Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/40/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci manželov: F. C., J.. X. (navrhovateľka - matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. R. XXXX/XX, K., toho času P. XXX/X, X. X, Č. J., zastúpená advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou, so sídlom Budovateľská 2, Bratislava a F.. F. C. (otec), Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. R. XXXX/XX, K., prechodne A. XX, K., zastúpený advokátskou kanceláriou SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24, Trnava, IČO: 47 631 741, o určenie výživného a úprave styku na čas po rozvode manželov pre maloletú: J. C., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, takto

rozhodol:

I. Otec je povinný platiť výživné na maloletú J. v sume 750,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.03.2019.

II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletú za obdobie od 01.03.2019 do 30.11.2020 vo výške 3.300,- Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 250,- Eur mesačne k rukám matky spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Styk otca s maloletou sa neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka (ďalej aj „manželka“ alebo „matka“) sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 20.11.2017 domáhala, aby súd manželstvo manželov rozviedol, maloletú J. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia búdu maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 1.300,- Eur mesačne k rukám matky a sumou 500,- Eur titulom tvorby úspor na účet zriadený matkou vždy k 15. dňu v mesiaci od podania návrhu a stretávanie otca s maloletou J. nežiadala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo harmonické a nevnímala, že by boli v ich manželstve nejaké problémy. V auguste 2016 sa manžel priznal, že nadviazal mimomanželský pomer s kolegyňou, s ktorou čaká dieťa a v októbri 2016 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Z manželstva pochádzajú dve deti, plnoletá Q. a maloletá J., ktorej pravidelné mesačné výdavky predstavujú sumu 1.520,- Eur.

2. Manžel (ďalej aj „otec“) vo vyjadrení k návrhu zo dňa 08.02.2018 uviedol, že s návrhom manželky na rozvod súhlasí a je pravdou, že manželstvo je trvalo rozvrátené a neexistuje nádej na obnovu manželského spolužitia. Nesúhlasil so zverením maloletej J. do osobnej starostlivosti matky. V prípade zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky nesúhlasil s matkou požadovanou výškou výživného a

príspevku na tvorbu úspor. Matkou navrhovaná suma 1.800,- Eur predstavuje 75% čistého príjmu otca, a to len na jediné dieťa. Otec má však tri deti, napriek tomu by otec súhlasil so sumou výživného 400,- Eur mesačne. V prípade ak by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky navrhol, aby bol otec zaviazaný platiť výživné na maloletú J. vo výške 400,- Eur mesačne a styk s maloletou nežiadal upraviť.

3. Procesný opatrovník maloletej uviedol, že v časti úpravy stretávania navrhuje styk otca s mal. neupravovať, tak ako to navrhla matka a s čím otec súhlasil. Čo sa týka výšky výživného navrhol určiť výživné s ohľadom na odôvodnené výdavky mal. a majetkové možnosti a schopnosti otca, pričom zároveň žiada, aby súd prihliadal na tú skutočnosť, že na mal. F. bolo dohodou určené výživné vo výške 600,- Eur, čo žiadal pri určovaní výživného na mal. J. zohľadnil v tom smere, že mal. F. F. X,X J..

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -198 zo dňa 12.12.2018, keď výrokom I. manželstvo účastníkov rozviedol, výrokom II. zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky, výrokom III. uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú J. v sume 750,- Eur mesačne, výrokom IV. upravil styk otca s maloletou a výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Trnave, na odvolanie matky a otca, uznesením č. k. -198 zo dňa 02.09.2019 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. (výživné a styk) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď v odôvodnení uznesenia uviedol, že súd vec znova prejedná, vykoná doplní dokazovanie, pretože treba u ďalšej vyživovacej povinnosti u oboch rodičov k plnoletej Q. zistiť ako sa každý z nich podieľa na jej výžive, kde plnoletá Q. t. č. býva, kto jej platí náklady v súvislosti so štúdiom a kto na ňu ako na plnoletú platí výživné. Rovnako tak u ďalšej vyživovacej povinnosti u otca, treba aby súd zistil aké výdavky sú na maloletého F. u jeho rodičov, ako a v akom rozsahu sa obaja na nich podieľajú, či majú spoločnú domácnosť, ako do nej každý z rodičov maloletého F. prispieva. Tiež príjem partnerky otca treba brať do úvahy ako príjem jeho novej rodiny, keďže žijú v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti treba dostatočne zistiť majetkové pomery otca a odstrániť tak nezrovnalosti s kúpou domovej nehnuteľnosti, v ktorej teraz býva so svojou partnerkou a ich dieťaťom. Pochybnosti musia byť odstránené nad akúkoľvek mieru. Bude potrebné na tieto okolnosti vypočuť partnerku otca ako aj svedka. V úprave styku Q. R. F. J., T. Q. V. Z. Q. J. Q. XX ročného dieťaťa sama vyjadrila ako s otcom chce stretávať, prečo sa doposiaľ nestretávala, či sa tak sama rozhodla, alebo jej bolo bránené matkou.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -143 zo dňa 12.12.2018 nadobudol vo výrok I., II. právoplatnosť dňa 01.03.2019. Po zrušení a vrátení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom zostalo predmetom konania určenie výšky vyživovacej povinnosti a úprava stretávania otca s maloletou J. na čas po rozvode rodičov.

7. Súd prvej inštancie vo veci opätovne konal, doplnil dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, výsluchom svedkyne, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojenými spismi Okresného súdu Trnava sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. , pričom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že maloletá sa s otcom nestretáva, pretože otec nemal záujem. Otec mal vedomosť, že matka má zámer sa do X. odsťahovať aj s maloletou, pretože na Q. nemala adekvátnu prácu a otec sa o maloletú nestaral, nezaujímal sa o ňu vôbec. Jej rozhodnutie v presťahovaní podporil aj ten fakt, že otec od nej začal pýtať náklady na bývanie a splácanie hypotéky za nehnuteľnosť, ktorú spoločne nadobudli počas manželstva. Jej príjem je približne vo výške 22.889,- Kč (879,50 Eur). Iný príjem nemá. príjem sa jej mierne zvýšil od augusta 2020 z dôvodu odpracovaných rokov. Vlastní len nehnuteľnosť, ktorá je súčasťou nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dom sa predáva prostredníctvom realitnej kancelárie, pričom ponuka ceny bola vo výške 300.000,- Eur. Dom je zaťažený hypotékou vo výške 173.000,- Eur. Na spoločnú nehnuteľnosť v K. matka nič neuhrádza. Platí nájomné vo výške 14.600,- Kč (561,- Eur) mesačne. Zo zvyšku financií hradí stravu pre seba a maloletú, celkom vo výške 360,- Eur mesačne. Oblečenie ani drogériu nezakupuje. V prípade sviatku maloletej prispievajú aj jej rodičia, niektoré výdavky vykrýva z tohto príspevku. Maloletá v lete za vysvedčenie dostala od jej otca 100,- Eur a matka 400,- Eur ako dar. Maloletá sa stravuje len doma. Navštevuje školu v X., ktorá je čo sa týka výšky poplatkov a nákladov presne v takom istom rozsahu ako škola v K.. Na výživu maloletej otec prispieva sumou 600,- Eur od januára 2020, dovtedy

