Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-62-2018.pdf
PDF · 182.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6T/62/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 16. decembra 2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný
Bc. H. Č., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom R., D.. Z.. R. XXXX/XX
sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 08.04.2017 v čase okolo 13.00 hod. na úseku diaľnice D2 smerom z Bratislavy do Českej republiky, na hraničnom priechode Brodské, v úmysle zadovážiť si neoprávnený materiálny prospech, počas služobnej činnosti nad rámec oprávnení colníka upravených ustanovením § 26 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase spáchania skutku), pri výkone colnej kontroly vodiča D. L., nar. XX.XX.XXXX vykonal kontrolu dodržiavania ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c), g) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase spáchania skutku), počas ktorej zistil, že vodič nepoužíval bezpečnostný pás, ďalej žiadal od vodiča D. L. predložiť cestovné doklady cestujúcich, pričom jeden cestujúci mal poškodený občiansky preukaz, tiež žiadal predložiť medzinárodné potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (tzv. zelenú kartu), ktorú nevedel vodič D. L. predložiť, za čo neoprávnene požadoval od vodiča D.L. L. finančnú hotovosť vo výške 300,- € oficiálne s blokovou pokutou alebo 50,- € neoficiálne bez blokovej pokuty, t e d a
ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech prekročil svoju právomoc,
č í m s p á c h a l
prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á
podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy na 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal Okresnému súdu Skalica obžalobu č. Pv 454/17/2206-21 na obžalovaného Bc. H. Č. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 08.04.2017 v čase okolo 13.00 hod. na úseku diaľnice D2 smerom z Bratislavy do Českej republiky, na hraničnom priechode Brodské, v úmysle zadovážiť si materiálny prospech, počas služobnej činnosti nad rámec oprávnení colníka upravených ustanovením § 26 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri výkone colnej kontroly vodiča D. L., nar. XX.XX.XXXX vykonal kontrolu dodržiavania ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, počas ktorej vodič D. L. nevedel predložiť medzinárodné potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (tzv. zelenú kartu), za čo neoprávnene požadoval od vodiča D. L. finančnú hotovosť vo výške 300,- €,
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Bc. H. Č., výsluchom svedka D. L., H. Š., E. B., zo súhlasom procesných strán prečítaním výpovede svedka B. F. a Y. V., oboznámením zápisníc o vykonaní rekognície, ako aj listinnými dôkazmi zabezpečenými do konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný Bc. H. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. Uviedol, že v štátnej správe pracuje viac ako 26 rokov. Počas jeho služby vykonal x kontrol, či už cestných alebo daňových subjektov ohľadne registračných pokladníc. Ak musel pristúpiť k udeleniu pokuty, postupoval korektne v medziach zákona. Pokiaľ prišlo k uloženiu pokuty, k uvedenému prišlo v zmysle ustanovení buď colného alebo cestného zákona. Tieto pokuty boli riešené v priestupkovom konaní, pokiaľ bola uložená bloková pokuta, bola táto pokuta uložená v súlade s platnými predpismi, hotovosť za túto pokutu prijali, zaevidovali a odviedli do štátnej pokladnice. Odmieta tvrdenie, že by sa v niektorej z týchto kontrol snažil zadovážiť sebe alebo nejakej jeho blízkej osobe na úkor kontrolovaného subjektu prospech a odmieta, že by niekedy vykonal colnú kontrolu takým spôsobom, ako je uvedené v obžalobe. Pokiaľ sa vykonáva zastavovanie vozidiel, tak sa to robí na základe služobného pokynu, kde sa nachádza aj časový interval, kedy sa tam musia nachádzať. Hliadku, ktorá vykonáva túto činnosť, tvoria 2 až 3 členovia, nemôže to byť menej. Pri zastavovaní vozidla v zmysle všetkých interných predpisov, sa vozidlo včas a zreteľne zastaví. Vodičovi vozidla sa členovia hliadky predstavia a vyžiadajú si od neho potrebné doklady. Pri získavaní informácií z týchto dokladov a porovnaní informácií z predložených dokladov, dokáže colník presne zistiť na základe nejakých nezrovnalostí ako určiť správny postup a rozsah colnej kontroly, či má byť kontrola tovaru obsiahlejšia, alebo či majú byť ku kontrole použité nejaké špeciálne pomôcky. Po porovnaní dokladov sa pristupuje k samotnej fyzickej kontrole, môže ísť o kontrolu tovaru alebo batožiny cestujúcich. Aby stotožnili, komu ktorá batožina patrí, ak sa jedná o autobus a pod., na to si vyžiada osobné doklady a ak sa zaujíma o niečo konkrétne, tak požiada toho cestujúceho, aby mu batožinu otvoril. Nerobí to vždy, závisí to od veľa faktorov, od správania posádky s cieľom odhaliť nejakú nelegálnu prepravu tovaru. Doklady od vozidla si pýta väčšinou pri nákladnej doprave, bez tých neurobí úkony, ktoré musí vykonať, čo sa týka prepravných povolení. Vyžiada si CP alebo OP, potom doklady od tovaru a od vozidla. Povie, nech mu posádka predloží doklady od vozidla. Ak mu predložia technický preukaz, keď mu to sedí s inými dokladmi, tak iné doklady od vozidla nežiada. Medzinárodné prepravné povolenie musí mať každá firma na prepravu tovaru. Pri preprave osôb nevie, či musí byť, nevie, či tam spadá aj autobusová preprava. V osobnej doprave si doklad od vozidla pýta preto, lebo musí do aplikácie v tablete nahrať nejaké údaje, bez technického preukazu to tam nemôže nahrať. Nikde inde evidenčné číslo uvedené nie je, tak si to potrebuje overiť, nemôže veriť tabuľke s EČ na vozidle, lebo by sa mohlo jednať o nelegálnu prepravu migrantov. Údaje nahrá do aplikácie, odovzdá doklady, ak chce, skontroluje batožinu. Každá tá kontrola je iná, ale pokiaľ tam nič nevidí, nie je dôvod držať auto. Ak je vo vozidle viac ľudí, tak si od všetkých pýta osobné doklady, od každého si vypýta cestovný doklad. Majú aj mobilnú kanceláriu, jedná sa o Ford Transit, druhá kancelária bola dodávka. Či niekoho zoberie do tejto kancelárie, je na jeho uvážení. Nikomu nebráni, aby pri zapisovaní údajov, bol s ním v kancelárii. On ich tam nevolá. Po maďarsky nevie, možno napočítať do tri. Čo sa týka iných jazykov, tak čiastočne má základy angličtiny, nemčiny, ruštiny. Ak zastaví cudzinca, tak sa mu predstaví a pýta si doklady „autocard“, „autodokuments“. Pri pokute použije ang. slovo „penalty“.
Nepamätá si, že by sa vôbec stala taká situácia, že by si od vodiča pýtal zelenú kartu. Ak bol nejaký problém, tak sa prizval aj tretí člen hliadky. Ak by si svedok fotil bankovky v jeho služobnom aute, určite by to videl a určite by si takú situáciu pamätal. Nemôže niekoho nechať samého v služobnom vozidle. Samotnú zelenú kartu nikdy od nikoho nežiadal, môže ju žiadať ako súčasť dokladov od vozidla. Ak mu ju predloží, tak si ju pozrie. Ak mu je predložený technický preukaz, zelenú kartu si nežiada, túto nepotrebuje, ak má technický preukaz, ten mu stačí. Myslí, že na zelenej karte nie sú nejaké údaje, ktoré by neboli na technickom preukaze. Ak mu vodič nepredloží technický preukaz a ak z predložených dokladov nezistí potrebné údaje, potom je na mieste zavolať vedúceho alebo políciu. Keď mu nepredloží technický preukaz, ani vtedy nepýta zelenú kartu. Ak je oprávnený priestupok prejednať, tak má právo žiadať od vodiča finančnú pokutu v zmysle colných predpisov. Ak chýba nejaký doklad alebo nie je pripútaný bezpečnostným pásom, v tomto prípade určite nie. Zapnutie bezpečnostných pásov nekontroluje. Takéto kontroly nikdy nerobil. Odmieta, čo mu je kladené za vinu obžalobou, že by požadoval 300 eur oficiálne, alebo 50 neoficiálne, nič také sa nestalo.
