Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/32/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členov senátu: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného splnomocnencom: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: M. M., nar. X.XX.XXXX, bytom H. G. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 12,53 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -29 zo dňa 17. januára 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie povinného o d m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konanie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekučné konanie zastavil, II. výrokom povinného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekučného konania vo výške 22,12 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , ,, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ustanoveniami , , vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.1.2017 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie na podklade exekučného titulu rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. zo dňa 18.7.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2016 a vykonateľnosť dňa 2.1.2017. Dňa 7.7.2017 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podanie v ktorom uviedol, že pohľadávka oprávneného bola uhradená v celom rozsahu a preto upustil od vykonávania exekúcie a netrvá na udelení poverenia. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. -29 zo dňa 17.1.2018 rozhodol o zastavení konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v celom rozsahu odvolanie povinný. Argumentoval tým, že nemá vedomosť o tom, žeby dlžil oprávnenému pohľadávku vo výške 12,53 Eur ako aj príslušenstvo (trovy exekúcie vo výške 22,12 Eur). Uvedenú pohľadávku zaplatil, pričom disponuje aj dokladom o jej úhrade.

5. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ďalej tiež „CSP“), postupujúc podľa , pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( Exekučného poriadku ), či podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti I. výroku (zastavenie konania) je potrebné odmietnuť, keďže odvolanie podala neoprávnená osoba ( ) a odvolanie proti II. výroku (povinnosť zaplatiť trovy súdnemu exekútorovi) je potrebné odmietnuť ( ), keďže proti napadnutému rozhodnutiu v tejto časti odvolanie nie je prípustné.

6. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

9. V zmysle Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného (resp. povinného) sa zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného (resp. povinného), t.j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.

12. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie za to, že na strane povinného uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku, nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná, bez ohľadu na subjektívny pocit povinného. Takýto záver vyplýva z toho, že exekúcia bola zastavená, práva povinného ako odvolateľa napadnutým uznesením neboli dotknuté, napadnutým uznesením mu tak nemohla vzniknúť ujma. Daným uznesením teda práva povinného neboli dotknuté, napadnutým uznesením mu tak nemohla vzniknúť ujma, keďže exekučné konanie bolo v konečnom dôsledku zastavené.

13. Keďže s poukazom na uvedené v odseku 12, odvolanie v danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie povinného týkajúce sa I. výroku napadnutého uznesenia s použitím ust. odmietol.

14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

15. V zmysle , je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

16. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Citované ustanovenie , stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.

18. V predmetnej veci súd prvej inštancie II. výrokom napadnutého uznesenia rozhodol o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Povinný podal na poštovú prepravu dňa 18.5.2018 proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie.

19. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal povinný odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 1.11.2013 novelizované aj ustanovenie Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 1.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku výslovne nestanovuje.

20. Vzhľadom k tomu, že možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa Exekučného poriadku výslovne neustanovuje ( Exekučného poriadku v spojení ), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

21. Na základe uvedeného v odsekoch 19 a 20 odvolací súd konštatuje, že odvolanie povinného proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie podľa zákona prípustné nie je, preto odvolanie povinného proti uzneseniu podľa odmietol.

22. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému oprávnenému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. , použitých s odkazom na Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný oprávnený bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

24. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

25. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

26. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie nie je prípustné.