Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-60-2020.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/60/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2020 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovaný I. B., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom X. Č.. XX,
uznáva sa za vinného, že
v X., okres J., na ul. Č. T. Č.. XX, v priestoroch supermarketu Fresh z regálu v oddelení s alkoholom odcudzil: 1/ dňa 07.03.2020 v čase medzi 19:00 hod. až 19:30 hod. jednu fľašu 0,7 l vodky Nicolaus v hodnote 7,79 EUR, 2/ dňa 08.03.2020 v čase medzi 19:00 hod. až 19:30 hod. jednu fľašu 0,7 l vodky Nicolaus v hodnote 7,79 EUR, 3/ dňa 09.03.2020 v čase medzi 19:00 hod. až 19:30 hod. jednu fľašu 0,7 l vodky Nicolaus v hodnote 7,79 EUR, 4/ dňa 10.03.2020 v čase medzi 19:00 hod. až 19:30 hod. jednu fľašu 0,7 l vodky Nicolaus v hodnote 7,79 EUR, ktoré si vo všetkých štyroch prípadoch vložil do vrecka pod svoju bundu a následne s tovarom prešiel bez zaplatenia pokladničnou zónou a odišiel z predajne, čím poškodenej spoločnosti E.Š. s.r.o., K. X, A., IČO: XXXXXXXX, spôsobil škodu vo výške 31,16 EUR,
a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 27.06.2019 bol Obvodným oddelením Policajného zboru Plešivec postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov blokovou pokutou, ev. č. bloku J 0492767, vo výške 10,- EUR,
teda
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g/ Trestného zákona
a podľa § 98 písm. a/ Trestného zákona súd upúšťa od potrestania mladistvého, nakoľko jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejedanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.
odôvodnenie:
Obžalovaný I. B. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.
Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďou svedka a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.
Obžalovaný zároveň uviedol, že momentálne nie je pracovne zaradený, ale pracoval v Českej republike vo Vysokom Mýte vo fabrike na autá.
Ohľadne osoby obžalovaného súd vykonal dokazovania oboznámením ústrednej evidencie priestupkov, podľa ktorej obžalovaný bol raz priestupkovo postihnutý za drobnú krádež dňa 27.06.2019, ktorá je aj súčasťou skutkovej vety, kedy mu bola uložená pokuta 10,- EUR, ktorá bola zaplatená na mieste.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Podľa správy ÚPSVaR I. B., nemal záujem o učenia, ale príležitostne si vylepšoval nepriaznivú finančnú situáciu. Do registra sociálnej kurately sa dostal z dôvodu úmyselného záškoláctva, kedy preferoval záhaľčivý spôsob života, v čase vyučovania sa potuloval s rovesníkmi, podliehal ich nevhodnému vplyvu, nerešpektoval dohováranie rodičov.
Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy. Zohľadniac uvedené zásady dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie najmä jeho výchovnej zložky, ale i represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie, bude postačujúce už samotné prejednanie predmetného skutku pred súdom, preto súd konštatujúc, že v danom prípade sú splnené podmienky predpokladané Trestným zákonom v ustanovení § 98 písmeno a/ Trestného zákona, upustil od potrestania mladistvého, keďže spáchanie prečinu ľutuje a prejavuje úprimnú snahu po náprave a vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu. Tento postup súd považuje sa dostačujúci najmä s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne priznal spáchanie žalovaného skutku. Okrem doznania sa k spáchanému skutku obžalovaný už počas prípravného konania uhradil spôsobenú škodu. Súd poukazuje na správanie sa obžalovaného, kedy tento v súčasnej situácii má záujem na vylepšení nepriaznivej finančnej situácie hľadaním pracovného zaradenia aj mimo územia Slovenskej republiky a je zrejmé, že nemá potrebu pokračovať v záhaľčivom spôsobe života, na ktorom mali výrazný podiel jeho rovesníci, ktorých vplyvom podliehal. Je zrejmé, že v prípade obžalovaného išlo len o exces v jeho bežnom správaní, nakoľko ide osobu s minimálnou kriminálnou históriou a to vo forme jedného priestupku.
Na tomto mieste má súd za potrebné zvýrazniť, že inštitút upustenia od potrestania je v podstate zvláštnym prípadom pohrozenia trestom v tom zmysle, že dokiaľ nie je právoplatne rozhodnuté o tom, že súd od uloženia trestu upustí, na páchateľa pôsobí samotný fakt odhalenia trestného činu, jeho vyšetrovanie spojené s trestným konaním vedeným proti páchateľovi, súdne prejednanie skutku
a následne najmä počas trestného stíhania existujúca hrozba uloženie trestu súdom. Uvedené sa naplnilo aj v prejednávanom prípade, kedy obžalovaný na hlavnom pojednávaní s pokorným postojom v priebehu celého pojednávania ľutoval svoje konanie. Súd má za to, že samotné trestné stíhanie obžalovaného, prejednanie jeho konania pred súdom a vyslovenie viny, ktoré v sebe obsahuje negatívne hodnotenie páchateľa trestného činu spoločnosťou má z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré má inak len uloženie trestu a jeho výkon. Na súdom zvolený postup podľa § 98 písmeno a/ Tr. zák. boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Obžalovaný sa svojim konaním dopustil protiprávneho konania vo forme prečinu krádeže. Rovnako obžalovaný naplnil aj ďalšie zákonné predpoklady na rozhodnutie podľa § 98 písmeno a/ Tr. zák., kedy spáchanie trestného činu oľutoval a zároveň prejavil účinnú snahu po náprave o čom svedčí postoj obžalovaného v prípravnom konaní, kedy uhradil spôsobenú škodu ako aj postoj na hlavnom pojednávaní, kedy svoje konanie oľutoval. Doterajší život obžalovaného, ktorý bol doposiaľ raz priestupkovo postihnutý dáva súdu taktiež dostatočne zdôvodnenú prognózu pozitívneho vývoja páchateľovho správania a toho, že sa napraví aj bez uloženia trestu. Podľa názoru súdu splnenou bola aj podmienka povahy spáchaného prečinu. Pomocným hľadiskom pri týchto úvahách súdu ohľadom určenia povahy spáchaných prečinov bola odborná literatúra (Doc. JUDr. Pavel Šámal, Ph.D., JUDr. František Púry, JUDr. Stanislav Rizman. Komentář, 6. vydání. Praha: C.H. Beck, 2004 s.). Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd považoval v tomto konkrétnom prípade upustenie od potrestania za postačujúce na nápravu páchateľa, ktorá sa podľa názoru súdu dosiahla už samotným vedením trestného konania voči nemu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.