Vzhľadom k tomu, že sa obžalovaný v niektorých podstatných bodoch odchýlil od svojej skoršej výpovedi z prípravného konania (pokiaľ ide o žiadanie si zelenej karty), bola mu táto časť prečítaná, pričom obžalovaný v prípravnom konaní dňa 28.09.2017 (č.l.121) uviedol, že zelenú kartu považuje za jeden zo sprievodných dokladov od vozidla, tak nevidí dôvod, prečo by ju nemal žiadať od vodiča kontrolovaného vozidla. V prípade, ak ju vodič nemal fyzicky pri sebe, tak bola možnosť ju skontrolovať elektronicky, ak ju nemal ani v tomto prípade, tak vodiča upozornili na skutočnosť, že v prípade jeho kontroly zo strany polície by mohol za toto byť pokutovaný alebo inak riešený. Obžalovaný k rozporom uviedol, že zelenú kartu považuje za súčasť dokladov od vozidla, ktorý mu je ako súbor predkladaný, ale nejde o kontrolu zelenej karty ako napr. od policajta, beriem to len ako zdroj informácií. Pokiaľ je mu predložená, tak si ju pozrie, ale nerieši to ako kontrolu. Uznáva, že tá formulácia vety z prípravného konania je nešťastne napísaná, ale určite si nepýta zelenú kartu samostatne. Ak mu je predložený technický preukaz, tak zelenú kartu si nepýta. Ak mu vodič zelenú kartu nepredložil s technickým preukazom, nemá dôvod si ju pýtať. Zo zelenej karty nezistí nič viac než z technického preukazu.
Svedok D. L. (vodič) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že viackrát mikrobusom prekročili štátnu hranicu a zastavili ich s rôznymi dôvodmi, že porušili taký alebo onaký zákon. Na základe vymyslených dôvodov žiadali od nich peniaze. Dôvod bol, že nemali zapnuté bezpečnostné pásy, povedali im, že oficiálne ich pokutujú toľkými a toľkými eurami a neoficiálne povedali inú sumu. Obžalovaného nepozná, je tomu už viac rokov, keď sa stala táto vec. V súčasnosti určite nevie povedať, či je to tá osoba, s ktorou sa stretol alebo nie. V čase vykonávania rekognície si pamätal tvár, aj označil dotyčnú osobu, od tej doby však už uplynulo niekoľko rokov. Teraz by si netrúfol povedať, či dotyčná osoba, čo tu sedí, bola medzi nimi. Keby teraz povedal, že to rozhodne bol on, tak by nepovedal pravdu. Nepamätá si tvár obžalovaného takisto, ako si nepamätá ani ostatné tváre colníkov. Po toľkých rokoch si ich už nepamätá. V čase skutku pracoval u p. B. F. ako vodič motorového vozidla. Jeho pracovnou náplňou bola preprava osôb medzi Maďarskom a Nemeckom. Na hranici SR s ČR na hraničnom priechode pri Kútoch ich zastavili colníci, ktorí z vymyslených dôvodov ich pokutovali, resp. chceli pokutovať. Prvé, čo kontrolovali, bolo zapnutie bezpečnostných pásov, pri piatich osobách to bolo 5x50 eur s potvrdením, v prípade bez potvrdenia 50 eur za všetkých. Na ďalšie konkrétne prípady si nespomenie, bolo to už dávno. Boli to ďalšie bežné kontroly dokladov. Nepamätá si, čo konkrétne pýtali. Po tom, čo ich zastavili a žiadali, aby zaplatili pokutu, kontaktoval svojho zamestnávateľa, ako má ďalej postupovať, tento povedal, že ak ich nechcú pustiť ďalej, aby zaplatil neoficiálnu pokutu. Presne si už nepamätá, ale po niekoľkých takýchto prípadoch podal trestné oznámenie na políciu, kde dostali také inštrukcie, aby odfotili čísla bankoviek. Po tom, čo ich policajti inštruovali, ako majú konať, keď od nich opätovne budú pýtať peniaze, osobne fotil čísla všetkých bankoviek. Fotil poradové čísla bankoviek ešte na území Maďarska, bolo to následne, ako už bolo podané trestné oznámenie. V prítomnosti colníka bankovky nefotil, nemalo by to žiadny zmysel. Presne si už nepamätá, ale bol aj taký jeden prípad, že žiadali od neho peniaze, ktoré sa zdráhal im dať a v tom nervózne povedali, aby pokračoval v jazde bez zaplatenia. Nepamätá si už, čo presne colníci od neho žiadali, bolo to už dávnejšie, mohla to byť kontrola zelenej karty alebo poistenie motorového vozidla. Oficiálne sankcionovaný na Slovensku za dopravný priestupok nebol. Neoficiálne bol sankcionovaný trikrát, ale možno to bolo aj viackrát. Pri každom prípade, keď sa toto stalo, hneď kontaktoval zamestnávateľa, že buď zaplatí 250 eur a dostane od toho účtenku alebo zaplatí 50 eur bez účtenky. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ v minulosti tiež takýmto spôsobom prechádzal cez štátne hranice a mal takéto skúsenosti, tieto peniaze načierno zúčtoval ako stratu svojej firmy. On
osobne finančnú stratu neutrpel, dostal svoj plat v plnej výške. Peniaze, ktoré mal pri sebe, tak to boli peniaze cestovných náhrad.
Svedok si nevedel s odstupom času spomenúť na okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Vzhľadom k tomu, že sa svedok v podstatných bodoch odchýlil od svojej skoršej výpovedi z prípravného konania, bola mu táto prečítaná, pričom obžalovaný bol v prípravnom konaní vypočutý dvakrát. Dňa 20.09.2017 (č.l. 141-142) svedok uviedol, že dňa 08.04.2017 išiel po diaľnici D2 mikrobusom smerom do ČR a bol zastavený jedným colníkom na hraničnom priechode Brodské. Následne žiadal od neho doklady potvrdenie o poistení, tzv. zelenú kartu a jeden cestujúci mal poškodený občiansky preukaz. Nakoľko nemal zelenú kartu a nevedel ju colníkovi predložiť, tak ho zavolal do služobného vozidla. Tam skonštatoval, že ide z jeho strany o hrubé porušenie, konkrétne mu povedal slovo katastrofa, nakoľko nemá zelenú kartu a ten doklad cestujúceho je prasknutý. Následne chytil jeden papier a tam napísal výšku pokuty 300,- eur a dodal k tomu, že oficiálne s blokovou pokutou to bude 300,- eur a bez pokutových blokov to bude 50,- eur . Sumu 50,- eur takisto napísal na tento papier a to konštatoval so slovami oficial a tam mu ukázal na 300,- eur a keď ukázal na 50,- eur povedal, že no bileta. Po tomto zavolal B. F. a on mu povedal, aby si odfotil sériové číslo tej bankovky, ktorú žiadal od neho a aby naťahoval čas, kým on vyrozumie orgány. Na základe inštrukcií B. F. odfotil bankovku o nominálnej hodnote 50,- eur, ale nakoľko nemal iný priestor, tak to spravil pred colníkom, čo si on zrejme všimol a cca po 10 minútach ho poslal preč s tým, že mu vrátil aj doklad a povedal mu, aby išiel preč. Colník dovtedy, kým sa nesprával podozrivo a neodfotil predmetnú bankovku, trval na zaplatení sumy. Toho colníka by vedel opoznať na základe fotografie, nakoľko s ním sedel v jednom aute a stále na neho pozeral a zapamätal si ho. Tento colník bol na krátko ostrihaný, ale nebol úplne holohlavý, mohol mať cca 40 rokov, nebol veľmi vysoký cca 165-170 cm, priemernej postavy. Následne svedok už ďalej vypovedal k druhému prípadu, ktorý sa odohral dňa 18.04.2017 (na ceste z ČR do SR).
