Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu J. G. G. V. D., so sídlom J. Y. X, XXXXX G., V., konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom J. G. G. V. D., pobočka zahraničnej banky, so sídlom T. 2, XXX XX J., W. XX XXX XXX, zastúpený S. so sídlom E. XX, XXX XX J., W. XX XXX XXX, proti žalovanému P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, o zaplatenie 1.589,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -43 zo dňa 3. februára 2020 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník uzavrel so žalobcom ako veriteľom 22.01.2016 dve zmluvy o úvere, na základe ktorých mu žalobca poskytol úvery 900,- eur a 791,93 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 46,50 eur a 39,60 eur. Prvá splátka bola pri oboch úveroch splatná 15.02.2016. V oboch zmluvách (bod 3.1) bolo dohodnuté, že žalobca je oprávnený v prípade omeškania žalovaného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný žalobcovi zaplatil 15.03.2016, 14.04.2016, 18.07.2016 tri splátky úveru po 46,50 eur a tri splátky úveru po 39,60 eur. Listami z 13.12.2016 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť oboch úverov. Dňa 21.12.2016 žalovaný zaplatil ešte jednu splátku oboch úverov 46,50 eur a 39,60 eur. Právne súd prvej inštancie posúdil žalobu ako nedôvodnú z dôvodu premlčania. K tomu uviedol, že na začiatok plynutia premlčacej doby sa uplatní druhá veta , podľa ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nesplnenou splátkou bola pri oboch úveroch štvrtá splátka splatná 15.05.2016 a v tento deň začala plynúť premlčacia doba v trvaní troch rokov podľa . Táto premlčacia doba uplynula podľa a dňa 15.05.2019, pričom žaloba bola podaná po uplynutí tejto doby, a to 02.12.2019. Súd prvej inštancie podľa dospel k záveru, že uplatnené právo na zaplatenie pohľadávok z oboch zmlúv sa premlčalo, pričom ide o právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré podľa nemožno vymáhať, preto žalobu zamietol. Žalovanému, ktorý bol procesne v celom rozsahu úspešný, nepriznal náhradu trov konania podľa (ďalej len „“), pretože žalovanému žiadne trovy nevznikli.

2. Proti uvedenému rozsudku v rozsahu sumy 1.127,68 eur podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Žalobca má za to, že z vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Na nadväzuje s požiadavkou na povinnosť upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia dlhu. Žalobca zdôraznil, že prvoinštančný súd sa nedostatočne nezaoberal splnením podmienok upravených v . Súd prvej inštancie nemohol mať za preukázané upozornenie žalovaného ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky, keďže žalobca súdu nepredložil výzvy, ktorými by upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľských úverov. V prípade nepreukázania splnenia podmienok pre mimoriadne zosplatnenie dlhu tak súd nemohol mať dokázané, že došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia mesačnej splátky splatnej k 15.05.2016 a že od tohto dátumu by mala plynúť trojročná premlčacia doba. Z dôvodu, že z dôkazov vykonaných v konaní nemohol súd dospieť k záveru o zročnosti celého dlhu k 15.05.2016, je podľa žalobcu potrebné v zmysle prvej vety vychádzať z toho, že premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok. Žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 28.11.2019, t. j. v zmysle si žalobca uplatnil nárok v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu mesačných splátok splatných od 15.12.2016, t. j. v rozsahu sumy 1.127,68 eur s príslušenstvom.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa . V rozsahu prevyšujúcom sumu 1.127,68 eur nebol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním.

5. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že sa nestotožňuje v celom rozsahu s posúdením veci súdom prvej inštancie, najmä so záverom, že nesplnenou splátkou, pre ktorú boli obidva úvery zosplatnené, bola pri oboch úveroch štvrtá splátka, splatná dňa 15.05.2016. Napriek tomu vzhľadom na nižšie uvedené považuje odvolací súd zamietajúci výrok napadnutého rozsudku za vecne správny.

6. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie nemal dostatočne preukázané naplnenie podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti podľa , odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil a ktoré boli (v tomto prípade) v prospech žalovaného ako spotrebiteľa, preto nebolo potrebné vykonávať k nim dokazovanie. V samotnej žalobe žalobca k obidvom spotrebiteľským úverom uviedol, že žalobca (resp. Q. ako jeho právny predchodca) zasielal žalovanému predžalobné výzvy, na ktoré žalovaný nereagoval, a následne žalobca v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil mimoriadnu splatnosť oboch úverov. K tejto skutočnosti žalobca predložil súdu dve oznámenia spoločnosti Q. z 13.12.2016, adresované žalovanému (vrátane doručeniek), podľa ktorých žalovaný nesplácal poskytnuté úvery ani po opakovaných výzvach na úhradu. Ako už bolo uvedené vyššie, tieto tvrdenia žalobcu žalovaný nespochybnil a keďže boli v tomto prípade v prospech spotrebiteľa, súd prvej inštancie nemal dôvod vykonávať k nim dokazovanie. Súd prvej inštancie teda správne dospel k záveru, že k predčasnému zosplatneniu oboch úverov došlo riadne a neexistoval dôvod na vyhlásenie tohto zosplatnenia za neplatné.