prispieval sumou 900,- Eur spolu so zročným výživným, na ktoré bol zaviazaný v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní sp.zn. . Maloletej aktuálne financuje bývanie a stravu, dopravu neuhrádza, nakoľko do 15 rokov je metro zadarmo. Školné uhrádzala z výživného. Ďalej uhrádza bežné oblečenie, kozmetiku, nakoľko na nejaký nadštandard nemá. Takisto nefinancuje aktuálne žiadne výlety, keďže tiež na to nemá financie. Maloletá aktuálne zubný strojček nenosí, chodí na dentálnu hygienu raz ročne, za ktorú platí približne 50,- Eur. Zdravotný stav má maloletá dobrý, do budúcna jej bude možno treba okuliare. Maloletá sa nevenuje žiadnym koníčkom, chcela by chodiť na kone tak ako v K., avšak matka jej to nevie uhradiť. aj tábor, ktorý maloletá absolvovala bol hradený cirkvou.

9. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že maloletú za posledný rok videl dvakrát. Stretávanie s maloletou nežiada upraviť z toho dôvodu, že ju nechce zaťažovať súdnym konaním. Na ďalšiu úpravu stretávania nebude tlačiť a nechá to na rozhodnutí maloletej. maloletá sa nestretáva ani so svojou staršou sestrou. Je stále zamestnaný vo G. Z. K. T. X.J. R. A. a jeho príjem v čistom je približne 2.500,- Eur mesačne. Tento príjem zo zamestnania je jeho jediný príjem, iný príjem nemá. V nemocnici pracuje na 0,8 úväzok, pracovný čas má každý deň od pondelka do štvrtku od 7.30 hod. do 15.00 hod. a v piatok od 10:00 hod. do 12.00 hod. Ak má službu, pracuje aj cez víkend. Ďalej je v spoločnosti E., s.r.o. konateľom, ale tá spoločnosť mu nepatrí, nemá z toho žiaden príjem. V spoločnosti R. centrum K., s.ro. je konateľom aj spoločníkom, ale doposiaľ si nevyplatil žiaden zisk a žiadne dividendy, nedosahuje z tejto činnosti žiaden príjem. Ordinačné hodiny v súkromnej ambulancii má okrem štvrtku mám každý pracovný deň od 15.00 hod. do 22.30 hod. Zároveň poukázal na ročnú účtovnú závierku, ktorá bola vyhotovená audítorskou spoločnosťou. Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, aktuálne na úhradu nákladov na bývanie neprispieva, nevychádza mu to. Platí hypotéku na nehnuteľnosť, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a približne 1.800,- Eur dáva na deti. Na nehnuteľnosť uhrádza aj všetky poplatky, ktoré sú s ňou spojené. Vlastní len túto nehnuteľnosť, dom sa zatiaľ nepredal. Tiež je vlastníkom skútru asi v hodnote 500,- Eur. Jeho výdavky sú 430,- Eur hypotéka na dom v F., 170,- Eur voda, plyn, elektrika a záhradník, 600,- Eur výživné na F., 600,- Eur výživné na J., 600,- Eur dáva aj staršej dcére Q.. Na maloletú T. zatiaľ neprispieva. Na stravu, hygienu a iné veci výdavky nemá, stará sa o to partnerka, tá mu varí, prispieva jej len sumou 600,- Eur na maloletého F.. Živí ho partnerka. Príjem z farmaceutických firiem nemá. Či má jeho partnerka nejaký príjem z farmaceutických firiem nevedel uviesť. Iné záväzky okrem 4 detí a hypotéky nemá. F. A. je jeho kmotor a kamarát. Voči nemu nemá žiadne záväzky. Nepožičiaval si od neho žiadnu sumu. Príjem partnerky je približne vo výške 600,- až 650,- Eur zo spoločnosti E., s.r.o. 100,- Eur v hrubom je zo spoločnosti R. centrum K., s.r.o. Partnerka poberala tiež rodičovský príspevok vo výške 220,- Eur a prídavok na dieťa 24,- Eur na mal. F.. Po nástupe na materskú dovolenku v máji 2020, poberá materskú dávku vo výške okolo 1.500,- Eur mesačne. Jeho partnerka platí hypotéku vo výške 635,- Eur mesačne, plyn 65,- Eur, elektrinu 115,- Eur. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti na A. V. K., v ktorej býva, svedčí partnerke, ale nehnuteľnosť je zaťažená hypotékou. Býva tam s partnerkou, synom a dcérou Q., ktorá tam má aj svoju izbu. Nehnuteľnosť na A. nadobudla partnerka za sumu približne 265.000,- Eur, pričom sumu 100.000,- Eur financovala predajom jej bytu na Q. V. K. a na 175.000,- Eur si brala hypotéku, kde je on ručiteľom. Výdavky na maloletého F. sú približne 600,- Eur, pričom najväčšou položkou sú jasle a strava. Maloletý už nie je kojený a je zdravý. Staršia dcéra Q. býva v ich domácnosti. Študuje C. G. V. B., kde dokončuje inžiniersky program diaľkovo a od septembra 2020 začala študovať medicínu v B. v dennej forme. Na domácnosť neprispieva. Počas pandémie, na jar, bola doma prakticky od marca, teraz bude chodiť v závislosti od školy, počas týždňa je na internáte. Na maloletú J. by vedel prispievať sumou 500,- až 600,- Eur mesačne.