Svedok bol následne vypočutý dňa 31.01.2018 (č.l. 131-133), pričom uviedol, že dňa 08.04.2017 okolo 12,30 hod. pred hraničným priechodom od čerpacej stanice Sekule, smerom do ČR, ho zastavil jeden príslušník Colnej správy, následne si vypýtal cestovné doklady cestujúcich, pričom jeden cestujúci mal prasknutý občiansky preukaz z plastu. Bola to jedna prasklinka. On nemal zapnutý bezpečnostný pás. Následne ho tento príslušník posadil do ich služobného mikrobusu. Povedal mu, že to strašná katastrofa, že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Na kúsok papiera mu načrtol, že je to pokuta vo výške 300,- eur oficiálne, čo označil slovom bileta, alebo dá sa to spraviť aj bez bilety za 50,- eur. Mal firemné peniaze, preto zavolal šéfovi B. F., čo má v tomto prípade robiť. Povedal mu, aby naťahoval čas a že on zatiaľ upovedomí slovenské úrady a povedal mu, aby si odfotil sériové číslo bankovky, ktorú by mal dať colníkovi. Kým čakal, peniaze ešte neodovzdal, ten dotyčný colník vystúpil z mikrobusu. Kým tento colník bol vonku, on ešte stále telefonoval so B. F., ktorý mu povedal, aby bankovku odfotil, aby sa odtiaľ nepohol. Potom sa stalo, že colník vystúpil zo svojho služobného vozidla, vrátil mu všetky doklady, peniaze nemusel dať žiadne a povedal mu, aby odtiaľ odišiel. Svedok ďalej uviedol, že odfotil všetky peniaze, ktoré mal u seba a podľa neho to colník videl. Tých bankoviek mohlo byť asi 4 bankovky o nominálnej hodnote celkom 400,- eur alebo 500,- eur. Boli to 5 až 100 eurové bankovky. Po tomto telefonáte už colník žiadnu finančnú hotovosť od neho nežiadal, ako si odfotil bankovky, vystúpil zo služobného vozidla a po tomto už od neho nežiadal. Okrem tohto colníka, voči ktorému vypovedá, tam bola ešte minimálne jedna osoba, boli to colníci. Colník mu chcel uložiť pokutu určite za prasklinu na občianskom preukaze, nemal tiež bezpečnostný pás a pamätá si, že od neho žiadal aj zelenú kartu. Prasklina bola na občianskom preukaze jedného cestujúceho. Nepamätal si, či mal zelenú kartu. Za tých 5 - 6 rokov ho zastavili príslušníci veľakrát, sankcionovaný nebol ani raz, okrem druhého prípadu. Tieto dva prípady boli, kedy ho chceli pokutovať a pokutovali. Druhýkrát to bolo asi dva týždne po tomto prípade, teda 18.04.2017. Podľa jeho domnienky colník upustil od vyžiadania finančnej hotovosti, lebo videl, že odfotil peniaze. Mohol to vidieť aj jeho kolega, bolo ich tam viac. Ďalej už svedok vypovedal k druhému prípadu, ktorý sa odohral dňa 18.04.2017 (na ceste z ČR do SR).
Svedok k rozporom uviedol, že táto prečítaná výpoveď odzrkadľuje skutočnosť, teda tak ako vypovedal, tak sa to naozaj stalo. Bolo to na ceste zo SR do ČR. Výpovede v prípravnom konaní boli čerstvé, výpoveď na hlavnom pojednávaní bola po uplynutí dlhej doby. Spomína si, bolo to tak, že colník si vypýtal cestovné doklady cestujúcich, pričom jeden mal prasknutý občiansky preukaz. Pridržiava sa svojej svedeckej výpovedi z prípravného konania, dnes si s odstupom dlhého času už na tie detaily presne nepamätal. Finančná pokuta mala byť udelená za všetky tri veci, teda za tzv. zelenú kartu, prasknutý občiansky preukaz a tiež že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Bolo to tak, ako uviedol v prípravnom
konaní, pokutu mu chceli uložiť 300 eur oficiálne, 50 eur neoficiálne. Pokiaľ ide o fotenie bankoviek, to čo uviedol dnes na hlavnom pojednávaní, že si bankovky fotili ešte pred cestou v Maďarsku, to bolo na radu vyšetrovacích orgánov SR, ale to bolo až potom, čo sa odohral tento prípad, bolo to až po jeho výsluchoch, ktoré boli teraz prečítané. Pokiaľ išlo o fotenie bankoviek pri tomto skutku, pridržiava sa toho, čo bolo prečítané v zápisnici. Keď fotil tie bankovky, bol sám v služobnom vozidle colnej správy, colník vyšiel von z vozidla a vonku stáli aj ostatní colníci a mohli vidieť, že si to fotil. Tieto fotografie neodovzdal nikomu. Po tomto prípade, už potom chodili vždy s odfotenými bankovkami. Fotografie nafotených bankoviek neodovzdal nikomu z toho dôvodu, že nikomu už nemusel dávať žiadne peniaze.
Svedok B. F., ktorého výpoveď zo dňa 31.01.2018 (č.l. 229-237) bola so súhlasom procesných strán na hlavnom pojednávaní prečítaná uviedol, že bol nepretržitý problém, že jeho autobusy boli neprestajne podrobené colným kontrolám. Pomyselnými vecami sa pokúsili colníci pokutovať autobusy. Také veci boli neustále, za diaľničné nálepky, lekárničky, zelené karty, bezpečnostné pásy, boli stále pokutovaní jeho vodiči. Jeho spoločnosť sa zaoberá prepravou osôb z Maďarska do Nemecka, každý deň v týždni. 90% trasy vedie cez Slovensko a Českú republiku. Viackrát sa stalo, že jeho vodiči mu volali telefonicky, že ich zastavili colníci a žiadali od nich rozličné sumy, aby colníci pustili ďalej ich autobusy. Všeobecne tak začínali, že niekoľko sto eur a koniec bol ten, že 30, 40, 50,- eur keď im dajú, resp. ich vodiči, tak ich pustia. Všeobecne bola takáto ich tarifa. Keď už tento problém sa stal pravidelným, každého šoféra usmernil, že keď ich colníci zastavia, okamžite mu mali volať. Konkrétne si pamätá aj prípad, že keď mu volal L., že ho zastavili pri Sekuliach pri čerpacej stanici a žiadali od neho 50,- eur. Nevie presne za čo, no asi to bolo za bezpečnostný pás, lekárničku alebo zelenú kartu alebo poisteneckú kartu. Ale nakoľko vozidlo malo len týždeň, tak v samotnom vozidle sa nachádzalo potvrdenie o tom, že vozidlo má medzinárodnú poistku. Úprimne povediac, presne sa na dátum nepamätá, nakoľko každý deň mu chodia vodiči na cesty. Povedal vtedy L., že nemôže im dať peniaze. Na to mu colníci nevrátili papiere a odstavili autobus. Cestujúci mu nepretržite vyvolávali, že kedy ich pustia. Povedal L., aby odfotil jednu 50-eurovú bankovku so sériovým číslom a nech túto bankovku im odovzdá, lebo ho nepustia ďalej. Na základe uvedenia L., colníkom bolo podozrivé, že veľa medzi sebou telefonujú, cítili, že môže byť z toho problém a pristúpili k autobusu, cez okno hodili doklady a ukazovali, aby odtiaľ odišiel. V tomto prípade, ak sa dobre pamätá, L. im nič nezaplatil.
Ďalej svedok vypovedal aj k iným prípadom, ktoré sa mali odohrať na hraničnom priechode Brodské, či už sa jednalo o prípady, kde bol tiež vodič D. L. alebo vodič Y. V.. Na otázku, či ho vodič D. L. informoval aj o takých skutočnostiach, že po zastavení príslušníkmi Colnej správy im aj poskytol nejakú finančnú hotovosť, svedok uviedol, že áno. Vodič D. L. ho informoval telefonicky, konkrétny dátum si nepamätá, bolo to buď za lekárničku alebo bezpečnostný pás alebo diaľničnú nálepku. Bolo to kvôli takým veciam, do ktorých nie je nič colníkovi. Pokladá za čudné, že čo má colník v náplni práce, čiže napr. prekontrolovanie batožiny, tak to ani v jednom prípade neuskutočnili. Aj z toho vyplýva, že im išlo iba o peniaze. V inom prípade, ho tiež kontaktoval vodič Y. V., ktorý ho telefonicky informoval o tom, že takisto ho zastavili colníci a takisto mu kontrolovali bezpečnostný pás, zelenú kartu, lekárničku. Nevie, koľko colníci pýtali od V.. Na všetky prípady si už ani nespomína - telefonicky mu to hneď oznámili, po každom prípade mu povedali, za čo dostali pokutu, nemali dôvod mu klamať. Nevie presný počet neoprávnených pokút, ktoré mu nahlásili vodiči, nevedie o tom evidenciu, bolo to celkom vo výške niekoľko stoviek eur. Po určitom čase už mal toho dosť a preto podal trestné oznámenie. Na otázku, či musel L. zaplatiť viackrát pokutu uviedol, že si to už bude písať a viesť evidenciu, bolo to viackrát. Pokutovanie za diaľničné známky, zelenú kartu, bezpečnostné pásy nepatria do právomoci colníka ale policajta. Policajti ani v jednom prípade neudelili pokutu vodičom, boli to len colníci, ktorí ale o udelenej pokute nevystavili žiadny doklad. Pokiaľ ide o bezdôvodne zaplatené pokuty, u nich to funguje tak, že cestujúci, ktorý nastúpi do ich mikrobusu, odovzdá peniaze vodičovi a tieto peniaze, kým sa vodič nevráti, sa nachádzajú u vodiča. Teda z týchto peňazí vodič zaplatí pokutu, ktoré peniaze ale patria jemu ako vlastníkovi firmy, ktorý vykonáva prepravu. Čiže vodič mu odovzdá o to menšiu hotovosť, čo dostal pokutu.
