Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/158/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného D.Á. Q., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , na hlavnom pojednávaní dňa 16. 12. 2020 vo Zvolene, takto

rozhodol:

Podľa súd obžalovaného D. Q., nar. XX. XX. XXXX v P., trvale bytom U. T. XX, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. zo dňa 12. 12. 2019, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na , na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby roku 2002 do 27. 01. 2019, v spoločnej domácnosti na adrese U. T. XX, okres P., opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke D. Q., nar. XX. XX. XXXX, najmä tým, že pod vplyvom alkoholu jej nadával, že je piča, sviňa, fyzicky na ňu útočil a to udieraním a bitím päsťami do tváre, hlavy, fackovaním, podozrieval ju z nevery, pričom takto konal aj:

- v roku 2002, keď mala psychické problémy po pôrode dcérky E., jej dával facky, päsťovky, aby sa konečne spamätala, čo stále spí, čo už voľačo nerobí, že deti neučí, aby si riadili, aby sa umývali, aby sa obliekali, že ich oblieka sama,

- dňa 01. 01. 2019 v čase o 05.00 hod. zobudil ju, keď spala v posteli, bol zúrivý, že nie je doma ich dcéra P. a začal poškodenú fyzicky napádať tak, že ju udrel päsťou do pleca, aby rýchlo volala dcére, ako je to možné, že dcéra nie je doma, kričal na ňu, že je piča a že s ním nebude takto vyjebávať, a keď poškodenú udieral, ona ho od seba odhodila tak, že spadol z posteli na zem a rozbil váhu,

- dňa 27. 01. 2019 počas jazdy motorovým vozidlom, ktoré viedla ako šofér poškodená, z T. T. do miesta ich bydliska, a obvinený sedel na mieste spolujazdca, ju udrel rukou do oblasti pravej časti hlavy v oblasti spánku, následkom čoho sa poškodenej posunula sánka - protéza, čo poškodenej spôsobilo bolesť, pričom obvinený ju udrel z toho dôvodu, že nezastavila autom, keď ju o to žiadal, pričom jej aj nadával, že je jebnutá piča, čím týmto svojím konaním spôsoboval manželke - poškodenej D. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. T. XX, osobné príkorie, opakované obavy o jej zdravie, fyzicky jej ubližoval tak, že ju udieral po hlave a spôsobil jej aj modriny, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 13. 12. 2019 na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/59/19/6611 obžalobu na D. Q. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na .

Obžalovaný D. Q. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení vypovedal, že po každom pôrode sa

