Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Tk-4-2019.pdf
PDF · 216.97 KB
Case nature
Area
Subarea
46Tk/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Poslucha a prísediacich JUDr. Marián Gríger a Mgr. Silvia Orságová v konaní pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2020 takto
rozhodol:
F. O., A. XX.XX.XXXX Q. P., S. W. D.. A. XXXX/XX, XXX XX X. - X., S..Č.. Q. Q. Q. Q. Ú. W.,
sa uznáva za vinného, že
v presne nezistenom čase okolo 19.00 hod. dňa 21.05.2019 v Bratislave na ulici Stará Vajnorská č. 11, oproti komplexu Golden City v motorovom vozidle zn. BMW s B.: X. XXXCH, čiernej farby, v čase, keď sa nachádzal na zadných sedadlách vozidla od chrbta napadol poškodeného F. O., A.. XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase sedel na sedadle vodiča, a to tak, že ho kuchynským nožom zn. Sabatier s dĺžkou čepele 20 cm opakovane - trikrát bodol do oblasti krku vpravo, čím mu spôsobil na pravej stane krku pravo bodno reznú a silno krvácajúcu ranu o veľkosti 5 cm, hlbokú bodno reznú a silno krvácajúcu ranu na pravej nadkľúčnej oblasti o veľkosti 5 cm a bodnú ranu prednej dolnej strany krku vpravo v oblasti jugulárnej jamky hlbokú 7 cm, čo viedlo u poškodeného k výraznému krvácaniu a rozvoju hemoragického šoku, následkom čoho musel byť poškodený ihneď lekársky ošetrený a bezodkladne podrobený operačnému zákroku v nemocničnom zariadení, ktorý bol vykonaný dňa 21.05.2019, bez vykonania ktorého by došlo k jeho smrti,
teda
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
čím spáchal
pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje :
Podľa § 145 ods. 1, § 36 písm. j/, k/, m, /, § 37 písm. a/, § 38 ods. 3 , § 39 ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 /desať/ rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd ukladá trest prepadnutia veci a to: kuchynský nôž zn. Sabatier s dĺžkou čepele 20 cm.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 / dva/ roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného por. súd obžalovaného zaväzuje na náhradu škody voči poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, krajská pobočka Žilina so sídlom Žilina, P. O. Hviezdoslava 26 vo výške 7.400,55 € a voči poškodenému F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. vo výške 1.823,40 €.
odôvodnenie:
Krajská prokuratúra Bratislava podala dňa 19.11.2019 obžalobu na obž. F. O. pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 odsek 1 Trestného zákona Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obž. F. O. v presne nezistenom čase okolo 19.00 hod. dňa 21.05.2019 v Bratislave na ulici Stará Vajnorská č. XX, oproti komplexu Golden City v motorovom vozidle zn. BMW s B.: X. XXXCH, čiernej farby, v čase, keď sa nachádzal na zadnom sedadle za spolujazdcom, od chrbta napadol poškodeného F. O., A.. XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase sedel na sedadle vodiča, a to tak, že ho kuchynským nožom zn. Sabatier s dĺžkou čepele 20 cm opakovane - trikrát bodol do oblasti krku vpravo, čím mu spôsobil na pravej stane krku pravo bodno reznú a silno krvácajúcu ranu o veľkosti 5 cm, hlbokú bodno reznú a silno krvácajúcu ranu na pravej nadkľúčnej oblasti o veľkosti 5 cm a bodnú ranu prednej dolnej strany krku vpravo v oblasti jugulárnej jamky hlbokú 7 cm, čo viedlo u poškodeného k výraznému krvácaniu a rozvoju hemoragického šoku, následkom čoho musel byť poškodený ihneď lekársky ošetrený a bezodkladne podrobený operačnému zákroku v nemocničnom zariadení, ktorý bol vykonaný dňa 21.05.2019, bez vykonania ktorého by došlo k jeho smrti.
Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného F. O., F. F. O., X. F. W., so súhlasom procesných strán prečítal výpovede svedkov z prípravného konania - P. S. Y. T. O., vypočul znalcov P.. E. S., P.. T. P., T.. P.. P. Č., F.., oboznámil znalecké posudky z odboru psychiatrie, z odboru biológia a daktyloskopia, z odboru psychológia, z odboru chirurgia, ako aj listinné dôkazy - úradný záznam o obmedzení osobnej slobody, uplatnenie nárokov na náhradu výdavkov, zápisnica o obhliadke miesta činu, zápisnica o vydaní veci, zápisnica o prehliadke tela, zápisnica o vrátení veci, lekárske správy, predloženie dôkazov, prepis hovoru, úradné záznamy, osobné posudky obžalovaného, telekomunikačné spojenie, listinné dôkazy predložené KP Bratislava. Súd oboznámil aj vecný dôkaz - kuchynský nôž so stopami krvi . Po vykonaní uvedených dôkazov ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný F. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že k otázke viny sa vyjadrovať nebude. Ku skutku uviedol, že sa necíti byť vinným v tejto právnej kvalifikácii. Poškodený ho dlhodobo vydieral a aj v aute sa bránil jeho vydieraniu. Obžalovaný sa s ním pozná dvadsať rokov, sú z jedného mesta. Vie, že bol aj v cudzineckej légii. Po návrate vložil nejaké peniaze do podnikania obžalovaného, ktoré sa týkalo výroby nábytku. Kúpili dodávku a stroje na výrobu drevotriesky. Poškodený vo firme fyzicky nepracoval, bral iba peniaze, zastrašoval obžalovaného aj zamestnancov, dokonca zbil zamestnanca O.. Stále chcel, aby sa viac pracovalo, jeho agresivita sa zvyšovala a to aj voči osobe obžalovaného. Nakoniec rozdelili podnikanie, predal aj dodávku aj stroje, za to si zobral poškodený peniaze. Začal mať z neho strach, vždy keď mali nejakú väčšiu zákazku, žiadal províziu okolo 20%. Prišlo aj k novej zákazke pre firmu, ktorá dodávala krabičky pre IKEA, poškodený mu dal peniaze na mzdy zamestnancov a z každej zaplatenej faktúry bral dve tretiny. Reklamácie ho nezaujímali, obžalovaný sa ho bál, tak spravil ako chcel. Po jednej daňovej kontrole u ich dodávateľa dostali zaplatiť dodatočnú daň okolo 60 000,- €. Nechcel mu na to dať peniaze, povedal, že má ísť pýtať od tej druhej firmy a že má vypýtať aj viac. Tieto krabičky prestali dodávať. Potom obžalovanému požičal 20.000,- €, neskôr 10.000,- € na ďalšie obchody. Vždy keď sa dozvedel o väčšej zákazke, chcel, aby ho do toho
obžalovaný zakomponoval. Keď obžalovaný nechcel, naháňal mu strach tým, že mu hovoril príbehy z légie z Afriky, ktoré ani nechcem spomínať. Obžalovaný mu mesačnými splátkami vo výške najprv 2.500,- € mesačne, potom 1.700,- € mesačne, z tých 30.000,- € zaplatil asi 27.000,- €. Vtedy začal pýtať sumu 20.000,- €, Obžalovaný mu povedal, že podľa jeho výpočtov mu dlhuje už len 3.000,- €. Poškodený mu povedal, že tie splátky boli iba úroky a že on povie, kedy to bude splatené. Posledné dva týždne pred skutkom boli ťažké, má ženu aj deti, povedal mu, že bude mať zákazku a peniaze z nej mu dá. Obžalovaný si to vymyslel, aby mal pokoj, nakoniec mu povedal, že klient uhradí zálohu v Bratislave. V ten deň mal ešte montáž u známeho, tam mu aj pomáhal poškodený, začali okolo desiatej. Po skončení okolo 13.00 hod. išli do Bratislavy s tým, že okolo 17.00 hod. sa stretnú s tým človekom. Obžalovaný bol veľmi vystresovaný, nechcel, aby s ním išiel do Bratislavy, ale poškodený na tom trval. Po ceste mu hovoril, že potrebuje viac zarábať, chcel nové auto a dom. Po príchode do Bratislavy sa zastavili v Poluse, potom išli na Starú Vajnorskú. Tam prišli okolo 17.30 hod. a čakali akože na toho človeka. Volala mu aj manželka. Napísal jej, že teraz nemôže, poškodený začal nadávať aj na ňu a zakázal mu s ňou telefonovať. Vtedy poškodenému povedal, že teraz tie peniaze nemá, že nikto nepríde, ale že urobil akciu za 9.000,- €, tie peniaze mu dá všetky a sú vyrovnaní. Veľmi sa nahneval, povedal, že ich vyhodí z domu a ublíži deťom. Začal hlasno a vulgárne nadávať, snažil sa obžalovaného udrieť na zadnom sedadle auta. Obžalovaný sa proti jeho útoku bránil, ani nevedel, či ho zasiahol. Obžalovaný sa zaprel o zadné sedadlo, aby mu nezobral nôž. Poškodený mu chytil ruky, ťahal ho k sebe. Prepadol na zem, obžalovaný sa zaprel o sedadlo. Poškodený mu stále držal ruky. Ako bol na zemi a držal mu ruky, tak sa ho snažil kopnúť. Ruky sa obžalovanému podarilo vytrhnúť, nôž odhodiť a keď bol voľný, utiekol z auta. Keď sa obzrel, videl, že poškodený je celý zakrvavený a vrátil sa k nemu. Už tam bolo nejaké auto, vybrali lekárničku a ošetril mu rany. Obžalovaný zistil, že ho zasiahol až keď sa otočil k autu a videl, že poškodený je zakrvavený. Od poškodeného si vypýtal mobil a zavolal na políciu, aby poslali záchranku. Do jej príjazdu mu pridržiaval obväz. Poškodený vložil peniaze do podnikania, kde bol ako SZČO pod menom F. O.. Asi 3-4 mesiace tam bol aj zamestnanec, asi v roku 2016. Poškodený tam vstúpil ako tichý spoločník. O tých pôžičkách neboli vyhotovené žiadne písomné zmluvy. Voči obžalovanému boli vedené nejaké exekúcie, okrem iného aj z Finančnej správy. Nevie presne koľko exekúcií bolo voči nemu vedených. Nevie ani, či boli vedené exekúcie aj voči nemu ako fyzickej osobe. Aj keď mal z poškodeného veľký strach, pred týmto skutkom sa neobrátil na políciu. Myslí, že ani pán O. sa po fyzickom útoku neobrátil na políciu, lebo sa ho bál. V súvislosti so svojim psychickým stavom v januári alebo februári 2019 navštívil psychiatrickú ambulanciu P.. O.. Nevie, akú mu určila diagnózu, dostal lieky. Vo februári ich užíval poctivo, potom mal nejaké výpadky. V deň skutku doobeda montovali u pána O.É. v Senici, montoval iba obžalovaný, poškodený mu pomáhal. Obžalovaný používal vŕtačku, kladivo, skrutkovač, ceruzku. Bol tam aj nôž. Po skončení montáže veci balil poškodený. Kufor nechali v aute obžalovaného a tašku si bral do auta poškodeného. Tam si dal kľúče od auta, notebook, papiere. Možno že tam bolo jedno kovanie. Vozidlo BMW patrilo poškodenému. Sedel vpredu vedľa vodiča, po ceste sa niekde zastavili a potom išli ešte do Polusu. Aj od Polusu na Starú Vajnorskú sedeli takisto. Mali prestávku na fajčenie na Starej Vajnorskej, poškodený nefajčí. Obžalovaného bolel chrbát, tak si ľahol dozadu do auta. Asi po pol hodine si bol znovu zapáliť, poškodený už bol nervózny. Nemal šancu dostať sa od toho auta. Na začiatku incidentu sedel možno v strede vozidla, keď sa na neho poškodený začal zaháňať a udierať ho, dostal sa na pravú stranu. Udieral ho do ramena, obžalovaný si chránil rukami hlavu. Keď sa dostal na pravú stranu, nahmatal tam svoju tašku a v nej nôž. Vytiahol ho a použil na obranu. Taška nebola na zips, bol tam taký cvok, nevie, či bol zavretý. Ľahko sa otvárala, zvrchu sa ani nedala zavrieť. Až vonku, keď sa obzrel, zistil, že poškodený mal jednu stranu krvavú, nevie teraz povedať, ktorá to bola. V ten deň nepožil žiadny alkohol, lieky možno. Keď poškodeného kopol vo vozidle, poškodený povolil stisk rúk, nôž bol voľnejší, obžalovaný ho odhodil a utiekol z auta. Poškodený bol v polohe, že ho stiahol za ruky odzadu dopredu vozidla, medzi predné sedadlá. Poškodený ležal na chrbte, resp. možno na boku, skôr na zemi pri sedadle spolujazdca, nohy mu smerovali do zadnej časti vozidla a kopal nimi obžalovaného. Vtedy už mal v rukách nôž, on vlastne ťahal obžalovaného k sebe aj s tým nožom. Pritom stále kričal, že obžalovaného zabije a rozšliape jeho deťom tvár. Nepamätá si, ako došlo k ranám nožom. Keď sa vrátil, tak videl, že poškodený má na krku ranu na pravej strane. Ten zastavený vodič sa pýtal, či majú lekárničku, poškodený mu ju vybral z kufra auta. Najprv volal sanitku ten svedok, potom to urgoval obžalovaný. Mobil si požičal od poškodeného, svedok bol vtedy už preč. Osoba o ktorej povedal poškodenému, že mu prinesie peniaze bola celá vymyslená. Nevie kedy sa mu vybil mobil. Poškodený mu zakázal dať mobil do nabíjačky. Obžalovaný poškodenému vlastne uviedol, že túto osobu s peniazmi si vymyslel, že v ten deň mu peniaze nedá. Ale dá mu 9.000,- € za inú zákazku. Obžalovaný s ním išiel do Bratislavy, nakoľko sa ho veľmi bál. Poškodený mu hovoril o zážitkoch z Afriky, že máva také sny, že rozbije ženám hlavy, že uvidí mozgy a že šesť dní sa plazí, aby niekoho vystrieľal.