Svedok Y. V. (vodič v inom prípade), ktorého výpoveď zo dňa 13.07.2017 (č.l. 238-245) bola so súhlasom procesných strán na hlavnom pojednávaní prečítaná uviedol, že pracoval ako vodič mikrobusu pre spoločnosť K&ZS Autóflotta, ktorej konateľom je B. F.. Spoločnosť sa zaoberá medzinárodnou prepravou osôb a riadi mikrobus do 9 osôb. Prepravu osôb vykonávajú do Nemecka a chodia cez územie Slovenskej republiky. Na územie SR prichádzajú od Rajky a následne cez D2 prechádzajú do Českej republiky cez Brodské. Týždenne túto trasu spraví cca. 2 krát, teda tam aj späť štyrikrát prechádza cez
SR. Často krát bol zastavený príslušníkmi Colnej správy. Stalo sa, že bol zastavený pri čerpacej stanici Sekule, či už smerom von do Českej republiky alebo na druhej strane späť do SR. Na tejto čerpacej stanici sa stalo niekedy v roku 2016, kedy ešte nebola zavedená na SR elektronická matričná známka, že ho príslušníci colnej správy zastavili, pričom veľmi ich ani nezaujímalo, čo sa nachádza v batožinovom priestore, viac menej sa zameriavali na iné veci a to, či svieti svetlo na aute, či má bezpečnostný pás, či má platnú diaľničnú známku atď., čo podľa jeho názoru nepatrí do ich pôsobnosti. Teda niekedy v roku 2016, presný dátum si už presne nepamätal, na tejto čerpacej stanici jeden z tých colníkov od neho požadoval diaľničnú známku, ktorú aj mal platnú, ale požadoval k tomu aj ďalšie nejaké registračné číslo, ktoré okrem tej nálepky nemal k dispozícii. Považoval to za buzeráciu, nakoľko nikdy nikto od neho také niečo nechcel, vnímal to tak, ako keby úmyselne hľadal nejakú vadu. Presnú sumu už presne uviesť nevedel, ale vždy začínajú min. 100,- € pokutou a následne túto sumu znižujú a vtedy je už človek šťastný, že ho vôbec pustia. V jeho prípade znížili pokutu až na 20,- €, čo aj poskytol, len aby ho pustili. Samozrejme, že príslušník Colnej správy nevystavil žiadny doklad, nič od neho nedostal. Dňa 16.05.2017, kedy prechádzal cez územie SR smerom do Českej republiky. Tento dátum vie presne z toho dôvodu, nakoľko taktiež v ten deň bol zastavený na hraničnom priechode Brodské smerom von do ČR a jeden z týchto colníkov od neho požadoval všetky doklady. Batožinový priestor ich ani nezaujímal, po tom ako mu poskytol doklady od auta, požadoval od neho aj tzv. medzinárodnú zelenú kartu. Nakoľko vozidlo, s ktorým v ten deň vykonával prepravu osôb, bolo úplne nové a vtedy bolo uzavreté poistenie, tak poisťovňa túto zelenú kartu zasiela na adresu vlastníka až dodatočne. Podotkol, že samotné poistenie bolo riadne uzatvorené a zaplatené a o tom existoval doklad, ktorý mu predložil. Colníkovi to nebolo postačujúce a povedal mu, že by mohol zaistiť jeho auto a zároveň povedal, že za to by mu mohol udeliť pokutu vo výške 300,- €. Z toho dôvodu ihneď zavolal šéfovi B. F., ktorého informoval o takomto postupe. On mu povedal, že v žiadnom prípade nemá im poskytnúť žiadne peniaze, nakoľko nemajú na to oprávnenie a že túto zelenú kartu mu zabezpečí takým spôsobom, že mu to pošlú z poisťovne na jeho mobilný telefón, aby ich mohol uspokojiť. To sa aj stalo. Keď túto kartu dostal cez telefón, tak mu to chcel ukázať, ale ani sa na ňu nepozrel, vôbec ho to nezaujímalo. Mohol tam stáť cca. hodinu a pol a colník tú sumu vo výške 350,- € stále znižoval na menšiu sumu, čo mu dal najavo takým spôsobom, že mu to napísal na kus papiera. Tú sumu znížil až na 40,- € alebo 20,- €, ale neustále bol v kontakte so B. F., ktorý doslova kričal do telefónu a hovoril, aby mu už nič neplatil, nakoľko stále od nich požadujú peniaze za to, na čo oprávnenie nemajú. Na základe toho už dotyčný colník videl, že nemá význam s ním ďalej sa naťahovať, nakoľko aj tak od neho nič nedostane, tak cca. po hodine a pol naťahovania sa s ním povedal colník, že má mu dať cigaretu a potom ho pustil. Pustil ho tak, že ani sa nepozrel na tú zelenú kartu, čo dostal na svoj mobilný telefón, teda evidentne z jeho konania vyplýva, že chcel iba do svojho vrecka a nie udeliť mu riadnu pokutu. Tento konkrétny prípad vedel uviesť, nakoľko vtedy dostal aj tú zelenú kartu na svoj mobilný telefón, avšak okrem tohto prípadu sa to stalo x krát, že s ním takto jednali na tomto úseku príslušníci Colnej správy. Doplnil, že nie každého jedného sa dá hodiť do jedného vreca, niektorí z nich s nimi jednajú aj korektne a robia si svoju prácu tak, ako majú. Vykoná svoju kontrolu, na čo má oprávnenie a následne popraje príjemnú cestu a nechá ich ďalej pokračovať v jazde.
Svedok H. Š. (kolega obžalovaného) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sú kolegovia. Ku skutkovým okolnostiam nevie nič uviesť, je možné, že v daný deň boli na jednej hliadke. Na tento deň si však vôbec nespomína. Bola zmena za zmenou, nevie vôbec uviesť okolnosti z tohto dňa. Počas jeho služby nevidel, že by si nejaký kontrolovaný vodič fotil bankovky. Pokiaľ ide o spôsob kontroly dopr. prostriedkov, tovaru a všetko, čo bolo ohľadom tovaru, tak sa zastavilo vozidlo, predstavili sa s tým, že si vypýtali doklady od vozidla, doklady od šoféra a doklady, čo mal k tovaru. Potom sa to všetko skontrolovalo. Vozidlá vyberali náhodne. Na ceste nie je vidieť, či má naložený tovar alebo nie, keď bolo auto bez tovaru, poslalo sa ďalej a zastavilo sa iné. Koľko ich bolo na jednej hliadke, záviselo od vedúceho, vždy boli minimálne dvaja alebo viacerí. Pokiaľ ide o to, či mali zastavovať len vozidlá s našou ŠPZ alebo cudzie, na tomto nezáležalo. Aj s cudzou ŠPZ zastavovali. Nepreferovali žiadny druh vozidla, či akej krajiny má ŠPZ. Išlo vyslovene o náhodný výber. Pokiaľ ide o postup pri ukladaní pokút, vysvetlili, aký má problém, potom sa uložila bloková pokuta. Boli to bločky, ktoré dostávali na výjazd, záležalo od toho, či mali 20, 30-eurové. Jedna časť sa mu odovzdala, druhá časť im ostala a potom, keď sa z hliadky vrátili, bloky aj peniaze odovzdávali vedúcemu a on to nahral do systému. Nevie uviesť žiadnu situáciu, ktorú by zažil s obžalovaným na hliadke, ktorá by bola neštandardná.
Svedok E. B. (kolega obžalovaného) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sú bývalí kolegovia. Osobne nič nevidel, ale dostalo sa k nemu, že vznikol nejaký problém na ceste, že nejaký občan Maďarskej republiky mal nejaký problém s kolegom. Malo sa jednať o kolegu - obžalovaného.
Nevie k tomu nič podrobnejšie uviesť, nezaujímal sa o to. Pokiaľ ide o toho občana Maďarskej republiky, to vôbec nevie, kto je. To sa potom po colnici šírilo, len tak všeobecne, nič konkrétne k tomu uviesť nevie. Na konkrétny deň si nespomína, ale podľa služobného výkazu bol zrejme pridelený na danú hliadku. Nevidel počas služby, že by si niektorý kontrolovaný vodič fotil bankovky. Nespomína si na žiadnu neštandardnú udalosť, ktorá by sa odohrala počas výkonu služby s obžalovaným. Vôbec nevie nič uviesť, čo sa udialo počas dňa 08.04.2017, na tento deň si ani nepamätá.