na jeho manželke - poškodenej ukazovala choroba. Po treťom pôrode ju už veľmi bolievala hlava, bola vystresovaná, tak šla k psychológovi, neurológovi, psychiatrovi, tí jej diagnostikovali schizofréniu. Psychiater jej dal lieky, ale bolo to s nimi zle, bola aj v nemocnici, a potom doma, väčšinou ležala a on sa sám staral o tri deti. On ju budil, aby stále nespala, aj doktor mu vravel, že nemôže stále len ležať, že ju musí budiť. Sestra bývala neďaleko, tak aj tá mu pomáhala. Poškodená bola zničená z liekov. Potom zmenili psychiatra, skúsili to bez liekov, a našťastie sa to upravilo, potom si spravila aj vodičák. S psychiatrom jej vybavili aj invalidný dôchodok. Ona nevedela, čo sa v tom období dialo, on jej neubližoval, ona si ani všetko nepamätala, on sa staral o tri deti. To, že jej mal ubližovať od roku 2002, nie je pravda. Nezhody medzi nimi sú len asi posledných 5 rokov, obaja sú svojské povahy. On, keď mal vypité, tak sa hádali, hádky boli jeden až dvakrát do týždňa. Vzájomne si nadávali, on jej nadával aj tak, ako je uvedené v obžalobe, ale ona mu hádky opätovala. Dôvody na hádky boli rôzne, on veľa krát radšej odišiel, pretože sa nechcel hádať. On si vypil dva až štyrikrát do týždňa, ale nie tak, že bol opitý, vypil asi dve až štyri pivá cez deň, pálenku pil málokedy. Stalo sa, že došlo aj k fyzickému kontaktu, ale bolo to obojstranné, vzájomne sa pomykali, ale udrieť ju neudrel. On ju pomykal za plece, povedal jej „už dosť“, aby už prestala s hádaním. Keď mal vypité, tak tiež nechcel ustúpiť. Facku jej pri hádkach nikdy nedal, nikdy ju ani neudrel päsťou. Mal ju rád, porodila mu tri krásne deti. On sa jej aj ospravedlňoval za hádky, ale tie boli obojstranné, ona musela mať vždy pravdu, on radšej odišiel von fajčiť. Svadbu mali v roku 1996, syn sa narodil v roku 1997, staršia dcéra 1999, a mladšia v roku 2000. Do narodenia detí bolo ich spolužitie dobré. Určite ju neudrel, aby vstala z postele, keď brala tie lieky, normálne ju budil, stále spala, brala silné lieky, ale neubližoval jej. Potom teda zmenili doktora, čo bolo asi aj rok. Nekričal na ňu, normálne ju budil. O deti sa vtedy staral on, pomáhala mu aj mama, ktorá s nimi bývala, on mal v tom období živnosť a pomáhala mu aj sestra. Nepamätal si, či v tom období manželka varila, on mal vtedy ešte mamu a varila ona. Čo sa týka tej nevery, chodili spolu k liečiteľovi na Litavu, nevedel, čo sa tam dialo, on sa jej raz slušne spýtal, že čo sa tam stalo, pretože ten liečiteľ ich oboch masíroval a jeho potom poslal von, on ju vedel zmanipulovať, tak preto sa jej len pýtal, že či niečo bolo, ale nevykrikoval jej to ako neveru. Ona povedala, že nevedela, čo sa stalo. Sama potom povedala, že tam už nechce chodiť. Iné razy ju z nevery neupodozrieval. Čo sa týka toho dňa 01. 01. 2019, tak dcéra mala byť ráno doma, on manželku budil, pričom vtedy spali len 2 až 3 hodiny, keďže bolo po Silvestri, mykal ju, aby vstala, a v tom šoku, asi že ju budil, ho odstrčila a rozbil pri tom váhu. Nepamätal si, že by jej vtedy nadával. On vtedy zletel na zem ku posteli, kde bola tá váha. Dňa 27. 01. 2019 boli na nákupoch, manželka šoférovala, a jemu bolo treba strašne na WC. Šli popri pumpe, prosil ju, aby mu zastala, ona naopak, ešte pridala, tak vtedy akurát na ňu kričal, aby zastala. Nepamätal si už, či jej vtedy nadával, možno mal vtedy jedno pivo vypité, neudrel ju. Alkohol takto popíjal asi od roku 2016, boli nezhody v rodine, aj intímny život začal upadať. Keď si vypil, tak mal vždy lepšiu náladu, rád sa zabával. Bez príčiny neublížil ani muche. Ona ho zvykla vyprovokovať, keď napr. prišla do garáže, on niečo robil, zapálil si cigaretu a otvoril pivo, ona mu povedala, že zase nič nerobí, potom niekedy aj on vybuchol. Čo sa týka alkoholu, párkrát si už povedal „dosť“, aj deti mu povedali, že sa zaňho hanbili, keď mal vypité. On sa potom pred nimi hanbil a nepil. On už aj manželke povedal, že s tým potrebuje pomôcť, že vie, že s tým alkoholom to nie je dobre. Nevidel na nej, že by týmto jeho správaním trpela, ona skôr víťazila, bola spokojná, keď mala pravdu. Ona má aj dosť zákernú povahu, vždy musí vyhrať a on radšej ustúpi. Jemu na nej vadilo napr. keď o polnoci pustila pračku, ona robievala na tri zmeny, keď prišla domov zo zmeny, tak o polnoci pustila pračku, vedľa mala izbu mama, ktorá už mala zdravotné problémy, pričom mohla prať aj cez deň. Keď si niečo vzala do hlavy, tak to tak muselo byť, musel ustúpiť on. Keď mal vypité, nechcel ani on ustúpiť, a boli hádky.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že svoju manželku má rád. Alkohol nepije už rok, lieči sa u MUDr. Gašparovej. V súčasnosti je zamestnaný, a je rád, že s tým alkoholom skončil.

