Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-64-2020.pdf
PDF · 137.81 KB
Case nature
Subarea
6CoP/64/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 501 a otca: O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/ XX, XXX XX Y., zastúpený obchodnou spoločnosťou TOMANÍČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v štádiu rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/99/2020-68 zo dňa 06. októbra 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30P/99/2020-68 zo dňa 06. októbra 2020 mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Maloletú D. D., nar. XX.XX.XXXX, zveruje do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca, a to tak, že:
- maloletá bude v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň od nedele predchádzajúceho nepárneho kalendárneho týždňa od 17.00 hod. do nedele párneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod.,
- maloletá bude v osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny týždeň od nedele predchádzajúceho párneho kalendárneho týždňa od 17.00 hod. do nedele nepárneho kalendárneho týždeň do 17.00 hod.
Matka a otec sú povinní pri striedaní v osobnej starostlivosti ako odovzdávajúci rodič na prevzatie preberajúcim rodičom maloletú riadne a včas pripraviť, odovzdať maloletú preberajúcemu rodičovi v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča a ako preberajúci rodič maloletú preberať v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča.
Toto neodkladné opatrenie nariaďuje na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 30P/99/2020.
Vo zvyšnom rozsahu návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že mu bol dňa 14.09.2020 doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletej D. D. do osobnej starostlivosti matky. Matka návrh odôvodnila tým, že súd koná vo veci samej o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej. S maloletou sa odsťahovala k svojim rodičom. Návrh vo veci samej podala z dôvodu, že s otcom nevedia
dosiahnuť rozumnú dohodu ohľadne starostlivosti o maloletú. Maloletá je na ňu naviazaná vzhľadom na svoj vek, ako aj vzhľadom k tomu, že s ňou bola na materskej a rodičovskej dovolenke. Otec s maloletou nebýval tak často ako ona, pretože si plnil svoje pracovné povinnosti. Maloletá chodí do škôlky a má svoj denný režim. Otec sa začal správať tak, že dohoda ohľadne starostlivosti medzi rodičmi nie je možná, nevedia sa dohodnúť u koho maloletá zostane cez noc, kto maloletú odvezie do škôlky a kto ju zo škôlky vyberie a tento stav škodí hlavne maloletej. Otec maloletú vyberá zo škôlky, resp. sa rozhodne, že maloletá s ním zostane bez toho, aby jej to vopred oznámil, resp. sa s ňou vopred dohodol, či aj ona s tým súhlasí a či nemá s maloletou už dohodnutý iný program. Otec ju viní z toho, že s maloletou odišla k svojim rodičom a nie je ochotný pristúpiť na doterajší režim maloletej, začal ho meniť, čo nie je rozhodne v záujme maloletej. Medzi rodičmi sa začali vyhrocovať názory na výchovu maloletej a tento stav začína byť neudržateľný. K návrhu pripojila prepis SMS komunikácie rodičov, z ktorej matka vyvodzovala, že z nej vyplýva zjavná nezhoda rodičov vo veci starostlivosti o maloletú. Zo strany otca sa komunikácia obmedzuje iba na oznamovanie, že maloletú vyzdvihol, že je s ním doma alebo, že si ju ponechá na noc, že ju bude vodiť do škôlky a pod. Týmto spôsobom sa otec začal správať potom, čo už má maloletá 5 mesiacov zaužívaný režim s matkou, ktorá s ňou odišla od otca v apríli 2020. Doťahovanie sa rodičov maloletej neprospieva a zásahy do jej denného režimu konaním otca - podľa jeho názoru ten z rodičov, kto ju vyzdvihne v škôlke, by ju mal mať u seba aj na noc a na druhý deň ju opäť odviesť do škôlky bez ohľadu na jej denný režim - nie sú v jej najlepšom záujme. Maloletá nevie, kde je jej miesto. Konanie otca je navyše paradoxné v tom, že keď ho požiada o pomoc, aby maloletú vyzdvihol zo škôlky v určitý deň, otec síce súhlasí, ale s výhradami. 3. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že tvrdenia matky nie sú pravdivé a pravdivosť uvedených tvrdení nedokladajú ani predložené čiastočné útržky komunikácie medzi rodičmi. Vzhľadom na to, že nie vždy má čas písať SMS správy a vie, že rýchlejšie veci vybaví práve prostredníctvom rozhovoru, väčšinou matke telefonuje. Matka však často telefón nedvíha, resp. odmieta mu ho zdvihnúť. Tvrdenia matky, že dochádza k zmenám režimu maloletej, sa nezakladajú na pravde. Keď je maloletá v jeho starostlivosti, dodržiava rovnaký časový harmonogram dňa, ako je to v prípade matky, pokiaľ ide o stravu, odpočinok, výchovu, hygienu a pod. Z tohto pohľadu zabezpečuje rovnakú starostlivosť ako matka. Režim, pričom matka má na mysli skôr otázku prostredia, kde sa maloletá nachádza, bol primárne zmenený samotnou matkou jej odchodom zo spoločnej domácnosti. Matka vytrhla maloletú z pôvodného prostredia a umiestnila ju do nového prostredia. Maloletá mala v spoločnej domácnosti zariadenú detskú izbu a zabezpečené všetky prostriedky na jej výchovu. Uvedený stav musel len akceptovať a prispôsobiť sa mu. Matka odmieta akékoľvek jeho návrhy a jediná možnosť bola akceptovať jej nadiktované podmienky, alebo nemať nič. Napriek tomu, že matka kompromisy a robenie akýchkoľvek ústupkov odmieta, má záujem o výchovu a starostlivosť o maloletú a počas toho času, ako ju má v starostlivosti, ju i zabezpečuje. Za týmto účelom má zabezpečené výchovné prostredie, ako i dostatok času na výchovu a zabezpečovanie osobnej starostlivosti a pozitívny vzťah s maloletou. Otec tak nevidel dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ani faktické obmedzenie jeho práv len na podklade toho, že matka má iný názor na rozsah jeho starostlivosti o maloletú. Uvedená otázka je práve predmetom konania, pričom nedochádza k ohrozovaniu alebo narúšaniu zdravia alebo vývoja maloletej a matka uvedené skutočnosti ani netvrdí a neosvedčuje. Neexistuje teda zákonný dôvod, prečo by mal súd neodkladným opatrením zveriť maloletú len do starostlivosti matky do času, kým nerozhodne vo veci samej. Z tohto pohľadu návrh matky predstavuje šikanózny a účelový výkon práva, ktorým sa matka snaží dosiahnuť presadenie výlučne svojich záujmov a odopretie výkonu zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletú otcovi. Predmetom konania je zohľadnenie oprávnených záujmov maloletej predovšetkým z hľadiska zabezpečenia jej duševného vývoja a zabezpečenia starostlivosti o ňu. Uvedené potreby sú v súčasnosti v plnom rozsahu zabezpečované a garantované oboma rodičmi. Okrem toho je to práve matka, ktorá najčastejšie mení dojednané pravidlá, a to tak v čase, kedy bude maloletá s ním, ako i v rozsahu, po ktorý ju môže mať u seba. Po určitom čase sa ustálilo, že maloletá bude u otca vždy v jeden týždeň pondelok, stredu a piatok vrátane víkendu a druhý týždeň v utorok a štvrtok. Často sa stane, že napriek tomuto režimu mu matka pošle správu, že mu maloletú nedá, nakoľko má s ňou iný program. Rovnako ako matka plánuje určitý program pre maloletú a z tohto pohľadu matku nezaujíma, že toto plánovanie vyjde navnivoč. Obdobne je to i s údajnými žiadosťami o pomoc, ktoré prichádzajú spravidla uprostred pracovného dňa, kedy už má určitý program. Musí si tak svoje pracovné povinnosti nanovo usporiadať a zmeniť plány oproti pôvodným plánom. Ak teda matka poukazuje na jeho určité výhrady, napriek tomu, že vždy uvedenej žiadosti vyhovie, sú tieto výhrady logické a neznamenajú žiadny paradox. Práve naopak uvedená argumentácia o jeho paradoxnom správaní skôr svedčí o neexistencii akejkoľvek empatie a asertívnosti v správaní matky. Matka vo svojom návrhu viac menej len stroho konštatuje nemožnosť dohody a vzhľadom na jej neexistenciu argumentuje nevyhnutnosťou
potreby dočasného zverenia maloletej do jej starostlivosti. Matka však opomína skutočnosť, že rovnaké práva ako i povinnosti majú obaja rodičia. Jedným zo základných práv dieťaťa je právo na rodičovskú výchovu, ktoré je zakotvené okrem iného i v ust. čl. 41 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené mal otec za to, že nie sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a matka neosvedčila, že by dochádzalo k ohrozovaniu záujmov maloletého dieťaťa, ktoré skutočnosti by odôvodňovali zásah do faktického výkonu rodičovských práv. Dieťa má právo na rozvoj sociálnych väzieb s oboma rodičmi a rovnaké právo majú obaja rodičia. Práve v prípade akceptácie rovnakého výkonu rodičovských práv matkou, ale i otcom, t. j. oboma rodičmi bez uplatňovania nadradených pozícií jedného voči druhému, dosiahnu rovnomerný a harmonický rozvoj uvedených väzieb s oboma rodičmi ako i rešpektovanie záujmov maloletej. Z uvedeného dôvodu, keďže otázka zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov bude predmetom dokazovania vo veci samotnej a z dôvodu neosvedčenia potreby zásahu zo strany súdu do súčasného stavu, t. j. neosvedčenia skutočností, ktoré by svedčili o ohrození záujmov maloletej, otec navrhol, aby bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. 4. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 10.07.2020 vyplynulo, že matka s maloletou býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Na domácnosť matke zatiaľ neprispieva, nakoľko ešte len začala pracovať a nemá príjem. Matka spolu s maloletou odišla od otca koncom apríla 2020. Otec na maloletú výživné neplatí, 1x zaplatil stravné v škôlke. Zdravotný stav maloletej je dobrý. S otcom má maloletá veľmi dobrý vzťah, otec sa vie o dieťa postarať po všetkých stránkach. Otec býva v byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Svoje pracovné povinnosti si vie zariadiť tak, aby mohol zabezpečovať starostlivosť o maloletú, ovláda všetky domáce práce. Otec mal záujem riešiť partnerské nezhody s matkou cestou mediátora, pretože chcel zachovať rodinu, ale matka to odmietla. Výživné na dcéru neplatí, nakoľko stále platí poplatok za pobyt v materskej škole v sume 20,- eur mesačne, v júni 2020 zaplatil stravné v materskej škole za júl a za polovicu augusta v sume 49,60 eur (tak ako je predškolské zariadenie otvorené počas prázdnin), tento poplatok platí stále (cca 30,- až 35,- eur mesačne). A keďže je maloletá polovicu času u otca a u matky, kupuje dcére všetko, čo potrebuje. 5. Citujúc znenie ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZoR) súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. 6. Zo spisového materiálu vyplynulo, že dňa 26.05.2020 bol na súde prvej inštancie podaný návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom matka navrhovala, aby súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletou každý párny víkend od piatku od 15.00 hod do nedele do 15.00 hod. a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne. Dňa 13.07.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky, pričom navrhuje zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec k vyjadreniu pripojil písomné prehlásenie Centra mimosúdnych dohôd Žilina s. r. o., z ktorého vyplýva, že výzva na zmier
- mediáciu bola podaná matke telefonicky dňa 02.06.2020 a opätovne dňa 10.06.2020. Napriek snahe Centra mimosúdnych dohôd Žilina s. r. o. a otca, dňa 10.06.2020 matka odmietla výzvu na mediáciu. 7. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu matky, vyjadrenia otca a s prihliadnutím na správu kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine dospel k záveru, že nariadenie tohto neodkladného opatrenia nie je opodstatnené. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP a v CMP prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je táto bezodkladná úprava potrebná. Súd prvej inštancie nemal z návrhu matky osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda zveriť maloletú do starostlivosti matky. Z vyjadrenia otca k návrhu matky vyplývajú iné skutočnosti, resp. otec má iný názor na tieto skutočnosti, ako sú uvedené v návrhu matky. Z vyjadrenia otca je zrejmé, že starostlivosť o maloletú pravidelne zabezpečuje aj on. Kolízny opatrovník vo svojej správe z prešetrenia pomerov nesignalizoval žiadne ohrozenie zdravia, výchovy, resp. zanedbávanie starostlivosti o maloletú a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na bezodkladné zverenie maloletej do starostlivosti matky, práve naopak v správe je uvedené, že s otcom má maloletá veľmi dobrý vzťah, otec sa vie o dieťa postarať a má záujem zabezpečovať striedavú starostlivosť o maloletú. Súd prvej inštancie mal za to, že matka neosvedčila, že by nebola zabezpečená riadna a vhodná starostlivosť o maloletú u otca a že by bolo ohrozené zdravie maloletej. Nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť zverenia maloletej do
jej osobnej starostlivosti. Keďže otec má záujem o striedavú starostlivosť, vo veci samej bude skúmať, či táto je v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené potreby maloletej. V tomto smere musí súd prvej inštancie vykonať dokazovanie. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bezodkladná úprava pomerov nie je naliehavá, nie je potrebný okamžitý zásah súdu, a preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako neopodstatnený. Na záver súd prvej inštancie poznamenal, že po vykonaní rozsiahlejšieho dokazovania vo veci samej rozhodne o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. 8. Pri rozhodovaní vo veci samej bude prioritne prihliadať na záujem maloletej, najmä na jej citové väzby a prostredie, v ktorom sú predpoklady pre jej lepší zdravý fyzický a duševný vývoj. Nerozhodujú pritom iba okolnosti zabezpečujúce lepšie hmotné zaopatrenie maloletej, ale predovšetkým to, ktorý z rodičov má pre celkový ďalší pozitívny vývoj maloletého dieťaťa lepšie podmienky. Dôkladné posúdenie všetkých okolností spočíva hlavne v šetrení pomerov na strane otca aj matky, vzájomný vzťah rodičov a maloletej, ako aj podrobné skúmanie všetkých tvrdení účastníkov. Takéto dokazovanie svojím rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. V tomto prípade by dokazovanie v potrebnom rozsahu bolo v rozpore s účelom neodkladného opatrenia. 