Pokiaľ ide o výpovede svedkov H. Š. a E. B., títo sa nevedeli vyjadriť ku skutkovým okolnostiam, na predmetný deň si vôbec nespomínajú, nič nevideli. Výpovede týchto svedkov nevyvracajú obžalobu, ani nepotvrdzujú obhajobu.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie podstatné dôkazy obsiahnuté v spise ich oboznámením a to zápisnicami o vykonaní rekognície svedkom D. L. (č.l. 144-156, 157-169 a 170-182), zápisnicou o podaní trestného oznámenia v Maďarskej republike (č.l. 344-346), listom Slovenskej kancelárie poisťovateľov (č.l. 396-399), rozdeľovníkom služieb (č.l. 406-407), správou FR SR, sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly a jej prílohy, služobným príkazom, záznamom CÚ Trnava, info o hláseniach a pokutách (č.l. 408-411), rozsudkom OS Skalica sp.zn. 8T/16/2017 zo dňa 20.01.2020.
Z listu Slovenskej kancelárie poisťovateľov (č.l. 396-399) adresovaný Prezídiu policajnému zboru vyplýva poskytnutie im základných informácií ohľadom vykonávania kontrol poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemských motorových vozidiel s tým, že poukazujúc na § 16 ods. 6 a § 18 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tieto kontroly vykonáva útvar Policajného zboru. Vodič cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu, alebo na ktoré sa vzťahuje Mnohostranná dohoda o zárukách medzi národnými kanceláriami poisťovateľov nemusí mať pri sebe zelenú kartu. S poukazom na článok 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/103/ES zo dňa 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti členské štáty upustia od kontroly poistenia zodpovednosti za škodu za podmienok tam uvedených. Môžu však vykonávať nesystematické kontroly poistenia za predpokladu, že nie sú diskriminačné a vykonávajú sa ako súčasť kontroly, ktorých cieľom nie je výlučne kontrola potvrdenia o poistení.
Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti, ktoré je povinný na výzvu príslušníka Policajného zboru predložiť; ak bolo dojednané poistenie podľa § 14, je túto skutočnosť vodič povinný preukázať. (2) Pri prevádzke cudzozemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe zelenú kartu alebo potvrdenie o hraničnom poistení, ktoré je povinný na výzvu príslušníka Policajného zboru predložiť. Táto povinnosť sa nevzťahuje na cudzozemské motorové vozidlá, na ktoré sa vzťahuje Mnohostranná dohoda o zárukách medzi Národnými kanceláriami poisťovateľov. (3) Príslušníci Policajného zboru v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky vykonávajú kontroly dokladov uvedených v odsekoch 1 a 2.
Zo správy Finančného riaditeľstva SR, sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly, odbor inšpekcie FR SR, oddelenie inšpekcie západ (č.l. 408) vyplýva, že dňa 08.04.2017 bola vykonávaná služobná činnosť na diaľničnom prechode D2 Brodské na základe služobného príkazu č. 195-1095885-2 colníkmi SCÚ Senica v zložení kpt. H. Š., kpt. Bc. H. Č. a stržm. E. B.. V daný deň nebola zaevidovaná žiadna bloková pokuta uložená colníkmi akémukoľvek občanovi Maďarskej republiky alebo osobe menom D. L..
Zo služobného príkazu (denná zmena) Colného úradu Trnava, Stanica CÚ Senica-centrála č. 195-1095885-2 zo dňa 08.04.2017 (č.l. 409) vyplýva, že hliadka č. 2 bola zložená z veliteľa hliadky kpt. H. Š. a členov hliadky kpt. Bc. H. Č. a stržm. E. B..
Úlohou hliadky bol výkon mobilného dohľadu s hlavným zameraním na zastavovanie vozidiel v cestnej premávke za účelom kontroly prepravovaného tovaru (podliehajúcemu SPD a CD) a vyhľadávacia, pátracia, monitorovacia a hliadková činnosť, presun, administratívna činnosť. Dopravným prostriedkom
bol Ford Tranzit EVČ: V.-XXX U.. Miesto a úsek mobilného dohľadu: čas 8:15 a 9:00 Brodské stará cesta, čas 10:00 a 10:30 Sekule ČS, čas 11:30, Brodské D2, čas 12:30 Brodské D2, čas 16:00 a 16:30 Senica.
Zo záznamu z výkonu mobilného dohľadu k služobnému príkazu (č.l. 410) vyplýva, že miesto výkonu kontroly v inkriminovanom čase od 11:30 do 16:00 bol úsek diaľnice Brodské D2.
Z prvej zápisnice o vykonaní rekognície svedkom D. L. je zrejmé, že táto sa uskutočnila dňa 20.09.2017 o 14:15 hod. (č.l. 144), teda bezprostredne po výsluchu svedka D. L. dňa 20.09.2017, ktorého výsluch sa skončil o 14:10 hod. (č.l. 142-143), kedy najskôr svedok opísal osobu colníka, ku ktorej vypovedal na okolnosti prípadu zo dňa 08.04.2017 s tým, že tento colník bol na krátko ostrihaný, ale nebol úplne holohlavý, mohol mať cca 40 rokov, nebol veľmi vysoký cca 165-170 cm, priemernej postavy.
Z prvej zápisnice o vykonaní rekognície (č.l. 144-156) vyplýva, že svedok D. L. po vzhliadnutí fotografií č. 1 - 6 vo fotoalbumoch č. 1 a 2 uviedol, že osoba, ktorá ho dňa 08.04.2017 zastavila, sa medzi týmito osobami nenachádza. Súd poznamenáva, že na fotografiách vo fotoalbumoch v prvej zápisnici sa okrem iných osôb nachádzal aj H. Š., ktorý mal s obžalovaným v inkriminovanom čase dňa 08.04.2017 službu.
Z druhej zápisnice o vykonaní rekognície (č.l. 157-169) vyplýva, že svedok D. L. po vzhliadnutí fotografií č. 1 - 6 vo fotoalbumoch č. 1 a 2 uviedol, že na fotografii vo fotoalbume č. 1 pod číslom 6 a vo fotoalbume č. 2 pod číslom 4 sa nachádza tá osoba, ktorá ho dňa 08.04.2017 zastavila a následne konala tak, ako vypovedal. Túto osobu opoznal na základe výzoru tváre a je presvedčený, že je to on. Na fotografii vo fotoalbume č. 1 pod číslom 6 a vo fotoalbume č. 2 pod číslom 4 sa nachádzal obžalovaný H. Č..
Z tretej zápisnice o vykonaní rekognície (č.l. 170-182) vyplýva, že svedok D. L. po vzhliadnutí fotografií č. 1 - 6 vo fotoalbumoch č. 1 a 2 uviedol, že osoba, ktorá ho dňa 08.04.2017 zastavila, sa medzi týmito osobami nenachádza. Súd poznamenáva, že na fotografiách vo fotoalbumoch v tretej zápisnici sa okrem iných osôb nachádzal aj E. B., ktorý mal s obžalovaným v inkriminovanom čase dňa 08.04.2017 službu.
Z rozsudku Okresného súdu Skalica sp.zn. 8T/16/2017 zo dňa 20.01.2020 vyplýva, že svedok D. L. bol vodičom na úseku diaľnice D2 prechádzajúcim hraničný priechod Brodské aj v prípade iného obžalovaného, ktorý sa odohral dňa 18.04.2017, pričom skutok sa odohral na úseku diaľnice D2 smerom z ČR do SR.
Podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona, verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, b) prekročí svoju právomoc, alebo c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
Podľa § 26 zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase spáchania skutku), colník na území Slovenskej republiky je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený spôsobom ustanoveným podľa osobitných predpisov dávať pokyny na zastavenie osoby a dopravného prostriedku, vykonávať colnú kontrolu batožiny, dopravného prostriedku, jeho nákladu, prepravných a sprievodných listín a kontrolu z hľadiska dodržiavania daňových predpisov; na tento účel je oprávnený použiť vhodné technické prostriedky vrátane technických zariadení na zisťovanie látok a predmetov. Zastavovanie osoby a dopravného prostriedku a kontrola batožiny, nákladu, prepravných a sprievodných listín nesmie sledovať iný záujem než odhalenie tovaru, ktorý unikol colnému dohľadu, alebo tovaru, pri ktorom je podozrenie, že unikol colnému dohľadu, zistenie totožnosti osoby, ktorá tovar colnému dohľadu odňala alebo sa na tomto odňatí zúčastnila, ako aj vykonanie opatrení podľa colných predpisov alebo daňových predpisov. Toto ustanovenie sa použije, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase spáchania skutku), policajt je oprávnený a) zakázať vodičovi jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo mu prikázať smer jazdy, ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, b) zakázať vodičovi jazdu po diaľnici a vyzvať ho, aby opustil diaľnicu na najbližšom výjazde alebo
vozidlo odstavil na parkovisku, ak vozidlo nedosahuje rýchlosť podľa § 35; o zákaze vydá policajt potvrdenie, c) požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu, d) vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo, e) kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla a úplnosť jeho výstroja a výbavy alebo vyzvať vodiča, aby sa podrobil takejto kontrole, ako aj porovnať údaje uvádzané v osvedčení o evidencii časti I alebo časti II, evidenčnom doklade vydanom v cudzine alebo technickom osvedčení vozidla s údajmi na vozidle, f) merať rozmery a hmotnosti vozidla, g) kontrolovať dodržiavanie povinností účastníka cestnej premávky alebo iných osôb podľa tohto zákona.
Podľa § 8 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť;
Súd po vykonanom dokazovaní, rešpektujúc zásadu kontradiktórneho konania, vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.
Obžalovaný sa cíti byť nevinný, no prokurátorovi sa podarilo preukázať pred súdom jeho vinu na základe priameho dôkazu i nepriamych dôkazov, ktoré dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov, ktoré umožňujú vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok kladený mu obžalobou za vinu.
Súd na základe vyššie popísaného vykonaného dokazovania, predovšetkým výpoveďou priameho svedka D. L., podporenou svedeckou výpoveďou B. F., tiež nepriamo výpoveďou svedka Y. V., ako aj s poukazom na listinné dôkazy, ktoré sú v dobrom súlade s výpoveďou priameho svedka a to zápisnicou o vykonaní rekognície, rozdeľovníkom služieb, správou FR SR, sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly, služobným príkazom a záznamom z výkonu mobilného dohľadu k služobnému príkazu mal preukázané, že obžalovaný ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech prekročil svoju právomoc tým, že počas služobnej činnosti nad rámec oprávnení colníka upravených v § 26 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase spáchania skutku), pri výkone colnej kontroly vodiča D. L. vykonal kontrolu dodržiavania ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c), g) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase spáchania skutku), ktorá je však zverená do kompetencie policajta a nie colníka, počas ktorej zistil, že vodič nepoužíval bezpečnostný pás, ďalej žiadal od vodiča predložiť cestovné doklady cestujúcich, pričom jeden cestujúci mal poškodený občiansky preukaz, tiež žiadal predložiť medzinárodné potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (tzv. zelenú kartu), ktorú nevedel vodič predložiť, za čo neoprávnene požadoval od vodiča finančnú hotovosť vo výške 300,- € oficiálne s blokovou pokutou alebo 50,- € neoficiálne bez blokovej pokuty.
Obžalovaný v celom rozsahu poprel spáchanie trestnej činnosti kladenej mu za vinu, na svoju obranu uviedol, že nikdy nevykonal colnú kontrolu spôsobom, ako je mu kladené obžalobou za vinu. Obžalovaný popísal bežný spôsob výkonu colnej kontroly. Nepamätá si prípad, že by si od vodiča pýtal zelenú kartu. Samotnú zelenú kartu nikdy od nikoho nežiadal, môže ju žiadať ako súčasť dokladov od vozidla. Ak mu ju vodič predloží, tak si ju pozrie. V prípravnom konaní (ktorá výpoveď pre rozpor bola prečítaná) však uviedol, že zelenú kartu považuje za jeden zo sprievodných dokladov od vozidla, tak nevidí dôvod, prečo by ju nemal žiadať od vodiča. Rozpor vysvetlil tým, že veta je nešťastne napísaná, ale určite si nepýta zelenú kartu samostatne. Pokiaľ mu je predložená, tak si ju síce pozrie, ale nerieši to ako kontrolu. Zapnutie bezpečnostných pásov nekontroluje, takú kontrolu nikdy nerobil.
Obžalovaný je usvedčovaný priamym svedkom D. L., pričom je potrebné na začiatku uviesť, že tento si síce s odstupom času nevedel na hlavnom pojednávaní spomenúť na presné detaily tohto konkrétneho prípadu, keďže to bol odstup niekoľkých rokov a naviac tých prípadov, ktoré sa odohrali, bolo viac, čo
sa dá akceptovať. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 31.01.2018 (č.l. 131-133) si svedok spomenul a potvrdil, že tak ako vypovedal dňa 31.01.2018 sa to naozaj stalo, pričom súd zdôrazňuje, že táto jeho výpoveď bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom za účasti obhajcu a preto nie je dôvod z nej nevychádzať. Svedok v prípravnom konaní v podstatných bodoch uviedol, že dňa 08.04.2017 okolo 12,30 hod. pred hraničným priechodom od čerpacej stanice Sekule smerom do ČR, ho zastavil jeden príslušník Colnej správy, následne si vypýtal cestovné doklady cestujúcich, pričom jeden cestujúci mal prasknutý občiansky preukaz a on nemal zapnutý bezpečnostný pás. Následne ho tento príslušník posadil do ich služobného mikrobusu a povedal mu, že to strašná katastrofa, že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Na kúsok papiera mu načrtol, že je to pokuta vo výške 300,- eur oficiálne, čo označil slovom bileta, alebo dá sa to spraviť aj bez bilety za 50,- eur. Svedok na to zavolal šéfovi B. F., ktorý mu povedal, aby si odfotil bankovky, ktoré by mal dať colníkovi. Colník medzitým vystúpil z mikrobusu, pričom on stále telefonoval so B. F.. Svedok si odfotil všetky peniaze, ktoré mal u seba, boli to asi 4 bankovky o nominálnej hodnote asi 400,- až 500,- eur. Potom sa stalo to, že colník vystúpil zo svojho služobného vozidla a vrátil mu všetky doklady, colník už žiadnu finančnú hotovosť od neho nežiadal a povedal mu, aby odtiaľ odišiel. Colník mu chcel uložiť pokutu za prasklinu na občianskom preukaze jedného cestujúceho, nemal tiež bezpečnostný pás a žiadal od neho aj zelenú kartu. Po prečítaní svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že to tak naozaj bolo, výpoveď v prípravnom konaní bola čerstvá, tento konkrétny prípad sa odohral na ceste zo SR do ČR. Spomenul si, že colník si vypýtal cestovné doklady cestujúcich, pričom jeden mal prasknutý občiansky preukaz. Finančná pokuta mala byť udelená za všetky tri veci, teda za tzv. zelenú kartu, prasknutý občiansky preukaz a tiež za to, že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Pokutu mu chceli uložiť 300 eur oficiálne, 50 eur neoficiálne. Keď fotil tie bankovky, bol sám v služobnom vozidle colnej správy, colník vyšiel von z vozidla a vonku stáli aj ostatní colníci a mohli vidieť, že si to fotil.
V tomto smere súd aj precizoval skutkovú vetu oproti obžalobe (samozrejme pri zachovaní totožnosti skutku), kde doplnil, že obžalovaný pri výkone colnej kontroly vodiča vykonal kontrolu dodržiavania ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c), g) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (účinný v čase spáchania skutku), počas ktorej zistil, že vodič nepoužíval bezpečnostný pás, ďalej žiadal od vodiča D. L. predložiť cestovné doklady cestujúcich, pričom jeden cestujúci mal poškodený občiansky preukaz, tiež žiadal predložiť medzinárodné potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (tzv. zelenú kartu), ktorú nevedel vodič D. L. predložiť, za čo neoprávnene požadoval od vodiča finančnú hotovosť vo výške 300,- € oficiálne s blokovou pokutou alebo 50,- € neoficiálne bez blokovej pokuty. Teda nejednalo sa len o kontrolu tzv. zelenej karty, ale aj o poškodený občiansky preukaz a nepoužívanie bezpečnostného pásu (§ 69 ods. 1 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke), pričom neoficiálne bez blokovej pokuty požadoval 50,- eur.