Poškodená D. Q., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že využíva svoje právo a odmietla vypovedať.

Podľa bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi poškodenej z prípravného konania, pričom bol prečítaný prepis jej výpovede zo dňa 02. 02. 2019 na 38 stranách (č. l. 53 - 71), kde sa podrobne vyjadrovala ku svojmu spolužitiu s obžalovaným. V rámci výsluchu zo dňa 13. 06. 2019 poškodená už využila svoje právo a odmietla vypovedať

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že nechápal, čo všetko tam hovorila, ona niekedy nevedela, čo robí, to by aj knižku mohla napísať, dnes to počul prvýkrát a nechápal, čo všetko tam porozprávala.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa P. Q. E.., dcéra obžalovaného, ktorá po zákonnom poučení vypovedala, že s rodičmi žila 20 rokov, od januára už s nimi nežije. Stále sa navzájom hádajú, nikdy ale nebola svedkom žiadnej bitky, ani fyzického konfliktu. Oni nevedia nájsť spoločnú reč, chvíľu sa normálne rozprávajú a potom sa strhne hádka. Oni už ani nepotrebujú dôvod, nevedia sa normálne rozprávať. Raz začne hádku jeden, potom zase druhý. Mama dosť kľukato rozpráva, otca napr. rozčuľuje, že neodpovedá priamo, ako si to on predstavuje. Používajú aj vulgarizmy navzájom, podľa nej by bolo lepšie, keby boli na čas od seba. Otec už rok nepije, oni to ale majú v povahe. Ako deti mali dobré detstvo, jej to príde tak, že čím sú dlhšie spolu, tým sa viac hádajú. Nemohla rozprávať o nejakých veľkých hádkach, ale oni sa stále tak rozprávajú v hádkach. Keď otec pil, tak hádky neboli iné, vtedy menej robil, ale tie hádky boli rovnaké. Mame aj povie, že je piča, oni to už ani nevnímajú, je to medzi nimi bežné. Nepamätala si, že by bola svedkom nejakého fyzického konfliktu. Čo sa týka dňa 01. 01. 2019, počula od rodičov, že ju v noci hľadali. Mama jej povedala, že ju v noci otec zobudil, že kde bola. Dňa 27. 01. 2019 podľa nej s nimi na nákupoch nebola. S mamou majú blízky vzťah, rozprávajú sa spolu, mama si občas poplače, keď má slabšiu chvíľu, to možno tak jeden krát do roka. Nikdy sa jej ale nejako nesťažovala. O ich problémoch vie, takže jej o nich ani nemusia rodičia hovoriť. Rozprávala sa o tom aj s otcom, aj jemu je to ľúto, obom je to ľúto, ale nevedia sa zniesť. Obaja by sa mali zmeniť, myslí si, že by mali byť od seba. Oni majú také povahy, takže vplyvom alkoholu neboli tie konflikty horšie. Ona im stále hovorí, aby sa rozišli, oni sú už zvyknutí tak žiť. Čo sa týka modrín, mama mala bežné modriny, stačí, keď sa silnejšie chytí, a hneď má modrinu, ale nikdy ich nemala z toho, že by ju niekto udrel. O deti bolo vždy dobre postarané, iba z počutia vedela, že mama bola na psychiatrii, čo si ona ale nepamätala, ale obaja sa o nich starali, mali pekné detstvo. Otec chce, aby bolo podľa neho, mama spraví všetko, ale možno inokedy, ako si to on prestavuje, ale majú všetko.

Na doplňujúcu otázku svedkyňa uviedla, že podľa nej boli jej rodičia pri hádkach rovnocenní, aj keď každý iným spôsobom.

Svedok D. Q. E.., syn obžalovaného, H. E., otec poškodenej, I. E., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využili svoje právo v zmysle a odmietli vypovedať. Vzhľadom na uvedené boli v zmysle na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o ich výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorých však tiež využili svoje právo, a odmietli vypovedať.

