Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Cpr-15-2019.pdf
PDF · 88.39 KB
Case nature
Area
Subarea
44Cpr/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu: X. consulting s. r. o. so sídlom E., E. X/A, Q.: XX XXX XXX, v zastúpení: V. s.r.o. so sídlom v E., Z. nábrežie X/A, Q.: XX XXX XXX, proti žalovanému: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E. XXXX/ X, štátny občan SR, o zaplatenie XXX,XX H. istiny, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 577,95 Eur istiny, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 25.04.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 577,95 Eur a trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako zamestnanec pracoval pre žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.10.2018 na pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C +E. Na základe pracovnej zmluvy nastúpil do práce dňa 08.10.2018 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. V zmysle článku VIII ods. 2 pracovnej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli, že v súlade s § 62 ods. 8 Zákonníka práce, pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Dňa 27.11.2018 doručil žalovaný žalobcovi list označený ako výpoveď zo dňa 19.11.2018, ktorým mu oznámil, že dňom 19.11.2018 dáva okamžitú výpoveď zo zdravotných dôvodov, ktoré nešpecifikoval. Nakoľko výpoveď zo dňa 19.11.2018 nespĺňala obsahové ani formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca podľa § 69 ods. ods. 1 Zákonníka práce, považoval žalobca list zo dňa 19.11.2018 za výpoveď zamestnanca z pracovného pomeru bez udania dôvodu. Keďže výpovedná doba žalovaného bola jeden mesiac ( §62 ods. 2 Zákonníka práce), jeho pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby 31.12.2018. Žalovaný počas trvania výpovednej doby po doručení výpovede bez ospravedlnenia v práci nepokračoval a na pracovisku sa nezdržiaval. V zmysle § 134 ods. 1 a 4 a ods. 10 Zákonníka práce žalobca vyčíslil priemerný zárobok žalovaného na pracovnoprávne účely podľa výplatnej pásky žalovaného - priemerný hrubý hodinový zárobok dosiahol žalovaný vo výške 3,3231 Eur za hodinu, teda jeho priemerný mesačný zárobok (pravdepodobný ) by dosiahol 577,95 Eur mesačne (3,3231 Eur krát 173,92 hodín ) pri týždennom fonde pracovného času zamestnanca 40 hodín. 3. Na preukázanie uvedených skutočností žalobca predložil súdu: pracovnú zmluvu z 05.10.2018, výpoveď z 19.11.2018, záznam o prevádzke vozidla, výplatný lístok za 10/2018, 11/2018. 4. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný dňa 10.06.2019 odpor. V odpore uviedol, že konateľ žalobcu ho klamal, disponent nepozná mapu Európy, nedodržia čo sľúbia, porušujú
vyhlášku, nútia vodičov robiť to čo nechcú a nemôžu, nezaplatil mu 123 hodín, nezabezpečil lekárske ošetrenie, zneužíval pracovnú zmluvu. 5. Na preukázanie uvedených skutočností žalovaný predložil súdu: dochádzka, vyžiadanie dokladov o pracovnom úraze z 04.06.2018, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne z 04.06.2019, fotokópia karty vodiča, záznam o podaní osobného podania ( podnet, oznámenie ) z 04.06.2019, záznam o prevádzke vozidla, potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2018. 6. