Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-109-2019.pdf
PDF · 116.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného J. W., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 204/19/7702-50 zo dňa 28.10.2019, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2020 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný J. W., K.. XX.XX.XXXX B. Z., I. O. Z., J. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Košice,
j e v i n n ý , ž e
dňa 20.05.2019 v presne nezistenom čase okolo 21.00 hod. na chodníku v parku pri pomaľovanej betónovej stene za bytovým P. Č.. X K. T.. J. B. Z. po tom, čo pristúpil k P. O. a pýtal od neho peniaze, ktoré mu P. O. odmietol dať s tým, že má posledných 50 ,- eur, udrel tohto rukou do strednej časti brucha, v dôsledku čoho sa P. O. prehol smerom dopredu a vtedy mu z ruky vytrhol bankovku nominálnej hodnoty 50,- eur, s ktorou následne odišiel, čím spôsobil P. O. škodu vo výške 50,- eur,
t e d a
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému P. O., K.. XX.X.XXXX, I. O. W., B. XXXX/X, škodu vo výške 50,- eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obž. J. W. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu dňa 30.10.2019.
Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka
- poškodeného P. O., svedkov I. I., Q. U. U., Q.. Y. E., prehraním kamerových záznamov, prečítaním ďalších listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah trestného spisu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. Dňa 20.05.2019 bol doma na J. XX, kde mu zavolal svedok poškodený P. O., že má narodeniny a chce prísť do Z. s ním oslavovať a chce zakúpiť nejaké drogy. Následne si asi trikrát zatelefonovali a potom ho obž. W. išiel počkať na malú železničnú stanicu. P. O. prišiel na vlaku s U. U., spolu odišli do pohostinstva Papučkáreň, kde sedeli asi polhodinu. P. O. obž. W. celú polhodinu vravel, že potrebuje drogy, že potrebuje dávku, že si chce zohnať drogy. Obžalovaný mu drogy nevedel zadovážiť, preto skúšal vyvolávať chlapcom z Z., kamarátom, či náhodou ich oni nevedia zadovážiť. P. O. napriek tomu od neho drogy žiadal, preto obž. W. predstieral, že mu tieto ide zadovážiť. Zavolal I. I., následne prešli cez cestu na J. X, kde k ním dole prišiel svedok I., s ktorým obž. W. vyšiel na druhé poschodie. Zdržali sa tam asi 5-10 minút. Obž. W. potom zišiel dole pred bytovku sám, tam stál iba P. O.. U. U. bol na rázcestí zozadu pri bloku. O.Č., ktorý stál pred blokom obž. W. povedal, nech mu dá peniaze na drogy, načo P. O. vytiahol peňaženku a obžalovanému z nej dal do ruky 50 - eurovú bankovku. Obž. W. vošiel naspäť do bytovky, išiel za I. na druhé poschodie a tam bol opäť 10-15 minút. Potom obžalovaný vyšiel vonku s tým, že išiel akože zmeniť peniaze do nonstopu, pretože O. chcel drogy za 30 eur a 20 eur mu mal vydať. Spolu sa vrátili naspäť pred bytovku, obžalovaný vošiel do bytovky za I., zdržal sa tam tiež 10-15 minút. Keď vyšiel von, O. stál pred blokom. U. stál bokom od bytovky. Potom spolu s O. išli za roh, obž. W. vytiahol soľ a dal mu do ruky sáčik. O.Č. to ochutnal, znervóznel s tým, že prečo mu dal za soľ. Obž. W. zahral, že I. ho obabral o tie peniaze, ktoré mu dal O.. Obžalovaný zobral sáčok od O., vošiel späť do bytovky naspäť za I., kde predstieral, že vybavuje naspäť peniaze. Medzitým prišiel O. so svedkom U. na prvé poschodie bytovky. Obž. W. bol so svedkom I. na druhom poschodí. O. ako zmyslov zbavený hovoril, že mu má vrátiť peniaze a medzitým obžalovanému ešte aj poslal SMS- ku, že mu má vrátiť peniaze. Obž. W. mu povedal z druhého poschodia, aby ho počkal dole, že tam za chvíľku zíde. Obžalovaný vyšiel vonku pred bytovku asi po 10 minútach, ale O. už tam nebol. Zostal pod bytovkou, lebo si myslel, že on dakde odbehol. Obž. W. tam popíjal víno, lebo si myslel, že príde za ním. Asi o hodinu odkedy odišiel O. mu volala matka, že ho hľadajú policajti. Obžalovaný sa so svedkom I. v ten večer stretol celkom trikrát. Dnu von, dnu von. Prvýkrát, ako vošiel do bytovky, on zostal na svojom poschodí, obžalovaný zišiel dole za O., nech mu dá peniaze, O. mu dal peniaze, obžalovaný vošiel zase dnu na druhé poschodie za I., potom vyšiel vonku, išiel do nonstopu zmeniť peniaze, kúpiť fľašu vína, vrátil som sa zase pred bytovky, išiel na druhé poschodie za I., vyšiel, dal O. soľ, vošiel zase do bytovky, tam zostal asi 10 minút s I., prišiel pred blok a O. tam už nebol. I. s ním zostal pred blokom.