Svedkyňa E. U. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že je starostkou obce, v poslednom čase skoro vôbec s obžalovaným neprichádza do styku, nakoľko je zamestnaný. Sú maličká obec, v minulosti pracoval ako aktivačný pracovník. Ona sa s ním stretávala len na akciách, kde každý pil, nejaké jeho nadmerné požívanie alkoholu nevedela posúdiť. Taktiež nevedela posúdiť jeho správanie pod vplyvom alkoholu, bolo to strašne dávno. Pokiaľ si spomenula, pod vplyvom alkoholu býval priateľskej povahy. Nepamätala si žiadny konflikt pod vplyvom alkoholu, žiadne sťažnosti na obžalovaného od občanov neboli. Jeho manželka tiež pracovala ako aktivačný pracovník, bola veľmi zodpovedná, ale bližší vzťah s ňou svedkyňa nemala. Nespomenula si, že by sa jej niekedy na niečo sťažovala, bolo to už pred 6 rokmi. Nevidela na poškodenej žiadne zranenia.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkyne bola na hlavnom pojednávaní podľa , prečítaná časť zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého uviedla, že sa jej poškodená sťažovala v takom zmysle, že ju nerešpektuje, že neuznáva jej prácu v domácnosti a vždy si on presadí svoje, na čo svedkyňa uviedla, že to ale nie je týranie, keď to tak povedala, tak to bola pravda, a ešte k tomu dodala, že keď sa ženy spolu rozprávajú, tak sa posťažujú na svojich chlapov, ona jej na to povedala, že má doma to isté.

V prípravnom konaní tiež vypovedala, že ona s obžalovaným konflikt nemala, vedela, že je výbušnejšej povahy, človek musí vedieť, ako s ním má jednať, na čo svedkyňa uviedla, že sa poznajú, že je výbušnejšej povahy, ale nie vždy to vedie ku niečomu zlému.

Napokon v prípravnom konaní vypovedala, že nevedela, ako často obžalovaný požíval alkohol, ale keď sa s ním stretla a bol pod vplyvom, bola s ním ťažšia komunikácia, ale keď bol triezvy, tak bolo všetko v pohode, na čo svedkyňa uviedla, trvá na tej výpovedi. Rečami sa hocičo povie, zakrýva tým svoju citlivosť.

Svedkyne I. T., švagriná obžalovaného, a I. Z., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využili svoje právo v zmysle a odmietli vypovedať. Vzhľadom na uvedené boli v zmysle na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o ich výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorých však tiež využili svoje právo, a odmietli vypovedať.

Svedkyňa E. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že obžalovaného pozná celý život, sú susedia. Pozná aj jeho manželku, vzťahy medzi nimi sú veľmi dobré. On jej vedel kedykoľvek pomôcť s rôznymi mužskými prácami, keďže ona je rozvedená, on je veľmi dobrý človek. Poškodená je tiež veľmi dobrá žena, vychádzajú všetci veľmi dobre. Nikdy nebola svedkom urážok, nejakého ublíženia, ani jej poškodená nevravela, že by jej obžalovaný ubližoval, alebo nadával. Spomínala len, že sa občas pohádali, ako manželská hádka, ale nie, že by jej nadával. Medzi nimi je ešte jeden dom, ale počula by prípadný krik. Poškodená jej nič konkrétne nespomínala, teda že by jej nadával, alebo ubližoval. Chcela, aby si obžalovaný našiel robotu, teraz už je spokojná, on robí a prestal piť. Jej sa poškodená nesťažovala často, možno tak jedenkrát za pol roka, ale nikdy jej nespomínala, že by jej nadával, ani že by ju fyzicky napadol. Nevidela na nej žiadnu modrinu.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkyne bola na hlavnom pojednávaní podľa , prečítaná časť zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého uviedla, že videla raz na ruke poškodenej modrinu, ale ona jej nepovedala, že je to od manžela, a naozaj nevedela, či to bolo udreté, alebo čo to bolo, ako sa jej to stalo, na čo svedkyňa uviedla, že spolu robili na obci, mohla sa kdekoľvek udrieť, nepamätala si už, na ktorej časti ruky bola tá modrina.