Svedok na hlavnom pojednávaní nevedel opoznať obžalovaného, čo odôvodnil tým, že je tomu už viac rokov, nepamätá si tvár obžalovaného takisto, ako si nepamätá ani ostatné tváre colníkov. Ďalej uviedol, že v čase vykonávania rekognície si tvár pamätal, aj označil dotyčnú osobu. K rekognícii súd uvádza, že vyšetrovateľ správne nechal svedka v rámci výsluchu najskôr opísať osobu, ku ktorej bolo treba zistiť totožnosť (č.l. 142-143), pričom svedok opísal osobu colníka, ku ktorej vypovedal na okolnosti prípadu zo dňa 08.04.2017 s tým, že tento colník bol na krátko ostrihaný, ale nebol úplne holohlavý, mohol mať cca 40 rokov, nebol veľmi vysoký cca 165-170 cm, priemernej postavy. Teda popis osoby sedí na osobu obžalovaného. Pokiaľ ide o fotografie použité pri rekognícii, ide o osoby podobného zovňajšku, jednalo sa o vyšší počet poznávaných osôb (fotografií), pričom umne boli medzi tieto osoby pri prvej a tretej zápisnici zaradení aj kolegovia obžalovaného, ktorí s ním mali službu v čase spáchania skutku. Správne bola tiež k rekognícii prizvaná nezúčastnená osoba. Z prvej zápisnice o vykonaní rekognície (č.l. 144-156) vyplýva, že svedok D. L. po vzhliadnutí fotografií č. 1 - 6 vo fotoalbumoch č. 1 a 2 neopoznal žiadnu osobu. Súd poznamenáva, že na fotografiách vo fotoalbumoch v prvej zápisnici sa obžalovaný skutočne nenachádzal, pričom okrem iných osôb sa tu nachádzal H. Š., ktorý mal s obžalovaným v inkriminovanom čase dňa 08.04.2017 službu. Z tretej zápisnice o vykonaní rekognície (č.l. 170-182) vyplýva, že svedok D. L. po vzhliadnutí fotografií č. 1 - 6 vo fotoalbumoch č. 1 a 2 neopoznal žiadnu osobu. Súd poznamenáva, že na fotografiách vo fotoalbumoch v tretej zápisnici sa obžalovaný skutočne nenachádzal, pričom okrem iných osôb sa tu nachádzal E. B., ktorý mal s obžalovaným v inkriminovanom čase dňa 08.04.2017 službu. Z druhej zápisnice o vykonaní rekognície (č.l. 157-169) vyplýva, že svedok D. L. po vzhliadnutí fotografií vo fotoalbume č. 1 pod číslom 6 a vo fotoalbume č. 2 pod číslom 4 opoznal
osobu obžalovaného, pričom súd uvádza, že ho neoznačil s pochybnosťami, ale naopak, opoznal ho na základe výzoru tváre, s určitosťou povedal, že je to on, bol o tom presvedčený, že je to on. Pri rekognícii boli dodržané všetky náležitosti predpokladané Trestným poriadkom a len preto, že svedok nevedel s odstupom času niekoľkých rokov označiť osobu obžalovaného aj na hlavnom pojednávaní, nie je možné nevychádzať so záverov vyplývajúcich zo zápisníc takto vykonanej rekognície, ktorá bola vykonaná po piatich mesiacoch od spáchania skutku. Naviac agnoskácia (stotožnenie svedkom na hlavnom pojednávaní) nemá kvalitu dôkazného prostriedku rekognície.
Samozrejme súd sa tiež zaoberal motívom svedka, či tento vypovedal pravdivo alebo nie. Len skutočnosť, že si na hlavnom pojednávaní (pred prečítaním zápisnice z prípravného konania) s odstupom niekoľkých rokov nevedel spomenúť na detaily tohto konkrétneho prípadu, nemôže predsa automaticky bez ďalšieho odôvodniť jeho nedôveryhodnosť. Mal tento nejaký motív krivo obviniť osobu obžalovaného? Mal nejaký dôvod vypovedať voči nemu spôsobom ako vypovedal, obzvlášť pod hrozbou trestnoprávneho postihu? Ak by tomu tak bolo, označil by ho predsa na hlavom pojednávaní, čo je pre neho veľmi jednoduché, keďže tu absentuje výber spomedzi figurantov, nakoľko ostatné prítomné osoby sú odeté v talároch. Napokon svedok vypovedal už predtým aj v ostatných prípadoch a vede, kde v pojednávacej miestnosti má osoba obžalovaného miesto. Teda, ak by chcel osobu obžalovaného krivo obviniť, bolo jednoduché na hlavnom pojednávaní na neho ukázať prstom. Ale neučinil tak, nebol si istý a preto ho neoznačil, čo svedčí o tom, že svedok vypovedal úprimne, v žiadnom prípade nechcel nikoho krivo obviniť.
Súd pripomína, že svedok obžalovaného osobne nepoznal, nikdy predtým sa nevideli a neprišli do žiadneho konfliktu. Jediný ich kontakt vyplynul zo služobnej činnosti obžalovaného ako colníka. Svedok ani nepodával trestné oznámenie na obžalovaného, ale jeho zamestnávateľ. Svedok nie je s obžalovaným v nepriateľskom postavení. Výpoveď svedka v podstatných bodoch nebola ani vyvrátená iným objektívnym a vierohodným dôkazom, súd nemal dôvod mu neveriť.
Svedok nemal dôvod klamať ani zo zištného motívu. Nie je v tomto konkrétnom prípade najmenší dôvod spochybňovať svedka, že si mohol pokutu vymyslieť, aby sa o túto pokutu obohatil na úkor svojho zamestnávateľa, keďže v tomto konkrétnom prípade nedošlo zo strany svedka ani len k odovzdaniu požadovanej finančnej hotovosti obžalovanému. Ak by chcel klamať a chcel sa obohatiť, tak by predsa vypovedal, že i v tomto konkrétnom prípade pokutu zaplatil. Ale nevypovedal tak, naopak povedal, že po tom, čo dotelefonoval so B. F. a odfotil si bankovky, obžalovaný ustúpil od požadovania finančnej hotovosti a pustil ho bez zaplatenia.
Obhajoba sa ďalej bránila tým, že svedok si pomýlil osobu obžalovaného s iným colníkom, popr. prišlo k zámene skutku s iným prípadom. S uvedeným sa súd nestotožňuje. Svedok si pri rekognícii nemohol obžalovaného pomýliť s iným colníkom. Osobu obžalovaného (viď druhú zápisnicu o rekognícii) jednoznačne opoznal, nemal žiadne pochybnosti, bol si tým istý, pričom jeho kolegov zo služby H. Š. a E. B. neoznačil (viď prvú a tretiu zápisnicu o rekognícii). Taktiež nemohlo prísť k zámene skutkov. Svedok D. L. bol vodičom pri dvoch skutkoch, ku ktorým vypovedal, a to „náš“ skutok zo dňa 08.04.2017 a skutok zo dňa 18.04.2017 (bližšie viď rozsudok OS Skalica sp.zn. 8T/16/2017). Jednalo sa síce o podobné skutkové okolnosti prípadu, ale predsa len s odlišnosťami, nakoľko pri skutku zo dňa 18.04.2017 prišlo zo strany svedka D. L. aj k odovzdaniu finančnej hotovosti, kým v našom prípade nie. Skutok zo dňa 18.4.2017 sa odohral na úseku diaľnice D2 hraničnom prechode Brodské, keď svedok ako vodič išiel vozidlom smerom z ČR do SR, kým v našom prípade išiel smerom zo SR do ČR. Každý z týchto skutkov sa týkal iného colníka (obžalovaného). Pri skutku zo dňa 18.04.2017 od svedka D. L. žiadal colník finančnú hotovosť vo výške 450,- eur za nepoužívanie bezpečnostných pásov, kým v našom prípade vo výške 300,- eur a aj za iné veci, ako tzv. zelenú kartu a poškodený občiansky preukaz. Teda, kým je pochopiteľné, že s odstupom rokov sa svedkovi mohli prelínať niektoré detaily týchto prípadov a aj preto si na presné detaily tohto konkrétneho prípadu nevedel (pred prečítaním zápisnice z prípravného konania) spomenúť, rozhodne neprišlo k nejakej zámene skutkov.
Súd len poznamenáva, že vina obžalovaného môže byť za určitých podmienok založená dokonca aj na len jednom dôkaze (keďže neplatí zásada testis unus, testis nullus, teda jediný svedok je ako žiadny svedok). V prejednávanom prípade výpoveď svedka D. L. nie je jediným (osamoteným) usvedčujúcim dôkazom obžalovaného zo spáchania trestného činu kladného mu obžalobou za vinu, nakoľko je podporená okrem už spomenutej vykonanej rekognície aj nepriamymi dôkazmi a to svedeckou
výpoveďou B. F., tiež nepriamo výpoveďou svedka Y. V., a tiež listinnými dôkazmi, rozdeľovníkom služieb, správou FR SR, sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly, služobným príkazom a záznamom z výkonu mobilného dohľadu k služobnému príkazu.