10. Svedkyňa F.. Z. Q. na pojednávaní počas výsluchu uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom maloletej žije od konca roku 2016 až doposiaľ. Najskôr bývali v trojizbovom byte v K., ktorého bola výlučnou vlastníčkou. Do domu sa presťahovali asi vo februári 2018. Dom zakúpila za cenu 275.000,- Eur. K financovaniu kúpy domu uviedla, že predala byt za 105.000,- Eur, rodičia jej darovali sumu 20.000,- Eur a následne jej s kúpou pomáhal pán D.. Q.. Požičal jej na kúpu nehnuteľnosti 160.000,- Eur. Nepamätá si presne ako jej uvedenú sumu požičal. Mali spolu uzavretú zmluvu, že približne do 1,5 roka mu túto sumu vrátia, pričom on bol vlastníkom 2/3 nehnuteľnosti. Na kúpu celej nehnuteľnosti nemala dostatok financií, ale potrebovali kúpiť väčšiu nehnuteľnosť, nakoľko sa k nim nasťahovala otcova najstaršia dcéra a do bytu sa už nezmestili. Nemohla si navýšiť úver, od banky by prostriedky nedostala, pretože v tom čase bola na rodičovskej dovolenke. D.. Q. ona ani otec maloletej predtým nepoznali. Pán D.. Q. je manžel jej známej, kamarátky, ktorá je jej kaderníčka. Nepamätá si, že by si dohodli úrok pri tejto pôžičke. Nepamätám si svoj príjem za rok 2018, v tom čase asi nepracovala. Dom kúpili začiatkom roka 2018. Aktuálne je už výlučnou vlastníčkou. Stala sa ňou v júni alebo v júli 2019, keď si navýšila

úver a vyplatila D.. Q.. Pôvodne čerpala úver na byt, ktorý sa následne preniesol na dom. Aktuálne má výšku úveru v sume 175.000,- Eur. Je to dvojposchodový rodinný dom, na prízemí sú dve miestnosti, na poschodí tri miestnosti. Je tam dvor, kde sa nachádza bazén. Sauna a posilňovňa tam nie sú. Na financovanie kúpy rodinného domu na A. V. K. jej otec maloletej neposkytol žiadne finančné prostriedky. Má záväzky, a to úver a pôžičku. Úver pravidelne spláca splátkou vo výške 650,- Eur mesačne. Spláca to zo svojho príjmu. Má aj pôžičku voči známemu vo výške 50.000,- Eur, nakoľko si musela požičať, aby mala na vyplatenie p. D.. Q.. Vyplácala ho z navýšenej hypotéky a keďže to nepostačovalo musela si požičať od známeho. Požičiavala si tieto prostriedky niekedy v roku 2019 v čase, keď vyplácala p. D.. Q.. Pôžičku má vrátiť až vtedy, keď bude mať financie. Iné pôžičky nemá. Dňa 17.02.2020 podala na tunajšom súde návrh na výživné na mal. F., pretože otec dovtedy na výživu maloletého F. neprispieval. V návrhu uvádzala, že je svoju situáciu nútená riešiť úvermi a pôžičkami preto, lebo si požičiavala od rodiny a známych, ale nevie v akej sume si požičiavala. Pravidelné výdavky na maloletého F. vyčísliť nevie. Navštevuje predškolské zariadenie, kde platí 60,- Eur mesačne od januára 2020. Do decembra 2019 navštevoval súkromné zariadenie. Jeho zdravotný stav je dobrý. Vo februári 2020 v návrhu uviedla, že má na mal. F. náklady za jasle vo výške 400,- Eur, pretože tento náklad mala. Mal. F. chodil do škôlky od marca 2020, dovtedy chodil do jaslí, keď predtým uviedla inak, nepamätala si to presne. Takisto nevedela uviesť pravidelné výdavky na maloletú T.. S maloletou T. je aktuálne na materskej dovolenke. Maloletá je plne kojená. Jej zdravotný stav je dobrý. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj otcova najstaršia dcéra Q.. Je na materskej a poberá materskú dávku vo výške 1.500,- Eur mesačne. Iné príjmy aktuálne nemá. Príjem z farmaceutických spoločností za obdobie posledných dvoch rokov nemá. Nevedela vysvetliť prečo farmaceutická spoločnosť V. Q. s.r.o. uviedla, že pre nich pracuje od 28.04.2020. Pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná v urologickej spoločnosti E., s.r.o. a jej príjem bol 400,- Eur mesačne v čistom a takisto som bola zamestnaná aj vo G. Z. V. K.. Má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, k F. T. T., ktoré má zo vzťahu s otcom maloletej J.. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Aktuálne živí aj otca maloletej. Iné nehnuteľnosti nevlastní a ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Otec maloletých detí jej aktuálne na bývanie neprispieva. Prispieva len na maloletého F. sumou 600,- Eur mesačne na základe súdneho rozhodnutia. Na maloletú T. prispieva nepravidelne.

11. Z výsluchu svedka D.. F. Q., ktorý súd vykonal na pojednávaní vo veci vednej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. a jeho výpoveď z uvedeného konania súd oboznámil prečítaním výpovede vyplýva, že v tom čase bol 2/3 spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť nadobudol kúpou. Poznal predávajúceho a bol oslovený kupujúcou, s ktorou sa pozná prostredníctvom jeho manželky. Najskôr ho oslovili, či nepožičia finančnú hotovosť, ale bola to vysoká suma, tak si to poistil. Vnímal to ako investíciu. Ďalej uviedol, že je to dom číslo XX Z. A., rožný dom, s dvojgarážou, zrekonštruovaný, s hnedou fasádou, štandardne zariadený, kompletne s bazénom. Nevedel koľko izieb je v dome, ani či je tam vírivka alebo sauna. Nehnuteľnosť užívala spolumajiteľka, aj s otcom maloletej. Výdavky týkajúce sa nehnuteľnosti neuhrádza, uhrádza to spolumajiteľka, keďže ho užíva. Kúpu nehnuteľnosti považoval za investíciu a financoval ju čiastočne z úspor a čiastočne si požičal. Za užívanie podielu mu spolumajiteľka nič neuhrádzala. Od otca maloletej na kúpu spoluvlastníckeho podielu neprijal nijaké finančné prostriedky.

12. Z potvrdenia o návšteve Q. I. Š. B. zo dňa 15.05.2017 vyplýva, že maloletá J. bola v školskom roku 2016/2017 žiačkou X. K.. Z vyjadrenia triedneho učiteľa maloletej zo dňa 09.11.2017 vyplýva, že maloletá J. je v školskom roku 2017/2018 žiačkou X. J. Q. I. Š. B.. Maloletá využíva školou poskytovanú možnosť ranného dovozu žiakov do školy prostredníctvom školského autobusu, po skončení vyučovania navštevuje školský klub detí, z ktorého ju väčšinou vyzdvihuje matka.

13. Zo zmluvy s F. D. Q., Q..J..H.. zo dňa 19.08.2019 vyplýva, že školné na školský rok 2019/2020 bolo vo výške 209.000,- Kč (t.j. 8.151,96 Eur ročne; 679,33 Eur mesačne). Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 19.08.2019 vyplýva, že mal. J. bola prijatá na denné štúdium programu nižšieho gymnázia F. D. Q., Q..J..H.. V. X. a v tomto štúdiu pokračuje aj v školskom roku 2020/2021 ako je zrejmé z potvrdenia o štúdiu zo dňa 07.09.2020.