Ďalej uviedla, že poškodená sa skôr trápila za deti, kvôli škole, ale nie kvôli manželovi. Boli chvíle, keď bola šťastná, spomínala, že boli na nejakom výlete, že išli na nákupy, že niečo pekné zažili, ale nikdy nespomínala, že by chcela od obžalovaného odísť. Ak si aj obžalovaný vypil, tak s ním bola sranda, zábava, nikomu neubližoval. Pil pri obecných akciách, alebo rodinných príležitostiach. Podľa nej nadmerne nepožíval alkohol, ak, tak pil pri akciách, bola pri tom aj jeho manželka, smiali sa, tancovali. Stretávali sa prakticky denne. Keď ona bola u nich na návšteve, nikdy nezažila, že by sa hádali, alebo si nadávali.

Svedkyňa E. Q., dcéra obžalovaného, a svedok E. E., brat poškodenej, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využili svoje právo v zmysle a odmietli vypovedať. Vzhľadom na uvedené boli v zmysle na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o ich výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorých však tiež využili svoje právo, a odmietli vypovedať.

Znalkyňa MUDr. Beáta Gašparová na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že u poškodenej nezistila žiadne známky týranej osoby, poškodená trpí zmiešanou poruchou osobnosti, čo určitým spôsobom prispieva ku konfliktom medzi ňou a obžalovaným. Abúzus alkoholu, ktorým obžalovaný trpí, a v minulosti trpel v zhoršenej miere, zhoršoval jeho správanie a zvyšovalo jeho agresivitu. Od vtedy sa podrobuje pravidelne liečbe, jediné zlyhanie bolo len nedávno, kvôli prebiehajúcemu pojednávaniu, bolo to v októbri 2020, kedy sa ale hneď ozval, súrne hneď prišiel osobne na kontrolu, priznal sa, že si vypil, ale nebolo to pokračovanie v abúze alkoholu, ale bolo to jednorazové. Hneď žiadal lieky a riešili aj jeho úzkosť z pojednávaní, taktiež liekmi, riešili to aj cez jeho obvodného lekára, ale toto nemalo žiadny vplyv vo vzťahu ku poškodenej. Syndróm týranej osoby nie je diagnosticky daný, teda ho nie je možné zaradiť pod nejakú diagnózu, ale u poškodenej nezistila ani znaky, ktoré sa podpisujú pod známky týranej osoby a prejavujú sa psychologicky. Poškodená sa vie brániť, vie aktívne vystupovať v konfliktoch. Pamätala si, že v roku 2003 bola u nich hospitalizovaná, kde jej stavy boli až v rovine psychózy. V minulosti obžalovaný reagoval na podnety z vonku, najčastejšie od poškodenej, ako sám priznal, občas ju udrel do pleca, bola tam aj nejaká facka, ale vždy to bola reakcia na podnet, teda nekonal tak sám od seba, a boli tam aj slovné nadávky. Ťažko sa jej bolo vyjadriť ku záverom znalkyne PhDr. Halašovej, pretože psychológovia tieto veci hodnotia úplne inak. Ona sa vie vyjadriť len k tomu, že poškodená trpí zmiešanou poruchou osobnosti, pričom existujú dve roviny. Jedna, keď si to daná osoba uvedomuje, nevie sa s tým zmieriť, a vyhľadá pomoc, a druhá, keď si to nevie uvedomiť, ale cíti nejaký diskomfort, ale nerieši to. Čiže znalkyňa to vie zistiť len vtedy, keby poruchy boli vo forme psychiatrickej, pričom má v liečbe ženy, ktoré boli skutočne týrané, a tam to vyzerá úplne inak. Poškodená bola liečená

už v minulosti, ale vtedy tie známky boli z iných faktorov, skôr z detstva, ale nevyplývali zo spolužitia s obžalovaným. To, čo sa dialo medzi nimi, tak na tom mali rovnaký podiel. Pokiaľ nie je stanovená psychiatrická diagnóza, tak sa prejavujú iné známky, skôr v podobe napr. neurózy, čiže aj v takomto prípade vie tie známky zistiť, ktoré sú potom evidentné, napr. už len keď o tom daná osoba vypovedá, tak sa trasie, nechce o tom hovoriť, ale v tomto prípade nič také nebolo.