9. Proti uzneseniu, ktoré jej bolo doručené dňa 09.10.2020, podala matka na súde prvej inštancie dňa 23.10.2020 odvolanie, ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým by zveril, do rozhodnutia vo veci samej, maloletú do jej osobnej starostlivosti. 10. Matka nesúhlasila s dôvodmi napadnutého uznesenia. Uviedla, že maloletá bola od apríla 2020 v jej faktickej osobnej starostlivosti, pričom obe bývali u starej matky maloletej. Uvedené vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.07.2020. Maloletá sa pravidelne stretávala s otcom, hoci tieto stretnutia neboli prioritne výsledkom dohody rodičov, ale rozhodnutia otca maloletej. Uvedená forma starostlivosti o maloletú prebiehala až do konca augusta 2020, v septembri 2020 maloletá nastúpila do škôlky. Maloletá bola vo faktickej výhradnej starostlivosti matky do júla 2020, čo konštatoval aj kolízny opatrovník v správe zo dňa 10.07.2020. Od júla ani po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, domácnosť rodičov kolízny opatrovník nenavštívil a s maloletou sa nestretol ani predtým, na základe čoho sa kolízny opatrovník nemohol objektívne vyjadriť k osobe maloletej a skutočnosť, že kolízny opatrovník nesignoval žiadne ohrozenie zdravia a výchovy maloletej, vychádza zo stavu, kedy bola maloletá fakticky v jej starostlivosti. Ďalej matka poukazovala na rapídne zhoršenie dohôd medzi ňou a otcom maloletej týkajúcich sa starostlivosti o maloletú nástupom do škôlky. Nastávajú prípady, keď otec vyzdvihne maloletú zo škôlky skôr ako ona, maloletá následne spí u otca, otec ju ďalšie ráno zavedie do škôlky a až v nasledujúci deň jej umožní vyzdvihnúť maloletú zo škôlky. Takýmto konaním otca je kreovaný stav, keď maloletá prespáva každú noc v inej domácnosti. Maloletá nemá stabilný režim, pretože rodičia spolu nekomunikujú a je zrejmé, že takto vykonávaná starostlivosť maloletej neprospieva. Maloletá je podľa nej nervózna a nepokojná, ktoré zmeny badá aj stará matka a tety maloletej. Posledné 2 roky sa prejavujú aj problémy s vylučovaním, o ktorom probléme vie aj otec. Maloletá je v poslednom období smutnejšia a zádumčivejšia. Snažila sa u viacerých detských psychológov dohodnúť stretnutie, čo sa jej však z dôvodu vyťaženosti oslovených, ako aj v súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou, nepodarilo. Otec s ňou nekomunikuje a z jeho vyjadrení vyplýva, že aktuálny model starostlivosti o maloletú považuje za vhodný a u maloletej nebadá žiadnu zmenu správania. Aktuálny stav starostlivosti o maloletú však nie je vecou dohody, ale „diktátom otca“, pričom poukázala aj na SMS komunikáciu predloženú už počas konania na súde prvej inštancie. Pokiaľ otec tvrdí, že sa jej snaží dovolať, avšak neúspešne, je to z dôvodu, že v práci nemôže viesť súkromné rozhovory a ku SMS komunikácii nedochádza. Od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prebehla medzi rodičmi ďalšia komunikácia, z ktorej vyplýva zhoršenie vzťahov medzi rodičmi - otec sa obmedzuje iba na oznámenia o tom, či a kedy maloletú privedie, či a kedy si ju vyzdvihne a podobne. Matka sa nestotožnila sa s tvrdeniami otca o tom, že maloletá bola vytrhnutá z výchovného prostredia, pričom poukázala na rozchod rodičov, nezhody, podmienky predchádzajúceho spoločného bývania. Situáciu týkajúcu sa jej starostlivosti o maloletú sa otec rozhodol riešiť až po tom, ako podala návrh na súd. Až následne, počas súdneho konania, bola oslovená mediátorom, nakoľko však akákoľvek dohoda týkajúca sa starostlivosti o maloletú podlieha schváleniu súdom, nepovažovala ďalší „medzikrok“ (mediáciu) za efektívny a účelný. Matka tiež nesúhlasila ani s tým, že by akýmkoľvek spôsobom popierala rodičovské práva otca a záverom uviedla, že konanie otca maloletej vníma ako snahu vyhnúť sa plateniu výživného. Podľa svojho presvedčenia tak osvedčila existenciu skutočností, z ktorých vyplýva ohrozenie záujmov maloletej a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je tak v celom rozsahu dôvodný. 11. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Návrh matky predstavuje šikanózny a účelový výkon práva, ktorým