Poškodený P. O. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný ho udrel a vytrhol mu peniaze. Stalo sa to potom, čo sa stretli v Papučkárni, potom išli spolu na W. X, kde od neho obžalovaný pýtal peniaze a keď mu on povedal, že ich má ale ich potrebuje, tak ho udrel do brucha a vytrhol mu ich z ruky. Bežal za ním ale nestihol ho lebo išiel do vchodu a vchodové dvere sa zavreli, preto potom zavolal hliadku. S obžalovaným sa v predmetný deň stretli náhodne pri Papučkárni, kde vypili čapované pivo. Obžalovaný chcel potom niečo vybaviť a oni sa ponúkli, že pôjdu s ním. Obžalovaný zastavil pri betónovom múriku, kde od neho žiadal požičať peniaze pričom ich žiadal trošku naliehavo, pretože potreboval pomoc. Následne sa stalo to, čo už uviedol, pretože on vybral peňaženku, ukázal mu, že sú to jeho posledné peniaze a nemôže mu ich požičať. Následne ho udrel a vytrhol mu peniaze. Bola to 50 eurová bankovka. Snažil sa za ním utekať ale nedobehol ho, pretože obžalovanému niekto otvoril dvere do vchodu, ktoré sa potom zavreli a on ich už nemohol otvoriť. Písal potom obžalovanému, aby mu vrátil peniaze, pretože inak zavolá políciu avšak obžalovaný nato neodpovedal. Keď bol pred bytovkou do vchodu vchádzal aj nejaký pán, ktorý mu otvoril dvere a počul o poschodie vyššie nejaké hlasy ale nešiel ďalej. Vyšiel znova pred vchod a aj tomu pánovi, ktorý ho dnu vpustil uviedol, čo sa stalo a aj tento mu kázal volať políciu. Svedok poškodený P. O. taktiež vypovedal, že peňaženku mal v zadnom vrecku nohavíc asi v ľavom a obžalovaný ho udrel asi pravou rukou. Počas toho ako prišiel do kontaktu s obžalovaným až do príchodu policajnej hliadky bol s ním aj svedok U. U., ktorý bol v čase incidentu od nich vzdialený asi 10 až 15 metrov. Svedok si presne nepamätal detaily príchodu vlakom do Humenného
a ani si nepamätal koľko strávili kde času ale neprišiel riešiť drogy a taktiež uviedol, že nevie o žiadnej soli, ktorú mal podľa obžalovaného ochutnať.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok Q. U. U., ktorý uviedol, že išli od „Papučkárne“ smerom čo je prechod, kde je potom aj rázcestie, kde on zastal a obžalovaný a poškodený prešli asi 10 až 12 metrov a hádali sa pre peniaze. Obžalovaný poškodeného udrel a zobral mu peniaze z ruky a išiel do bytovky. Udrel ho pravou rukou asi päsťou do brucha. Nevie akú sumu mu zobral ale zobral mu ju asi z ľavej ruky. O. pritom kričal, že má posledných 50 eur. Svedok ďalej uviedol, že on alkoholické nápoje požité nemal ale obžalovaný a poškodený ich požité mali. Podľa svedka boli v podstate triezvi, vypili asi pivo a asi 2 až 3 poldeci. Počas incidentu stál od nich asi 8 až 12 metrov a oni stáli pod lampou, ktorá svietila. Obžalovaný potom zmizol niekde v bytovke a poškodený P. O. mu písal SMS, aby mu vrátil peniaze, lebo inak zavolá políciu. Obžalovaný nato nereagoval a poškodený O. zavolal políciu a čakali na jej príchod. Do Humenného spolu s O.Č. prišli v ten deň pretože P. mal narodeniny a chcel ísť na pizzu. Keď obžalovaný vošiel do vchodu vošiel tam asi aj O. a potom aj on, otvoril im nejaký pán, ktorý prišiel na bicykli. Podľa svedka do Humenného prišli okolo pol piatej, šiestej, ale presne nevie, pričom v Papučkárni sa zdržali pol hodinu
- hodinu.