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca dňa 27.07.2019 písomne, uviedol, že žalovaný v odpore neuviedol relevantné skutočnosti voči žalovanému nároku. Právnym a skutkovým základom pre nárok žalobcu uplatňovaný v súdnom konaní je výlučne porušenie povinnosti žalovaného zotrvať v práci u žalobcu počas plynutia výpovednej doby. Žalovaný po doručení výpovede žalobcovi počas trvania výpovednej doby bez ospravedlnenia v práci nepokračoval a na pracovisku sa nezdržiaval. Rovnako nedoručil žalobcovi žiadne lekárske potvrdenie ani oznámenie o práceneschopnosti, ktorým by svoje deklarované zdravotné problémy preukázal. Nemohla preto ani vzniknúť povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce preradiť zamestnanca na inú prácu, nakoľko žalovaný nedoručil ani nepreukázal žalobcovi existenciu lekárskeho posudku, podľa ktorého by dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu. Nárok žalobcu podľa § 62 ods. 8 je daný, nakoľko žalovaný preukázateľne nezotrval počas výpovednej doby u zamestnávateľa, čo žalovaný ani nespochybňuje. Žalobca preukázal existenciou písomnej dohody podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce a výšku priemerného mesačného zárobku žalovaného ako zamestnanca, z ktorého vychádzal pri výpočte peňažnej náhrady. Ostatné skutočnosti uvádzané žalovaným v odpore voči platobnému rozkazu sú vo vzťahu k žalovanému nároku irelevantné a nemajú vplyv na danosť nároku. Žalobca popiera skutočnosti uvádzané žalovaným a vzhľadom na hospodárnosť konania nepovažuje za potrebné ani účelné sa k nej vyjadrovať, nakoľko nesúvisia s vecou. Do dnešného dňa vo vzťahu k pracovnoprávnemu vzťahu so žalovaným nebolo zo strany Sociálnej poisťovne ani Inšpektorátu práce zistené akékoľvek porušenie pracovnoprávnych predpisov. Žalovaný žalobcu neinformoval o akomkoľvek pracovnom úraze, ktorý mal utrpieť počas práce pre žalobcu ako uvádza v odpore. Žalobca neeviduje žiadne doklady preukazujúce vznik pracovného úrazu u žalovaného. Žalobca žiada žalobe vyhovieť celom rozsahu. 7. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi predloženými stranami sporu na pojednávaní a zistil tento skutkový stav :
8. Žalobca trval na podanej žalobe, mal za to, že uplatnený nárok je nesporný a preukázaný v celom rozsahu. Žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru dňa 27.11.2018, datovaná bola 19.11.2018. V nej uviedol ako dôvod zdravotné dôvody. Žalobca predložil dôkaz - výzvu, ktorou vyzval žalovaného, aby doručil ukončenie práceneschopnosti a aby vydokladoval svoju neschopnosť pracovať v odbore vodič LKW, ktorú uviedol ako dôvod ukončenia pracovného pomeru ( žalovaný výzvu prevzal dňa 30.11.2018). Žalobcovi bol doručený následne doklad - potvrdenie o dočasnej PN číslo B podľa ktorého bol žalovaný schopný práce od 17.11.2018. V tejto súvislosti žalobca poukázal na potvrdenie, ktoré predložil žalovaný v súvislosti so svojim ospravedlnením sa na predchádzajúce pojednávanie od nemeckého zamestnávateľa zo dňa 15.10.2020, z ktorého vyplýva, že žalovaný pracuje u tejto nemeckej firmy ako vodič LKW od 20.11.2018 doteraz, tzn., že počas plynutia výpovednej doby, ktorá mala plynúť do 31.12.2018 uzatvoril žalovaný pracovný pomer s rovnakým druhom práce ako mal u žalobcu. To vyvracia dôvod, ktorý uviedol vo výpovedi - zdravotné dôvody. Strany sporu si v pracovnej zmluve písomne dohodli v zmysle § 62 ods. 8 ZP, že v prípade, že zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, tento má právo na peňažnú náhradu v sume podľa citovaného ustanovenia zákonníka práce vo výške priemerného mesačného zárobku.