Znalkyňa PhDr. Marta Halašová na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že na všetko odpovedala v znaleckom posudku, pri vyšetrení zistila, že stav poškodenej je destabilizovaný, preto navrhla jej psychiatrickú liečbu, zistila u nej poruchy myslenia, zabiehanie, hovornosť, narušený kontakt s realitou, taktiež adaptačné ťažkosti, nesamostatnosť, nerozhodnosť, nebola pripravená riešiť úlohy, ktoré pred ňou stáli, dokonca z jej strany hrozila aj impulzívna reakcia. Priamo nezistila u poškodenej známky fyzického a psychického utrpenia, ktoré by jednoznačne vyplynuli z konania obžalovaného, ale zistila také, ktoré boli výsledkom série rôznych traumatizujúcich zážitkov od detstva, ale neskôr aj vrátane konania obžalovaného. Keď ju vyšetrovala, tak popredie jej trápenia už nebolo správanie obžalovaného, ale trauma z vyšetrovania a túžba, aby sa vrátil domov, aj za cenu, že jeho správanie bude pokračovať.

Podľa bola vzhľadom na úmrtie svedkyne P.F. Q. J.. prečítaná zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedla, že využíva svoje právo a odmietla vypovedať, pretože obžalovaný je jej syn.

Podľa bol na hlavnom pojednávaní prečítaný aj znalecký posudok č. 9/2019 (č. l. 115 - 131), znalecký posudok č. 17/2019 (č. l. 139 - 158), znalecký posudok č. 18/2019 (č. l. 163 - 171), znalecký posudok č. 2/2019 (č. l. 172 - 200), ako aj predbežné odborné vyjadrenie 5/2019 (č. l. 134).

Zo záverov znaleckého posudku č. 9/2019 PhDr. Marty Halašovej, PhD., v podstate vyplýva, že zdravotný stav poškodenej z psychologického hľadiska možno označiť za destabilizovaný, vyžadujúci psychiatrické vyšetrenie a liečbu. Schopnosť poškodenej správne a úplne vnímať prežívané skutočnosti, zapamätať si a reprodukovať ich bez skreslenia je hlboko podpriemerná. U poškodenej sa jedná o poruchu myslenia, a bolo zistené, že jej kontakt s realitou je vážne narušený, možno konštatovať sklon k skresľovaniu výpovedí a sklon ku konfabulácii. Poškodená javí isté známky psychického a fyzického utrpenia, ktoré sú pravdepodobne výsledkom série rôznych traumatizujúcich zážitkov od jej detstva do súčasnosti, vrátane neprimeraného, agresívneho správania sa jej manžela voči nej. Nemožno však presnejšie určiť podiel hereditárnych, vrodených, sociálnych a iných faktorov, ktoré sa podieľali na aktuálnom psychickom stave poškodenej.

Zo záverov znaleckého posudku č. 17/2019 MUDr. Beáty Gašparovej v podstate vyplýva, že poškodená v minulosti trpela nediferencovanou schizofréniou, v čase skutku a v súčasnosti trpí zmiešanou poruchou osobnosti s črtami emočne nestabilnými, impulzívnymi, úzkostnými, nezrelými, paranoidnými, ktorá nie je duševnou chorobou alebo poruchou v pravom zmysle slova. Znalkyňa u poškodenej nezistila definovanú a klasifikovanú duševnú poruchu, ktorá by vznikla v súvislosti s násilím manžela voči nej. Konflikty, ku ktorým medzi nimi dochádza, vznikajú pravdepodobne na podklade správania obidvoch, ich vzťah je dlhodobo narušený viacerými faktormi. V psychiatrickej terminológii neexistuje pojem, ani diagnostická kategória „syndróm týranej osoby“, nemožno ho teda diagnostikovať. U poškodenej nie sú prítomné príznaky, ktoré by svedčili pre naučenú bezmocnosť, ani prejavy úzkosti, nevyskytujú sa u nej ani flashbacky. U poškodenej bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, ktorá tiež nemalou mierou prispieva ku konfliktom medzi ňou a manželom, navyše je aktuálne hranične psychoticky dekompenzovaná v zmysle formálnych (takmer nesúvislé, zabiehavé, menej výpravné myslenie) a sčasti obsahových porúch myslenia, poruchy afektivity, aktivity, a nakoniec môže viesť aj k skreslenému vnímaniu zažitých situácií a ich nesprávnemu vyhodnoteniu a tým zvyšovaniu napätia medzi nimi. Vzhľadom na uvedené navrhla nariadiť poškodenej ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou s cieľom zníženia napätia a stabilizácie stavu.

