Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-59-2020.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/59/2020
Uznesenie
Okresný súd Čadca o návrhu navrhovateľky Š. E., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Č., Y. L.. XXX, právne zast. Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s., IČO: 47 246 863, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 ČADCA, proti žalovanému 1) PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, 2) Milan Delinčák - Bukov veľkoobchod ovocie zelenina, Horelica 108, 022 01 ČADCA, IČO: 10 842 098, o zdržanie sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy, v štádiu konania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný v rade 1) j e p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200057137 zo dňa 10.5.2013 uzavretej medzi navrhovateľkou a žalovaným v rade 1).
II. Žalovaný v rade 2) je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200057137 zo dňa 10.5.2013 uzavretej medzi navrhovateľkou a žalovaným v rade 1).
III. Navrhovateľka má nárok voči žalovanému v rade 1) na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Voči žalovanému v rade 2) navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Súd poučuje žalovaného v rade 1) o možnosti podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej z titulu nároku na plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200057137 zo dňa 10.5.2013. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu (návrh doručený súdu 30.11.2020 o 07:27 hod.) žiadala, aby súd uložil žalovanému 1) zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200057137 zo dňa 10.05.2013 uzavretej medzi navrhovateľom a žalovaným v 1. rade. Žalovanému v rade 2. navrhla súdom uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200057137 zo dňa 10.05.2013 uzavretej medzi navrhovateľom a žalovaným v 1. rade. Ďalej sa domáhala nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rade 1), vo vzťahu k žalovanému v rade 2) trovy nežiadala priznať. Súčasne právny zástupca vymedzil vo vzťahu k súdu poučovaciu povinnosť pre žalovaného v rade 1 a 2 tak, že súd poučuje žalovaných 1/ a 2/, že môžu podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu, alebo o náhradu škody alebo inej ujmy, spôsobenej nariadením neodkladného opatrenia.
2. Na odvodnenie dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka uviedla, že so žalovaným 1/ uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8200057137 na sumu 780,- €. So žalovaným 1/ musela uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené žalovaným 1/ na príslušnom formulári a túto dohodu som nemohla odmietnuť. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. V danom prípade poukázala aj na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113,179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje žalovanému 1/ ako dodávateľovi siahnuť na jej majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v môj neprospech, pričom ona je povinná sa takémuto konaniu žalovaného 1/ podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného 1/ a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ doručil jej zamestnávateľovi - žalovanému 2/ žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej zmluvy o úvere, pričom žalovaný 2/ ako jej zamestnávateľ musí predmetnú dohodu akceptovať a zrážky z jej mzdy vykonávať. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný 1/ dosiahne aj uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy umožňuje žalovanému 1/ sa domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím jej hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Príjem z pracovného pomeru je totiž základným prostriedkom pre uspokojovanie základných potrieb zamestnanca. Ona však nemá žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy, aby tento proces zastavila, okrem bezprostredného zásahu zo strany súdu formou neodkladného opatrenia. Týmto procesom jej vznikne priamo majetková ujma t.j. jej príjem bude každý mesiac krátený o majetkovú hodnotu zrážok zo mzdy, pričom žalovaný nemá na toto plnenie nárok, nakoľko úverová zmluva, ktorú predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovať je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Bezprostredne hroziaca ujma jej taktiež vzniká tým, že predmetné zrážky sa vykonávajú na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka neplatné. Ukončiť zrážky zo mzdy bez súhlasu žalovaného 1/ nemôže ani jej zamestnávateľ - žalovaný 2/, a to ani vtedy, ak má vedomosť, že sa vykonávajú na základe plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. V danom prípade je predpoklad, že vydaním neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov v zmysle § 336 ods. 1 druhá veta v spojení s § 337 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ si u jej zamestnávateľa
- žalovaného 2/ uplatnil právo na zrážky zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú je potrebné posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku , navrhol vydať neodkladné opatrenie. V rámci výzvy súdu upresnil právny zástupca navrhovateľky označenie žalovaného v rade 2) z dôvodu nesúladu tvrdení a listinných dôkazov, čím súd považoval vadu za odstránenú.
3. V podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila Dohodu o zrážkach zo mzdy(iných príjmov) dlžníka č. 8200057137 uzatvorenú 10.5.2013, list adresovaný žalovaným v rade 1) V. F. - A. M.K. Y. D., mzdová učtáreň zo dňa 18.11.2020.
4. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
5. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: a) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo b) je tu obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Nevyhnutné však je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver, že bez okamžitej (hoci len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Tieto skutočnosti musia vyplývať už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
7. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa sporová strana domáha(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),uzavretiu zmluvy.