sa matka snaží dosiahnuť presadenie výlučne svojich záujmov a odopretie výkonu zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletú otcovi. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a až do rozhodnutia súdu vo veci samej nevidí žiadny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a faktické obmedzenie jeho práv len z dôvodu, že matka má iný názor na rozsah jeho starostlivosti o maloletú. V čase, kedy má maloletú vo svojej starostlivosti, nedochádza k ohrozovaniu alebo narúšaniu jej zdravia alebo jej vývoja a matka takéto skutočnosti ani netvrdila a ani neosvedčila. Konštatovanie matky o zmene správania maloletej je možné chápať ako dôsledok nastolenia zmeny životnej situácie, v ktorej sa maloletá ocitla. Uvedené však nebolo započaté z jeho strany, ale výlučne zo strany matky. Napokon otec uviedol, že nakoľko otázka zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov bude predmetom dokazovania vo veci samej, s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje a preto žiadal jeho potvrdenie odvolacím súdom. 12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne vyjadril tak, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 13. Vyjadrenia otca a kolízneho opatrovníka k odvolaniu neboli matke, resp. kolíznemu opatrovníkovi v súlade s ust. § 329 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP doručené (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/120/2019 zo dňa 10.10.2019). 14. Ďalšie podania účastníkov, resp. ich zástupcov, neboli do času tohto rozhodnutia odvolaciemu súdu doručené. 15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie matky bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a § 357 písm. d) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP] bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 378 ods. 1 a ust. § 329 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 388 CSP tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vychádzajúc z ust. § 40 v spojení s ust. § 23 ods. 2, § 111 písm. b) a § 360 ods. 1 CMP dočasne zveril maloletú D. D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Súčasne vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 16. Odvolací súd bol toho názoru, že odvolanie matky čo do dôvodu, že v danom prípade boli naplnené podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol dočasne upravený výkon práv a povinností oboch rodičov k maloletej, je dôvodné. 17. Odvolací súd považuje za potrebné primárne poukázať na to, že rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa spravidla o rozhodnutie súdu v určitom štádiu konania vo veci samej. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. 18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rodičia maloletej nie sú manželia, pričom aktuálne na návrh matky zo dňa 22.05.2020 prebieha na Okresnom súde Žilina konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka sa návrhom domáha, aby súd prvej inštancie maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, pričom obaja rodičia by maloletú zastupovali a spravovali jej majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, a to od podania návrhu vopred vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky a napokon upravil styk otca s maloletou v rozsahu každého párneho víkendu od piatka od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že otec by si maloletú prevzal v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju matke v mieste jej bydliska vrátil, pričom matka by bola povinná maloletú na styk s otcom pripraviť. 19. Medzi účastníkmi bolo v ďalšom nesporné, že matka opustila s maloletou spoločnú domácnosť, ktorú viedla rodičia v 3-izbovom byte vo vlastníctve otca na B. ul. č. XX v Y., a to v mesiaci apríl 2020, pričom sa odsťahovala do domácnosti svojich rodičov v 3-izbovom byte na P. ul. č. XX v Y.. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (§ 329 ods. 2 CSP) zabezpečovali osobnú starostlivosť o maloletú
obaja rodičia, a to matka v byte svojich rodičov na P. ul. č. XX v Y. a otec vo svojom byte na B. ul. č. XX v Y.. 20. Už len z obsahu samotného návrhu matky vo veci samej a rovnako z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z vyjadrenia otca k týmto návrhom, vyplýva, že rodičia sa nevedia dohodnúť v otázke osobnej starostlivosti o maloletú. Každý z rodičov prezentoval návrh iného modelu osobnej starostlivosti o maloletú a bolo zrejmé, že rodičia spoločne nie sú schopní dospieť k dohode o kompromisnom riešení uvedenej otázky tak, aby to bolo v súlade so záujmom maloletej. 