Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-88-2020.pdf
PDF · 83.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/88/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a členov senátu JUDr. Petra Šamka a JUDr. Márie Szabóovej, v trestnej veci obžalovaného T. O. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/128/2020 zo dňa 23.09.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. decembra 2020 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému
T. O., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom W. 1, X.,
u k l a d á
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok a 6 ( šesť ) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 (štyri) roky.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/128/2020 zo dňa 23.09.2020 bol obžalovaný T. O. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvnom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 12.07.2020 v čase o 02:05 hod. v X. v mestskej časti L. na ulici Z. S. viedol osobné motorové vozidlo zn. X. XXXd, modrej metalízy tmavej, Q.: B na čo bol hliadkou PZ z Obvodného oddelenia PZ Petržalka - juh zastavený a kontrolovaný, pričom v rámci kontroly z dôvodu podozrenia, že motorové vozidlo viedol pod vplyvom alkoholických nápojov, bol o 02:10 hod. za pomoci elektronického meradla
- analyzátora dychu typu H. XXXX plus, výrobného čísla H podrobený vyšetreniu na alkohol dychovou skúškou s výsledkom merania 1,03 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo zodpovedá 2,15 promile a pri opakovanom vyšetrení na alkohol dychovou skúškou o 02:25 hod. s výsledkom merania 1,02 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo zodpovedá 2,13 promile.
Za to mu bol podľa § 289 ods. 1, § 36 písm. j), písm. l), § § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, pre výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti výroku o treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.10.2020. Obžalovaný uvádza, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nepopiera a svojho pochybenia si je vedomý. Sám sa cíti vinný, preto na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm., b) Trestného poriadku a skutok úprimne oľutoval. Obžalovaný si plne uvedomuje závažnosť svojho konania, ktorým mohol ohroziť životy, či zdravie ľudí alebo spôsobiť škodu na majetku a už nikdy v živote nebude vykonávať žiadne ohrozujúce činnosti v stave nespôsobilosti. Najmä kvôli svojej rodine si dovoľuje požiadať o zmenu uloženého trestu. Bol mu totiž uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom takýto trest bude mať nepriaznivý dopad predovšetkým na jeho 10 ročného syna a partnerku, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, a ktorí sú závislí od jeho zárobkových činností. Chod ich domácnosti, vrátane platení účtov, dvoch hypoték a iných výdavkov, je zabezpečený primárne z jeho zárobkových aktivít. Obžalovaný má stabilnú prácu vo vlastnej obchodnej spoločnosti, ktorej reálny chod závisí od činností obžalovaného pre bývalého zamestnávateľa. V prípade výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody by hrozilo rozviazanie spolupráce, čo by rodine obžalovaného spôsobilo existenčné problémy. Bežné náklady na chod domácnosti a starostlivosť o syna totiž pokrývajú z príjmov práve z tejto činnosti. Okrem toho splácajú s partnerkou dve hypotéky. Obžalovaný tiež poukázal na citovú naviazanosť svojho syna na jeho osobu. Obžalovaný je úprimne presvedčený, že účel trestu bude naplnený v jeho prípade aj uložením niektorého z alternatívnych trestov, napr. peňažným trestom, trestom povinnej práce, ale aj trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú domu. Uložený nepodmienečný trest je totiž sankciou nielen pre obžalovaného, ale hlavne pre celú jeho rodinu. Z týchto dôvodov obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému peňažný trest vo výmere 500 eur, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky.
Prokurátor nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku riadne doručené.
Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúce napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto nariadil verejné zasadnutie, na ktoré predvolal obžalovaného a upovedomil prokurátora.
Obhajca obžalovaného sa pridržal písomne podaného odvolania, ako aj dôvodov tam uvedených. Zároveň založil do spisu doklad o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti obžalovaného vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky a lebo liečiva.
Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava považovala rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch za správny, a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Obžalovaný uviedol, že skutok priznáva a ľutuje ho. V prípade nástupu do výkonu trestu by porušil zmluvu a podstate by prišiel o všetko.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané obžalovaným je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 13.07.2020 na príslušný súd obžalobu na obvineného T. O. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky s nimi podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.09.2020 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a k ochrannému opatreniu.
Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov, v registri priestupkov má evidovaný jeden priestupok za porušenie pravidiel cestnej premávky v roku 2015. Z evidenčnej karty obžalovaný tiež vyplýva, že v minulosti, okrem uvedeného priestupku, sa dopustil ďalších dvoch priestupkov, a to v roku 2006 a 2009, pričom v roku 2009 išlo o priestupok podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. zn. , t. j. požitie alkoholu alebo inej návykovej látky počas vedenia vozidla.
Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní k osobe obžalovaného všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, avšak tieto dôkazy nevyhodnotil celkom správne tak, ako mu to ukladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, v dôsledku čoho je uložený trest neprimerane prísny.
Odvolací súd dospel k záveru, že okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, nevyžadujú uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, hoci sa obžalovaný v minulosti dopustil priestupku, keď viedol motorové vozidlo po požití alkoholu. Odvolací súd je toho záveru, že je účelnejšie monitorovať správanie obžalovaného z hľadiska jeho súladu so zákonom po určitý čas za súčasného dočasného vyradenia
obžalovaného z cestnej premávky, čomu zodpovedá uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Pri výmere oboch trestov odvolací súd bral do úvahy zistené poľahčujúce okolnosti, t. j. že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, nie je kriminálne závadovou osobou, ale len nedisciplinovaným a nezodpovedným vodičom. Je riadne zamestnaný a mimo cestnej premávky vedie riadny život. V rámci trestnej sadzby, ktorá sa v dôsledku prevahy počtu poľahčujúcich okolností nad počtom priťažujúcich okolností znížila o jednu tretinu (až 8 mesiacov) podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, čo je v hornej polovici trestnej sadzby, a tento podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, čo zodpovedá požiadavke kontroly obžalovaného z hľadiska súladu jeho správania so zákonom. Ochrannú zložku trestu tvorí trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 4 roky, čo je v spodnej polovici zákonného rozpätia uvedeného v § 61 ods. 2 Trestného zákona (1 až 10 rokov). U obžalovaného je vysoký predpoklad, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčí, tzn. možnosti jeho nápravy odvolací súd vyhodnotil ako priaznivé, a preto nepovažoval za potrebné sankcionovať obžalovaného prísnejším trestom zákazu činnosti.
Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je neprimerane prísne, a preto podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol vo veci rozsudkom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.