, že v prípade, ak uvedený nedostatok procesnej podmienky konania neodstráni, správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP uznesením žalobu odmietne. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2020.
8. Dňa 27.10.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.10.2020, ktoré je obsahovo totožné s vyjadrením žalobcu zo dňa 27.09.2020. Žalobu zo dňa 21.07.2020, podpísanú zamestnancom alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na správnom súde koná alebo ho zastupuje, v danom prípade JUDr. L. A., nepredložil.
9. Správny súd je toho názoru, že nepostupoval formalisticky, keď dospel k záveru, že existujú pochybnosti o osobe, ktorá spísala žalobu v kontexte splnenia zákonných požiadaviek vymedzených v ustanovení § 49 SSP a vyšší súdny úradník správne vyzval žalobcu na odstránenie nedostatku tejto procesnej podmienky, keďže jednoznačne ide o odstrániteľnú vadu.
10. Podpis je jednou z náležitostí podania, ktoré Správny súdny poriadok vyžaduje, aby boli v podaní uvedené (§ 57 ods. 1 písm. e) SSP). Podanie musí byť podpísané osobou, ktorá podanie urobila. Podpis podania slúži na overenie toho, že úkon skutočne robí osoba v podaní označená. Podpisom účastník konania potvrdzuje svoju vôľu vyjadrenú v podaní a prejavuje súhlas s obsahom podania. Všeobecne podpis na podaní ako písomnom procesnom úkone účastníka konania sleduje v podstate trojitú funkciu. Jednak funkciu označovaciu, t.j. označuje toho, kto podanie robí, jednak deklaračnú funkciu, t.j. potvrdzuje, že ten, kto príslušný procesný úkon urobil, toto podanie skutočne urobiť chcel a že ide o prejav jeho vlastnej vôle (nie nevyhnutne jeho vlastný prejav vôle), a napokon, dôkaznú funkciu, t.j. overuje totožnosť toho, kto podanie urobil. Pri podaniach v elektronickej podobe možno použiť buď elektronický podpis, zaručený elektronický podpis, elektronickú pečať alebo zaručenú elektronickú pečať (§ 5 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise účinného do 17. októbra 2016, teraz zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách), pričom pripojenie len zaručeného elektronického podpisu alebo zaručenej elektronickej pečate zaručuje autorizáciu takého podania (§ 23 ods. 1 zákona o e-Governmente). Zaručeným elektronickým podpisom sa pritom rozumie elektronický podpis, ktorý musí spĺňať podmienky elektronického podpisu podľa § 3 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise účinného do 17. októbra 2016, teraz zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách a zároveň je vyhotovený pomocou súkromného kľúča, ktorý je určený na vyhotovenie zaručeného elektronického podpisu (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 384 a 385 s.).
11. Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej (ktorým je žaloba) je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis - KEP (podľa úpravy do 17. októbra 2016 zaručený elektronický podpis) alebo kvalifikovaná
elektronická pečať. Pri posúdení (ne)splnenia zákonnej podmienky vyžadovanej v § 49 SSP správnym súdom - v prípade elektronickej podoby žaloby - je rozhodujúce, ktorej osobe patrí KEP použitý na autorizáciu podanej žaloby (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. októbra 2020, sp. zn. 1Obdo/22/2020).
12. K argumentácii žalobcu vo vyjadrení zo dňa 25.10.2020, že zákon ako náležitosť žaloby vyžaduje iba samotný podpis žaloby (v tomto prípade jej štatutárom Marcelom Slávikom) a nie jej podpis osobou s požadovaným vzdelaním (v tomto prípade členom JUDr. L. A.), ale iba spísanie žaloby touto osobou, správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/24/2019, 4Sžk/26/2019 zo dňa 04.11.2019. V označenom konaní kasačná sťažnosť podaná žalovaným orgánom verejnej správy nebola podpísaná povereným zamestnancom žalovaného s požadovaným právnickým vzdelaním, čo predstavuje nedostatok kasačnej sťažnosti. Nakoľko išlo o odstrániteľnú vadu konania, Najvyšší súd SR uvedeným rozhodnutím vyzval žalovaného na odstránenie tohto nedostatku, t.j. na predloženie kasačnej sťažnosti podpísanej daným zamestnancom ako aj na predloženie úradne overenej fotokópie dokladu preukazujúceho dosiahnutie vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa u zamestnanca žalovaného povereného jeho zastupovaním v konaní o kasačnej sťažnosti. Až po odstránení tejto vady podmienky konania meritórne prejednal kasačnú sťažnosť. Podľa názoru správneho súdu teda pokiaľ by aj došlo k spísaniu žaloby členom žalobcu s právnickým vzdelaním druhého stupňa, kumulatívne bolo potrebné túto skutočnosť preukázať aj jeho podpisom žaloby. Podpis žaloby potvrdzuje, že ten, kto príslušný procesný úkon urobil, toto podanie skutočne urobiť chcel a overuje totožnosť toho, kto podanie urobil. V danom prípade podpis žaloby nepotvrdzuje tú skutočnosť, že ju spísal člen žalobcu s právnickým vzdelaním druhého stupňa, lebo ju podpísala iná osoba, bez takého vzdelania.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca do spisu predložil fotokópiu diplomu, preukazujúceho dosiahnutie vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa u člena žalobcu JUDr. L. A., povereného na spísanie a podanie správnej žaloby a na zastupovanie žalobcu pred správnymi sudmi na základe Poverovacieho dekrétu na riadenie sekretariátu Združenia domových samospráv a na právne zastupovanie združenia zo dňa 14.11.2019, ktorého fotokópia bola rovnako predložená do spisu.
14. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola podpísaná štatutárom žalobcu - Marcelom Slávikom, a nie povereným členom s právnickým vzdelaním druhého stupňa - JUDr. L. A..
15. Vzhľadom k tomu, že súd vyzval žalobcu na odstránenie prekážky postupu súdu v danom konaní, t.j. na predloženie správnej žaloby zo dňa 21.07.2020, podpísanej zamestnancom alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na správnom súde koná alebo ho zastupuje - JUDr. L. A., avšak žalobca od doručenia výzvy súdu do vydania tohto uznesenia takto podpísanú žalobu zo dňa 21.07.2020 nepredložil, uvedený (odstrániteľný) nedostatok procesnej podmienky konania podľa § 49 ods. 1 SSP sa stal neodstrániteľným, čo spôsobuje, že správny súd nemôže ďalej konať a musí konanie ukončiť bez toho, aby sa zaoberal nárokom žalobcu vo veci samej. Preto správny súd v súlade s ust. § 98 ods. 1 písm. f) SSP žalobu odmietol.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.