7. Podľa druhej vety ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že premlčanie dlhu nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ale od splatnosti tej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal celý dlh zročným. Je tiež nesporné, že (predčasné) zosplatnenie celého dlhu nie je povinnosťou, ale právom veriteľa, pričom veriteľ toto právo môže využiť (pri dodržaní trojmesačnej lehoty podľa ) pri ktorejkoľvek neuhradenej splátke (nielen pri prvej), teda môže zosplatniť dlh pre neuhradenie ktorejkoľvek zo splátok, ktorých splatnosť nastala aspoň tri mesiace pred vyhlásením predčasnej splatnosti dlhu.

8. Je však tiež zrejmé, že ustanovenie druhej vety neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ( ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, ale (keďže zákon nemá osobitné ustanovenia pre premlčanie takto zosplateneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy) premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky ( druhá veta ). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie ), avšak vo všeobecnosti dĺžka premlčacej doby nie je v právnom poriadku jednotná; je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu je premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Takéto právne posúdenie síce znamená de facto skrátenie všeobecnej trojročnej premlčacej doby o tri mesiace, k tomuto skráteniu však nedochádza v dôsledku súdnej modifikácie zákonného ustanovenia, ale v dôsledku jasného znenia textu samotného ustanovenia, čo nepredstavuje narušenie princípu právnej istoty veriteľa (keďže ustanovenie druhej vety jednoducho nepripúšťa iný výklad a toto ustanovenie bolo veriteľovi už od začiatku známe).

9. Z oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, datovaných 13.12.2016, nie je zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ mimoriadnu splatnosť vyhlásil (a keďže žalobca ani žalovaný nepredložili súdu výzvy predchádzajúce zosplatneniu úverov, nie je možné to zistiť ani z týchto výziev). Je možné len predpokladať, že ak k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo ku dňu 02.12.2016 (ako sa uvádza v oboch oznámeniach z 13.12.2016), pri dodržaní podmienok ustanovených v museli byť úvery zosplatnené pre nezaplatenú splátku, ktorej splatnosť aspoň tri mesiace predchádzala vyhlásenie predčasnej splatnosti, teda najneskôr pre splátku splatnú 15.08.2016. Avšak aj keby veriteľ nedodržal podmienky ustanovené v a zosplatnil by úvery bez uplynutia trojmesačnej doby, posledná splátka predchádzajúca zosplatneniu bola splatná dňa 15.11.2016 a najneskôr odo dňa splatnosti tejto splátky je potrebné počítať premlčaciu dobu (ako vyplýva z bodu 8 tohto odôvodnenia, ustanovenie druhej vety nepripúšťa iný výklad, len taký, že premlčacia doba plynie odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, nie odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti).

10. Bez ohľadu na to, pre ktorú nezaplatenú splátku boli obidva úvery predčasne zosplatnené (či pre prvú nezaplatenú splátku, splatnú 15.05.2016, ako predpokladal súd prvej inštancie, alebo pre poslednú nezaplatenú splátku predchádzajúcu trojmesačnej dobe pred zosplatnením úverov, ktorá bola splatná 15.08.2016, alebo prípadne aj pre úplne poslednú nezaplatenú splátku bezprostredne predchádzajúcu zosplatnenie, splatnú 15.11.2016), v každom prípade premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby - žaloba bola podaná dňa 28.11.2019, zatiaľ čo premlčacia doba vo všetkých vyššie uvedených prípadoch uplynula najneskôr dňom 15.11.2019.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a aj keď právne posúdenie odvolacím súdom sa mierne odlišuje od právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie (pričom odvolací súd aplikoval tie isté zákonné ustanovenia ako súd prvej inštancie, len ich inak aplikoval), záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu bol vecne správny, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa .

12. Odvolací súd preskúmal aj výrok o trovách prvoinštančného konania ako výrok súvisiaci s napadnutou časťou výroku vo veci samej, a aj tento výrok považoval za vecne správny, keďže žalovaný bol vo veci samej úspešný v celom rozsahu. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia , avšak keďže žalovanému v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne trovy nevznikli, náhradu trov mu nepriznal. Preto odvolací súd aj tento výrok potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení , a . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto by mu proti neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však bol žalovaný v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).