Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/77/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v právnej veci žalobcu : VLČÁK TRANS s.r.o., so sídlom Veterná 151/17, 029 01 Námestovo, IČO: 50 340 484, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava

- mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821 proti žalovanému : BEST SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bratislavská 117, 010 01 Žilina, IČO: 36 379 271, o zaplatenie 1.440,-eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.440,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 720,-eur od 19.12.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 720,-eur od 26.12.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica Okresnému súdu Žilina dňa 13.06.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.440,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 720,-eur od 19.12.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 720,-eur od 26.12.2018 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a trov konania.

2. Žalobca ako dôkazy predložil spolu so žalobou : list žalovaného označený ako Inventarizácia záväzkov a pohľadávok k 31.12.2018, faktúru č. 2018185, medzinárodné nákladné listy, faktúru č. 2018191, medzinárodné nákladné listy, emailovú komunikáciu strán.

3. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 18.11.2018 vykonal žalobca pre žalovaného prepravu vecí. Vykonanie prepravy preukazujú potvrdené medzinárodné nákladné listy č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Za vykonanú prepravu vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2018185 na sumu 720,-eur s dátumom splatnosti dňa 18.12.2018. Žalovaný uvedenú faktúru prijal a nijakým spôsobom nerozporoval. Žalovaný ku dňu podania návrhu faktúru nezaplatil a to ani po niekoľkých urgenciách. Na základe objednávky žalovaného zo dňa 25.11.2018 vykonal žalobca pre žalovaného prepravu vecí. Vykonanie prepravy preukazujú potvrdené medzinárodné nákladné listy č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Za vykonanú prepravu vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2018191 na sumu 720,-eur s dátumom splatnosti dňa 25.12.2018. Žalovaný uvedenú faktúru prijal a nijakým spôsobom nerozporoval. Žalovaný ku dňu podania návrhu faktúru nezaplatil a to ani po niekoľkých urgenciách. Keďže žalovaný neuhradil

oprávnenú a splatnú pohľadávku riadne a včas a v plnej výške, uplatňuje si žalobca voči žalovanému úroky z omeškania a zároveň si uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

4. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp. zn. zo dňa 04.04.2019), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že faktúru č. 2018185 vystavenú na sumu 720,-eur a faktúru č. 2018191 vystavenú na sumu 720,-eur neuhradili. Faktúra č. 2018185 splatná do 18.12.2018 im bola doručená a z ich strany uhradená v plnom rozsahu dňa 18.12.2018. Pohľadávku žalobcu vo výške 720,-eur evidujú vo svojom účtovníctve ako riadne a včas zaplatenú. Faktúra č. 2018191 splatná do 25.12.2018 im bola doručená a z ich strany uhradená v plnom rozsahu dňa 23.12.2018. Pohľadávku žalobcu vo výške 720,-eur evidujú vo svojom účtovníctve ako riadne a včas zaplatenú. Vzhľadom na uvedené im platobným rozkazom bola duplicitne uložená povinnosť, ktorú si už raz riadne a včas splnili. Nárok uplatňovaný žalobcom je teda v celom rozsahu nedôvodný.

5. Žalobca následne vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor proti platobnému rozkazu je podaný účelovo s tým, aby sa konanie zbytočne predlžovalo. Podaný odpor nie je vecne odôvodnený, skutočnosti uvedené v podanom odpore sú nepravdivé. Žalovaný klame, keď tvrdí, že žalobcom uplatnené faktúry uhradil. Žalovaný v podanom odpore tvrdí, že faktúra č. 2018185 splatná do 18.12.2018 bola z jeho strany uhradená v plnom rozsahu dňa 18.12.2018 a faktúra č. 2018191 splatná do 25.12.2018 bola z jeho strany uhradená v plnom rozsahu dňa 23.12.2018. Žalobca týmto na podporu svojich tvrdení, že žalovaný podal odpor účelovo a uvádza nepravdivé tvrdenia, predkladá súdu list žalovaného označený ako "Inventarizácia záväzkov a pohľadávok k 31.12.2018", v ktorom žiada žalobcu o odsúhlasenie záväzkov žalovaného voči žalobcovi vyplývajúcich z faktúry č. 2018185 a z faktúry č. 2018191. Uvedený dokument žalovaný vytvoril dňa 28.01.2019. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dňa 18.12.2018 a dňa 23.12.2018 žiadne úhrady týkajúce sa faktúry č. 2018185 a faktúry č. 2018191 nevykonal, keďže dňa 28.01.2019 žiadal o odsúhlasenie svojich neuhradených záväzkov ku dňu 31.12.2018.