Na montáž v ten deň išiel svojim autom, do Bratislavy išli autom poškodeného. On na tom trval, čakal ho na autobusovej zastávke pri dome obžalovaného. Obžalovaný ho do Bratislavy brať nechcel, poškodený ho tam odviezol. Keby sa mu nenatlačil na tú cestu do Bratislavy, ani by tam nešiel. Nemal žiadny úmysel počas cesty alebo v Bratislave ublížiť poškodenému. Kričal mu stále veci, že ho zabije, ublíži jeho rodine. Konkrétne, že vyjebe ženu z domu, deťom rozkope tvár, utrhne hlavy. Po montáži do tašky dal ten nôž asi poškodený. Týmto nožom rozbaľujem kartóny, zasekáva do drevotriesky. Zvyčajne v tej vysokej taške máva aj iné nástroje, tento krát tam asi neboli. Balil to poškodený, z jeho rozhodnutia bol tento nôž v tej vysokej taške a ostatné veci ako vŕtačka a podobne v kufri, ktorý zostal v aute obžalovaného. Keď pri útoku poškodeného v aute siahal do tašky, hľadal čokoľvek, čím by sa bránil. Pred odchodom do Bratislavy nekontroloval úplne všetko v tejto taške, videl, že tam je notebook a peňaženka. Byt v ktorom bývali, patril svokrovcom, poškodený sa mu vyhrážal, že vykopne dvere a vyhodí ženu z bytu. Svokrovci tento byt predali, vrátiť sa tam už nechce. Manželka býva aj s deťmi v Plaveckom Mikuláši. Už aj on tam má trvalý pobyt. Poškodený asi tri mesiace po tomto skutku napadol brata obžalovaného, hovoril mu, že žena mu má poslať peniaze, konkrétne 50.000,- €. Brat obžalovaného má epilepsiu a poškodený to vie. Brat podal trestné oznámenie. Pred týmto skutkom sa poškodený agresívne vyhrážal obžalovanému, že ublíži celej jeho rodine, boli to slovné útoky. Vždy to hovoril obžalovanému, nie rodine. Manželka ho pozná osobne asi desať rokov, obžalovaný sa snažil, aby sa nedostali do kontaktu. Peňaženku dal navrch tej tašky. Do Polusu si asi peňaženku nebral, nakoľko poškodený išiel nakupovať. Obžalovaný išiel k psychiatričke na vyšetrenie, nakoľko sa dva krát pokúsil demonštratívne o samovraždu. Prvýkrát zjedol tabletky a druhýkrát sa chcel obesiť v aute. Je mu to celé ľúto, aj poškodenému to povedal, ale poslal ho do riti . Mal obrovský strach, že bude útočiť na jeho rodinu, aj na obžalovaného samotného.
Poškodený F. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa s obžalovaným pozná asi 18-19 rokov. Boli známi, vyrastali v jednom meste, sem tam sa stretávali. Pokiaľ ide o skutok, veľa si z neho nepamätá, bol aj v umelom spánku. V ten deň išli do Bratislavy, vie, že jazdili po Bratislave. Mali niekam ísť, ale nevie kam. Potom dostal 3-4 rany nožom, snažil sa z auta ujsť. A ešte si pamätá, že sedel na obrubníku a hovoril si, že toto už asi nedá. Potom si už pamätá, ako sa zobudil na Kramároch na ARO. Tie rany nožom dostal od obžalovaného O.. Vtedy boli v jeho vozidle zn. BMW, niekde v Bratislave, nevie uviesť kde, nevyzná sa tu. Poškodený bol vodič, šoféroval a obžalovaný sedel na zadných sedadlách, nevie presne na ktorom. Nepamätá si, aká bola atmosféra v aute, ale bola normálna. Nič mimoriadne sa nedialo. Nevie o žiadnej mimoriadnej udalosti, ktorá by predchádzala útoku, resp. ktorá ho mohla spustiť. Naozaj si to presne nepamätá, dostal tie rany nožom, ktorých počet ani uviesť nevie a vybehol z auta. Nepamätá sa, či obžalovaný pri tom útoku niečo kričal alebo hovoril. Nôž nevie presne popísať, ako ho mal pred očami, zdal sa mu dosť veľký. Nevie uviesť, kde sa ten nôž vzal v jeho aute, asi patril obžalovanému. Jeho nôž to nebol. Neregistroval, čo presne robil obžalovaný po útoku, snažil sa pomôcť si. Zdá sa mu, že vybehol tiež z auta. Poškodený otvoril kufor auta, vytiahol lekárničku a snažil sa pomôcť si. Pokiaľ ide o jeho vzťah k obžalovanému, pár mesiacov preňho pracoval, a to bolo všetko. Nepodnikali spolu. Požičal obžalovanému sumu 10.000,- €, ktoré mu nevrátil. Snažil sa ich od neho získať späť, hovoril mu, že to je na nejakú zákazku, že keď mu ju zaplatia, tak mu ich vráti. Tak čakal. Úroky nemali dohodnuté. Myslí, že ich požičal obžalovanému asi 2-3 mesiace pred skutkom. V uvedený deň si už nepamätá prečo išli do Bratislavy, možno kvôli nákupom, pretože si našiel v aute nové veci. Nevie prečo išiel s ním obžalovaný. Nepamätá si, že by riešili túto pôžičku v jeho vozidle po ceste do Bratislavy. Pokiaľ ide o samotný skutok, bol v šoku, až po dvoch ranách si uvedomil, o čo ide a jeho jediná reakcia bola, že utiekol z auta. Či sa bránil tomuto útoku, uviesť nevie. Treba si predstaviť túto situáciu, dostal dve rany dozadu nožom. Myslí si, že jeho obranou bol útek, však obžalovaný nemal žiadne zranenia. Nevie si vysvetliť, prečo ho obžalovaný napadol. V minulosti bol 10 rokov vojakom francúzskej cudzineckej légie. Tesne pred začiatkom útoku má pocit, že išli parkovať. Či už vtedy stáli alebo parkovali, nevie uviesť. Pred odchodom zo Senice nepomáhal baliť obžalovanému veci, nevie, prečo by to robil. Nepamätá si nič také, že by v ten deň 21.5.2019 pomáhal obžalovanému s nejakou jeho zákazkou. Pokiaľ ide o tú sumu náhrady škody, ktorú si uplatňuje, je možné, že suma náhrada škody spočíva vo finančnom ohodnotení bolestného P.. Č..
Svedok F. W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň po zastavení svojej dodávky pri vozidle zn. BMW, najprv komunikoval s poškodeným, ale tomu bolo veľmi zle, obchádzali ho mdloby, takže potom komunikoval aj s obžalovaným. Po príchode na miesto najprv videl iba poškodeného, neskôr prišiel aj obžalovaný a povedal mu, že on je na vine, že spravil niečo zlé. Podľa svedka sa obaja poznali, tykali si a poškodený obžalovanému párkrát aj povedal niečo veľmi
vulgárne. Obžalovaný hovoril poškodenému niečo v tom zmysle, že ho to mrzí. Poškodený mal oblečené biele tričko, ktoré bolo celé od krvi, modré rifle, vyholenú hlavu a bol taký zavalitejší. Svedok volal na 112, prepli ho na záchranku. Nevie uviesť, kto volal políciu. Svedok pri telefonáte na záchranku spomenul to bodnutie. Neregistroval telefón obžalovaného. Väčšinou sa držal za hlavu a ľutoval, že čo spravil. Nevšimol si na obžalovanom žiadne zranenia. Pokiaľ ide o ich vozidlo, všimol si, že to bolo tmavomodré BMW, malo otvorený kufor, do interiéru nenahliadal. Vozidlo bolo odstavené mimo cesty, ale skôr na chodníku ako na parkovacom mieste. Kým odišiel, neprišla sanitka ani polícia, a nevidel ani obžalovaného telefonovať. Poškodenému poskytoval prvú pomoc obžalovaný.
Znalkyňa P.. E. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa plne pridržiava záverov svojho znaleckého posudku č. 12/2018, pričom cieľom bolo vyjadriť sa k štruktúre osobnosti obžalovaného. Zistila určitú emočnú labilitu so sklonom k impulzívnemu konaniu v stave zvýšeného tlaku okolia, resp. v stave bezradnosti a bezmocnosti. Nezistila žiadne konfabulačné tendencie, resocializácia je priaznivá. Zistila znaky akcentovanej osobnosti, nezistila črty poruchy osobnosti. Nezistila však sklony k agresivite, ako trvalú súčasť štruktúry osobnosti. Avšak u obžalovaného našla aj sklony k skratovému konaniu, keď je pod tlakom, v stave bezmocnosti
Znalkyňa P.. T. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa plne pridržiava záverov znaleckého posudku č. 63/2019, pričom uvádza, že obžalovaný v čase spáchania skutku prechádzal stredne ťažkou epizódou depresie. Depresívna porucha, na ktorú trpel v čase skutku, spolu s osobnostnými charakteristikami a stresovou situáciou v ktorej sa nachádzal, mali forenzne významný vplyv na ovládacie schopnosti v čase skutku. Pokiaľ ide o vyšetrenie u psychiatričky P.. O., naposledy tam obžalovaný bol dva mesiace pred skutkom. Bola konštatovaná skleslá depresívny nálada s úzkosťami. Bola diagnostikovaná adaptačná porucha, ktorá môže prejsť do afektívnej poruchy. Boli nasadené lieky, ktoré obžalovaný užíval. Posledná kontrola bola 19.3.2019. Boli mu nasadené dve skupiny liekov serotonínové antidepresíva a anxiolytiká na prekonanie intervalu, kým začnú účinkovať sérotonínové antidepresíva. Ak by tieto lieky neužíval, jeho depresívno úzkostný stav by sa nezlepšil. Uvedené lieky nemajú vplyv na kognitívne funkcie. Obžalovaný aj pod vplyvom týchto liekov mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Lieky ako také nemali vplyv na ovládacie schopnosti. Pokiaľ ide o ovládacie schopnosti obžalovaného v čase skutku, vplyv na jeho osobu mala depresívna porucha, pričom obžalovaný sa práve nachádzal v depresívnej epizóde, ako osobnostnej charakteristike obžalovaného. Pokiaľ ide o výraznejšie zníženie, ba až vymiznutie ovládacích schopností obžalovaného na základe SMS a MMS od manželky v deň skutku, treba uviesť, že obžalovaný bol po celý čas vo vypätej situácii a vplyv týchto SMS na konanie obžalovaného by boli len dohady. Pokiaľ ide o prognózu resocializácie obžalovaného, nie sú tu predpoklady protispoločenského konania, avšak vzhľadom na osobnostnú charakteristiky a prítomnosť afektívnej poruchy navrhuje ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou.