9. Žalovaný uviedol, že je veľký rozdiel medzi prácou vodiča u žalobcu a u tejto nemeckej firmy, nakoľko u žalobcu mal náves, ktorý mal ťažké 20 kg železá, pričom teraz v Nemecku robí 10 hodín denne, prepína návesy, jazdí autom naloženým max. do 10 ton. Je to len vnútroštátna doprava v rámci Nemecka, najazdí 300-500 km denne, u žalobcu to bolo 700 km. Spáva na firme, má tam sprchu, kuchynku a auto opravuje iba servis. U žalobcu to bola robota na kolene, musel auto aj opravovať, nedá sa to porovnať. Keď sa mu táto nemecká firma ozvala, tak predčasne o jeden týždeň ukončil práceneschopnosť. Lekár mu túto prácu (medzinárodnú kamiónovú dopravu) neodporúčal, nakoľko má železá v nohe. Konateľ žalobcu telefonoval jeho lekárovi a žiadal od neho dôvod práceneschopnosti (diagnózu ) a hrubo sa choval. Tiež mu nevyplatil všetko, čo mu patrilo. Žiada žalobu zamietnuť.
10. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom dňa 05.10.2018 súd zistil, že medzi stranami sporu vznikol pracovný pomer na druh
práce vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C + E s nástupom do práce dňa 08.10.2018, na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. V článku VIII bod 2 sa zamestnanec a zamestnávateľ písomne dohodli v súlade s ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu sume podľa stanovenej ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce.
11. Z výpovede zo dňa 19.11.2018 súd zistil, že žalovaný doručil žalobcovi podanie, v ktorom uviedol že dňom 19.11.2018 dáva okamžitú výpoveď zo zdravotných dôvodov.
12. Z výplatného lístku za mesiac 10/2018 súd zistil, že priemerný hrubý hodinový zárobok žalovaného bol 3,3231 Eur za hodinu.
13. Z výzvy žalobcu adresovanej žalovanému, doručenej žalovanému dňa 30.11.2018 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného, aby doručil ukončenie práceneschopnosti a aby vydokladoval svoju neschopnosť pracovať v odbore vodič LKW, ktorú uviedol ako dôvod ukončenia pracovného pomeru.
14. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti číslo R556004 súd zistil, že žalovaný bol práceneschopný od 06.11.2018, schopný práce bol od 17.11.2018.
15. Z potvrdenia nemeckého zamestnávateľa žalovaného zo dňa 15.10.2020 ( potvrdenie v nemeckom jazyku z 15.10.2020 J. L. S., V. - Travemünde súd zistil, že žalovaný pracuje ako vodič LKW u tohto zamestnávateľa od 20.11.2018 doteraz.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, (ďalej len ZP), ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
18. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na Pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
19. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
20. V prejedávanej veci mal súd preukázanú existenciu pracovnoprávneho pomeru medzi stranami sporu na dobu neurčitú, pracovný pomer žalovaného u žalobcu trval od 08.10.2018 do 31.12.2018. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť existencie pracovného pomeru a to, že pracovný pomer skončil na základe prejavu vôle žalovaného - výpovede z 19.11.2018, doručenej žalobcovi dňa 27.11.2018. 21. V pracovnej zmluve si strany písomne dohodli v článku VIII bod 2 v súlade s ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume stanovenej podľa ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce.
22. Pracovný pomer medzi stranami sporu skončil na základe výpovede žalovaného zo dňa 19.11.2018, doručenej žalobcovi dňa 27.11.2018. V zmysle cit. ustanovenia § 62 ods. 1, 2 ZP, pracovný pomer mal skončiť uplynutím jednomesačnej výpovednej doby ku dňu 31.12.2018. Žalovaný nezotrval počas plynutia výpovednej doby u žalobcu ako zamestnávateľa, dňa 17.11.2018 ukončil práceneschopnosť a počnúc od 20.11.2018 sa zamestnal u HeisterKamp Transport GMBH, Lübeck - Travemünde ako vodič LKW. Z uvedeného je zrejmé, že s poukazom na cit. ustanovenie § 62 ods. 8 Zákonníka práce vznikol žalobcovi nárok na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného
zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Žalobca dôkazne preukázal výšku priemerného mesačného zárobku žalovaného ( v tomto prípade pravdepodobný zárobok ) v sume 577,95 Eur mesačne (3,3231 Eur krát 173,92 hodín ) pri týždennom fonde pracovného času zamestnanca 40 hodín. 23. Súd považoval nárok uplatnený žalobcom za preukázaný, preto mu vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.