Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-187-2023.pdf
PDF · 98.81 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/187/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v konaní o návrhu manželky A. B. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. F., zastúpená advokátskou kanceláriou G. H. & C. G., G. G. E. XX, I., na rozvod manželstva s manželom A. D. C., narodeným XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. F., a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej F. C., narodenej XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo A. D. C. , narodeného XX.XX.XXXX a A. B. C. , J. B., narodenej XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v K. B. B. L. I. – G. B. , H. M. N., J. XXXX, O. G. XXX, C. C. P. XX r o z v á d z a.
II. Súd zveruje maloletú F. C., narodenú XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. sumou 300 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
V. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom podaným na súde dňa 21.01.2023 domáhala rozvodu manželstva a žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že v manželstve sú hlboké názorové rozdiely manželov a tak isto aj rozdielne predstavy o ďalšom spoločnom živote. Manžel pravidelne od začiatku manželstva opúšťal spoločnú domácnosť na víkendy, sviatky či obdobie niekedy až jedného týždňa a nezaujímal sa o fyzický, či psychický stav detí alebo navrhovateľky. Problémy v manželstve sa medzi manželmi prehĺbili v roku 2015, po smrti manželovho otca. Ani pandemická situácia a obmedzenia s tým súvisiace neprispeli k upokojeniu situácie v rodine maloletých detí, práve naopak. Aktuálne manželka s dcérami býva u svojej matky. Manželstvo manželov ďalej neplní svoju spoločenskú funkciu, je nefunkčné. Postupom času, umocneným opísaným konaním manžela, manželkine city k manželovi ochladli. Manželia spolu intímne nežijú, nehospodária spolu a už ani spolu nekomunikujú
2. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej na čas po rozvode manželstva manželka žiadal upraviť tak, že súd maloletú zverí do osobnej starostlivosti matky a otca zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 400,- eur mesačne, styk otca s maloletou upraviť nežiadala.
3. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, manželia spolu nežijú, od roku 2019 býva manželka s dcérami v byte jej matky v Bratislave. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletej na čas po rozvode manželstva súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného, styk s maloletou upraviť nežiadal.
4. Na pojednávaní dňa 04.04.2024 manželka uviedla, že na podanom návrhu trvá, žiadala aby súd manželstvo rozviedol, na čas po rozvode manželstva žiadala zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 400,- eur mesačne. Manžel žiadal aby súd manželstvo rozviedol, na čas po rozvode manželstva zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a jeho zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne. Procesný opatrovník maloletej odporučil maloletú na čas po rozvode manželstva zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne.
5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletej, rozpisom mesačných výdavkov, potvrdením o príjme manželky, potvrdením o príjme manžela, správou opatrovníka, rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. B3-40P/187/2022-164 zo dňa 06.12.2023, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov je to manželstvo prvé. Manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra B. a dňa XX.XX.XXXX dcéra F.. Manželia spolu nežijú od roku 2019 . Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie.
7. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z.,- Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia už dlhodobo spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu manželského spolužitia, čo vyústilo do citového odcudzenia medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania
odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Manželia majú jedno maloleté dieťa F. C., narodenú XX.XX.XXXX. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej na čas do rozvodu manželstva boli upravené rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. B3-40P/187/2022-164 zo dňa 06.12.2023, ktorým bola schválená rodičovská dohoda podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne, styk otca s maloletou určený nebol.
15. Maloletá je vo veku 13 rokov, je žiačkou 7. ročníka základnej školy, učí sa dobre. Zdravotný stav maloletej je zhoršený, s čím sú spojené zvýšené výdavky na maloletú. Maloletá má astmu a intoleranciu na laktózu a histamín. Pravidelne musí navštevovať kúpeľnú liečbu matka, ako jej sprievod platní 760,- eur za stravu a ubytovanie. Maloletá tiež nosí okuliare. Mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila na sumu 1.196,04 eura a zahŕňajú výdavky na stravu 300,- eur, mobil 15,36 eura, oblečenie 68,90 eura, drogéria 30,- eur, bežné lieky 35,- eur, lieky predpísané pneumológom 50,- eur, výdavky spojené z kúpeľnou liečbou 83,34 eura, príspevok ZRPŠ 17,08 eura, školské pomôcky 8,30 eura, školská taška 8,30 eura, školský príspevok 10,- eur, voľný čas 40,- eur, okuliare 30,- eur, dentálna hygiena 9,16 eura, ošetrenie u zubára 9,16 eura, doučovanie 135,- eur, kurz angličtiny 33,17 eura, cestovné 30,- eur, vreckové 125,- eur, telocvičňa 32,- eur, alikvotná časť výdavkov na bývanie 126,27 eura.