Znalec T.. P.. P. Č., F.. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že po oboznámení sa s obsahom výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, vizuálnej kontrole noža, ako aj so skutočnosťou, že obžalovaný je pravák, nechce meniť nič na záveroch znaleckého posudku týkajúcich sa vzniku zranení a dĺžky PN. Aj v prípade vypracovania doplnku znaleckého posudku, jeho závery budú rovnaké, bude možno rozdielny mechanizmus vzniku zranenia. Podotýka, že minimálne k jednej rane z tých troch došlo zozadu do krku, predpokladá, že v čase, keď obaja sedeli resp. padali. Nebolo možné ju zasadiť v čase, keď už poškodený ležal na zemi. Uvedený mechanizmus vysvetľuje jednoznačne aj smerovanie rán. Tým, že poškodený držal obžalovaného za ruky, zmiernil silu útoku, v opačnom prípade by každá z tých rán bola smrteľná, resp. dve určite. Nevie uviesť, či obžalovaný v čase skutku držal nôž oboma rukami alebo iba jednou. Zranenia mohli vzniknúť tak ako uviedol obžalovaný. Aj charakter rán, ktorý bol bodno rezný svedčí v prospech priebehu popísanom obžalovaným. Zranenia poškodeného boli životu nebezpečné, so značným krvácaním, poškodený takmer vykrvácal. Ak by poškodenému nebola poskytnutá lekárska pomoc, hrozila by mu smrť. Nevie uviesť postupnosť jednotlivých rán z hľadiska lokalizácie. Pokiaľ ide o mechanizmus spôsobených zranení, vo všeobecnosti zranenia boli spôsobené pôsobením ostrého predmetu z bočnej, resp. zadnej strany poškodeného zhora dole, sprava doľava. Konkrétny mechanizmus sa dá určiť iba ťažko. Zaujímavosťou je malá prítomnosť obranných zranení poškodeného, čo nasvedčuje tvrdeniu obžalovaného, že ho držal za ruky. Je veľmi málo pravdepodobné, aby rana zozadu vznikla vtedy, keď poškodený ležal na dlážke auta. Dve zranenia v prednej časti mohli vzniknúť pri súboji. Všetky tri rany začali ihneď masívne krvácať, nedošlo k striekaniu
krvi. Je pravdepodobné, že k bodným ranám došlo počas naťahovania sa o nôž. Či už to bolo v polohe sediacej alebo ležiacej, sa nedá určiť. Doplnok znaleckého posudku znalec nepovažuje za potrebný.
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ pod č. KEU-BA-EXP-2019/7036, z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, vyplýva, že DNA profil z krvnej stopy č. 3 (čepeľ noža) sa zhoduje s DNA profilom poškodeného F. O.. Taktiež biologický materiál zo stopy č. 3 (rukoväť - povrch sťahovacej pásky a penovej hmoty) je zmiešanou biologickou stopou pochádzajúcou od obvineného a poškodeného Kapsu.
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ pod č. KEU-BA-EXP-2019/7036, z odboru kriminalistickej identifikácie, vyplýva, že na zaistenom kuchynskom noži bol zistený daktyloskopický otlačok prstenníka pravej ruky obvineného.
Zo znaleckého posudku znalca T.. P.. P. Č., F.., č. 33/2019, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, vyplýva, že na tele poškodeného Pavla Kapsu boli lokalizované nasledovné bodné, resp. bodno-rezné ranky krku:
- na pravej stane krku pravo dorzálne (vzadu) veľkosti 5 cm silno krvácajúca,
- hlboká bodno rezná rana pravej nadkľúčnej oblasti veľkosti 5 cm silno krvácajúca, pričom obe tieto rany smerovali z bočnej strany do strednej línie tela smerom k 6. a 7. Krčnému stavcu,
- bodnú ranu prednej dolnej strany krku vpravo v oblasti jugulárnej jamky hlbokú 7 cm.
Znalec taktiež identifikoval u poškodeného rezné rany 1. prsta pravej ruky a 5. prsta ľavej ruky. Pokiaľ išlo o predmet, ktorý násilím pôsobil na telo poškodeného, tak znalec skonštatoval, že vyššie popísané zranenia vznikli vniknutím noža. Charakter rán na krku a trupe poškodeného zodpovedá výpovedi poškodeného, t.j. predmetné rany s vysokou pravdepodobnosťou blížiacej sa k istote vznikli opakovaným bodnutím útočníka do krku a do oblasti nadkľúčnej. Rany mohli a pravdepodobne aj vznikli bodaním noža zozadu tela poškodeného smerom zhora nadol, s nasmerovaním útočiaceho noža sprava smerom doľava, rezné rany na prstoch oboch rúk sú s najväčšou pravdepodobnosťou obrannými zraneniami, ktoré vznikli pravdepodobne pri reflexnom zdvihnutí rúk poškodeného do zranenej oblasti krku pri vbodnutí. Ďalej pokiaľ ide o mechanizmus vzniku predmetných zranení u poškodeného, tak znalec v posudku uviedol, že predmetné zranenia vznikli zrejme tak, ako to popísal vo výsluchu poškodený. Pokiaľ ide o predmetné poranenia krku, tak znalec uviedol, že išlo o ťažké ublíženie na zdraví, nakoľko bez adekvátnej liečby by viedli v priebehu niekoľkých minút k smrti poškodeného. Dĺžku liečby týchto zranení znalec stanovil na dobu 42 dní. Poškodený F. O. bol obmedzený v obvyklom spôsobe života, nakoľko, jednak nutnosťou hospitalizácie, ale aj potrebou podrobenia sa dvom operačným zákrokom. Rovnako obvyklý spôsob života poškodeného bol ovplyvnený aj nutnosťou podpory základných životných funkcií, PN, bolestivosťou, nutnosťou užívať lieky proti bolesti, antibiotiká, infúzií. Taktiež bola spočiatku liečby daná aj obmedzená pohyblivosť krku , hlavy a pravej hornej končatiny. U poškodeného síce nedošlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu, ale rozsah krvných strát u poškodeného viedol k rozvoju hemoragického šoku, ktorý by bez včasnej a adekvátnej liečby viedol k smrti poškodeného. U poškodeného teda len zhodou priaznivých okolností nedošlo k významnému poškodeniu životne dôležitých štruktúr, ktoré sa v zranenej oblasti vyskytujú. Už samotné zranenia však poškodeného ohrozili na živote a je možné predpokladať, že ak by pri vzniknutých zraneniach došlo aj k poraneniu niektorej z veľkých ciev, alebo dýchacích či tráviacich ciest, pľúc, miechy, či iných nervových štruktúr, šanca na prežite poškodeného by sa dramaticky znížila. V uvedenej zranenej oblasti tela poškodeného sú koncentrované životne dôležité štruktúry a len priaznivou zhodou okolností nedošlo k ich poraneniu. V prípade neprivolania odbornej lekárskej pomoci by poškodený zomrel. K úmrtiu poškodeného by došlo aj v prípade, ak by bola lekárska pomoc privolaná neskôr. Znalec v rámci posudku stanovil aj bolestné.
Zo znaleckého posudku P.. T. P. č. 63/2019, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel epizódou stredne ťažkej depresie (adaptačnej poruchy s protrahovanou depresívnou reakciou), ktorej úzkostná a depresívna symptomatika je popisovaná aj v zdravotnej dokumentácii obvineného. Znalkyňa je toho názoru, že súhra duševných porúch, ktorými obvinený v čase spáchania skutku trpel - prítomnosť depresívnej symptomatiky a dekompenzácia (akcentovaných osobnostných čŕt) do poruchy osobnosti - spolu so záťažovou životnou situáciou negatívne ovplyvnili jeho psychické fungovanie do tej miery, že viedli k forenzne podstatnému zníženiu ovládacích schopností (nie však vymiznutiu), pričom rozpoznávacie schopnosti boli plne zachované. Znalkyňa považuje za dôležité, že okrem prítomnosti biologicky podmienenej úzkostne-
depresívnej symptomatiky sa u obvineného uplatnili závažné životné okolnosti, ktoré nepriaznivo spolupôsobili na jeho duševný stav v období, kedy bol spáchaný skutok. Išlo najmä o nasledujúce faktory: Dlhy v podnikaní, resp. ich neschopnosť splácať, Naliehanie poškodeného na splácanie ním vloženého vkladu do podnikania, Obava zo straty sociálneho zázemia - finančná odkázanosť rodiny na jeho príjmy, manželka na materskej dovolenke Neschopnosť priznať vlastné zlyhanie a zverenie sa manželke o problémoch s financiami Nedostatočná odpoveď na farmakoterapiu (krátka doba od začiatku užívania liekov pred spáchaním skutku /terapeutické okno= časový interval od začatia liečby po dostatočnú terapeutickú odpoveď liečby/).
Súhra duševných porúch (prítomnosť afektívnej depresívnej poruchy a dekompenzácia akcentovaných osobnostných čŕt vplyvom záťažovej životnej situácie) negatívne ovplyvnili jeho psychické fungovanie do tej miery, že viedli k forenzne podstatnému zníženiu ovládacích schopností (nie však vymiznutiu) v čase spáchania skutku. Znalkyňa u obvineného nezistila závislosť na návykových látkach, ani škodlivé užívanie návykových látok, z čoho vyplýva, že návykové látky nemali vplyv na konanie obvineného v čase skutku. Obvinený vedel a mohol v čase spáchania skutku v dostatočne potrebnej miere rozpoznať nebezpečnosť svojho konania. Obvinený bol a aj je v súčasnej dobe plne schopný chápať zmysel trestného konania. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obvineného na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Obvinený sa doposiaľ nedopustil žiadneho agresívneho a protispoločenského trestného činu. V osobnosti obvineného znalkyňa nedetegovala (ani pri psychodiagnostickom znaleckom vyšetrení neboli zistené) dissociálne osobnostné charakteristiky. Vzhľadom k prítomnosti depresívnej symptomatiky aj v čase znaleckého vyšetrenia a potrebe užívania antidepresívnej liečby navrhla preto znalkyňa ochranné psychiatrické ambulantné liečenie obvineného.