Zo záverov znaleckého posudku č. 18/2019 MUDr. Beáty Gašparovej v podstate vyplýva, že obžalovaný trpel v čase spáchania trestného činu a aj v súčasnosti trpí akcentovanou osobnosťou s črtami emočnej nestability, impulzivity a abúzom alkoholu. Obžalovaný v čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť, ovládaciu schopnosť mal však parciálne, forenzne

nevýznamne zníženú požitím alkoholu. Obžalovaný je plne schopný chápať zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, avšak ak by pokračoval v abúze alkoholu, môže jeho vplyvom dochádzať k degradácii osobnosti, navyše pod vplyvom alkoholu je obžalovaný impulzívnejší a predsa len nedostatočne racionálne svoje správanie reguluje. Preto navrhla uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2019 PhDr. Martiny Nárožnej Kocúrovej v podstate vyplýva, že u obžalovaného ide o osobnosť menej mentálne aj emočne diferencovanú, s abnormnou štruktúrou osobnosti, v zmysle zvýšenej impulzivity, pohotovosti k agresívnym reakciám, pravdepodobný je aj abúzus alkoholu. U obžalovaného je nedostatočná racionálna kontrola správania, ktorá je u neho manifestná najmä pod vplyvom alkoholu. Psychologickým vyšetrením boli u obžalovaného zistené násilné a agresívne sklony, ktoré sa zvýrazňujú pod vplyvom alkoholu.

V súlade s a súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: lekárska správa (č. l. 201), trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. (č. l. 205 - 206), správa obce Horný Badín (č. l. 223), evidencia priestupkov (č. l. 224), odpis registra trestov obžalovaného (č. l. 281 - 282).

Po vykonanom a zhodnotenom vyššie uvedenom dokazovaní súd potom dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate to, že v období od roku 2002 do 27. 01. 2019 sa voči svojej manželke, poškodenej D. Q., správal spôsobom popísaným v skutkovej vete podanej obžaloby, čím jej spôsoboval osobné príkorie, opakované obavy o jej zdravie, fyzicky jej ubližoval tak, že ju udieral po hlave a spôsobil jej aj modriny. Súd pri svojom rozhodovaní mohol prihliadať na výpovede obžalovaného, poškodenej, svedkov P. Q. ml., E. U. a E. R., pretože ostatní svedkovia na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a odmietli vypovedať z dôvodu príbuzenského pomeru k obžalovanému, pričom toto právo využili aj v rámci prípravného konania. Ďalej súd pri svojom rozhodnutí mohol vychádzať zo znaleckých posudkov, výpovedí znalkýň na hlavnom pojednávaní a listinných dôkazov. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní opísal svoje spolužitie s poškodenou, poukázal na jej psychické problémy, ktoré sa u nej prejavili po pôrode, aj ako sa poškodená správala, a taktiež popísal svoje správanie pod vplyvom alkoholu a konflikty so svojou manželkou. Poškodená taktiež popísala, ako zo svojho uhla pohľadu vnímala spolužitie a konfliktné situácie s obžalovaným. Svedkyňa P. Q. ml. dcéra obžalovaného, uviedla, že hádky majú jej rodičia už v povahe, aj si nadávajú, čo už deti ani nevnímajú, pričom svedkom fyzického konfliktu medzi rodičmi nikdy nebola, a pri hádkach sú si v podstate rodičia rovnocenní, pričom mama sa jej nikdy nejako nesťažovala. Svedkyňa E. U. uviedla, že si nepamätala na žiadny konflikt obžalovaného pod vplyvom alkoholu, žiadne sťažnosti na neho od občanov neboli. Poškodená sa jej síce sťažovala v takom zmysle, že ju obžalovaný nerešpektuje, že neuznáva jej prácu v domácnosti a vždy si on presadí svoje, čo ale nie je podľa svedkyne týranie, pričom keď sa ženy spolu rozprávajú, tak sa posťažujú na svojich chlapov, a poškodenej uviedla, že má doma to isté. Svedkyňa E. R. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že nikdy nebola svedkom urážok, nejakého ublíženia, ani jej poškodená nevravela, že by jej obžalovaný ubližoval, alebo nadával. Spomínala len, že sa občas pohádali, ako manželská hádka, ale nie, že by jej nadával, pričom by počula prípadný krik z ich domu. Ku modrine, ktorú videla raz na ruke poškodenej, tak k tej jej poškodená nepovedala, že to mala od obžalovaného, pričom sa mohla udrieť hocikde. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že u poškodenej sa jedná o poruchu myslenia, a bolo zistené, že jej kontakt s realitou je vážne narušený, možno konštatovať sklon k skresľovaniu výpovedí a sklon ku konfabulácii. Poškodená javí isté známky psychického a fyzického utrpenia, ktoré sú pravdepodobne výsledkom série rôznych traumatizujúcich zážitkov od jej detstva do súčasnosti, pričom nebolo možné určiť podiel jednotlivých faktorov, ktoré sa podieľali na aktuálnom psychickom stave poškodenej. Znalkyňa u poškodenej nezistila definovanú a klasifikovanú duševnú poruchu, ktorá by vznikla v súvislosti s násilím obžalovaného voči nej. Konflikty, ku ktorým medzi nimi dochádza, vznikajú pravdepodobne na podklade správania obidvoch, ich vzťah je dlhodobo narušený viacerými faktormi. To, čo sa dialo medzi nimi, tak na tom mali rovnaký podiel. Zistená porucha osobnosti u poškodenej môže viesť aj k skreslenému vnímaniu zažitých situácií a ich nesprávnemu vyhodnoteniu a tým zvyšovaniu napätia medzi nimi. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní tiež uviedla, že v prípade týranej osoby vie zistiť známky, ktoré sú následkom týrania, napr. už len keď o tom daná osoba vypovedá, tak sa trasie, nechce o tom hovoriť, ale v tomto prípade nič také nebolo. Znalkyňa má v liečbe ženy, ktoré boli skutočne týrané, a tam to vyzerá úplne inak.

