Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Ek-1448-2020.pdf
PDF · 91.07 KB
Case nature
Subarea
43Ek/1448/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BEULENDOKTOR s.r.o., so sídlom Hlavná 4/13, 927 01 Šaľa, IČO: 45 347 263, zast.: Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 51 474 841, proti povinnému: P. M., O.. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX V. U., C.: XX XXX XXX, zast.: AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, o vymoženie 25.370,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Urbánek, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská 23/11, 924 01 Galanta, IČO: 37 838 059, pod číslom 236EX 480/20, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 10.09.2020 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 25.370,00 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.04.2019, sp. zn. 35Up/345/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.07.2019 (ďalej len „Exekučný titul“). 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 43Ek/1448/2020 dňa 21.09.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Peter Urbánek, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská 23/11, 924 01 Galanta, IČO: 37 838 059, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 236EX 480/20. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.09.2020 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 30.09.2020. Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 09.10.2020. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. 4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.10.2020 podanie k spisu - Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09.10.2020 + plnomocenstvo, spolu s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného zo dňa 26.10.2020, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.09.2020 a doručenku. 5. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 09.10.2020 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. Vo svojom podaní uvádza, že sa v aktuálnej situácii spôsobenej koronakrízou dostal do zlej finančnej situácie, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby uhradil vymáhanú sumu v plnom rozsahu. Povinný uvádza, že vymáhanie exekučného titulu za súčasného stavu by preňho predstavovalo rozpor s dobrými mravmi a pre jeho rodinu by mal výkon exekúcie devastačné následky. Povinný sa ohrádza, že aktuálny stav nebol zapríčinený ním, ale aktuálnou situáciou spojenou s koronakrízou a vyhlásením núdzového stavu. Povinný ďalej v nadväznosti na uvedené dodáva, že mu poklesli jeho bežné, obvyklé príjmy v
dôsledku toho, že prišiel o prácu a momentálne je nezamestnaný. Rovnako povinný uvádza, že mu nebol doručený návrh na vykonanie exekúcie. V dôsledku uvedeného sa povinný podľa jeho tvrdenia nemohol riadne oboznámiť s návrhom na vykonanie exekúcie. Povinný má záujem o mimosúdne riešenie úhrady vymáhanej sumy. Na základe vyššie uvedeného povinný žiada exekučné konanie v zmysle § 61k ods. 1 zastaviť. 6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 26.10.2020. Oprávnený v úvode svojho vyjadrenia podotýka, že exekučným titulom je Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 10.04.2019, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Pokiaľ mal povinný akékoľvek námietky, mohol povinný podať voči danému exekučnému titulu v lehote odpor. Oprávnený ďalej uvádza, že od vykonateľnosti exekučného titulu uplynul viac ako rok, povinný mal možnosť dobrovoľne plniť, pričom neplnil ani čiastočne. Zo strany povinného neboli podľa oprávneného prezentované žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený má za to, že povinný svoju pohľadávku dobrovoľne plniť nemieni a z jeho strany ide len o snahu vyhnúť sa plneniu svojich povinností. Oprávnený preto navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku zamietol a aby sa v exekúcii pokračovalo. 7. Súdny exekútor sa ku návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ku vyjadreniu právneho zástupcu oprávneného nevyjadril, len predložil súdu dokumenty. 8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta a druhá veta pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný. 15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 16. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods.1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. 17. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. 18. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čomu exekučný titul ukladá. 19. Podľa § 48 ods. 3 časť prvej vety pred spojkou a Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu.