Zo znaleckého posudku P.. E. S. č. 12/2018, z odboru psychológie , poukazuje najmä na samotnú osobnosť a osobnostnú štruktúru obvineného, jeho intelektové a pamäťové schopnosti, charakterové rysy, motivačné konanie obvineného, jeho mieru agresivity. Obvinený je podľa záverov znalkyne okrem iného emočne labilný, úzkostný, neistý, zameraný na seba, má sklom k impulzívnym reakciám v situáciách, keď sa cíti pod tlakom, alebo bezmocný. U obvineného neboli zistené žiadne symptómy poruchy osobnosti, ktoré by ovplyvnili jeho konanie, pred, počas alebo po skutku. U obvineného neboli zistené sklony k agresivite. Obvinený je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti prípadu, pre ktoré je stíhaný. Jeho výpovede možno považovať za vierohodné. Na strane druhej u obvineného neboli zistené sklony k fabulácii, konfabulácii, ani nadmernej fantázii. K resocializácii obvineného sa znalkyňa vyjadrila priaznivo.
Z listinných dôkazov súd poukazuje najmä na uplatnenie nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 19.07.2019, podľa ktorého Všeobecná zdravotná poisťovňa preplatila poškodenému F. O. zdravotnú starostlivosť v celkovej hodnote 7400,55 €, ako aj na prepis telefonického hovoru uskutočneného dňa 21.05.2019 v čase o 19.16 hod. z tel. čísla XXXX XXX XXX, ktorého majiteľom je poškodený F. O., na tel. číslo 158, z ktorého vyplýva, že osoba, ktorá sa predstavila pod menom F. O. opakovane oznámila na linku 158, že ,,bodol kolegu do krku, aby poslali záchranku, že on mu drží ranu, nech nevykrváca“.
Súd poukazuje aj na vykonanú obhliadka miesta činu, v rámci ktorej bol v osobnom motorovom vozidle zn. BMW, B.: X. XXX I., z podlahy za predným sedadlom spolujazdca zaistený kuchynský nôž zn. Sabatier s čepeľou o dĺžke 20 cm.
Po takto vykonanom dokazovaní, zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že skutok, ktorý sú popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný F. O. a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Tr. zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.06.2020 bol uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 18.08.2020, sp. zn. 3To 53/2020 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku sa vec vrátila súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Rozsah nového dokazovania ohraničil Krajský súd v Bratislave
potrebou vypracovania doplnku k znaleckému posudku T.. P.. P. Č., F.., v ktorom by sa najmä odstránili všetky pochybnosti o lokalizácii a charaktere poranení poškodeného. Krajský súd poukázal aj na potrebu dôkladnejšieho posúdenia záveru znalkyne P.. T. P. o forenzne významnom vplyve zistenej duševnej poruchy na jeho rozpoznávacie schopnosti.
Na základe vyššie naznačenej potreby doplnenia dokazovania, súd do konania opätovne pribral znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia T.. P.. P. Č., F.., pričom v doplnku znaleckého posudku mu uložil zaoberať sa nasledovnými otázkami:
1. Mohli vzniknúť zranenia poškodeného tak ako vypovedal obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2019 ?
2. Aké cievy boli zasiahnuté na tele poškodeného a akým spôsobom krvácali rany poškodeného ?
3. Viete uviesť na základe krvných stôp vo vozidle, v ktorých miestach vozidla sa nachádzal poškodený a v akých polohách ?
4. Zodpovedajú rany poškodeného, ich charakter a mechanizmus vzniku z odborného hľadiska tomu ako vypovedal poškodený a ním tvrdenej úplnej pasivite pri vznikaní rán ?
5. Aké vzájomné postavenie osôb obžalovaného a poškodeného možno vyvodiť z charakteru a mechanizmus vzniku rán poškodeného ?
6. V prípade pripustenia viacerých verzií spôsobu, mechanizmu vzniku a charakteru rán, viete určiť, ktorá verzia opisu udalostí vo vozidle je z odborného hľadiska pravdepodobnejšia ?
7. Jednoznačne popíšte charakter a lokalizáciu všetkých vzniknutých zranení poškodeného.
8. Špecifikujte mechanizmus vzniku a charakter každej z preukázaných rán,
9. Na základe fotodokumentácie ustálite pohyb osôb vo vozidle a ich vzájomnú polohu pri vzniku poranení poškodeného.
10. Prehliadnite telo poškodeného so zameraním sa na zdokumentovanie miest údajného vzniku poranení.
11. Prípadné ďalšie zistenia znalca.
Znalec T.. P.. P. Č., F.. vypracoval doplnok k znaleckému posudku č. 33/2019 pod číslom 63/2020, pričom v rámci odpovedí na jednotlivé otázky dospel k nasledovným záverom:
1. Mohli vzniknúť zranenia poškodeného tak ako vypovedal obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2019 ? Mechanizmus vzniku zranení poškodeného nie je možné jednoznačne stanoviť. Aj výpovede obžalovaného o spôsobe vedenia útoku voči poškodenému sa rozchádzajú, mechanizmus vzniku útoku ako ho obžalovaný popísal na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2020 si nemal možnosť znalec priamo vypočuť, mechanizmus útoku mu bol popísaný len sprostredkovane na pojednávaní predsedom senátu. Znalec má k dispozícii Zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 20.12.2019, jej relevantné časti sú uvedené v časti „II. Posudok“ tohto Doplnenia znaleckého posudku. Popis priebehu útoku tak ako ho uviedol obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2019 je tiež v rozpore s popisom priebehu útoku ako ho znalcovi popísal dňa 30.11.2020 poškodený. Podľa Zápisnice o prehliadke tela a obdobných úkonoch, ktorej súčasťou je i fotodokumentácia, bola dňa 22.05.2019 vykonaná prehliadka tela osoby F. O. (obžalovaný). Z fotodokumentácia nie sú zrejmé telesné poškodenia a zranenia F. O., ktoré by mohli vzniknúť pri fyzickej potýčke s poškodeným F. O.. Je možné predpokladať, že ak poškodený ležal na prednom sedadle spolujazdca, resp. na podlahe automobilu v priestore spolujazdca, pričom kopal dolnými končatinami obžalovaného, s vysokou
pravdepodobnosťou by došlo k vzniku zranení na dolných končatinách poškodeného, najmä ak držal obžalovaný počas uvedeného útoku v ruke nôž. V zdravotnej dokumentácii poškodeného nie sú popísané zranenia na trupe a ani na dolných končatinách. Pri potýčke, počas ktorej sa poškodený s obžalovaným vzájomne držali je možné predpokladať vznik traumatických stôp na tele obžalovaného. Nakoľko rany poškodeného značne krvácali, pri vzájomnom súboji by s vysokou pravdepodobnosťou došlo k prenosu krvi poškodeného na oblečenie obžalovaného. Takáto skutočnosť však vo vyšetrovacom spise nebola zaznamenaná. Na základe výpovedí obžalovaného, poškodeného a na základe zaistených stôp - najmä obhliadky miesta činu zo dňa 21.05.2019 však možno konštatovať nasledovné: Predpokladám, že rana na pravej strane krku vpravo vzadu a hlboká bodno-rezná rana pravej nadkľúčnej oblasti vznikli bodnutím útočiaceho noža do tela poškodeného v čase, keď poškodený sedel na sedadle vodiča, boli smerované najmä z pravej strany a čiastočne zhora od tela poškodeného a s vysokou pravdepodobnosťou vznikli bodnutiami do tela poškodeného, ktorý sedel na zadnom sedadle motorového vozidla napravo od sedadla vodiča - mohol teda sedieť v strede alebo za sedadlom spolujazdca. Týmto spôsobom mohla vzniknúť i rana v oblasti jugulárnej jamky poškodeného, útok nožom bol v tomto prípade vedený zozadu poškodeného opäť najmä smerom zhora. Je takmer vylúčené, aby táto rana vznikla pri súboji poškodeného s obžalovaným tvárou v tvár, najmä v stiesnených priestoroch osobného motorového vozidla a najmä ak uvážime možnosť, že by sa poškodený útoku bránil. Pri posudzovaní mechanizmu vzniku zranení poškodeného však treba vziať do úvahy aj krvné stopy zaznamenané počas obhliadky miesta činu. Je nesporné, že veľké množstvo krvných stôp sa nachádzalo v priestore spolujazdca vľavo vpredu, krvné stopy boli na sedadle spolujazdca, na palubnej doske, kde mali charakter stekancov, boli dokonca i z bočnej strany sedadla spolujazdca a i v ráme dverí spolujazdca. Je teda možno s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že po útoku a najmä po vzniku minimálne jednej bodnej krvácajúcej rany sa poškodený hornou polovicou svojho tela dostal do priestoru spolujazdca a zotrval tu určitý čas, počas ktorého popísané krvné stopy vznikli. Je teda možné predpokladať i čiastočnú pravdivosť výpovede obžalovaného v tom, že poškodený spadol do priestoru spolujazdca. Tu mal údajne prebiehať zápas medzi poškodeným a obžalovaným, ide však na základe vyššie uvedených faktov o málo pravdepodobný priebeh vzniku zranení poškodeného. Ak by k uvedenému vzájomného zápasu aj týmto spôsobom došlo, je podľa môjho názoru menej pravdepodobné, že by k vzniku bodných rán došlo až v tejto fáze vzájomného zápasu - vzhľadom na stiesnené priestory tejto časti automobilu a vzhľadom na pravdepodobnú obranu poškodeného v polohe na chrbte na sedadle spolujazdca. Tiež ak si uvedomíme výšku postavy poškodeného - cca 180 cm a jeho východziu polohu, t.j. sed za volantom s nohami pri pedáloch, je pre mňa ťažko predstaviteľná možnosť, že by sa v osobnom automobile BMW radu 3 dokázal vytočiť na sedadlo spolujazdca tým spôsobom, aby mal hornú polovicu tela - chrbát na sedadle spolujazdca s dolnými končatinami smerujúcimi medzi prednými sedadlami dozadu kopajúc obžalovaného ako som to pochopil na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2019. Skôr sa mi zdá byť pravdepodobná verzia, ktorú uviedol poškodený, t.j. útok nožom na jeho osobu prišiel nečakane a zozadu a v dôsledku útoku sa poškodený hornou časťou tela dostal do priestoru spolujazdca, t.j. na predné sedadlo vľavo. V obhliadke miesta činu nie sú popísané krvné stopy z vnútornej strany strechy vozidla (na čalúnení), ktoré by podľa môjho názoru vznikli pri zmene polohy hornej časti tela poškodeného do oblasti predného sedadla, najmä ak by už mal spôsobenú aspoň jednu z krvácajúcich rán. Na vnútornej strane výstelky strechy by s vysokou pravdepodobnosťou pri kopaní poškodeným smerom dozadu vznikli i stopy od podrážok, tie v obhliadke miesta činu tiež nie sú popísané. Zaujímavá je prítomnosť krvných stôp na ráme dverí spolujazdca, ktoré museli vzniknúť pri otvorených dverách spolujazdca, je teda možné predpokladať, že poškodený sa pokúšal po útoku, kedy spadol hornou časťou tela do priestoru spolujazdca, dvere spolujazdca otvoriť a hornou časťou tela sa dostať z priestoru interiéru osobného automobilu von. Toto sa mu však podľa krvných stôp nepodarilo - krvné stopy sú z vonkajšej strany automobilu na strane dverí spolujazdca len minimálne a poškodený preto s najväčšou pravdepodobnosťou vystúpil ľavými prednými dverami. Do úvahy by teoreticky prichádzala i možnosť, že krvné stopy v priestore spolujazdca vznikli až po útoku, keď poškodený do priestoru spolujazdca vstúpil cez pravé predné dvere (napríklad za účelom nájdenia či použitia lekárničky), túto možnosť však s vysokou pravdepodobnosťou vylučuje práve neprítomnosť krvných stôp na ceste v oblasti spolujazdcových dverí. Je teda možné stanoviť záver, že verzia, ktorú uviedol obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2019 je síce možná, je však podľa môjho názoru len málo pravdepodobná. Skôr zastávam názor, že útok na poškodeného bol neočakávaný, rýchly, smerovaný zozadu sprava na krk poškodeného,
spočíval v 3 bodnutiach nožom a v dôsledku tohto mechanizmu mal poškodený len minimálne obranné zranenia. Následkom útoku a vzniknutých rán sa podľa môjho názoru poškodený dostal hornou časťou tela do priestoru spolujazdca, čím došlo k vzniku popísaných a zaznamenaných krvných stôp.