14. Z výdavkov dokladovaných matkou vyplýva, že mesačne stojí štúdium maloletej na súkromnej škole B. V. K. od 01.09.2017 520,- Eur. Pomerná suma na krúžok a uniformu predstavuje 70,- Eur mesačne, výlety a školské akcie 83,- Eur mesačne.

15. Z aktuálneho vyčíslenia pravidelných výdavkov maloletej J. matkou vyplýva, že pravidelné výdavky maloletej sú bývanie 291,50 Eur, strava 180,- Eur, drogéria 40,- Eur, školné 680,- Eur školské pomôcky 20,- Eur, oblečenie a obuv 50,- Eur, voľný čas, dovolenky a tábory 300,- Eur, zubár (strojček) a lieky 40,- Eur.

16. Z nájomnej zmluvy zo dňa 19.08.2019 vyplýva, že matka býva s maloletou v byte o rozlohe 74 m2 v X., za prenájom ktorého uhrádza sumu 14.600,- Kč (582,- Eur mesačne).

17. Z potvrdenia o návšteve školy V. R. K. V. B., G. C. zo dňa 17.09.2018 vyplýva, že plnoletá dcéra je študentkou X. Q., X. J. - denné štúdium.

18. Z čestného vyhlásenia plnoletej Q. zo dňa 29.12.2019 vyplýva, že od otca dostáva sumu 600,- Eur mesačne na úhradu jej nákladov počas štúdia na vysokej škole v B..

19. Z potvrdenia o výške príjmu matky v čase podania návrhu vyplýva, že matka bola zamestnaná ako zdravotná sestra v spoločnosti F., s. r. o. do 04.05.2018 s priemerným mesačným príjmom 643,14 Eur v čistom. Následne bola matka zamestnaná v spoločnosti J. s.r.o., pričom jej priemerný mesačný príjem zo obdobie od júna 2018 do júla 2019 bol vo výške 688,42 Eur v čistom. Od 01.09.2019 pracuje vo G. Z. V. F., V. X. ako zdravotná laborantka, s priemerným mesačným príjmom za obdobie od septembra 2019 do augusta 2020 bol vo výške 863,- Eur v čistom (270.506,- Kč / 12 mesiacov).

20. Z potvrdenia o výške príjmu otca zo dňa 06.02.2018 od zamestnávateľa G. Z. K. vyplýva, že priemerný mesačný príjem otca zo zamestnania za rok 2017 bol vo výške 2.464,- Eur v čistom, za rok 2019 bol vo výške 2.470,- Eur v čistom. Z Daňového priznania otca ako fyzickej osoby za rok 2019 vyplýva základ dane 36.940,52 Eur. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 15.12.2020 vyplýva, že priemerný mesačný príjem otca za obdobie od novembra 2019 do októbra 2020 (posledných 12 mesiacov, t.j. 49.611,98 Eur v hrubom) bol vo výške 2.894,- Eur v čistom, pričom otcovi bol vyplácaný aj daňový bonus na Q..

21. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti R. centrum K., s. r. o. a z Daňového priznania tejto spoločnosti za rok 2017 vyplýva, že F.. F. C. je štatutárnym orgánom tejto spoločnosti s ročnými výnosmi 96.289,- Eur a nákladmi 93.183,- Eur, po zdanení výsledok hospodárenia plus 6.076,- Eur, za rok 2018 s ročnými výnosmi 102.686,- Eur a nákladmi 92.515,- Eur, po zdanení výsledok hospodárenia plus 10.170,- Eur, za rok 2019 s ročnými výnosmi 108.039,- Eur a nákladmi 89.423,- Eur, po zdanení výsledok hospodárenia plus 12.837,- Eur.

22. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti E., s.r.o. vyplýva, že F.. F. C. je konateľom tejto spoločnosti, pričom zo Zmluvy o výkone funkcie konateľa spoločnosti zo dňa 15.02.2018 je zrejmé, že konateľ svoju funkciu vykonáva bezodplatne, pričom má nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov spojených s výkonom funkcie konateľa spoločnosti.

23. Z vyjadrenia spoločnosti M., s.r.o. zo dňa 14.09.2017 vyplýva, že F.. F. C. nevykonával pre zdravotnícke centrum F. na V. ulici XX v Q. operačné zákroky za odplatu. Z ordinačných hodín spoločnosti F. v prevádzke M., s. r. o. vyplýva, že jednodňovú chirurgiu v urológii vykonáva u nich F.. F. C.. Z odpovede spoločnosti M. s.r.o. zo dňa 02.06.2020 vyplýva, že otec mal. nevykonával a v súčasnosti nevykonáva pre ich zdravotnícke centrum F. ani pre spoločnosť M. s.r.o. lekárske výkony za odplatu. V minulosti bola plánovaná ich spolupráca, ale nikdy k nej neprišlo. Spoločnosť M. s.r.o. je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a je v budove zdravotníckeho zariadenia F. v podnájme a nakoľko bola manažérka zariadenia na materskej dovolenke menovka otca mal. sa stále nachádzala na fasáde budovy.

24. Z vyjadrenia spoločnosti V. Q. s.r.o. zo dňa 28.04.2020 vyplýva, že spoločnosť s otcom mal. nespolupracuje. Posledná rámcová zmluva bola s otcom uzavretá v roku 2018 na obdobie do decembra 2018. poslednú vykázanú činnosť evidujú za júl 2018. otcovi nie sú zo strany ich spoločnosti vyplácané žiadne finančné prostriedky. Spoločnosť eviduje spoluprácu s partnerkou otca na základe rámcovej zmluvy uzavretej na obdobie od januára do decembra 2020.

25. Z potvrdenia o príjme partnerky otca F.. Z. Q. zo dňa 10.12.2019 vyplýva, že pracovala v spoločnosti R. centrum K., s.r.o. a za rok 2019 (január 2019 až apríl 2020) mala priemerný mesačný príjem vo

výške 70,15 Eur v čistom. Takisto pracovala pre spoločnosť E., s.r.o. a jej priemerný mesačný príjem za obdobie od mája 2019 do apríla 2020 bol vo výške 561,56 Eur v čistom. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 15.12.2020 vyplýva, že okrem uvedených príjmov mala príjem aj zo zamestnania vo G. Z. V. K. za obdobie od januára do apríla 2020 priemerne vo výške 1.553,28 Eur s následným nastúpením na materskú dovolenku od mája 2020, keď výška materskej dávky bola v sume 49,9563 Eur denne, t.j. 1.548,65 pri 31 dňovom mesiaci a 1.498,59 Eur pri 30 dňovom mesiaci.

26. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 01.06.2020 vyplýva, že partnerka otca poberá prídavok na mal. F. od 01.01.2017, aktuálne vo výške 24,95 Eur mesačne. V období od 01.08.2017 do 31.01.2020 poberala mesačne rodičovský príspevok, v roku 2019 vo výške 220,70 Eur a v roku 2020 vo výške 370,- Eur. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 01.06.2020 partnerke otca bolo za mesiac február 2020 vyplatené ošetrovné vo výške 219,90 Eur a za mesiac marec vo výške 146,60 Eur.

27. Z lustrácie v databáze bánk zo dňa 15.12.2020 vyplýva, že matka mal. má evidovaný účet v Q. Q., T..Q.. o výške účtovného zostatku 2.042 Eur k 01.12.2020, otec má evidovaný účet vo V. Ú. B., T..Q.. o výške účtovného zostatku 12.313,79 Eur k 01.12.2020 a partnerka otca má evidovaný účet v Q. Q., T..Q.. o výške účtovného zostatku 122,09 eur k 01.12.2020.

28. Z dodatku č. 1 k zmluve o prijatí dieťaťa do L. C. - P. Q. zo dňa 02.09.2019 vyplýva, že ide o zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa a mesačný poplatok za pobyt dieťaťa od 6 mesiacov do 3,5 roka v detskom centre počas bežnej prevádzkovej doby je 400,- Eur mesačne so stravou.

29. Pravidelné mesačné výdavky partnerky otca podľa vyčíslenia otca sú splátka úveru na bývanie vo výške 635,17 Eur, plyn 65,- Eur mesačne, elektrika 115,- Eur, strava, ošatenie a chod domácnosti 300,- Eur, náklady na starostlivosť o mal. F. 600,- Eur (hradené spoločne s otcom, vrátane jaslí vo výške 400,- Eur).

30. Pravidelné mesačné výdavky otca podľa jeho vyčíslenia sú poplatok za komunálne odpady 7,47 Eur (89,61 Eur ročne), daň z nehnuteľnosti 5,15 Eur (61,81 Eur ročne), poistenie domu v bezpodielovom spoluvlastníctve 15,63 Eur (187,52 Eur ročne), vodné a stočné 11,19 Eur (44,76 Eur štvrťročne), splátka hypotekárneho úveru v bezpodielovom spoluvlastníctve (433,93 Eur, plyn 56,- Eur, elektrina 79,- Eur, poistka mal. J. 40,- Eur, poistka Q. 40,- Eur, náklady na Q. v súvislosti s jej štúdiom na VŠ 600,- Eur, výživné na mal. J. na základe neodkladného opatrenia 600,- Eur a náklady na výživu mal. F. 600,- Eur (hradené spoločne s partnerkou).

31. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. vyplýva, že predmetom konania bol návrh matky - partnerky otca na určenie výživného na maloletého F., Z.. XX.XX.XXXX voči otcovi. Návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2020 sa matka maloletého F. domáhala určenia výživného vo výške 600,- Eur mesačne. Návrh zdôvodnila tým, že otec maloletého jej prestal prispievať na výživu a bez príspevkov otca nie je schopná zabezpečovať výživu maloletého. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -60 zo dňa 04.05.2020 schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa otec maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 600,- Eur mesačne s účinnosťou od 04.05.2020. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2020. Otec maloletého na pojednávaní počas výsluchu uviedol, že súhlasí s návrhom matky platiť výživné na maloletého F. vo výške 600,- Eur a jeho príjem bude postačovať na platenie výživného pre jeho ďalšie deti.

32. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. vyplýva, že súd rozsudkom č.k. -124 zo dňa 05.02.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -159 zo dňa 14.07.2020 určil s účinnosťou od 13.07.2019 výživné na plnoletú Q.J., Z.. XX.XX.XXXX v sume 150,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť matka plnoletej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.7.2020.

33. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. vyplýva, že Okresný súd Trnava o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. na čas do rozvodu rozhodli rozsudkom č.k. -289 zo dňa 30.11.2018 tak, že maloletú J. zveril do osobnej starostlivosti matky s právom zastupovania a spravovania majetku maloletej pre oboch rodičov, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 750,- Eur mesačne a styk otca s maloletou ponechal neupravený.

Na odvolanie oboch rodičov Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. -37 zo dňa 24.09.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bežného výživného a zročného výživného ako aj v závislom výroku o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo veci nebolo rozhodnuté.

34. Podľa zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

35. Podľa a , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

36. Podľa a , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

37. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

38. Podľa , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

39. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

40. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

41. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. Podľa a , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

43. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa veta prvá (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

45. Podľa a , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

46. Predmetom konania je rozhodovanie súdu o určení výšky vyživovacej povinnosti otca ako aj úprava stretávania sa otca s maloletou J. na čas po rozvode rodičov, ktoré zostali predmetom konania po šení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. -143 zo dňa 12.12.2018 (výrok III. a IV. výživné a styk) odvolacím súdom.

47. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

48. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Zákon o rodine osobnú starostlivosť o dieťa kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy), dieťa sa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, plní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, poskytovaním ubytovania a pod.

49. Na strane oprávneného, maloletého dieťaťa v prejednávanej veci, zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Výdavky môžu mať rôzny charakter, ide o každodenné výdavky (strava), mesačné výdavky (nájomné, úhrady za energie, krúžky), ročné výdavky (daňové povinnosti, školné), resp. nepravidelné výdavky (ošatenie, lieky, kultúrne vyžitie, sviatky). Všetky výdavky sú predmetom dokazovania v rámci konania o výživnom, súd ich musí brať do úvahy a určiť (spriemerovať) výživné tak, aby umožňovalo pokryť jednak pravidelné bežné potreby, ako aj potreby vyskytujúce sa len v určitých obdobiach (dovolenka) a rovnako potreby príležitostné (lieky a pod.).

50. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Záväzok nie je solidárny, pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča.

51. Pri určení výšky výživného súd preto vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj k tomu, kto z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, resp. poskytuje maloletému dieťaťu iné plnenia týkajúce sa jeho odôvodnených potrieb.

52. Súd dodáva, že v čase rozhodovania o výživnom štandardne vychádza z priemerného čistého príjmu účastníka konania za posledných dvanásť kalendárnych mesiacov s cieľom určiť čo najobjektívnejšie zárobok účastníka konania, pretože tento nemusí v každom mesiaci dosiahnuť rovnakú výšku. Súd v tomto konaní, po šení výroku o výživnom odvolacím súdom, určuje výživné od 01.03.2019.

53. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že schopnostiam a možnostiam otca ako aj odôvodneným potrebám maloletej J. zodpovedá určenie výživného vo výške 750,- Eur.

54. Maloletá J., Z.. XX.XX.XXXX P. XX J. L., ktoré od 02.09.2019 navštevuje Nižšie U. V. X. (F. D. Q., Q..J..H..), v školskom roku 2020/2021 XX. J.. Dovtedy navštevovala súkromnú základnú školu B. V. K., ktorú začala navštevovať ešte pred odchodom otca zo spoločnej domácnosti. Počas konania otec opakovane uviedol, že súhlasí, aby maloletá túto školu naďalej navštevovala. S návštevou súkromnej školy sú spojené značne zvýšené výdavky maloletého dieťaťa, ktoré sa následne odzrkadlili aj v súdom stanovenej výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Tu súd uvádza, že aj vzhľadom na námietku otca, že súhlasil so štúdiom maloletej na súkromnej škole v K., ale nie v X., kde sú výdavky za školu podstatne vyššie, považoval výdavok maloletej na štúdium na súkromnej škole v X. za dôvodný. So štúdiom na súkromnej škole v K. boli v čase ostatného rozhodnutia súdu (december 2018) spojené výdavky maloletej vo výške 673,- Eur mesačne, ktoré súd považoval za oprávnené. Náklady na štúdium na súkromnej škole v X. predstavujú mesačne sumu 680,- Eur (školné) a 20,- Eur (pomôcky), z čoho vyplýva takmer identický výdavok v oboch školách vzťahujúci sa na štúdium. Prípadné ďalšie výdavky spojené so štúdiom na súkromnej škole v X. matka nevyčíslila ani si ich neuplatnila. Takisto si neuplatnila výdavok, ktorým je úhrada ročného udržiavacieho poplatku v súkromnej škole B. V. K. vo výške 200,- Eur ročne. Z uvedeného je zrejmé, že matka si ako výdavok za školu uplatnila to, čo by platila na maloletú v súvislosti so štúdiom aj v K.. Súd preto nemal dôvod, aby výdavok tento výdavok vo výške 680,- Eur považoval za neoprávnený. Takisto je dôvodný výdavok na školské pomôcky priemerne vo výške 20,- Eur mesačne. Ďalej súd považoval za dôvodné ďalšie bežné výdavky maloletej, avšak v odlišnej výške ako boli matkou maloletej vyčíslené. Vychádzajúc zo súdnej praxe považoval súd za odôvodnené bežné mesačné výdavky maloletej na stravu 120,- Eur, oblečenie 50,- Eur, obuv 30,- Eur, kozmetika a drogéria 40,- Eur, zubár, lieky a výživové doplnky 10,- Eur. Maloletá je dievča vo veku XX J., ktoré nemá špeciálne požiadavky na stravu (nemá zdravotné obmedzenia alebo diétne požiadavky) a uvedená suma je primeraná veku maloletej. Výdavky matky na obuv a oblečenie vyhodnotil súd s poukazom na závery uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí za dôvodné, keďže matka si ich už uplatňovala vo výške, ktoré považoval súd primerané veku a životnej úrovni maloletej. Položku za voľnočasové aktivity, víkendy a dovolenky vyčíslenú matkou na sumu 300,- Eur mesačne nepovažoval súd za dôvodný oprávnený výdavok maloletej. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že maloletá zatiaľ fixný strojček nenosí, ale v budúcnosti to bude musieť zrejme riešiť. Do oprávnených výdavkov sa však započítavajú len tie výdavky, ktoré maloleté dieťa reálne a nie aj tie, ktoré hypoteticky môžu v budúcnosti vzniknúť. Súd preto aj s poukazom na tvrdenie matky považoval za dôvodný výdavok na zubára, lieky a doplnky vo výške 10,- Eur, keďže maloletej je poskytovaná bežná zdravotná starostlivosť a výdavok na fixný strojček nevznikol. Výdavok matky za bývanie považoval súd za dôvodný, avšak tiež nie v matkou uplatňovanej výške. Otec sa v čase ostatnej úpravy podieľal na výžive maloletej aj tým spôsobom, že hradil všetky poplatky spojené s nehnuteľnosťou, ktorú majú rodičia maloletej v bezpodielovom spoluvlastníctve. Otec platil a aj doposiaľ platí mesačné úhrady na túto nehnuteľnosť vo výške 174,44 Eur mesačne (komunálne odpady 7,47 Eur, daň z nehnuteľnosti 5,15 Eur, poistenie domu 15,63 Eur, vodné a stočné 11,19 Eur, plyn 56,- Eur, elektrina 79,- Eur) a splátku hypotéky vo výške 433,93 Eur. Matka sa z tejto nehnuteľnosti odsťahovala s odôvodnením, že má právo sa presťahovať sa kam chce, pričom jej rozhodnutie podporil fakt, že otec začal od nej pýtať náklady na bývanie a splácanie hypotéky v jednej polovici, ale ona tam bývať nechcela. Odhliadnuc od toho, že matka sa môže presťahovať aj do inej nehnuteľnosti, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade ak by v danej nehnuteľnosti spolu s maloletou zotrvala, mohla byť výška nákladov na bývanie podstatne nižšia (podľa tvrdenia samotnej matky aj so splátkou úveru 30,05 Eur, ktoré otec od nej požadoval). Taktiež bolo na rozhodnutí matky, že išla býva do väčšej nehnuteľnosti o rozlohe 74 m2, keď vzhľadom na optimalizáciu výdavkov mohla zvoliť aj menšiu nehnuteľnosť za nižšiu sumu. Súd preto považoval za dôvodnú výšku nákladov na bývanie v sume 87,22