6. Uznesením č.k. -89 zo dňa 24.10.2019 bol žalovaný vyzvaný, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný na danú výzvu sa písomne nevyjadril.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 16.12.2020. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ako aj neúčasť žalovaného a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Zároveň právny zástupca žalovaného oznámil vypovedanie plnej moci žalovanému. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

8. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov, súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny v zmysle ust. . Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili medzi sebou zmluvu o preprave a to na základe objednávky žalovaného zo dňa 18.11.2018 a zo dňa 25.11.2018. Zmluva o preprave uzavretá podľa Dohovoru CMR, nakoľko miesto prevzatia zásielky a miesto odovzdania ležali v dvoch rôznych štátoch. Súd mal preukázané, že na základe objednávky zo dňa 18.11.2018 si žalovaný objednal u žalobcu prepravu vecí. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vykonal prepravu vecí, vykonanie prepravy preukazujú potvrdené medzinárodné nákladné listy č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX. Za vykonanú prepravu vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2018185 na sumu 720,-eur, so splatnosťou dňa 18.12.2018 (č.l. 11). Súd mal preukázané, že na základe objednávky zo dňa 25.11.2018 si žalovaný objednal u žalobcu prepravu vecí. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vykonal prepravu vecí, vykonanie prepravy preukazujú potvrdené medzinárodné nákladné listy č. XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX. Za vykonanú prepravu vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2018185 na sumu 720,-eur, so splatnosťou dňa 25.12.2018 (č.l. 16).

9. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa , zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

11. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa : (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

13. Podľa : (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. V zmysle , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

15. Vzhľadom na zmluvne určené miesto nakladania a vykladania tovaru, súd prednostne aplikoval na právny vzťah strán sporu Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), publikovaný ako , a ktorého aplikácia je daná aj v prípadoch vzťahu dvoch tuzemských subjektov pri preprave v rámci viacerých štátov. Na posúdenie toho, čo nie je upravené CMR súd aplikoval právnu úpravu obsiahnutú v (prepravné, omeškanie s úhradou peňažného záväzku a podobne).

16. Podľa čl. 1 bod 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

17. Podľa čl. 4 Dohovoru, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

18. Podľa čl. 31 bod 1. Dohovoru, spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.

19. Podľa § a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

21. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40,-eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

23. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalobca na základe objednávok žalovaného vykonal pre žalovaného prepravu vecí, vykonanie prepravy potvrdzujú nákladné listy. Za vykonanie prepravy žalobca žalovanému vystavil faktúry a to faktúru č. 2018185 na sumu 720,-eur, so splatnosťou dňa 18.12.2018 a faktúru č. 2018191 na sumu 720,-eur, so splatnosťou dňa 25.12.2018. Výška odplaty vo faktúrach nebola sporná.

24. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že obe faktúry uhradil a to faktúru č. 2018185 na sumu 720,-eur, so splatnosťou dňa 18.12.2018 - uhradil dňa 18.12.2018 a faktúru č. 2018185 na sumu 720,- eur, so splatnosťou dňa 25.12.2018 - uhradil dňa 23.12.2018 a eviduje ich vo svojom účtovníctva ako riadne a včas zaplatené. Žalovaný však súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že faktúry boli z jeho strany žalobcovi riadne zaplatené. To, že faktúry žalovaný žalobcovi nezaplatil (v uvedených dátumoch 18.12.2018 a 23.12.2018) vyplýva aj z listu žalovaného označeného ako Inventarizácia záväzkov a pohľadávok k 31.12.2018, v ktorom sám žalovaný žiadal žalobcu o odsúhlasenie svojich záväzkov voči žalobcovi vyplývajúcich z faktúry č. 2018185 a č. 2018191, uvedený dokument žalovaný vyhotovil dňa 28.01.2019. Teda z uvedeného vyplýva, že faktúry zo strany žalovaného neboli žalobcovi uhradené (tak ako uvádzal žalovaný), žiadne úhrady týkajúce sa faktúr žalovaný nevykonal a nebolo ani preukázané, že by si žalovaný splnil svoju povinnosť dodatočne. Súd poukazuje na to, že žalovaný neoznačil, nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Procesná obrana žalovaného tak ostala v rovine ničím nepodložených tvrdení.

25. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený. Žalobca svoje tvrdenia riadne preukázal. Súd si osvojil tvrdenia žalobcu. Žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal, jeho tvrdenia súd posúdil ako účelové a špekulatívne s cieľom vyhnúť sa plneniu. Súd posúdil vykonané dokazovanie za dostatočné pre právne a skutkové posúdenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca v konaní dostatočne preukázal dôvodnosť svojho nároku - nároku na zaplatenie odplaty za vykonanú prepravu, a preto súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel.

26. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Keďže žalovaný neuhradil vystavenú faktúru č. 2018185 na sumu 720,-eur so splatnosťou dňa 18.12.2018 riadne a včas, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti, t.j. 19.12.2018 a nakoľko neuhradil vystavenú faktúru č. 2018191 na sumu 720,-eur so splatnosťou dňa 25.12.2018 riadne a včas, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti, t.j. 26.12.2018, ktoré omeškanie naďalej trvá. Na základe uvedeného súd priznal úroky z omeškania a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd teda žalobcovi priznal istinu vo výške 1.440,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 720,-eur od 19.12.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 720,-eur od 26.12.2018 do zaplatenia a podľa aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (I. výrok).

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, priznal mu súd nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.