2. Aké cievy boli zasiahnuté na tele poškodeného a akým spôsobom krvácali rany poškodeného ? Podľa zdravotnej dokumentácie došlo u poškodeného ku krvácaniu zo svalových a kožných ciev, krvácanie z významných mozog zásobujúcich ciev prítomných v krčnej oblasti bolo CT angiografickým vyšetrením vylúčené. Podľa môjho názoru išlo o krvácanie zo svalových artérií i žíl, nakoľko išlo o hlboké rany, venózne a aj arteriálne (žilové a tepenné) krvácanie sa prejavilo najmä vytekaním krvi z rán a nie jej striekaním, ktoré by bolo evidentné, keby tieto poškodené tepny krvácali priamo navonok.
3. Viete uviesť na základe krvných stôp vo vozidle, v ktorých miestach vozidla sa nachádzal poškodený a v akých polohách ? Viď odpoveď na otázku číslo 1. Poškodený sa nachádzal podľa môjho názoru na sedadle vodiča a po vzniku rán hornou časťou svojho tela i v oblasti priestoru spolujazdca a to tak, že do tejto časti motorového vozidla bol naklonený, resp. sa hornými končatinami opieral o sedadlo spolujazdca.
4. Zodpovedajú rany poškodeného, ich charakter a mechanizmus vzniku z odborného hľadiska tomu ako vypovedal poškodený a ním tvrdenej úplnej pasivite pri vznikaní rán ? Áno, zodpovedajú. Opakovane však uvádzam, že presný mechanizmus vzniku jeho zranení nie je možné exaktne stanoviť.
5. Aké vzájomné postavenie osôb obžalovaného a poškodeného možno vyvodiť z charakteru a mechanizmus vzniku rán poškodeného ? viď odpoveď na otázku číslo 1.
6. V prípade pripustenia viacerých verzií spôsobu, mechanizmu vzniku a charakteru rán, viete určiť, ktorá verzia opisu udalostí vo vozidle je z odborného hľadiska pravdepodobnejšia ? viď odpoveď na otázku číslo 1.
7. Jednoznačne popíšte charakter a lokalizáciu všetkých vzniknutých zranení poškodeného. Na základe štúdia vyšetrovacieho spisu, súdneho spisu, dostupnej zdravotnej dokumentácie a osobného vyšetrenia poškodeného konštatujem, že pán F. O., A.. XX.XX.XXXX, utrpel dňa 21.05.2019 v presne nezistenom čase okolo 19.00 hod. v Bratislave na ulici Stará Vajnorská č. 11, oproti komplexu Golden City v odparkovanom motorovom vozidle nasledovné poranenia: o bodné, resp. bodno-rezné rany krku § na pravej strane krku vpravo dorzálne (vzadu) veľkosti 5 cm silno krvácajúcu - po vyšetrení poškodeného nie je možno jednoznačne stanoviť, v ktorej časti 25 cm dlhej jazvy bola rana samotná - pri chirurgickej revízii došlo k jej rozšíreniu. Vzniknutá jazva prebieha spoza pravej ušnice smerom dolu a čiastočne dozadu do oblasti trapézového svalu § hlbokú bodno-reznú ranu pravej nadkľúčnej oblasti veľkosti 5 cm silno krvácajúcu - rana bola situovaná v oblasti laterálneho úponu trapézového svalu od pravej nadkľúčnej oblasti mediálne od nadplecku (acromion) smerom k strednej rovine tela a smerom dozadu § obe rany boli smerované z bočnej strany do strednej línie tela smerom k processus transversus 6. a 7. krčného stavca o bodnú ranu prednej dolnej strany krku vpravo v oblasti jugulárnej jamky (jamky nad hrudnou kosťou) hlbokú 7 cm - 5 cm dlhá rana v oblasti jugulárnej jamky a dolného úponu m. sternocleidomastoideus. o rezné rany 1. prsta pravej ruky 5. prsta ľavej ruky Rezná rána (vulnus scissum) vzniká tahem a tlakem ostrého nástroje. Působí-li nástroj kolmo na kůži, je rána zpravidla přímočará a delší než širší. Je-li nástroj břitký, jsou okraje hladké, je-li tupější, jsou okraje nerovné a lehce vroubkované. Hloubka rány nebývá značná; nejhlubší bývá rána uprostred, na obou koncích je mělčí. Obvykle značné krvácí. Púsobí-li nástroj šikmo, jsou okraje zkosené, púsobí-li vodorovně, muže dojít k uříznutí kožního laloku, takže vzniká rána kruhovitá. Význam rezných ran záleží hlavně v nebezpečí krvácení, v přetětí šlach a nervu.
Bodná rána (vulnus punctum) vzniká, vnikne-li kónický nástroj po délce své osy do těla; často je rána věrným obrazem užitého nástroje. Okraje jsou ostré, způsobuje-li ji nástroj ostrý, nebo nerovné, roztřásněné, způsobuje-li ji nástroj tupý. Při bodných ranách končetin se vyskytuje vedle vbodu někdy i výbod, který je skoro vždy menší než vbod. Nebezpečí bodných ran tkví v jejich hloubce a v poranění vnitřních orgánu. (F.. P.. U. O., I., Obecná chirurgie, Avicenum, Praha 1973, str. 511).
8. Špecifikujte mechanizmus vzniku a charakter každej z preukázaných rán Bodno-rezná rana na pravej strane krku vpravo dorzálne (vzadu) veľkosti 5 cm silno krvácajúca - ide o bodnú, resp. bodno-reznú ranu, smerujúcu z boku sprava smerom do stredovej roviny tela - je možné stanoviť, že vznikla bodnutím ostrým predmetom - s najväčšou pravdepodobnosťou nožom Sabatier, pričom poranila cievne štruktúry kože, podkožia a najmä svalov, ktoré spôsobili spolu s ostatnými ranami značnú stratu cirkulujúcej krvi s rozvojom hemoragického šoku. Len štastnou zhodou okolností nedošlo k poraneniu krčných stavcov a miechy, ktoré by mohli spôsobiť poškodenému ťažké neurologické následky, prípadne až smrť. Tiež nedošlo k poraneniu a. vertebralis, ktoré by okrem veľmi nebezpečného krvácania mohlo spôsobiť i obmedzenie prietoku krvi mozgom, čo v kontexte ostatných značne krvácajúcich zranení a šokového stavu poškodeného mohlo spôsobiť ťažké neurologické príznaky až smrť. Hlboká bodno-rezná ranu pravej nadkľúčnej oblasti veľkosti 5 cm silno krvácajúca - išlo o ranu mediálne (k strednej línii tela) od nadplecku (acromion) smerom k strednej rovine tela a smerom dozadu - išlo o potenciálne veľmi nebezpečnú ranu, nakoľko v uvedenej oblasti sa v hĺbke nachádzajú dôležité cievne a nervové štruktúry, rovnako ako pľúca. Poranenie uvedených štruktúr by spôsobilo smrť vykrvácaním, veľmi vážny stav spôsobený kolapsom či krvácaním pravých pľúc alebo ťažkú invalidizáciu poškodeného s ochrnutím pravej hornej končatiny. Uvedená rana bola vytvorená pôsobením ostrého predmetu - s najväčšou pravdepodobnosťou čepeľou noža Sabatier. Obe vyššie uvedené rany boli smerované z bočnej strany do strednej línie tela smerom k processus transversus 6. a 7. krčného stavca. Bodná rana prednej dolnej strany krku vpravo v oblasti jugulárnej jamky (jamky nad hrudnou kosťou) hlboká 7 cm nebola len šťastnou zhodou okolností ranou, ktorá možnosťou poranenia pre život zásadných štruktúr - srdca, veľkých ciev, medzihrudia a pľúc nespôsobila poškodenému smrť. Rana vznikla pôsobením ostrého predmetu, s najväčšou pravdepodobnosťou čepeľou noža Sabatier smerom zhora nadol sprava.
9. Na základe fotodokumentácie ustálite pohyb osôb vo vozidle a ich vzájomnú polohu pri vzniku poranení poškodeného. viď odpoveď na otázku č. 1
10. Prehliadnite telo poškodeného so zameraním sa na zdokumentovanie miest údajného vzniku poranení. Fyzikálnym vyšetrením poškodeného som zistil, že poškodený je asi 180 cm vysokej vyšportovanej svalnatej postavy, na krku vpravo má poškodený jazvu dĺžky 25 cm prebiehajúcu spoza pravej ušnice smerom dolu a čiastočne dozadu do oblasti trapézového svalu - časť rany bola spôsobená pri chirurgickom ošetrovaní rany krku, v oblasti laterálneho úponu trapézového svalu od pravej nadkľúčnej oblasti mediálne od nadplecku (acromion) smerom k strednej rovine tela a smerom dozadu 8 cm dlhú sekundárnym úsilím zhojenú nepravidelnú jazvu po rane. Jazva dĺžky 2,5 cm smerom k stredovej rovine tela poškodeného vznikla pravdepodobne po zavedení cieleného drainu pri chirurgickom ošetrení vzniknutých zranení. U poškodeného som zistil aj 5 cm jazvu v oblasti jugulárnej jamky a dolného úponu m. sternocleidomastoideus. U poškodeného som nezistil neurologický deficit na hlave, krku a pravej hornej končatine a rovnako neboli prítomné ani cirkulačné poruchy - viď Príloha č. 4 tohto dokumentu.
11. Prípadné ďalšie zistenia znalca. Nevyjadril sa.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj opakovaný výsluch znalca T.. P.. P. Č., F.., pričom znalec uviedol, že sa plne pridržiava záverov doplnku k znaleckého posudku. Zároveň uviedol, že nevie s
absolútnou istotou vylúčiť, že v priebehu konania nastala verzia, ktorú uviedol obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2019, ale ako už uviedol, je veľmi málo pravdepodobná. Pokiaľ ide o nezávažné rezné rany z prvého prsta pravej ruky a piateho prsta ľavej ruky, tieto svedčia jednoznačne v prospech verzie poškodeného. Uvedené zranenia znalec uviedol na základe lekárskych správ o zraneniach poškodeného, samotný poškodený ani nevedel, že mal tieto zranenia. Nejde o obranné zranenia, v prípade riadneho uchopenia noža, ktorým bolo útočené, by došlo až k preťatiu šliach. Preto je jednoznačne názoru, že útok bol náhly, neočakávaný a nedošlo k žiadnemu obrannému konaniu poškodeného. Pokiaľ ide o údajný rozpor vo výpovedi zo dňa 20.12.2019 a dnešnou výpoveďou, keď vtedy uviedol, že zranenia mohli vzniknúť tak, ako uviedol obžalovaný, treba uviesť, že vtedy vychádzal zo skrátenej verzie výpovede obžalovaného, ktorú mu prečítal predseda senátu. Pri vypracovaní doplnku už mal k dispozícii celý vyšetrovací spis, fotodokumentáciu a preto mohol vyjadriť svoj záver. Dňa 20.12.2019 na hlavnom pojednávaní vyjadril iba jednu z možností. Pri vypracovaní pôvodného znaleckého posudku mal k dispozícii podklady predložené políciou, pričom veľkú časť zdravotnej dokumentácie poškodeného si zabezpečoval sám. Poškodeného vyšetril dňa 30.11.2020, pre krátkosť času a blížiace sa pojednávanie sa telefonicky dohodol s poškodeným, že ho vyšetrí v mieste bydliska. V prípade krátkosti času je to štandardný postup, miesto znaleckého skúmania nič nemení na záveroch posudku. Je si plne vedomý toho, o aký trestný čin sa jedná, preto starostlivo zvažoval každú formuláciu. Pôvodne bol presvedčený, že sa jednalo o vozidlo BMW radu 5, až pri doplnku zistil, že sa jedná o BMW radu 3. Aj vzhľadom na to, že ide o menšie vozidlo, v podstate vylučuje verziu obžalovaného. Z priestorových dôvodov nie je možné, aby bol priebeh deja taký, ako uviedol obžalovaný. Jedná sa o menšie vozidlo, v ktorom nemohlo prísť k takému nastaveniu tela poškodeného ako uvádza obžalovaný.