Obžalovaný je nepriamo usvedčovaný svedkom B. F., ktorého výpoveď je v podstatných bodoch v dobrom súlade s výpoveďou svedka D. L.. Svedok B. F. potvrdil, že si pamätá, ako mu v jednom prípade (pozn. svedok tiež vypovedal aj k iným obdobným prípadom) volal vodič svedok D. L. s tým, že ho zastavili colníci a pýtali od neho 50,- eur, nevie už presne za čo, asi to bolo za bezpečnostný pás, zelenú kartu alebo poisteneckú kartu. Povedal L., aby odfotil bankovku so sériovým číslom a nech túto bankovku im odovzdá. Na základe uvedenia L., colníkom bolo podozrivé, že veľa medzi sebou telefonujú, cítili, že môže byť z toho problém, tak mu hodili doklady a pustili ho. V tomto prípade im vodič L. nič nezaplatil. Ďalej svedok B. F. vypovedal aj k iným prípadom, ktoré sa mali odohrať na hraničnom priechode Brodské, či už sa jednalo o prípady, kde bol tiež vodič D. L. (prípad zo dňa 18.04.2017) alebo vodič Y. V..
Výpoveď svedka D. L. a svedka B. F., pokiaľ ide o postup konania niektorých colníkov, je ďalej nepriamo potvrdená svedkom Y. V., ktorý sa dňa 16.05.2017 taktiež stal svedkom protiprávneho konania iného colníka.
V dobrom súlade s výpoveďou svedka D. L. sú aj listinné dôkazy. Na tomto mieste súd zároveň aj uvádza, že obhajoba spochybňovala miesto spáchania trestného činu s tým, že miesto spáchania skutku má byť podľa obžaloby hraničný priechod medzi SR a ČR Brodské, ale svedok B. F. hovoril o čerpacej stanici Sekule. Pokiaľ svedok B. F. sa vyjadril o čerpacej stanici Sekule, ktorá sa nachádza na diaľnici D2 pred hraničným priechodom Brodské, uvedené možno pripísať len tomu, že tých prípadov bolo viac, pričom samotný svedok B. F. si nebol úplne istý, kedy presne a kde sa ten ktorý prípad odohral, napokon sám uviedol, že na dvoch miestach pokutovali jeho vodičov buď na ČS Sekule alebo na hraničnom priechode D2 medzi SR a ČR. Tak či onak, stále sa bavíme o úseku diaľnice D2, hraničnom priechode medzi SR a ČR, napokon ani len prípadné presne nezistené miesto spáchania trestného činu nezbavuje obžalovaného viny. Odhliadnuc od uvedeného, však súd uvádza, že miesto spáchania trestného činu mal súd dostatočne preukázané, tak ako je uvedené v skutkovej vete. Svedok D. L. bol počas celého procesu vypočutý celkom trikrát. Pri svojom prvom výsluchu uviedol, že ku skutku prišlo na hraničnom priechode Brodské, pri druhom výsluchu uviedol pred hraničným priechodom od čerpacej stanice Sekule smerom do ČR a na hlavnom pojednávaní uviedol na hraničnom priechode medzi SR a ČR. Je zrejmé, že svedok zakaždým označil miesto spáchania trestného činu ako úsek diaľnice D2 smerom zo SR do ČR na hraničnom priechode Brodské. V súlade s jeho tvrdeniami sú aj listinné dôkazy a to správa Finančného riaditeľstva SR, sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly, odbor inšpekcie FR SR, oddelenie inšpekcie západ (č.l. 408) z ktorej vyplýva, že dňa 08.04.2017 bola vykonávaná služobná činnosť na diaľničnom prechode D2 Brodské za základe služobného príkazu č. 195-1095885-2 colníkmi SCÚ Senica v zložení kpt. H. Š., kpt. Bc. H. Č. a stržm. E. B.. Zo služobného príkazu (denná zmena) Colného úradu Trnava, Stanica CÚ Senica-centrála č. 195-1095885-2 zo dňa 08.04.2017 (č.l. 409) mal súd preukázané, že hliadka č. 2 bola zložená z veliteľa hliadky kpt. H. Š. a členov hliadky kpt. Bc. H. Č.A. a stržm. E. B.. Miesto a úsek mobilného dohľadu v čase od 11:30 do 16:00 bol úsek diaľnice Brodské D2. Zo záznamu z výkonu mobilného dohľadu k služobnému príkazu (č.l. 410) mal pritom súd preukázané, že obžalovaný dňa 08.04.2017 v čase od 11:30 hod. do 16:00 hod. sa nachádzal na stanovisku Brodské D2, pričom skutok sa stal okolo 13:00 hod., teda skutok sa stal tak, ako uvádza svedok D. L. na úseku diaľnice D2 na hraničnom priechode Brodské.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, súd poznamenáva, že na trestnosť činu podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona sa nevyžaduje, aby páchateľ skutočne aj získal neoprávnený prospech. Rozhodujúcim bol v tomto prípade úmysel obžalovaného zadovážiť sebe neoprávnený prospech prekročením svojej právomoci. Teda skutočnosť, že po dokonaní trestného činu neprišlo aj k odovzdaniu požadovanej čiastky 50,- eur je irelevantné.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu (prečinu), ale i toho,
či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív). Súd dospel k záveru, že s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, nie je jeho závažnosť len nepatrná. Súd dáva do pozornosti, že by museli byť splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona kumulatívne. V danom prípade sa trestného činu dopustil obžalovaný v postavení verejného činiteľa, ktorý v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech prekročil svoju právomoc. Konal teda so zištným motívom, pričom bol colníkom, teda osobou, ktorá jednak požíva autoritu, rešpekt a má vykonávať svoju právomoc iba v medziach zákona mu určenej a má predovšetkým dodržiavať zákony a chrániť spoločnosť pred patogénnymi javmi v spoločnosti. Trestný čin spáchal voči osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a teda primárne nepozná právny poriadok Slovenskej republiky, ako napr. bez pochybností to, čo patrí do kompetencie colníka a čo do kompetencie policajta. Trestná činnosť bola naviac spáchaná vopred premysleným spôsobom, nevyplynula z nejakého spontánneho rozhodnutia obžalovaného, ktorým by protiprávne reagoval na neočakávanú situáciu.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Konanie obžalovaného, ktorého sa dopustil napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd vychádzal z okolností spáchania skutku tak, ako už súd vyššie popísal. Obžalovaný sa trestného činu dopustil v postavení verejného činiteľa, ktorý prekročil svoju právomoc v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech, teda konal so zištným motívom. Bol colníkom, teda osobou, ktorá jednak požíva autoritu, rešpekt a má vykonávať svoju právomoc iba v medziach zákona mu určenej a má predovšetkým dodržiavať zákony a chrániť spoločnosť pred patogénnymi javmi v spoločnosti. Z hľadiska zavinenia obžalovaný konal v priamom úmysle. Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane riadneho výkonu právomoci verejných činiteľov a ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb.
Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil z odpisu z registra trestov, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a z výpisu evidencie priestupkov zistil, že obžalovaný sa doposiaľ nedopustil priestupku.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by obžalovanému priťažila. Zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona).
Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona (so sadzbou od 2 rokov do 5 rokov) vo výmere 2 roky, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá ostala nezmenená i napriek tomu, že súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a následne s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 (teda sadzba po jej úprave bola v rozmedzí od 2 rokov do 4 rokov). Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal ukladať trest nad dolnú hranicu trestnej sadzby. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 roky, ktorý nebude bezprostredne spojený s obmedzením jeho osobnej slobody a preto súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby na 3 roky, pretože vzhľadom na povahu spáchaného prečinu, osobné pomery obžalovaného, možnosti jeho nápravy a okolnosti spáchania trestného činu možno u neho dôvodne očakávať, že účel trestu sa u neho dosiahne i bez jeho výkonu. Bude vecou obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti.
Súd zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy (colníka) na 3 roky, nakoľko sa dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou, čo nemôže byť celospoločensky tolerované a akceptovateľné a je potrebné z hľadiska generálnej prevencie, aby do budúcna boli odradení aj iní páchatelia od páchania takéhoto trestného činu.
Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto dôvody, považuje takto uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému trestnému činu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.