8. Žalobkyňa predložila súdu v rámci dôkazov k dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka, ktorú uzatvorila 24.4.2013 žalobkyňa so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. (podpis 10.5.2013). Súčasne predložila súdu list od spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. adresovaný spoločnosti V. F., A. - M. Y. P. D., S. označený ako zrážky zo mzdy - Š. E., r. č. XXXXXX/XXXX, v ktorom vystupuje ako veriteľ PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. proti žalobkyni s tým, že žiadajú zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok, nakoľko dlžník si neplní riadne a načas záväzok voči ich spoločnosti a ostáva do konca splátkového kalendára uhradiť 465,29 €. Na základe toho, že klient (navrhovateľka) bola v omeškaní bola mu na základe zmluvných podmienok vystavená zmluvná pokuta, čím sa celková dlžná suma navýšila o ďalšie poplatku a teda dlh predstavuje 1290,79 €. Po zrazení tejto sumy obdŕži oznámenie že istina pôžičky vrátane príslušenstva je splatená a vykonávanie zrážok je možné ukončiť.
9. Podľa predloženého listinného dôkazu - dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že navrhovateľka si vzala úver od žalovaného v rade 1) v celkovej sume 780,- € na základe zmluvy č. 82000157137. Žalobkyňa podľa názoru súdu osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami, a to existenciou uzatvorenej dohody ako dlžníčky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorická vo vzťahu k hlavnému záväzku, bez existencie ktorého zaniká. Podľa ustálenej judikatúry nemožno vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osoby má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému v rade 2 (v tomto prípade zamestnávateľovi), ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu, súd žalobkyni a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Zrážky mali byť od zamestnávateľa vykonávané podľa dohody v rozsahu 41,79 € mesačne. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorení 10.5.2013 podpisom žalovaného v rade 1). Za daných okolností s prihliadnutím k tomu, že dohoda je z roku 2013, úver bol v sume 780,- € a žalovanej má byť po navýšení zrazené viac ako 1200,- € je neprípustné, aby zrážky zo mzdy žalobkyne boli vykonávané bez akejkoľvek súdnej ochrany. V opačnom prípade by skutočne žalobkyni v postavení spotrebiteľa mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z pohľadu ochrany jej subjektívnych práv mohla mať na ňu osobne omnoho väčší dopad, než dočasné pozastavenie zrážok zo mzdy v prospech žalovaného v rade 1). Zmyslom navrhovaného neodkladného opatrenia je teda zabrániť výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne z uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Súd preto návrhu ako dôvodnému vyhovel.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11. Nakoľko bola navrhovateľka v celom rozsahu úspešnou, súd jej priznal voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal v súlade s Čl. 17 CSP rešpektujúc stanovisko žalobkyne, ktorá si voči žalovanému nárok neuplatňovala . V tomto prípade sa javí takýto postup ako spravodlivým usporiadaním vzťahu, nakoľko žalovaný v rade 2) nemá žiadnu zodpovednosť v tomto konaní, mal zodpovednosť iba voči žalovanému v rade 1), kedy ak by sám nevykonával zrážky zo mzdy zodpovedal by za svoj postup žalovanému v rade 1) a žalovaný naviac nedal dôvod pre začatie tohto konania a jeho účasť na konaní nie je ani zavinený jeho konaním. O výške náhrady trov konania neodkladného opatrenia súd rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 12. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto neukladal povinnosť navrhovateľke podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP) a vzhľadom k tomuto postupu preto výrokom IV. poučil žalovaného 1/ v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP. Aj keď navrhovateľka navrhla súdu vydať poučenie aj vo vzťahu k žalovanému 2/, tu súd uvádza, že žalovaný v rade 2/ nemá voči navrhovateľke žiadne nároky vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy, a preto poučil o tejto možnosti len žalovaného 1/ a vo vzťahu k žalovanému 2/ o tejto poučovacej povinnosti nerozhodoval (poučovacia povinnosť je povinnosťou súdu a súd nie je viazaný návrhom právneho zástupcu žalobkyne v rozsahu vymedzenom v podanom návrhu). Naviac súd uvádza, že znenie poučenia sa javilo voči súdu ako minimálne „neštandardné“ ak by mal zodpovedať za škodu spôsobenú nariadením neodkladného opatrenia. Súd toto považoval za nedôsledný prepis. nakoľko zo znenia CSP ust. § 337 vyplýva nie nariadenia ale výkonu neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd v Čadci (§ 357 písm. d) C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1, 2, 3 C.s.p.).