Na základe záveru uznesenia Krajského súdu Bratislava súd opätovne vypočul aj znalkyňu z odboru psychiatria P.. T. P., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri záveroch znaleckého posudku vychádzala jednak z vyšetrenia obžalovaného, ako aj z jeho zdravotnej dokumentácie. Zistila depresívnu poruchu, ktorá mala jednak reaktívny charakter, čiže vychádzala zo životnej situácie, ale mal aj endogénne charakteristiky, čo znamená, že sa nachádzal v stave depresívnej epizódy, jeho depresia mala aj biologický podklad. V čase spáchania skutku bol v krátkom období, ktoré sa nazýva farmaceutické okno, t.j. už po začatí aplikácie liečby antidepresívami, ale ešte predtým, ako sa plne prejaví účinnosť liekov. V tom čase mohlo prísť aj ku krátkodobému zhoršeniu depresie, najmä k zvýšeniu úzkosti. U obžalovaného mohla byť enormne vystupňovaná úzkosť. V prípade zistenia poruchy afektov a emocíí tento faktor významne ovplyvňuje ovládacie schopnosti človeka, ktorý nevie dostatočne zvládnuť svoje konanie. Pokiaľ sa jedná o patický afekt, ak by bol prítomný u obžalovaného, boli by úplne vymiznuté ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti. Tento afekt však vylúčila, nakoľko obžalovaný v tom čase netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by viedla k strate ovládacích a rozpoznávacích schopností. Patický afekt sa prejavuje mrákotným stavom vedomia a celkovo dezorganizovaným správaním. Pokiaľ ide o názor, že obžalovaný bol v dlhodobej ťaživej životnej situácii a v čase skutku vo vystupňovanej stresovej situácii, kedy zrejme nedokázal svoje konanie racionálne korigovať, je vždy potrebné skúmať do akej hĺbky je u človeka stratená racionálna kontrola, či si vie uvedomiť nebezpečenstvo svojho konania. Táto otázka sa znovu týka schopnosti ovládnuť svoje konanie, kto sa nedokáže riadne kontrolovať, nedokáže ani riadne ovládnuť svoje konanie. Bližšie však odkazuje na svoje predchádzajúce odpovede. Na otázku, či išlo u obžalovaného o krátkodobú alebo dlhodobú stresovú situáciu, uvádza, že vychádza zo zdravotnej dokumentácie. Obžalovaný vyhľadal P.. O. dňa 5.3.2019 , skutok sa stal dňa 21.5.2019, to znamená, že v čase spáchania skutku to bolo približne dva a pol mesiaca po vyhľadaní lekárskej pomoci. Dá sa predpokladať, že aj pred návštevou lekára už bol v tomto stave, z pohľadu lekára sa jedná o krátkodobú stresovú reakciu alebo akútne stresový stav. V rámci farmakologického okna, na ktorého vznik vyjadrila podozrenie, je možné vylúčiť krátkodobé trvanie patického afektu. U obžalovaného to bola v danom čase neuróza, bola diagnostikovaná. Nepatrí k poruchám, ktoré majú biologické znaky, nebol tam mrákotný stav, obžalovaný konal po skutku racionálne, uvedomil si čo sa stalo, neutiekol, privolal pomoc, jednoducho uvedomil si, čo je správne vykonať. Jeho konanie bezprostredne po skutku nebolo zbavené racionálnej kontroly. V prípade patického afektu by takto určite nepostupoval.
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil aj opätovné vypočutie poškodeného F. O. k prípadným sporným otázkam, pričom procesné strany túto možnosť nevyužili.
Podľa 145 ods. 1 Trestného zákona sa trestného činu vraždy dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí.
Objektom tohto ustanovenia je ľudský život. Predmetom útoku je iba živý človek, ktorým je už dieťa v okamihu, keď prestalo byť ľudským plodom a ďalej dospelý človek do okamihu smrti v biologickom zmysle.
Smrť lekárska veda, ale i § 142 ods. 2 Tr. zák. definuje ako biologickú smrť mozgu, tzv. cerebrálna smrť, keď je vylúčené obnovenie vitálnych funkcií organizmu.
Objektívna stránka tohto trestného činu je charakterizovaná usmrtením človeka, čím sa rozumie zbavenie života živého človeka, bez ohľadu na použité prostriedky. Usmrtenie človeka možno spáchať tak konaním, ako aj opomenutím takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, buď vo forme priameho (§ 15 písm. a) Tr. zák.), alebo nepriameho úmyslu (§ 15 písm. b) Tr. zák.).
Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
Podľa § 14 ods. 2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
Pri uznaní viny súd vychádzal predovšetkým z výpovede poškodeného, svedka W., čiastočne aj z výpovede samotného obžalovaného, z výpovedí a znaleckých posudkov znalcov P.. E. S., P.. T. P. a najmä T.. P.. P. Č., F.. Obrana obžalovaného je postavená na skutočnosti, že obžalovaný sa vo vozidle iba bránil slovnému a fyzickému útoku poškodeného, pričom náhodou nahmatal vo svojej taške nôž, ktorý mu tam dal zrejme poškodený a týmto nožom nevediac ako, spôsobil poškodenému zranenia. Jednoznačne popiera úmysel zavraždiť poškodeného F. O.. Súd obranu obžalovaného považuje za nepravdepodobnú, jednoznačne v rozpore s vykonaným dokazovaním a to z nasledovných dôvodov.
V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že predmetné bodno-rezné zranenia poškodenému F. O. spôsobil obžalovaný dňa 21.05.2019 v Bratislave na ulici Stará Vajnorská č. XX. Rovnako nie je sporné, že tieto zranenia spôsobil poškodenému obžalovaný kuchynským nožom zn. Sabatier s dĺžkou čepele 20 cm. Uvedené závery objektívne potvrdilo aj znalecké dokazovanie, keďže zo posudku KEÚ PZ z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz vyplynulo, že DNA profil z krvnej stopy č. 3 (čepeľ noža) sa zhoduje s DNA profilom poškodeného F. O.. Taktiež zo znaleckého posudku z odboru kriminalistickej identifikácie rezultuje, že na zaistenom kuchynskom noži bol zistený daktyloskopický otlačok prstenníka pravej ruky obvineného. Ako vyplynulo z výpovede obžalovaného tento kuchynský nôž patril práve jemu.
Ďalej je nevyhnutné poukázať na fakt, že dňa 21.05.2019 bola vyšetrovateľom PZ vykonaná obhliadka miesta činu, v rámci ktorej bol v osobnom motorovom vozidle zn. BMW, EČ: X., z podlahy za predným sedadlom spolujazdca zaistený kuchynský nôž zn. Sabatier s čepeľou o dĺžke 20 cm.
Rozpor vo výpovedi obžalovaného a poškodeného spočíva v tom, za akých okolností obžalovaný použil predmetný nôž voči poškodenému.
Skutočnosť, že obžalovaný napadol nožom poškodeného odzadu, od chrbta, vyplýva predovšetkým z výpovede poškodeného, ktorý vypovedal počas trestného konania konštantne a vierohodne. Nie je dôvod považovať túto výpoveď za nedôveryhodnú, keďže je navyše aj v logickej a obsahovej zhode s ostatnými vykonanými dôkazmi. Poškodený F. O. jasne potvrdil, že veľkým nožom na neho do oblasti krku v momente, keď to nečakal, zaútočil práve obžalovaný. Túto výpoveď potvrdzuje aj svedecká výpoveď F. W., ktorý vypovedal v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní zhodne, že obvinený sa mu na mieste činu priznal, že to on bodol poškodeného do krku. Predmetný svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný mu na mieste činu opakovane uviedol, že on je na vine, že spravil niečo zlé. Väčšinu času sa držal za hlavu a ľutoval, čo spravil. To znamená, že obžalovaný na mieste
činu nehovoril nič o sebaobrane, resp. o tom, že bol napadnutý poškodeným a bránil sa proti útoku. Rovnako takáto skutočnosť nevyplýva z prepisu telefonického hovoru uskutočneného dňa 21.05.2019 v čase o 19.16 hod. z tel. čísla XXXX XXX XXX, ktorého majiteľom je poškodený F. O., na tel. číslo 158. Osoba, ktorá sa predstavila pod menom F. O. opakovane oznámila na linku 158, že: ,,bodol kolegu do krku, aby poslali záchranku, že on mu drží ranu, nech nevykrváca“.
Je logické, že ak by obžalovaný skutočne konal v sebaobrane, nepochybne by na túto okolnosť upozornil či už svedka W., operátora na linke alebo aj zasahujúcich príslušníkov. Dokonca nič podobné neuviedol ani vo svojom výsluchu v prípravnom konaní, pričom musel vedieť, resp. vtedajšiemu obhajcovi muselo byť jasné, že predložením tejto verzie by sa zoslabili prinajmenšom dôvody na väzbu obžalovaného.
V tomto smere je nevyhnutné poukázať aj na výpoveď obžalovaného zo dňa 21.05.2019, kde sa o žiadnom fyzickom útoku od poškodeného ani slovom nezmienil. Rovnako je dôvodné upriamiť pozornosť aj na úradný záznam zasahujúcej hliadky zo dňa 21.05.2019, z ktorého vyplýva, že na mieste činu bol vyťažovaný aj obžalovaný O., pričom žiadny fyzický atak zo strany poškodeného nespomenul. V neposlednom rade skutočnosť, že by obžalovaný konal v sebaobrane nespomenul ani v rámci výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý sa konal dňa 31.05.2019. Okolnosť, že by poškodený fyzicky napadol obžalovaného priamo vo vozidle, nespomenul obžalovaný ani v rámci znaleckého vyšetrovania znalkyňou S.. Naproti tomu u znalkyni P. spomenul len, že došlo k súboju, ale obžalovaný ani raz nespomenul, že by ho poškodený napr. udieral, alebo kopal, škrtil a pod.
Skutočnosť, že k vzniku zranení na tele poškodeného došlo tak, ako to opísal poškodený, nasvedčujú skutočnosti, že poškodený sa v čase útoku nachádzal na sedadle vodiča, pričom zranenia utrpel v pravej časti tela, obžalovaný sa v čase incidentu nachádzal na zadnom rade sedadiel za sedadlom spolujazdca. Nie je zrejmé, prečo si tam vlastne sadol, keďže počas cesty sedel vpredu, uviedol iba údajné bolesti chrbta. Súd toto presadnutie považuje skôr za zaujatie výhodnejšej pozície v očakávaní konfliktu, keď sa poškodený dozvie, že nejestvuje žiadny človek, ktorý by obžalovanému v daný deň zaplatil peňažnú sumu.
Obžalovaný je pravák, pričom útok mal byť vedený podľa znalca T.. P.. Č. sprava zhora smerom dole. Predmetný nôž má dĺžku čepele 20 cm, a preto manipulácia s ním pri prípadnom súboji v priestore medzi sedadlami vozidla, kde by ho obžalovaný použil zhora dole je takmer vylúčená.