Eur (174,44 Eur ako pravidelné platby týkajúce sa nehnuteľnosti / 2 osoby), ktorú by matka musela uhrádzať v prípade, že by zostala s maloletou bývať v K.. Súd do uvedenej sumy nezapočítaval výdavok za hypotéku, ktorý by matka uhrádzala na žiadosť otca v jednej polovici, pretože tento výdavok patrí medzi výdavky matky a nie maloletého dieťaťa. Odsťahovaním sa do X. si matka sama zvýšila náklady na cestovanie a bývanie, ktoré by jej nevznikli v prípade jej zotrvania v K.. Tiež nemožno súhlasiť s tvrdením matky, že by zákonnému právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov zodpovedala povinnosť otca maloletej zachovať štandard na aký je zvyknutá, nakoľko rovnaká životná úroveň nespočíva v matematickom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v produktívnom veku (rodič) nákladnejšie ako potreby dieťaťa a najmä tiež odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.05.2016, sp. zn. ). Súd sa takisto nemohol stotožniť s názorom matky, že narodenie ďalšieho dieťaťa je síce skutočnosť, na ktorú súd musí pri určovaní výživného pre ostatné oprávnené osoby prihliadnuť, nemôže však do určovania výživného zasiahnuť v takej miere, aby obmedzila zabezpečovanie potrieb starších detí. Žiadna právna norma Slovenskej republiky v súčasnosti neupravuje tzv. privilégium skôr narodeného dieťaťa ako nejaké prednostné právo prvorodeného dieťaťa na kvalitnejšiu a rozsiahlejšiu výchovu a starostlivosť od rodiča pred neskôr narodeným dieťaťom. Zákon o rodine taktiež vychádza z rovného postavenia všetkých detí, bez prednostného práva skôr narodeného dieťaťa na vyššiu životnú úroveň a starostlivosť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd potom považoval za odôvodnené výdavky maloletej vo výške 1.037,44 Eur mesačne, na úhrade ktorých sa má podieľať tak otec, ako aj matka.

55. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otcovi vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletej J., ako aj možností a schopností jej rodičov berúc do úvahy aj to, že osobnú starostlivosť vykonáva matka. Rodičia okrem vyživovacej povinnosti voči maloletej J., ktorej výška je predmetom tohto konania majú vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére Q., ktorá je študentkou vysokej školy. Matka si túto vyživovaciu povinnosť plní vo výške 150,- Eur mesačne na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. -124 zo dňa 05.02.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -159 zo dňa 14.07.2020. Otec prispieva na výživu plnoletej dcéry sumou 600,- eur mesačne. Okrem týchto vyživovacích povinností má otec vyživovaciu povinnosť k dvom ďalším maloletým deťom pochádzajúcim z jeho partnerského vzťahu, a to k mal. F., Z.. XX.XX.XXXX a mal. T., Z.. XX.XX.XXXX. Otec sa na základe schválenej dohody rodičov pred Okresným súdom Trnava č.k. -60 zo dňa 04.05.2020 zaviazal prispievať na výživu maloletého F. sumou 600,- Eur mesačne. Súd ďalej skúmal majetkové pomery rodičov a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázaný príjem matky zo zamestnania vo výške 863,- Eur v čistom. Matka okrem rodinného domu v hodnote asi 300.000,- Eur a ktorý je predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, inú nehnuteľnosť ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty nevlastní. Takisto otec maloletej inú nehnuteľnosť ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty, okrem skútra v hodnote asi 500,- Eur, nevlastní. Otec spláca úver, ktorý majú na predmetný rodinný dom splátkou vo výške 433,93 Eur mesačne. Súd nemohol dať za pravdu matke, že by otec nejakým spôsobom financoval kúpu nehnuteľnosti na A. R. V. K., ktorú vlastní jeho partnerka. V konaní podľa Civilného mimosrpového poriadku platí pre súd vyhľadávacia zásada a potreba zistenia skutočného stavu na základe, ktorého súd následne rozhodne. Súd vykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté účastníkmi a aj ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie považoval za hospodárne za účelom zistenia skutočného stavu veci. Súd síce výpoveď svedkov vyhodnotil ako nedôveryhodnú v tých častiach, ktorá nebola podporená listinnými dôkazmi. Vychádzajúc z predložených listín súd nemal za preukázané, že by nejakou sumou otec mal. financoval kúpu domu na A. R. V. K., okrem ručenia pri poskytnutom úvere. Aj keď spôsob kúpy nehnuteľnosti partnerkou otca sa môže javiť ako neštandardný, bez ďalšieho nemožno dospieť k záveru, že by kúpa nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve partnerky otca, bola financovaná otcom mal. Súd mohol len prihliadať na túto skutočnosť v rámci životnej úrovne otca. otec má príjem zo zamestnania, keď pracuje ako primár vo G. Z. V. K.. Jeho priemerný mesačný príjem v čistom za obdobie posledných 12 mesiacov bol vo výške 2.894,- Eur. Otec je tiež konateľom v spoločnosti E., s.r.o., ale za výkon tejto funkcie nepoberá žiaden príjem. Otec má ďalej príjem z podnikateľskej činnosti, keď podniká ako právnická osoba (spoločnosť R. centrum K., s.r.o.), ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Predložil daňové priznania a účtovné závierky z výkonu podnikateľskej činnosti, keď výsledkom hospodárenia za rok 2017 bol plus 6.076,- Eur, za rok 2018 bol plus 10.170,- Eur a za rok 2019 bol plus 12.837,- Eur. Otec tvrdil, že mu neboli žiadne dividendy zo spoločnosti vyplatené. Iné príjmy otca, a to z farmaceutických spoločností ako aj z vykonávania