Svedok I. I. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 20. mája 2019 mu volal kamarát J. W., že mu chce vrátiť peniaze v hodnote 30 eur. Pýtal sa ho, kde je a keď mu povedal, že je doma tak za ním prišiel. Ani nevie či mu volal telefonicky alebo zvonil na zvonček, že má prísť dole pred blok. Keď zišiel dole, išli si zapáliť cigaretu ku kočikárni, kde sú plechové dvere a on mu povedal, že má prísť ešte nejaký jeho známy, pretože mu má priniesť peniaze, ktoré mu dlhuje. Asi o 5 minút prišiel nejaký chlapec, ktorý mal kapucňu a bol aj s kamarátom. Svedok ďalej uviedol, že videl ako tento chlapec dal J. nejakú bankovku asi 50 eur. Následne mu Ladislav túto bankovku ukázal a pýtal sa či mu má vydať 20 eur. Keďže on nemal, títo dvaja odišli preč a J. išiel bankovku zmeniť do obchodu. Výdavok tých 30 eur mu vrátil. Počas toho ako išiel W. zmeniť peniaze on išiel naspäť domov do bytu a W. ho potom opätovne volal. Svedok ale nevedel či boli spolu ešte vonku alebo už išiel domov pretože mal vtedy trošku vypité. Vo vchode za ním bolo len W. sám a tí dvaja chlapci vo vchode neboli. Peniaze, ktoré mu chcel W. vrátiť mu dlhoval už asi 5 až 6 mesiacov a kontaktoval ho telefonicky. Svedok ďalej potvrdil, že sa s obžalovaným v predmetný večer stretli asi dvakrát, a to vtedy minimálne raz, keď prišiel dole k bloku a obžalovaný stál vonku a čakali na toho pána. Následne, keď išiel obžalovaný zmeniť bankovku a prišiel druhýkrát, tak si už nepamätal či išli piť víno alebo nie. Podľa svedka dôvodom stretnutí s obžalovaným bolo vrátenie dlžnej sumy. Časový odstup medzi prvým a druhým stretnutím s obžalovaným bol 10 až 15 minút a on stál, keď prišiel ten pán za obžalovaným vo vzdialenosti 2 až 3 metre. Svedok poprel, žeby obžalovanému v ten večer dával nejakú vec alebo predmet a určite pre neho nezabezpečoval drogy, aj keď bol v minulosti stíhaný pre drogovú trestnú činnosť, nikdy žiadne drogy nepredával ani nevyrábal, ale on ich bral. Ani obžalovaný podľa svedka mu žiadne drogy nezabezpečoval, aj keď vedel že drogy užíva, ale to vedelo viacej ľudí. Svedok ďalej uviedol, že s obžalovaným sa pred plechovými dverami stretol zhruba o pol desiatej večer, a bolo to na J. X, kde býva.