16. Manželka je zamestnaná ako štátny radca a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od novembra 2022 – októbra 2023 bol 1.487,78 eura a od novembra 2023 – februára 2024 vo výške 1.421,09 eura. Spolu s dcérami bývajú u jej matky v jej trojizbovom byte, na bývanie prispieva sumou 300,- eur. Okrem majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov iný majetok hnuteľný ani nehnuteľný nevlastní.
17. Manžel je zamestnaný ako konštruktér s priemerným čistým mesačný príjmom 1.926,13 eura. Býva v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, uhrádza mesačné výdavky na bývanie vo výške 200,- eur a splátku hypotéky vo výške 814,- eur. Okrem majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov iný majetok hnuteľný ani nehnuteľný nevlastní.
18. Manželia majú ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére B. C., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá študuje na vysokej škole v C., jej výdavky súvisiace so školou uhrádza manželka. Manžel na výživu plnoletej dcéry prispieva sumou 150,- eur mesačne, ktorá bola určená neodkladným opatrením Okresného súdu Bratislava III č.k. 41Pc/9/2023-30.
19. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
21. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 25. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 26. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
34. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
35. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa a dbá o to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho ďalší vývoj a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, určenie vyživovacej povinnosti vo výške 300,- eur a neupravenie styku otca s maloletou bude v najlepšom záujme maloletej.
36. Súd má za preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka maloletej, preto otec výkon starostlivosti nenamieta, preto súd návrhu matka vyhovel a maloletú zveril na čas po rozvode manželstva do jej osobnej starostlivosti a v zmysle § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Styk otca s maloletou súd neupravoval, nakoľko rodičia styk upraviť nežiadali.
37. Matka žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 400,- eur. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne a vo zvyšnej časti 100,- eur súd návrh matky zamietol. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil vek maloletej a jej odôvodnené potreby, školské a mimoškolské aktivity, voľnočasové aktivity, pričom vychádzal z matkou vyčíslených priemerných mesačných výdavkov na maloletú. Súd zároveň zohľadnil aj výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, nakoľko otec sa na starostlivosti o maloletého nepodieľa, záujem o maloletého prejavuje minimálne a vychádzal z príjmom oboch rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov je ich povinnosťou, ktorá im vyplýva priamo zo zákona a je to právo dieťaťa. Rodič, ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže presúvať celú osobnú ako i finančnú starostlivosť na druhého rodiča, preto si musí otec svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný na výživu maloletého určené výživné matke poukazovať. S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výživné v sume 300,- eur mesačne. Na tejto výške výživného sa rodičia dohodli v konaní o úprave práva a povinnosti k maloletej na čas do rozvodu manželstva v konaní vedenom na Mestskom súde súdu Bratislava II pod sp.zn. B3-40P/187/2022 a súd rozsudkom č.k. B3-40P/187/2022-164 zo dňa 06.12.2023 schválil ich rodičovskú dohodu. Súd predpokladá, že rodičia k uzavretiu takejto dohody dospeli po zrelej úvahe a v najlepšom záujme ich maloletého dieťa. Nakoľko k zmene pomerov na strane maloletej alebo rodičov od uzavretia a schválenia rodičovskej dohody nedošlo a tiež na základe vykonaného dokazovania v tomto konaní má súd za to, že takto určená suma pokryje potreby maloletej, tak aby nebol ohrozený jej priaznivý vývoj.
38. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku )
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku )
V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.