Z takto zhrnutých záverov, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, potom súd dospel k záveru, že jediným dôkazom, ktorý ho mal usvedčovať zo spáchania žalovaného trestného činu, bola výpoveď poškodenej. Poškodená v rámci svojho prvého výsluchu opísala spolužitie s obžalovaným, aj to, ako vnímala jednotlivé čiastkové skutky uvedené v obžalobe, pričom v ďalšom už využila svoje právo a odmietla vypovedať. Zo znaleckého dokazovania však vyplynulo, že jej kontakt s realitou je vážne narušený, možno konštatovať sklon k skresľovaniu výpovedí a sklon ku konfabulácii, pričom u nej nebola zistená duševná porucha, ktorá by vznikla v súvislosti s násilím obžalovaného voči nej. Aj dcéra obžalovaného sa vyjadrila, že hádky medzi jej rodičmi sú v podstate na dennom poriadku, inak spolu nevedia komunikovať, pričom obžalovaný už viac ako rok abstinuje (okrem jedného prípadu, ktorý popísala znalkyňa v rámci jej výsluchu na hlavnom pojednávaní). Podľa názoru súdu potom nebolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný vo vzťahu ku poškodenej konal takým spôsobom, ako je to popísané v skutkovej vete podanej obžaloby.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú potom podľa názoru súdu tak závažné dôvodné pochybnosti, ktoré nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného, práve naopak, súd po takto vykonanom dokazovaní nemal inú možnosť, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to z dôvodu podľa , pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Aj vzhľadom na výpoveď dcéry obžalovaného a susedy obžalovaného sa súd nezaoberal prípadným možným posúdením niektorého konania obžalovaného ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože podľa týchto výpovedí spôsob komunikácie a spolužitia obžalovaného a poškodenej je už dlhodobo rovnaký, a svedkyňa E. R.Á. popísala ich prípadné konflikty ako bežné manželské hádky.

Záverom súd už len poznamenáva, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Súd v tomto prípade na základe vykonaného dokazovania nemal inú možnosť, ako za dôsledného rešpektovania zásady in dubio pro reo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.