Svedok Q.. Y. E. zamestnaný ako vyšetrovateľ OKP na OR PZ v Humennom na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedenej veci bola vykonaná rekonštrukcia, ktorej sa zúčastnil tak obhajca, ako aj obžalovaný, svedok a poškodený, rekonštrukcia bola vykonaná takým spôsobom, že najprv bol vyzvaný poškodený, aby popísal trasu a miesto skutku, kde došlo k spáchaniu a ten skutok. Podľa jeho výpovedí sa vykonala rekonštrukcia prvá časť, pri ktorej svedok - U., nebol prítomný, ale bol tam prítomný obvinený s obhajcom. Táto rekonštrukcia podľa výpovede poškodeného sa zadokumentovala a následne obdobným spôsobom bola vykonaná rekonštrukcia podľa výpovede svedka a to tak, že poškodený nepočul a možno tam ani nebol v tej časti. Poukázal na to, že výsluchy poškodeného a svedka pri rekonštrukcii sa zhodovali v detailoch, čo sa týkalo spáchania skutku, konkrétne úder do brucha a vytrhnutie peňazí z ruky. Svedok a poškodený totožne popísali, kde došlo k spáchaniu skutku, postavenie poškodeného, postavenie obžalovaného a postavenie svedka. Trasu postupov, ako išli na uvedené miesto, tiež popísali. Miestna znalosť poškodeného O. pochádzajúceho zo Sniny podľa svedka nemohla byť veľmi dobrá. Skutok bol postavený na tom, že došlo k lúpeži pri tej stene za tou bytovkou a veci typu, že kto koľko pív objednal a zaplatil v Papučkárni, to sa neskúmalo. Pre svedka bol rozhodujúci konkrétny skutok, lebo je možné, že k spáchaniu trestných činov môže dôjsť aj medzi dôvernými kamarátmi. Pri rekonštrukcii obž. W. postavil svoju obhajobu takým smerom, že jeho výpoveď sa odporovala výpovedi svedka, aj
poškodeného a to prevažne v celej časti, aj v trase postupu na uvedené miesto. K veci boli zabezpečené tie kamerové záznamy, ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu. Obžalovaný v priebehu konania zo začiatku odmietal vypovedať, teda nemohli sa zaoberať tou jeho obhajobou, ktorú teraz uvádza. Kamerové záznamy sa zabezpečovali na základe určitých časových informácií. Až potom, keď boli kamerové záznamy dostupné, tak sa vykonalo ich prezretie. Svedok nemal možnosť vybrať si časť záznamu od poskytovateľa. Disponoval len tými dostupnými informáciami.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Alfonzom Porvažníkom - znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že u obž. W. bolo zistené príležitostné požívanie alkoholických nápojov bez známok závislosti a príležitostné požívanie marihuany a pervitínu bez známok závislosti. Obž. W. poprel, aby sa dopustil konania, ktoré je predmetom trestného stíhania. Ak sa však uvedeného skutku dopustil, jeho rozpoznávacie schopnosti v čase skutku boli zachované v plnom rozsahu a ovládacie schopnosti neboli nepodstatnou mierou znížené, ale iba vplyvom požitého alkoholu, pričom alkohol požíval vedome a dobrovoľne s dostatočnými skúsenosťami o vplyve alkoholu na jeho psychiku. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Z psychiatrického hľadiska nie je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Vzhľadom na to, že nebola zistená závislosť od alkoholu a iných psychotropných látok znalec nenavrhol žiadnu formu protialkoholickej alebo protitoxikomanickej liečby.
Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil tiež s ďalšími listinnými dôkazmi, a to najmä výpismi z telefonických hovorov, záznamami o prezretí kamerových záznamov, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní.
Ako je však zrejme z týchto kamerových záznamov, tak na nich sú zaznamenané iba niektoré skutočnosti, ktoré mali nastať až po spáchaní skutku, pričom aj zo záznamu vyšetrovateľa vyplýva, že čas uvedený na týchto záznamoch nie je zhodný s reálnym časom a teda je tam určitý časový posun. V podstate tak tieto kamerové záznamy nemožno vyhodnotiť objektívne, ale ktoré na druhej strane nemôžu vyvrátiť a spochybniť vierohodnosť výpovedi svedka - poškodeného O. a svedka U., ktorý v podstatných okolnostiach ohľadom toho, akým spôsobom sa obžalovaný W. zmocnil peňazí od poškodeného O. vypovedali zhodne a presvedčivo natoľko, že súd o pravdivosti ich výpovedí pochybnosti nemal. Vo vzťahu k časovým nezrovnalostiam súd uvádza, že jednak čas uvedený na kamerových záznamoch nie je zhodný s reálnym časom a ani obžalovaný, ale ani svedkovia a poškodený sa nevedeli jednoznačne presvedčivo vyjadriť presne k času - kedy sa presne stretli, ako dlho sedeli v „Papučkárni“, ako dlho im trvala cesta, ako dlho sa rozprávali pri obytnom bloku na J. T. X.