20. Podľa § 53 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. 21. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia. 22. Podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku, po začatí exekúcie exekútor a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť, b) povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok. 23. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.04.2019, sp. zn. 35Up/345/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.07.2019. 24. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 25. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 26. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 27. Vykonateľnosť je podľa § 232 Civilného sporového poriadku vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia a je nevyhnutným prvkom bez ktorého by predmetné rozsudky nemohli byť exekučnými titulmi. 28. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.04.2019, sp. zn. 35Up/345/2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.07.2019, je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. 29. K samotnému obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie a nepriaznivej majetkovej situácii povinného exekučný súd uvádza, že predmetná exekúcia bola začatá dňa 10.09.2020 a teda je vedená podľa zákona č. 2/2017 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V zmysle tohto zákona sa exekučné konania začaté po 01.04.2017 spravujú novým právnym režimom, kde je aj nanovo
reglementovaný režim zastavovania exekúcie pre nemajetnosť. Možnosť aplikácie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, kedy samotné zistenie nemajetnosti povinného zo strany súdneho exekútora viedlo k zastaveniu exekúcie, nemožno aplikovať na nové exekúcie a teda ani na predmetnú exekúciu. Podľa novej právnej úpravy v zmysle vyššie uvedeného § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť pre nemajetnosť fyzickej osoby len vtedy, ak táto trvá minimálne päť rokov. 30. K námietke povinného, že výkon exekučného titulu za súčasného stavu by preňho predstavovalo rozpor s verejným poriadkom (dobrými mravmi) súd uvádza, že tieto námietky bolo potrebné aplikovať prostredníctvom opravných prostriedkov v základnom konaní, teda v konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie exekučného titulu. V exekučnom konaní súd nemá právomoc na takého námietky prihliadať, keď exekučné konanie slúži na nútený výkon vykonateľných rozhodnutí a nie na ich prieskum. 31. Posledným dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného skutočnosť, že mu nebol doručený návrh na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho sa s ním nemohol riadne oboznámiť. Súd ku tejto skutočnosti uvádza, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku ale nepredpokladá, že by mal byť návrh na vykonanie exekúcie doručený aj povinnému. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu, ktorým je s účinnosťou novely Exekučného poriadku od 01.04.2017 pre celé Slovensko Okresný súd v Banskej Bystrici. Súd tento návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami vrátane exekučného titulu, ktorý bol v súlade s § 46 ods. 1 Exekučného poriadku opatrený potvrdením o vykonateľnosti súdom prvého stupňa preskúmal a keďže nenašiel dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, vydal v súlade s § 53 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 21.09.2020 poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré doručil náhodne vygenerovanému súdnemu exekútorovi dňa 21.09.2020 a upovedomil o tom oprávneného. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie sa v súlade s § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku začala exekúcia. Povinný bol o exekúcii informovaný v súlade s § 61 ods. 1 Exekučného poriadku doručením upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré mu súdny exekútor doručil prostredníctvom pošty dňa 30.09.2020. Podstatou exekúcie je vymôcť nárok pre oprávneného, ktorý mu priznáva exekučný titul, a táto exekúcia začína doručením poverenia súdnemu exekútorovi, ktorý následne postupuje pri jej vykonávaní v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a prípadne ďalších relevantných právnych predpisov, to znamená, že zisťuje a zabezpečuje majetok povinného, napr. blokáciou účtov povinného v peňažných ústavoch a následne upovedomí povinného o začatí exekúcie, pričom v upovedomení povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok, poučí ho o výške trov po splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o výške trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a lehote, do uplynutia ktorej má tento návrh odkladný účinok. Bolo by v rozpore s účelom exekučného konania, keby sa návrh na vykonanie exekúcie, ktorý sa doručuje exekučnému súdu doručoval aj povinnému, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie až do vydania poverenia, povinný nie je v zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku účastníkom konania, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia len oprávnený. Povinný sa stáva účastníkom konania v zmysle § 35 ods. 1 Exekučného poriadku až po vydaní poverenia. Ak by sa návrh na vykonanie exekúcie doručoval povinnému a to dokonca ešte pred vydaním a doručením poverenia vygenerovanému súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním predmetnej exekúcie, povinný by mohol vykonať úkony, ktorými by mohol zmariť celý účel exekučného konania, napr. previesť majetok, peňažné prostriedky na účtoch na inú osobu a to ešte predtým, akoby príslušný súdny exekútor mohol zabezpečiť na účely exekúcie príslušný majetok povinného. Celý tento postup bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a preto tento dôvod uplatnený povinným považuje súd za absolútne neopodstatnený. 32. Exekučný súd opäť zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. 33. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09.10.2020 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)
34. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 35. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 38. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.