Pokiaľ ide o vierohodnosť výpovede obžalovaného, súd poukazuje aj na lokalizáciu zranení na tele poškodeného, pričom je potrebné poukázať na to, že jedna bodná rana sa nachádzala na chrbte poškodeného. Minimálne k vzniku tejto rany nemohlo dôjsť v situácii, pokiaľ by boli obžalovaný a poškodený tvárou v tvár, a preto je dôvodné konštatovať, že práve táto rana vznikla ako prvá, ktorú obžalovaný zasadil poškodenému tzv. od chrbta a až následne sa začal poškodený útoku brániť, o čom svedčia aj obranné zranenia na pravej ruke poškodeného. Naopak, treba poukázať na absenciu akýchkoľvek zranení na tele a tvári obžalovaného, ako aj na absenciu krvi na oblečení obžalovaného, ktoré mal v čase incidentu na sebe. Na jeho veciach - modré rifle, modré tričko a bunda nebola lokalizovaná žiadna krv poškodeného, čo svedčí tom, že obžalovaný útočil nožom na poškodeného tak, že neboli pri sebe, najmä nie tvárou v tvár, inak by sa pri tak masívnom krvácaní, ku akému došlo u poškodeného, krv nepochybne nachádzala aj na oblečení obžalovaného. Celé oblečenie poškodeného však bolo zakrvavené, rovnako ako aj predná časť vozidla zn. BMW. Podľa znalca všetky tri rany začali ihneď masívne krvácať.
Súd v rámci dôkaznej situácie hodnotil aj vyjadrenie znalca T.. P.. Č., prednesené na hlavnom pojednávaní, že zranenia poškodeného môžu zodpovedať aj verzii obžalovaného, teda že k ich vzniku došlo pri súboji o nôž. Súd však poukazuje na vyjadrenie znalca, ktorý po podrobnom oboznámení sa s výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracovanie doplnku k svojmu znaleckému posudku nepovažuje za potrebné, nakoľko na záveroch posudku ohľadom vzniku zranení a dĺžky PN by nič nemenil. Pripustil možný rozdielny mechanizmus vzniku zranení spočívajúci len v obrane poškodeného, konkrétne v držaní obžalovaného za ruky, resp. ruku, v ktorej držal nôž.
Za veľmi dôležité však súd považuje tvrdenie znalca, že prinajmenšom k jednému bodnému zraneniu, a to do chrbta, nemohlo prísť spôsobom uvedeným obžalovaným - vzájomným súbojom, keď poškodený ležal na chrbte a spredu vozidla smerom dozadu kopal obžalovaného. V prípade akceptácie obrany
obžalovaného by to znamenalo, že poškodený, ktorý mal za sebou dlhoročný vojenský výcvik v jednej z najťažších armád sveta, síce napadol obžalovaného, mal ho biť a kopať ležmo do hlavy, avšak ten neutrpel žiadne zranenia tváre a ani tela, ale práve naopak, život ohrozujúce zranenia utrpel pri tomto útoku poškodený, ktorý mal navyše aj rezné rany na malíčku a palci pravej ruky. Opäť je potrebné zvýrazniť, že aj tieto obranné zranenia poškodeného svedčia o tom, že sa bránil pravou rukou proti útoku, ktorý proti nemu viedol obžalovaný sprava.
Z uvedených dôvodov súd v rámci dokazovania čiastočne uzatvára, že verziu obžalovaného o priebehu incidentu nepovažuje za vierohodnú, keďže prinajmenšom k jednej z troch rán nožom v žiadnom prípade nemohlo prísť tak, ako uvádza obžalovaný - a to k rane na zadnej časti tela poškodeného. Táto skutočnosť výrazne znižuje pravdivosť celej výpovede obžalovaného o priebehu skutku.
Obžalovaný vysvetľujúc motív svojho konania uviedol, že podnikal spoločne s poškodeným. Obžalovaný však podnikal formou živnosti, a preto nie je zrejmé, ako by mohol poškodený vystupovať ako jeho spoločník. Právne naopak, z výpisu zo Sociálnej poisťovne jednoznačne vyplýva, že poškodený pracoval u obžalovaného ako zamestnanec v období od 01.12.2013 do 30.04.2014, teda celkovo 5 mesiacov a to vyše päť rokov od spáchaniu skutku. Naproti tomu u obžalovaného je z výpisu zo živnostenského registra zrejmé, že podniká už od marca roku 2007. Obžalovaný ukončil svoje podnikanie dňa 07.06.2019 (deň kedy nastal zánik živnostenského oprávnenia), teda potom, čo bol Krajským súdom Bratislava vzatý do väzby.
Je teda nepochopiteľné tvrdenie obžalovaného, že pokiaľ za všetky jeho dlhy v podnikaní mohol poškodený, prečo svoje podnikanie neukončil skôr, keďže na to po právnej stránke nepotreboval žiadny súhlas poškodeného. Len pre úplnosť možno uviesť, že dlhy v podnikaní obžalovaného sa vyskytovali neustále, čo vyplýva aj z výpisu z centrálneho registra exekúcií. Aktuálne je voči obžalovanému vedených až osem exekučných konaní, pričom niektoré z nich začali ešte v roku 2017. Bolo by nenáležité tvrdiť, že za všetky dlhy obžalovaného môže práve poškodený. Rovnako tak nemožno veriť ani tvrdeniam obžalovaného, že poškodenému splácal mesačne vyše 1.500 eur, nakoľko pokiaľ by takouto sumou každý mesiac reálne disponoval, logicky by podliehala exekúcii.
Ďalej možno poukázať na nezrovnalosť v tvrdeniach obžalovaného na hlavnom pojednávaní ohľadom jeho podnikania s poškodeným, najmä keď uviedol, že po jednej daňovej kontrole u jeho dodávateľa pre nezrovnalosti ohľadom odpočtu DPH, dostal povinnosť doplatiť daň (DPH) vo výške 60.000 eur. Z listinného dôkazu predloženého na hlavnom pojednávaní prokurátorom však vyplýva, že u obžalovaného boli od roku 2016 do roku 2017 vykonané celkovo tri daňové kontroly (za obdobia rokov 2014 až 2016) ohľadom DPH, pričom súhrnný dorubený rozdiel na DPH bol vo výške 37.899 eur. To znamená, že neoprávnené odpočty na DPH boli u obžalovaného zaznamenané za obdobie december 2014 až jún 2016, čo je vyše jeden a pol roka. Nešlo preto zo strany obžalovaného iba o jednorazový obchod trvajúci krátke obdobie, ktorý by musel náhle ukončiť z dôvodu tlaku poškodeného.
Taktiež z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že potom, čo bol vzatý do väzby, sa jeho rodina odsťahovala zo Senice. Obžalovaný neustále opakoval, že z poškodeného strach, avšak po skutku ukončil svoje podnikanie a aj sa odsťahoval zo Senice, keďže zmenil aj svoj trvalý pobyt. Otázne je, prečo takto nekonal už skôr, a prečo osobu z ktorej mal strach, dobrovoľne zamestnával, podnikal s ňou, chodil s ňou na stretnutia a v neposlednom rade prečo nič neoznámil polícii. Jediný logický záver je taký, že obžalovaný tieto okolnosti zdramatizoval, za účelom ospravedlnenia svojho konania voči poškodenému.
Pokiaľ ide o samotnú výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania, túto je nutné považovať za tendenčnú, ktorá má za cieľ zbaviť ho trestnej zodpovednosti. V prvom rade je nutné uviesť, že z monológovej časti obžalovaného vyplynuli presné detaily pozadia jeho podnikania, spomenul si na všetky skutočnosti a detaily z inkriminovaného dňa, až na ten moment, kedy a ako bodol poškodeného. Nešlo pritom len o náhodné bodnutie, keďže poškodeného bodol celkovo trikrát, pričom bodné rany boli hlboké aj 7 cm, čo vyžaduje určitú intenzitu sily. To znamená, že obžalovaný si v tom strese, ktorý prežíval, pamätal presne na slová, ktoré mu mal poškodený povedať, tieto dokonca citoval, ale už si nevedel spomenúť, ako proti telu poškodeného použil nôž. To znamená, že obžalovaný zjavne selektuje poskytované informácie, podľa toho, ako mu to vyhovuje.
Zásadný nelogický rozpor vo výpovedi obžalovaného je ďalej v tom, že zobral poškodeného na fiktívne stretnutie do Bratislavy, hoci vedel, že s nikým sa reálne stretnúť nemá a nemá ani dostať žiadne peniaze. V tejto otázke poškodeného výslovne zavádzal. Je preto nanajvýš nepochopiteľné, prečo obžalovaný, pokiaľ mal strach z poškodeného, zobral tohto na fiktívne stretnutie. Túto okolnosť na hlavnom pojednávaní nevedel presvedčivo vysvetliť, až napokon uviedol, že mu chcel v Bratislave povedať, že mu dá peniaze z inej zákazky. Nie je zrejmé, prečo to obžalovaný nepovedal poškodenému už v Senici. Bolo predsa plne očakávateľné, že poškodený na takúto vymyslenú schôdzku bude reagovať hnevom. S tým musel počítať aj obžalovaný, keďže sám tvrdil, že poškodený je agresívny. Obžalovaný však s takýmto variantom počítal, keďže na dané stretnutie si so sebou zobral aj nôž a kladivo, čo potvrdil aj vo výpovedi zadržaného, kde výslovne uviedol, že nôž si so sebou zobral na ochranu proti poškodenému alebo aby ho s ním zastrašil.
Z uvedeného je v súhrne zrejmé, že obžalovaný išiel na schôdzku s vedomím, že peniaze poškodenému vrátiť nemôže, so žiadnym človekom sa v Bratislave nestretnú, takže poškodeného výslovne zavádzal, a taktiež si na danú schôdzku zámerne zobral nôž, pričom bol uzrozumený s tým, že ho použije. V tomto smere preto neobstojí obrana obvineného, že sa poškodeného bál, pretože pokiaľ by skutočne mal z jeho konania strach, nešiel by s ním dobrovoľne na schôdzku, o ktorej musel vedieť, že nedopadne pozitívne, nakoľko peniaze na vrátenie pôžičky nemal a osobu, s ktorou sa mali stretnúť, si vymyslel.
K dôležitej okolnosti, ako sa na mieste činu ocitol predmetný nôž, sa obžalovaný celkom odlišne postavil na hlavnom pojednávaní, kde už tvrdil, že predmetný kuchynský nôž používal na montáž nábytku. Súd nepovažuje za pravdepodobné, že obžalovaný podnikajúci 12 rokov v odbore drevospracujúceho priemyslu, používal na montáž nábytku taký nástroj, ako je kuchynský nôž. V tomto smere je preto tvrdenie obžalovaného nedôveryhodné, najmä v spojení s tým poznatkom, kde sa predmetný nôž nachádzal. Obžalovaný v tejto súvislosti vypovedal, že sa nachádzal v jeho taške, avšak on sám ho tam nevložil, a asi ho tam vložil poškodený, keď mu po montáži pomáhal baliť veci.
