Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-306-2017.pdf
PDF · 80.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/306/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanému: X. I., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. K. M., X. XXX/XX, o zaplatenie 327,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 327,96 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne z istiny od 10.05.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 18.12.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 1.216,14 eur s príslušenstvom (5,05% úrokom z omeškania ročne a náhradou trov konania). Žalobný nárok odôvodnil tým, že dňa 29.09.2014 so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.380 eur, žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 18 splátkach po 87,22 eur mesačne v termínoch splatnosti podľa zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, na úvere zaplatil celkom 353,82 eur, uplatnená istina predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. Žalobca úver zosplatnil dňa 10.05.2015. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ).
(2) Žalovanému bola žaloba (spolu s procesnými poučeniami) doručená dňa 23.07.2018, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril.
(3) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (4) Súd vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 12Csp/306/2017-40 zo dňa 03.12.2018 tak, že žalovaného zaviazal (titulom bezdôvodného obohatenia po posúdení zmluvy o úvere za neplatnú) k zaplateniu 888,18 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne z istiny od 10.05.2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu druhostupňový (odvolací) súd rozsudok v zamietajúcej časti nároku rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že rozsudok prvoinštančného súdu nie je preskúmateľný, neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov.
(5) Výrok rozsudku prvoinštančného súdu o priznaní časti nároku žalobcovi, a teda platobnej povinnosti žalovaného odvolaním napadnutý nebol (právoplatný sa stal dňa 03.01.2019 a je vykonateľný). Predmetom preskúmania je zvyšný nárok žalobcu - nad rámec úverovej istiny, o zaplatenie 327,96 eur s úrokom z omeškania.
(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(7) Úverová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným č. 8500082154 a označením veriteľa - žalobcu, s názvom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“, do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žiadal žalovaný podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1.380 eur s tým, že úver bude splácať v 18 splátkach po 87,22 eur (vrátane s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb). Žalobca podpísal zmluvu dňa 29.09.2014, žalovaný dňa 25.09.2014. Vo formuláre sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením „nevypĺňať“, z ktorého bodu vyplýva schválená výška úveru 1.380 eur s podmienkami splácania po dobu 18 mesiacov po 87,22 eur. Ročná percentuálna miera nákladov - RPMN za úver bola vyčíslená v bode 6. na 35,63%. Žalobca formulár podpísal neskôr, do bodu 6. zmluvného formulára dopísal údaje z bodu 5.
Podľa „oznámenia veriteľa o schválení úveru“ vystaveného dňa 29.09.2014 bol žalovanému schválený žiadaný úver, vo výške 1.380 eur, z toho započítal žalobca poplatok za poskytnutie úveru 138 eur.
(8) Podľa predloženej „Karty klienta“ k zmluve č. 8500082154 bola na úvere žalovanému poskytnutá na účet suma 1.242 eur, žalovaný do júla 2016 zaplatil na úvere celkom sumu 353,82 eur.
(9) Listom zo dňa 15.02.2015 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru pre omeškanie so splátkami 2. až 4. (v sume 260,88 eur), ak nebudú uhradené v lehote 15 dní.
(10) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (OBZ). Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ... (ZSÚ).
(11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(12) Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(13) Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
(14) Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
(15) Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(16) Žalobca má (aj mal) v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v znení § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Medzi stranami bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol peňažné prostriedky. V danom prípade išlo (podľa obsahu žiadosti a tiež podľa žaloby) o zmluvu spotrebiteľskú a naviac o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal požičať žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa mal zaviazať tieto vrátiť v splátkach.
(17) V danom prípade strany uzavreli zmluvu o úvere. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil súdu zmluvu o poskytnutí (revolvingového) úveru z 29.09.2014, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver. Žalobca žalovanému v zmysle zmluvy poskytol úverové prostriedky, žalovaný sa zaviazal spolu s úrokom tieto prostriedky vrátiť v mesačných splátkach. Svoje povinnosti nedodržal, v tomto smere žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval. Žalobca postupoval v znení právnej úpravy, podľa ktorej vyzval žalovaného na úhradu splatných splátok a zároveň ho upozornil na to, že je oprávnený úver zosplatniť, pokiaľ v určenej lehote žalovaný splatný dlh na splátkach neuhradí, pričom lehota troch mesiacov bola dodržaná.
(18) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v celom rozsahu. Zmluva obsahuje náležitosti žiadané zákonom o spotrebiteľských úveroch, preto súd žalobe po opätovnom posúdení vyhovel aj vo zvyšnom nároku. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa uplatneného žalobcom, keďže žalovaný sa s vrátením úveru preukázateľne dostal do omeškania.
(19) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(20) Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100%, s prihliadnutím na jeho plný procesný úspech.
(21) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)