lekárskych zákrokov, v konaní preukázané neboli. Otec deklaroval, že má len príjem zo zamestnania, a to vo výške 2.500,- Eur. S poukazom na životný štandard otca, keď je schopný uhrádzať výživné na mal. J. vo výške 600,- Eur, dobrovoľne prispieva na výživu Q. sumou 600,- Eur, sám sa zaviazal prispievať na výživu mal. F. sumou 600,- Eur a tiež platí poplatky spojené s rodinným domom, ktorý majú rodičia maloletej v bezpodielovom spoluvlastníctve vo výške cca 600,- Eur, sú tieto jeho tvrdenia zavádzajúce . Navyše sám otec v konaní pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. uviedol, že bude jeho príjem postačovať pre platenie výživného na ostatné jeho deti. Súd poukazuje, že otec súhlasil s výškou výživného 600,- Eur na mal. F. (v máji 2020) vediac, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a pribudne mu štvrtá, nakoľko jeho partnerka bola v tom čase vo vysokom štádiu tehotenstva. Mal. F. P. K. Š. L., zdravé, ktoré má bežné výdavky, ktorý už nemá výdavok vo výške 400,- Eur za jasle, keďže navštevuje predškolské zariadenie, za ktoré sa uhrádza poplatok 60,- Eur mesačne. Jeho aktuálne výdavky sú podstatne nižšie, keďže výdavok za jasle vo výške 400,- Eur už mal. nemá. Táto skutočnosť je dôvodom na zníženie výživného, v prípade ak by otec nevedel túto sumu spolu s ostatným výživným hradiť. Otec má tiež úspory na účte približne vo výške 12.000,- Eur, z čoho je zrejmé, že výživné uvedené náklady vie uhrádzať bez toho, aby siahal na svoje úspory. Nevyznieva preto pravdivo ani tvrdenie o nutnosti požičať si financie od iných osôb. Príjem otca musí byť jednoznačne vyšší, ako len ten ním deklarovaný príjem zo zamestnania. Majetkové pomery rodiča má pritom súd posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa hodnoty nadobudnutého majetku. Rodič podnikateľ je povinný súdu preukázať svoje finančné príjmy a pri ich nepreukázaní, môže súd prihliadnuť na celkové majetkovú pomery povinného rodiča a na potencialitu príjmov. Súd sa tiež zaoberal aj majetkovými pomermi partnerky otca, keďže žijú v spoločnej domácnosti. V konaní bolo preukázané, že je vlastníčkou nehnuteľnosti v K., rodinného domu v hodnote 275.000,- Eur, na ktorý ale čerpala hypotekárny úver a tento spláca mesačnou splátkou vo výške 635,17 Eur. Inú nehnuteľnosť alebo hnuteľnú vec nevlastní. Má tiež pôžičku vo výške 50.000,- Eur od fyzickej osoby, ktorú má ale vrátiť až keď bude mať na to finančné prostriedky. Má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktoré má zo vzťahu s otcom mal. J.. Aktuálne poberá materskú dávku vo výške 1.548,65 Eur mesačne a prídavku na dve mal. deti vo výške 49,90 Eur. V roku 2020 mala tiež príjem zo zamestnania, a to do mája 2020 kedy nastúpila na materskú dovolenku. Príjem mala zo spoločnosti E., s.r.o. priemerne vo výške 70,15 Eur mesačne v čistom, zo spoločnosti R. centrum K., s.r.o. vo výške 561,56 Eur mesačne v čistom, ako aj z G. Z. K. priemerne vo výške 1.553,28 Eur mesačne v čistom. V januári 2020 jej bol tiež vyplatený rodičovský príspevok vo výške 370,- Eur. Do mája 2020 bol jej príjem vo výške 2.184,99 Eur v čistom a od mája poberá len materskú dávku spolu s rodinným prídavkom na dve maloleté deti. Výdavky na maloletého F. partnerka otca presne špecifikovať nevedela, avšak vychádzajúc z jej výpovede možno mať za to, že má bežné výdavky primerané veku takmer X J. L.. Je zdravý, nie je kojený a poplatok za predškolské zariadenie je vo výške 60,- Eur mesačne. Výdavky na maloletú T., ktorá je X F. dieťaťom, tiež nevedela matka presne špecifikovať, aj ona je zdravá a plne kojená. Z uvedeného súd uzavrel, že obe deti majú bežné výdavky primerané ich veku.

56. Súd skúmajúc životnú úroveň rodičov (ako jedno z kritérií pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti) dospel k záveru, že v prejednávanej veci je životná úroveň otca vyššia ako životná úroveň matky. Tento záver nie je daný len príjmovými možnosťami oboch rodičov, ale aj ich ostatnými nákladmi na život (napr. nákladné dovolenky, nákup drahšieho oblečenia apod.) a vlastníctvom hnuteľných a nehnuteľných vecí. Obaja rodičia maloletej vlastnia rodinný dom, ktorý je zaťažený hypotékou, avšak na rozdiel od matky, otec býva spolu s partnerkou v X D. J. L., ktorý je v jej osobnom vlastníctve, naproti tomu matka býva v prenájme. V konaní nebolo preukázané, že by mal otec vysoký životný štandard, nechodí na drahé, luxusné dovolenky a nie je vlastníkom značného majetku oproti matke. Jeho životnú úroveň oproti matke zvyšujú len jeho úspory a bývanie v rodinnom dome.

57. Súd potom pri určení výšky vyživovacej povinnosti vzal do úvahy aj majetkové a finančné možnosti matky maloletej ako aj jej osobnú starostlivosť a prihliadol aj k tomu, že matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a otec má ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že maloletým deťom pochádzajúcim zo vzťahu s partnerkou, poskytuje na rozdiel od mal. J. aj osobnú starostlivosť. Výživné slúži na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a nie na pokrytie výdavkov matky. Výšku vyživovacej povinnosti na maloletú J., preto súd určil vo výške 750,- Eur mesačne, keď takto určené výživné sa súdu javí ako adekvátne vzhľadom na pravidelné a odôvodnené výdavky maloletej. Súd zároveň poznamenáva, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa prináleží obom rodičom, t. j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, ale aj matke, u ktorej je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou,

ktorú maloletej poskytuje, keď pravidelné oprávnené výdavky maloletej sú vo výške 1.037,44 Eur a sa otec na ich úhrade bude podieľať vyššou mierou (približne 3/4) vzhľadom k jeho vyšším príjmovým možnostiam a schopnostiam oproti matke, keď matka časť kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.

58. Nebolo sporné, že otec maloletej pravidelne uhrádza na výživné sumu 600,- Eur (bežné výživné) k rukám matky na základe neodkladného opatrenia, uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. -21 zo dňa 06.06.2017. Určením vyživovacej povinnosti otca vo výške 750,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2019 (právoplatnosť rozsudku o rozvode rodičov) do 30.11.2020 vznikol nedoplatok na zročnom výživnom v sume 3.150,- Eur (15.750,- Eur - 12.600,- Eur), keď otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné na maloletú J. vo výške 15.750,- Eur (21 mesiacov x 750,- Eur), pričom otec zaplatil sumu 12.600,- Eur (21 mesiacov x 600,- Eur). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 250,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd tak rozhodol v súlade s a , pričom zohľadnil výšku určeného a zročného výživného a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.

59. Predmetom konania po šení rozsudku odvolacím súdom bola okrem určenia výšky výživného aj úprava stretávania otca s mal. J.. Napokon však obaja rodičia zhodne uviedli, že na úprave stretávania otca s maloletou netrvajú a styk nežiadajú upraviť, keď otec nechcel maloletú zaťažovať konaním pred súdom a rozsah v akom sa bude s maloletou stretávať ponechá na jej rozhodnutí. Z toho dôvodu ponechal súd styk otca s maloletou neupravený.

60. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktorých vykonanie považoval za hospodárne a účelné a ktoré mohli prispieť k objasneniu skutočného stavu veci. Súd opätovne nevypočul svedka D.. F. Q. nakoľko jeho opätovný výsluch považoval za nadbytočný a nehospodárny. Bol už v tejto veci vypočutý v konaní sp.zn. , pričom opätovný výsluch by iba zvýšil rovy konania. Tak isto aj výpoveď svedkyne F.. Z. Q. v podstatnej miere súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú.

61. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

63. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovcýh konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( a nasl. ).