V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenúť, že nešlo o pracovnú tašku na náradie, ale o príručnú tašku na notebook, ktorú vlastnil obžalovaný. Sám uviedol, že pred odchodom do Bratislavy nekontroloval úplne všetko v tejto taške, ale videl, že tam má notebook a peňaženku. Je však logicky ťažko uveriteľné, že poškodený pri údajnom balení náradia vložil svojvoľne kuchynský nôž do príručnej tašky s notebookom obžalovaného, kde mal napr. aj peňaženku, ale ostatné náradie, napr. vŕtačku a skrutkovač, už dal do inej tašky, ktorú medzičasom vyložili. Uvedené rezultuje aj z prehliadky vozidla, keďže žiadna iná taška s náradím sa tam nenašla. Rovnako je nedôveryhodné tvrdenie obžalovaného, že celú montáž vykonal on a poškodený nič nerobil, avšak balenie náradia vykonal poškodený, ktorý sa k obžalovanému správal direktívne a agresívne. Je preto zrejmé, že tento nôž si musel do danej tašky vložiť práve obžalovaný a to s vedomím, že ho môže použiť proti poškodenému. Súd záverom už len dodáva, že poškodený na hlavnom pojednávaní jednoznačne poprel nejakú svoju pomoc pri balení obžalovaného, ako aj akúkoľvek manipuláciu s predmetným nožom v Senici.
Rovnako nedôveryhodne pôsobí verzia obžalovaného o tom, že potom, čo ho poškodený napadol, náhodou siahol do svojej osobnej tašky, kde náhodou nahmatal nôž a tento potom použil, hoci nevie ako. V prvom rade nie je zrejmé, ako by bol obžalovaný vôbec fyzicky schopný pri útoku poškodeného niečo priebežne nahmatávať v taške, ktorú mal pri nohách. V druhej rovine nie je zrejmé, prečo by obžalovaný vôbec siahal do svojej tašky s notebookom, pokiaľ tam on nôž nevložil, ako on tvrdí. Išlo predsa o tašku s notebookom. Opäť jediným logickým záverom je, že obžalovaný si do svojej tašky vložil daný nôž sám tak, ako to aj počas prípravného konania v rámci výsluchu v postavení zadržaného priznal.
V neposlednom rade pokiaľ ide o údajný súboj v aute, tak ako ho opísal obžalovaný, tak nie je rozumne vysvetliteľné, ako sa mohol poškodený, ktorý najprv útočil na obžalovaného medzi sedadlami, dostať na zem pod sedadlo spolujazdca a pritom ešte kopať obžalovaného nohami, pričom obžalovaný sa mal nachádzať na zadných sedadlách vozidla. Možno zopakovať, že žiadne zranenia na tele obžalovaného zaznamenané neboli. Rovnako nebola na jeho oblečení zaznamenaná ani žiadna krv poškodeného, hoci tento krvácal masívne. Pokiaľ by boli tvárou v tvár v rámci súboja, nepochybne by sa krv poškodeného nachádzala aj na hornej časti odevu obžalovaného a na jeho rukách. Opäť jediným logickým záverom je to, že obžalovaný odzadu napadol poškodeného, a tento sa snažil útoku vyhnúť a brániť, a preto utrpel obranné zranenia na pravej ruke.
Súd samozrejme nevylučuje tvrdenie obžalovaného, že poškodený mu po zistení, že do Bratislavy vycestoval zbytočne, vulgárne nadával. Súd je ochotný uveriť aj uvádzaným vyhrážkam na jeho adresu. Avšak tieto skutočnosti neodôvodňujú tri útoky 20 cm dlhým nožom na hrdlo iného človeka. A to ani s prihliadnutím na psychické rozpoloženie obžalovaného, ktorý mal podľa znaleckého posudku plne zachované rozpoznávacie schopnosti a preto musel vedieť, že práve zabíja iného človeka. Iba súhrou šťastných okolností - duchaprítomnosť poškodeného pri poskytovaní prvej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci - nedošlo k plánovanému následku trestného činu.
Podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol vykonať navrhované dôkazy - výsluch svedkov U. O., G. N., U. O.O., P. M., P. M., H. U., H. X., U. O., ako aj pripojiť spis OR PZ Senica č. OR PZ - SE- OPP3-474/2019-P, nakoľko sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie. Súd si dovoľuje, a to aj na základe písomných a ústnych prednesov obhajoby, predpokladať snahu o dokázanie zložitej povahy poškodeného F. O., najmä o sklon k násiliu. Uvedení svedkovia by boli isto prínosom, keby k spáchaniu skutku došlo spôsobom, že obe osoby boli v postavení tvárou v tvár. Použitie zbrane voči osobe s minulosťou vo francúzskej cudzineckej légii by možno zakladalo znaky nutnej obrany. Ale v situácii, keď je potvrdený neočakávaný útok 20 cm dlhým nožom zozadu na životne dôležitú časť tela sa určite operovať nutnou obranou nedá. Svedkovia na mieste činu osobne neboli a pripojený spis sa týka času po skutku, keď už bol obžalovaný vo väzbe.
Rovnako súd podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol vykonať dôkaz - vypracovanie znaleckého posudku Ústavom súdneho lekárstva, nakoľko sa týka okolnosti, ktorú možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi, a to znaleckým posudkom T.. P.. P. Č., F.., č. 33/2019 a jeho doplnkom č. 63/2020. Zo súdnej praxe je zrejmé, že potreba vypracovania znaleckého posudku ústavom nastáva v momente dvoch rozporných znaleckých posudkov, čo sa v danom prípade nestalo. Naopak, súd môže konštatovať, že už dávno nedisponoval znaleckým posudkom s tak jednoznačnými závermi, ktoré znalec vedel obhájiť aj osobne na výsluch pred súdom. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj tento návrh, nakoľko nepovažuje závery znaleckého posudku z odboru chirurgia za spochybnené. Znalec na hlavnom pojednávaní spresnil aj svoje vyjadrenia zo dňa 20.12.2019, a to bez akýchkoľvek pochybností.
Súd na základe vykonaného dokazovania pristúpil aj k čiastočnej úprave skutkovej vety, na znenie „v presne nezistenom čase okolo 19.00 hod. dňa 21.05.2019 v Bratislave na ulici Stará Vajnorská č. XX, oproti komplexu Golden City v motorovom vozidle zn. BMW s EVČ: X., čiernej farby, v čase, keď sa nachádzal na zadných sedadlách vozidla od chrbta napadol poškodeného F. O., A.. XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase sedel na sedadle vodiča, a to tak, že ho kuchynským nožom zn. Sabatier s dĺžkou čepele 20 cm opakovane - trikrát bodol do oblasti krku vpravo, čím mu spôsobil na pravej stane krku pravo bodno reznú a silno krvácajúcu ranu o veľkosti 5 cm, hlbokú bodno reznú a silno krvácajúcu ranu na pravej nadkľúčnej oblasti o veľkosti 5 cm a bodnú ranu prednej dolnej strany krku vpravo v oblasti jugulárnej jamky hlbokú 7 cm, čo viedlo u poškodeného k výraznému krvácaniu a rozvoju hemoragického šoku, následkom čoho musel byť poškodený ihneď lekársky ošetrený a bezodkladne podrobený operačnému zákroku v nemocničnom zariadení, ktorý bol vykonaný dňa 21.05.2019, bez vykonania ktorého by došlo k jeho smrti“, t.j. upravil časť skutkovej vety, ktorá pôvodne znela „...keď sa nachádzal na zadnom sedadle za spolujazdcom...“ na nové znenie „...keď sa nachádzal na zadných sedadlách vozidla...“. Nové znenie presnejšie vystihuje konanie obžalovaného preukázané v rámci konania pred súdom.
Súd aj po doplnení dokazovania. ktoré bolo iste potrebné na riadne zistenie skutkového stavu a psychického rozpoloženia obžalovaného v čase spáchania skutku, prišiel k rovnakým záverom o vine obžalovaného a z hľadiska právnej kvalifikácie znovu posúdil konanie obžalovaného ako pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Tr. zákona.
Z hľadiska teórie trestného práva hmotného možno doplniť, že v posudzovanom prípade išlo zo strany páchateľa o pokus ukončený, keďže tento vykonal všetko, čo považoval pre dokonanie trestného činu za podstatné a k nemu priamo smerujúce (R 16/1979, R 54/2014).
Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako konanie úmyselné formou nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona. Ohľadom osoby obžalovaného súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný.
V rámci úvah o treste súd vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v § 34 Trestného zákona a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zistil tri poľahčujúce okolnosti, a to že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona), pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu (§ 36 písm. k/ Trestného zákona) a sám oznámil trestný čin príslušným orgánom (§ 36 písm. m/ Trestného zákona). Pokiaľ ide o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, zákon pri zohľadnení tejto poľahčujúcej okolnosti nevyžaduje, aby páchateľ odstránil tieto následky úplne a aby to urobil osobne. Stačí, ak k tomu svojím aktívnym konaním prispeje. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že po spáchaní skutku a prvotnom úteku z miesta činu, sa obžalovaný vrátil a pomáhal poskytovať obžalovanému prvú pomoc. Pokiaľ ide o oznámenie trestného činu príslušným orgánom súd poukazuje na telefonát z miesta činu na linku 158, v ktorom obžalovaný uviedol, že bodol kolegu do krku. Aj keď súd chápe tento telefonát skôr ako žiadosť o urýchlenie už volanej pomoci, čiastočne sa týka aj uvedenej poľahčujúcej okolnosti. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to že obžalovaný spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky (§ 37 písm. a/ Trestného zákona). Súd použil ustanovenie tejto priťažujúcej okolnosti vzhľadom na motív konania obžalovaného, ktorým mala byť snaha odstrániť svojho veriteľa a tým vyriešiť splatenie dlhu. Vzhľadom na celkové okolnosti prípadu, prihliadajúc na jeho postoj k prejednávanej veci, je podľa názoru súdu na mieste pôsobiť trestom v podobe trestu odňatia slobody. Pri rozpätí trestnej sadzby pätnásť až osemnásť rokov a štyri mesiace (po úprave v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona) súd vymeral obžalovanému trest v trvaní desať rokov, t.j. pod spodnou hranicou trestnej sadzby za použitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. a/, písm. c/. Súd prihliadol na skutočnosť, že odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu (a v tejto súvislosti najmä na skutočnosť, že nenastali fatálne následky trestného činu - poškodený následkom spôsobených zranení nezomrel), ako aj na spáchanie trestného činu v stave zmenšenej príčetnosti (deklarovanej znaleckým posudkom z odboru psychiatrie) a za súčasného uloženia ochranného psychiatrického liečenia možno dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho konania, ako uvádza sadzba trestného zákona. Pokiaľ ide o spôsob výkonu uloženého trestu, súd nepodmienečný spôsob výkonu trestu odňatia slobody uložil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, tak ako to predpokladá § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona pri páchateľovi obzvlášť závažného zločinu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, a to noža, ktorým obžalovaný trestný čin spáchal. Je to jednoznačne vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie, a to ambulantnou formou. Súd tak postupoval s odkazom na ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, nakoľko obžalovanému bol trest mimoriadne znížený, takže uloženie ochranného liečenia je v danom prípade obligatórne. Zároveň je v zhode s odporúčaním znalkyne z odboru psychiatrie P.. T. P.H., ktorá vzhľadom k prítomnosti depresívnej symptomatiky aj v čase znaleckého vyšetrenia a potrebe užívania antidepresívnej liečby navrhla psychiatrické ambulantné liečenie obžalovaného.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní dva roky, a to ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody voči poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, krajská pobočka Žilina so sídlom Žilina, P. O. Hviezdoslava 26 vo výške 7.400,55 €. Poškodená spoločnosť si škodu riadne uplatnila v prípravnom konaní a o jej výške a nároku niet pochybností, nakoľko riadne preplatila zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá poškodenému v súvislosti s jeho poškodením zdravia obžalovaným.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal aj na náhradu škody voči poškodenému F. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X., D.. A. XX, a to vo výške 1.823,40 €. Súd tak postupoval aj napriek rozpačitému odôvodneniu výšky škody samotným poškodeným, avšak vzal do úvahy riadne vyčíslenie škody v prípravnom konaní a jej zhodu s bodovým ohodnotením bolestného v závere znaleckého posudku T.. P.. P. Č., F..
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.