Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6P-41-2020.pdf
PDF · 87.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6P/41/2020
Rozhodnutie
Okresný súd v Považskej Bystrici sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v právnej veci navrhovateľky Q. proti manželovi navrhovateľky K. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. A., bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo K. a K., uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu N. vo zväzku XX,. ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi dohodu tohto znenia:
Maloletá A. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. A., výživným vo výške 150 Eur mesačne, ktoré výživné sa zaväzuje poukazovať do 15. dňa v mesiaci vpred k rukám matky maloletej od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s manželom K., zverenia ich maloletej dcéry do jej starostlivosti, s tým, že otec bude zaviazaný na platenie výživného v sume 250 eur mesačne. Styk otca s maloletou nežiadala upraviť. Uviedla, že k uzavretiu ich manželstva došlo dňa XX.X.XXXX v N. pričom z neho pochádza maloletá A.. Manželstvo uzatvárali po dvojročnej známosti, a to napriek zisteniu, že jej bol vtedajší partner neverný, o čom sa dozvedela už počas tehotenstva. Verila, že sa zmení. Po narodení spoločnej dcéry trávili spolu veľmi málo času ako rodina, manžel pracoval mimo domova. Starostlivosť o deti bola výlučne na nej. Manžel často chodieval na výlety s kamarátmi, pričom mu vždy našla nejaké komunikácie so ženami v počítači. Našla mu tiež komunikáciu s kamarátom, s ktorým sa smiali ako manžel nejakú Angličanku plieskal po zadku. Toto vypisovanie so ženami pretrvávalo počas celého ich vzťahu. Snažila sa voči tomu obrniť, povedala si, že budú nejako fungovať, avšak jej láska voči manželovi úplne ochladla, úplne voči nemu stratila dôveru, pozerá mu mobil denne, takto sa nedá žiť. Ako manželia spolu trávili málo času, manžel pracoval na stavbách a keď aj mohol byť doma, tak trávil čas v rodinnom dome svojich rodičov. Intímne sa nestýkajú od mája 2020, nebývajú spolu od júla 2020. Vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia, manžela už berie len ako kamaráta, absolútne mu nedôveruje, manžel nie je rodinný typ. K návrhu pripojila: sobášny list, potvrdenie o pobyte a rodný list maloletej.
2. Manžel navrhovateľky s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že manželku s deťmi má stále rád, ich manželstvo nepovažuje za narušené, síce určité problémy medzi nimi existujú, pričom sú výraznejšie posledné 3-4 mesiace. Manželka mu pred 3 mesiacmi zobrala kľúč od bytu. Nepoprel, že si písal s inými ženami. Uviedol, že jeho manželka po tomto zistení zostala hysterická. Napr. sa stalo, že našiel telefón, pamäťovú kartu si vložil do svojho telefónu a manželka mu tam našla uložené fotky ako nejakú ženu masíruje muž, a z toho urobila problém, hrubo mu nadávala. Tvrdil, že svoju manželku počas manželstva nepodviedol, avšak nepoprel, že ju podviedol ešte ako partnerku. Spočiatku pracoval na stavbách mimo domova, avšak potom si našiel prácu bližšie k bydlisku, tam však málo zarobil, tak sa s manželkou dohodli, že znova bude pracovať na stavbách. Poprel, že by sa nestaral o domácnosť, vedel aj navariť a pod. 3. Kolízny opatrovník svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu nepriaznivej situácie na úrade v súvislosti so šírením koronavírusu. Súd preto konal v zmysle § 180 C.s.p. v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so sobášnym listom, rodným listom maloletej a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom N., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. U oboch účastníkov konania ide o prvé manželstvo. Obaja sú štátnymi občanmi SR a spoločné bydlisko mali na adrese N.. Z manželstva pochádza jedno dieťa, maloletá A..
6. Podľa ustanovenia § 22 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
7. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona o rodine Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
9. Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 zákona o rodine Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické, pokojné a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou zásadou, ktorá vychádza z účelu manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri skúmaní, či sa jedná o rozvrátené manželstvo treba skúmať plnenie jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie, teda či manželstvo účastníkov vytvára prostredie vhodné na uspokojovanie ich citových a sexuálnych potrieb, či účastníci žijú spolu intímne, či spolu ako manželia, ako rodina trávia voľný čas, či si poskytujú všestrannú vzájomnú pomoc a či sa spoločne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, či hospodária samostatne alebo spoločne.
11. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je rozvrátené hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že si neplní svoje základné spoločenské funkcie. Manželia spolu netrávia spoločný čas, intímne spolu nežijú, nekomunikujú spolu o problémoch, dochádza medzi nimi k hádkam, nepomáhajú si, nestarajú sa spoločne o dieťa. Rozvrat manželstva účastníkov súd považoval za trvalý. Príčinu rozvratu manželstva súd videl tak v skutočnosti, že manželia trávili spolu málo spoločného času, manžel pracoval mimo miesta bydliska, navrhovateľka mala pocit, že sa málo venuje rodine, ako aj v ľahkovážnom postoji manžela k manželstvu, keď si opakovane písal s inými ženami, manželku, ešte ako partnerku v čase, keď bola tehotná podviedol, čo pochopiteľne u navrhovateľky
vyvolalo naštrbenie dôvery voči manželovi. Keďže tento stav trval dlhodobo, u navrhovateľky nastalo úplné citové odcudzenie a už nemala záujem zotrvať v takto narušenom zväzku. Pokiaľ sa manžel navrhovateľky v priebehu konania snažil o záchranu manželstva prostredníctvom manželskej poradne, navrhovateľka už o takéto riešenie nemala záujem, k manželovi už nemá citový vzťah, vníma ho už len ako kamaráta. Z návrhu ako aj z výpovede navrhovateľky je zrejmé, že jej rozhodnutie rozviesť sa nebolo náhle a nepremyslené, k tomuto pristúpila po dlhodobom zvažovaní. Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov je len formálne. V záujme maloletej je, aby vyrastala v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jej osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju. Súd má za to, že práve zachovanie takéhoto formálneho manželstva prináša do vnímania maloletého dieťaťa neistotu, zmiešané emócie a znemožňuje vytvorenie zdravého, pokojného a stabilného prostredia pre jej riadnu výchovu a vývoj. Rozvrat medzi manželmi sa javí ako nenapraviteľný stav t.j. bez reálnych predpokladov na obnovenie ich plnohodnotného spolužitia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine rozviedol, pričom prihliadal v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa.
12. Samotný, manželom prezentovaný citový vzťah k navrhovateľke je nepostačujúci, pokiaľ si manželstvo neplní svoju funkciu v súlade s ustanovením § 18 Zákona o rodine. Ani nesúhlas manžela s rozvodom nie je dôvodom pre iné rozhodnutie súdu, za situácie, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, manželstvo tak nemôže splniť svoj účel, pričom nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (s prihliadnutím na postoj navrhovateľky k otázke existencie manželského spolužitia do budúcna). Súdu tak nezostávalo nič iné, len manželstvo účastníkov rozviesť. Súd k tomuto poznamenáva, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť žiť v manželstve pri splnení zákonných podmienok pre rozvod manželstva, keďže manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy (§ 1 ods.1 ZoR). Vzhľadom na uvedené, súd návrhu navrhovateľky vyhovel.
13. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o rodine Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o rodine Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o rodine Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Navrhovateľka je v súčasnosti s maloletou na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 370 eur mesačne, rodinné prídavky na dve deti vo výške 49,90 eur. V mesiaci december 2020 pri privyrobila na základe dohody o pracovnej činnosti v MŠ C., kde dosiahla príjem 721 Eur. V súvislosti so starostlivosťou o maloletú má výdavky na nákup plienok 20 eur mesačne a na oblečenie 50 eur mesačne. Okrem mal. A. má vyživovaciu povinnosť k dcére Q., ktorá navštevuje 3. ročník ZŠ, ktorá nepochádza z manželského vzťahu s manželom navrhovateľky. Jej otec na výživu tohto dieťaťa neprispieva. Narhovateľka býva spolu s deťmi v 2 izbovom byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Jej mesačné výdavky na bývanie prestavujú 145 eur, ďalej spláca hypotekárny úver mesačnými splátkami vo výške 166 eur v spoločnosti Prima banka,a.s., za elektrinu platí 25 eur, štvrťročne platí 15 eur za plyn a za mobilný telefón platí mesačne 10 eur.
23. Manžel navrhovateľky pracuje v spoločnosti I. N. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 1168 eur, pričom z výplaty mu zrážajú za bývanie vo firemnom byte cca 100 eur mesačne. V priebehu pracovného týždňa býva vo firemnom byte, cez víkend sa zdržiava u rodičov v dome, ktorým na bývanie prispieva sumou 100 eur, v čom je zahrnuté aj stravovanie. Ďalej má výdavky na pohonné hmoty 200 eur mesačne a na mobil 50 eur mesačne. Nehnuteľnosti nevlastní. Na maloletú prispieval sumou 200 eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. 24. Účastníci na pojednávaní zhodne navrhli, aby súd pre prípad rozvodu schválil rodičovskú dohodu s tým, že maloletá A. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matke, s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia, otec sa zaväzuje prispievať na jej výživu výživným vo výške 150 eur mesačne, ktoré výživné sa zaväzuje poukazovať do 15. dňa v mesiaci vpred k rukám matky maloletej od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Styk otca s maloletou účastníci nežiadali upraviť. 25. V časti úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu súd schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali riadnu starostlivosť matky o dieťa. Dohodnutá výška výživného zodpovedá potrebám maloletej ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. Na styku otca s mal. sa rodičia vedia dohodnúť, tento nežiadali upraviť.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, okrem osôb, ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.
Proti výroku, ktorými súd schválil rodičovskú dohodu o zverení, zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa, o výživnom a úprave styku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f ) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákonne ustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.