V ramci preverovania obrany obžalovaného W., súd na jeho žiadosť vyžiadal od mobilných operátorov pôsobiacich na Slovensku o oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti medzi telefonnými číslami XXXX XXX XXX U. XXXX XXX XXX z ktorých dňa 20.05.2019 medzi sebou obžalovaný a poškodený volali.
Zo správy od spoločnosti O2 vyplýva, že uvedené telefónne čísla sú v ich spoločnosti evidované na rodinných príslušníkov obžalovaného W. a poškodeného O., ale nakoľko informácie telekomunikačného charakteru sa uchovávajú maximálne 184 dní spätne, tak nie je možné poskytnúť informácie telekomunikačného charakteru zo dňa 20.05.2019.
Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôkazom súd uvádza, že tieto dôkazy nesvedčia a ani nemôžu svedčiť o tom, čo sa stalo medzi obžalovaným a poškodeným, ale svedčia o tom či si navzájom volali pred alebo po skutku, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému W..
Ako to už bolo uvedené aj vyššie obžalovaného W. zo spáchania skutku jednoznačne a presvedčivo usvedčujú výpovede poškodeného O. a svedka U., ktorí zhodne tvrdili, že obžalovaný sumu 50 Eur od poškodeného O. zobral za použitia násilia.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného tak už aj vyššie bolo uvedené, že jeho obraná je nedôvodná, tendenčná v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti a obavy z hroziaceho trestu, už aj vzhľadom na jeho tresnú minulosť, súd jej neuveril a nie je presvedčiva aj preto, že sám uviedol, že poškodenému O. na jeho neustále naliehanie dal namiesto drogy soľ, pričom podľa jeho výpovede túto mal zrejme zabezpečiť od svedka I., za ktorým sa potom údajne mal vrátiť, s tým, že ho obral o peniaze, ktoré mu dal O.. Svedok I. však na otázku súdu uviedol, že on obžalovanému W. nič nedal - žiadnu vec ani predmet. Aj v tomto
smere je teda spochybnené tvrdenie obžalovaného o tom, že poškodenému O. dal namiesto drogy soľ a preto by ho mal dôvod krivo usvedčovať, lebo z výpovede O. je zrejmé, že žiadnu soľ mu nedal a nemohol ju dostať ani od svedka Timka, ktorý poprel, aby obžalovanému W. dal nejakú vec - predmet.
V odpise z registra trestov má obžalovaný 4 záznamy, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT XX/XXXX, právoplatným dňa 25.10.2013 pre spolupáchateľstvom obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 20 Trestného zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov nepodmienečne. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený dňa 16.06.2017 so skúšobnou dobou na 6 rokov.
Podľa výpisu z evidencie priestupkov sa obžalovaný po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody opakovane dopustil páchania priestupkov. V mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený kladne.
Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní má za to, že bolo preukázané spáchanie skutku obžalovaným, tak ako je mu to kladené za vinu a uvedené v obžalobe. Spáchanie skutku obžalovaným preukazuje jednak výpoveď poškodeného, ale aj výpoveď svedka U. a v konečnom dôsledku aj vyšetrovateľa. Poukázal na listinné a iné vecné dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. S poukazom na uvedené navrhol súdu uznať obžalovaného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v zmysle podanej obžaloby. Vzhľadom k tomu, že sa obžalovaný opätovne dopustil zločinu, poukázal na ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., v zmysle ktorého sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu polovicu. V nadväznosti na uvedené navrhol obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný v záverečnej reči požiadal súd, aby ho oslobodil spod obžaloby. Má zato, že celú obžalobu aj výpovede U. U. a P. O. vyvracia kamerový záznam a taktiež aj výpoveď svedka I.. Uviedol, že skutok nespáchal a je nevinný.
Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu, pričom pozostáva z konania (protiprávneho konania páchateľa), následku a príčinného vzťahu medzi konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho - ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi a ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti, ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiť práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t.j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním spôsobeného následku.
Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods. 12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti tak ako boli pri zachovaní totožnosti skutku uvedené v obžalobe sa stali.
Teda súd na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že obžalovaný J. W. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným zo skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú spáchanie žalovaného skutku.
Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný výpoveďou jednak samotného poškodeného P. O. ako aj svedka Q. U. U., ktorých výpovede si vzájomne neodporujú a súd nemal dôvod im neuveriť. Naopak výpoveď obž. J. W. súd posúdil ako tendenčnú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. K nezrovnalostiam ohľadom dĺžky časových úsekov namietaných obžalovaným súd uvádza, že nie je úlohou svedka - poškodeného sledovať čas počas
skutku a časové súvislosti, ale podstatné z výpovede svedka je to, že svedok súvisle, zrozumiteľne a dôveryhodne popísal priebeh skutku ako ho vnímal a jeho výpoveď podporuje výpoveď poškodeného, preto súd prípadné časové nezrovnalosti v spojení so záznamom z kamier nepovažoval za také, ktoré by súd viedli k prijatiu záveru, že výpovedi svedka U., resp. poškodeného O. neuverí. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na výpoveď svedka Q.. E., ktorý poukázal na prípadné časové rozdielnosti v nasnímaných záznamoch.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovala konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce, resp. priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Pri rozhodovaní o treste vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd ukladal u obžalovaného trest za trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje v osobitnej časti trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov, preto súd musel uložiť trest odňatia slobody.
V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.
Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženie zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou. V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.
Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.
U obžalovaného J. W. vyhodnotil súd ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m ) Trestného zákona, a to, že bol už za takýto trestný čin - zločin odsúdený. Poľahčujúcu okolnosť nezistil a teda súd ukladal trest v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. .
Ako vyplýva z vyššie uvedených skorších odsúdení obžalovaného W., tomuto bol ukladaný trest po opätovnom spáchaní zločinu, keď skorším rozsudkom v konaní pod sp. zn. XT/XX/XXXX bol uznaný za vinného zo spolupáchateľstvom zločinu lúpeže, preto súd postupom podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby ( dolná hranica 3 roky ), čo postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona predstavuje zvýšenie dolnej hranice o 30 mesiacov ako polovice pri rozdiele hornej a
dolnej sadzby ( 96 -36 mesiacov = 60 mesiacov) a takto zvýšená dolná hranica predstavuje 66 mesiacov, t.j. 5 rokov a 6 mesiacov.
Po vykonanej úprave tak súd ukladal trest v trestnej sadzbe upravenej zvýšenej dolnej hranice vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov a hornej hranice trestnej sadzby vo výmere 8 rokov.
Vzhľadom na vyššie uvedenú úvahu mal potom súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovaného je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to berúc do úvahy charakter spáchanej trestnej činnosti a tak ako to vyplýva zo skorších odsúdení, keďže na tohto nepôsobila dostatočne ani hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody ani jeho samotný výkon, keď z výkonu ostatného trestu bol podmienečne prepustený dňa 16.06.2017 so skúšobnou dobou na 6 rokov a už v máji 2019 páchal trestnú činnosť v tejto veci, teda v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami mal potom súd za to, že účel trestu bude u obžalovaného J. W. dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, teda na dolnej hranici upravenej zvýšenej trestnej sadzby, pričom prihliadol aj k tomu, že v prípade jeho právoplatného odsúdenia by súd, ktorý ho podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody mal rozhodnúť aj o jeho neosvedčení sa počas skúšobnej doby po podmienečnom prepustení a mal by teda vykonať aj zvyšok trestu odňatia slobody, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený. Súd je toho presvedčenia, že aj takto uložený trest odňatia slobody bude na obžalovaného už skutočne dostatočne výchovne vplývať, aby si uvedomil nesprávnosť svojho konania a že v trestnej činnosti nebude pokračovať.
Obžalovaný J. W. bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poškodený P. O. si v tomto trestnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej mu posudzovanou trestnou činnosťou obž. J. W.. Nakoľko súd nemal pochybnosti o výške uplatnených nárokov, uložil obžalovanému povinnosť nahradiť vyššie uvedenému poškodenému spôsobenú škodu vo výške 50 eur.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.