21. Na podklade uvedených skutočností je zjavné, že v danej veci ide o prípad podľa ust. § 36 ods. 1 ZoR, teda, že súd aj bez návrhu môže upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým. 22. Preto sa odvolací súd nemohol stotožniť zo záverom súdu prvej inštancie, že neboli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, t. j., že v danom prípade neexistovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie svoj záver o nenaplnení uvedených podmienok zásadne založil na tom, že v danom prípade neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že je ohrozené zdravie a výchova maloletej, resp. že je zanedbávaná riadna a vhodná starostlivosť o maloletú. Neboli teda v danom prípade osvedčené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matke. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletá má s otcom veľmi dobrý vzťah a otec sa vie o maloletú postarať. 23. Uvedené úvahy súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za správne, keďže rozpadom spoločnej domácnosti rodičov náhle vytvorený aktuálny, aj keď z hľadiska časového ešte len pomerne krátko trvajúci, stav v rodine, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť na spoločnej starostlivosti, resp. rozdelení si ich rodičovských úloh pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletú, je bez najmenších pochybností v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletej. Pretrvávanie tohto stavu v rodine vnáša do vývoja a výchovy maloletej nestabilitu s určitou mierou neustálej tenzie vo vzájomných vzťahoch, vyplývajúcej práve z neschopnosti rodičov dohodnúť sa. Preto si naopak tento stav vyžaduje rýchlu úpravu (§ 325 ods. 1 CSP), ktorá by opäť vniesla do starostlivosti o maloletú a jej výchovy určitý poriadok a časový harmonogram a zabezpečila zachovanie a kontinuitu doterajších, bez pochybností kvalitatívne dobrých, vzájomných rodinných pút maloletej na oboch rodičov. Nebolo v danom prípade vhodné zo strany súdu prvej inštancie rezignovať a nevniesť úpravou osobnej starostlivosti určitý poriadok do výchovného prostredia maloletej, a to iba na základe konštatovania, že aktuálny stav si z hľadiska zásadného ohrozenia zdravia a výchovy maloletej nevyžaduje bezodkladný zásah súdu a je postačujúce ponechať úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie si rovnako protirečí, ak na jednej strane v napadnutom uznesení v zásade konštatoval, že rodičia majú rozdielnu predstavu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom ani napriek pokusu otca o mediáciu ku konsenzu rodičov nedošlo, na druhej strane však akokoľvek nezasiahol (napr. rozhodnutím aj podľa ust. § 360 ods. 1 CMP). Prezentovanému názoru odvolacieho súdu napokon nasvedčuje aj obsah podaní oboch rodičov v rámci odvolacieho konania, kedy obaja rodičia naďalej zotrvávali na nimi preferovanom modeli úpravy osobnej starostlivosti o maloletú a na svojich zásadne odlišných stanoviskách. 24. Ust. § 24 ods. 2 ZoR explicitne zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov aj po rozvode, či po rozpade rodiny. Právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov má svoj základ v ust. čl. 3 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa s cieľom vytvoriť pre dieťa stabilné pozitívne prostredie aj po rozvode, či po rozpade rodiny (z osobitnej časti dôvodovej správy k novele ZoR vykonanej zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorá do právneho poriadku SR zaviedla inštitút striedavej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa). Za východisko úpravy starostlivosti a výchovy dieťaťa v prípade rozvodu, či po rozpade rodiny, je považovaný záujem dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené jeho potreby (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Predpokladom zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je v ďalšom okolnosť, že o osobnú starostlivosť majú záujem obaja rodičia, prípadne s ňou súhlasí aspoň jeden z rodičov a obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. 25. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj a duševné zdravie dieťaťa. Je preto nevyhnutné v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku
vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebný v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov). Súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže o neho súd oprieť svoje rozhodnutie (z nálezu Ústavného súdu ČR spis. zn. I. ÚS 48/2004 zo dňa 27.01.2005, ktorý je vzhľadom k podobnosti právnej úpravy platnej v SR a ČR, ako aj vzhľadom k zneniu Dohovoru o právach dieťaťa, aplikovateľný aj v pomeroch právneho poriadku SR). Za situácie, kedy sa obidvaja rodičia o svoje dieťa aktívne zaujímajú, sú rovnakou mierou schopní a ochotní starať sa o jeho zdravý telesný, citový, rozumový a mravný vývoj a kedy dieťa má k obidvom rodičom rovnako hlboký citový vzťah, nemožno striedavú výchovu vylúčiť len na základe hodnotenia vzťahov medzi rodičmi. Všeobecné súdy musia pri svojom rozhodovaní o starostlivosti rodičov, ktorí sa rozvádzajú alebo ukončili spolužitie, vychádzať z premisy, že záujem dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov (z nálezu Ústavného súdu ČR spis. zn. I. ÚS 2482/2013 zo dňa 26.05.2014, ktorý je vzhľadom k podobnosti právnej úpravy platnej v SR a ČR, ako aj vzhľadom k zneniu Dohovoru o právach dieťaťa, aplikovateľný aj v pomeroch právneho poriadku SR). V prípade rozhodovania o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov je teda potrebné vychádzať z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov. Z toho plynie, že pokiaľ sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, pokiaľ obidvaja majú o jeho výchovu záujem a pokiaľ obidvaja dbajú okrem riadnej starostlivosti o jeho výchovu po stránke citovej, rozumovej a mravnej, zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti by malo byť pravidlom, zatiaľ čo iné riešenie je výnimkou, ktoré vyžaduje preukázanie, prečo je v záujme dieťaťa práve toto iné riešenie. Súdy tak nemôžu striedavú starostlivosť vylúčiť z dôvodu, že s týmto spôsobom výchovy jeden z rodičov nesúhlasí, pretože chce mať dieťa vo svojej výlučnej starostlivosti. Zároveň je nutné dodať, že striedavá starostlivosť nie je len právom rodičov, ale je ich povinnosťou. Pokiaľ si teda rodič, ktorý má dieťa v striedavej starostlivosti, toto dieťa opakovane a bezdôvodne nevyzdvihuje, a tým vlastne striedavú starostlivosť nevyužíva, môže stratiť právo na striedavú starostlivosť, pretože takéto jednanie je bezohľadné nielen voči druhému rodičovi, ale najmä voči samotnému dieťaťu. 26. V kontexte preskúmavanej veci odvolací súd vyšiel pri svojom rozhodnutí z nasledovných zistení. Ako vyplynulo zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 10.07.2020, obaja rodičia majú osobnostné predpoklady a súčasne vytvorené materiálne (bytové) podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletú. Aktuálne bydliská oboch rodičov sú od seba vzdialené len minimálne v dosahu cesty pešo, ide prakticky o vzájomne susediace ulice (všeobecne známa skutočnosť podľa ust. § 186 ods. 1 CSP). Ako už bolo uvedené ešte v mesiaci apríl 2020 žila rodina v spoločnej domácnosti na B. Q. č. XX v Y., pričom v konaní nevyšlo najavo a nebolo to tvrdené ani zo strany účastníkov, že by maloletá mala narušené vzťahy s ktorýmkoľvek z rodičov. Maloletá je súčasne v predškolskom veku, kedy navštevuje Materskú školu na M. ul. v Y., ktorá je v tesnej blízkosti bydlísk oboch rodičov (všeobecne známa skutočnosť podľa ust. § 186 ods. 1 CSP). Maloletá sa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) nachádzala v osobnej starostlivosti tak matky, ako aj otca, pričom z obsahu nebolo osvedčené, že by či už jeden alebo druhý z rodičov starostlivosť o maloletú, resp. jej výchovu nezvládal. Na tom nič nemenia ani námietky matky, že s takouto formou starostlivosti nevyslovila svoj súhlas a deje sa tak len na základe jednostranného rozhodnutia otca. 27. Vzhľadom na uvedené právne východiská a skutkové zistenia mal odvolací súd za to, že aktuálne je v najlepšom záujme maloletej, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rozsahu, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Odvolací súd vychádzal z toho, že táto forma osobnej starostlivosti o maloletú bude v danom čase najvhodnejšia pre zachovanie vzájomných rodinných väzieb maloletej k obom rodičom. Práve v útlom veku, v akom sa maloletá nachádza, je najväčšie riziko, že v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, môže dôjsť k výraznému oslabeniu, ba až vymiznutiu vzájomných rodinných väzieb dieťaťa a druhého rodiča. Odvolací súd zároveň nebol toho názoru, že pre dočasné zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by bolo nutné vykonať podrobnejšie dokazovanie. Návrh matky na dočasné zverenie maloletej výlučne do jej osobnej starostlivosti nepovažoval za dôvodný. Nestotožnil sa s argumentáciou matky, ktorá zásadne namietala, že osobná striedavá starostlivosť o maloletú v jej veku nie je vhodné riešenie, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na rovnakom dennom režime maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Z uvedeného vyplýva, že obaja rodičia majú rovnocenné právo podieľať sa na výchove dieťaťa, avšak právo jedného rodiča je limitované právom druhého rodiča, pričom základným zmyslom
ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. V danom prípade je nevyhnutné, aby si obaja rodičia (teda tak otec, ako aj matka) uvedomili, že v otázkach výchovy dieťaťa je potrebný konsenzus oboch rodičov, pričom prvoradým kritériom tohto konsenzu je práve najlepší záujem maloletej. Tento konsenzus však nemôže byť výsledkom presadenia vôle iba jedného rodiča. Ani jeden z rodičov na výkon svojho práva podieľať sa na výchove maloletej nepotrebuje súhlas druhého rodiča. Rovnako je potrebné, aby si rodičia uvedomili, že v živote dieťaťa, a to v akomkoľvek veku, je nepostrádateľná roľa oboch rodičov, teda tak matky, ako aj otca. 28. Odvolací súd zvolil také intervaly striedania osobnej starostlivosti rodičov o maloletú, ktoré považoval vzhľadom k okolnostiam súdenej veci za súladné s najlepším záujmom maloletej, ktoré by boli nápomocné vniesť do výchovy maloletej určitú stabilitu prostredia, v ktorom bude výchova striedavo zabezpečovaná. Naopak intervaly častejšieho striedania osobnej starostlivosti rodičov o maloletú navrhované vo veci samej otcom odvolací súd nepovažoval v tomto čase za spôsobilé priniesť stabilitu výchovného prostredia maloletej. 29. Vzhľadom k zvereniu maloletej do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov nepovažoval odvolací súd za potrebné, aby aktuálne neodkladným opatrením upravoval výkon rodičovských práv a povinností podľa ust. § 31 a § 32 ZoR (zatupovanie maloletej a správa jej majetku) a rovnako s prihliadnutím na ust. § 62 ods. 6 ZoR, aby ktorémukoľvek z rodičov nariadil platiť výživné na maloletú v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP). 30. Napokon odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je na oboch rodičoch, ako sa zhostia svojej úlohy a dokážu sa prispôsobiť situácii tak, aby bola náležite zabezpečená starostlivosť o maloletú a aby to vyvolalo čo najmenšiu záťaž pre zdravý vývoj maloletej a upokojilo momentálne turbulentné vzťahy v rodine. V záujme zabránenia eskalácii napätia by mali obaja rodičia hľadať cestu, ako medzi nimi zlepšiť narušené vzťahy aspoň do tej miery, aby sa maloletá nestala „rukojemníkom“ a „prostriedkom“ ich vzájomného súperenia a aby sa maloletej umožnilo sa čo najjednoduchšie a najrýchlejšie prispôsobiť nastolenej situácii. Bolo by vhodné, aby obaja rodičia viedli maloletú k úcte a k rešpektu vo vzťahu k druhému rodičovi a súčasne všemožne podporovali a pozitívne motivovali rozvoj osobnosti maloletej, či už po duševnej alebo fyzickej stránke. Za účelom vytvorenia podmienok pre takúto výchovu maloletej a starostlivosti o ňu je rodičom nariadeným neodkladným opatrením stanovený presný časový rámec striedavej osobnej starostlivosti. Ďalej je na rodičoch, ako ho vo vzájomnej kooperácii naplnenia. Je nevyhnutné, aby rodičia vyvinuli čo najväčšiu snahu ako zosúladiť spôsob a formy ich individuálnych predstáv o výchove maloletej tak, aby sa dosiahla čo možno najväčšia jednotnosť a stabilita výchovného prostredia maloletej, vytvoreného či už u jedného, alebo druhého rodiča. Ak však rodiča nebudú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť v daných intenciách, bude na zvážení, či nepristúpiť k zmene nariadenej úpravy ich rodičovských práv a povinností, a to buď na návrh niektorého z účastníkov alebo aj bez návrhu (§ 360 ods. 1 CMP). V prípade porušovania povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívania ich práv, môže tiež súd prvej inštancie uložiť výchovné opatrenie (§ 37 ZoR). Súd prvej inštancie tiež môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 363 CMP). 31. Odvolací súd tak z dôvodov uvedených vyššie podľa ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie v znení, ktorým dočasne (§ 333 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) upravil starostlivosť rodičov o maloletú tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia a vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 32. Záverom odvolací súd dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností. To všetko samozrejme za podmienky, že nedôjde k obnove spolužitia rodičov, resp. k dohode rodičov o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletej. Preto je potrebné brať odvolacím súdom nariadenú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej za dočasnú. 33. O trovách tejto časti konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom ku skutočnosti, že prebieha stále konanie vo veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP). 34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.