Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-60-2019.pdf
PDF · 80.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5Csp/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou sporovom konaní žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47967692, proti žalovanému R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.Á. XXX, Č. o zaplatenie sumy 1.825,22 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.825,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.825,22 Eur od 06.10.2016 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.825,22 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou a.s., dňa 25.02.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 2.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach v dohodnutých lehotách splatnosti tej ktorej splátky. Žalovaný splatil svoj záväzok iba čiastočne. V dôsledku jeho omeškania po výzve veriteľa sa stal splatným celý záväzok žalovaného vrátane príslušenstva. Pohľadávka voči žalovanému bola následne postúpená žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016. Okrem istiny pohľadávky si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nadobudnutia pohľadávky od pôvodného veriteľa t.j. odo dňa 06.10.2016. Pôvodne požadoval aj zmluvné úroky, v tejto časti však došlo k späťvzatiu žaloby.
2. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril, hoci mu bola doručená do vlastných rúk dňa 10.07.2020. Nerozporoval teda žiadne zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Nariadeného pojednávania sa nezúčastnil, hoci predvolanie mal doručené riadne a včas, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie nežiadal.
3. Súd prejednal spor v neprítomnosti oboch strán. Podaním zo dňa 11.12.2020 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením nasledovných listinných dôkazov: zmluvy o úvere zo dňa 16.02.2011, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016, oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2016, aktuálneho stavu úveru ku dňu 03.10.2016. Takto zistil nasledovný skutkový stav:
5. Právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.02.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému úver vo výške 2.000,- eur. Uvedenú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť v 70 pravidelných mesačných splátkach po 54,- eur. Prvá splátka bola splatná dňa 14.03.2011, posledná dňa 14.12.2016. Dojednaná bola ročná úroková sadzba vo výške 24,5%. Zmluva zároveň obsahovala údaj o RPMN vo výške 29,13% ako aj priemernú hodnotu RPMN vo výše 17,44%, celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené sumou 1.790,23 €. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplýva, že žalovaný od uzavretia zmluvného záväzku do dňa vyhlásenia rozsudku zaplatil žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi celkovo sumu 984,76 eur. 6. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky č. II/2016 zo dňa 06.10.2016 uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou Poštová banka a.s., ako postupcom. Predmetom postúpenia na základe uvedenej zmluvy pohľadávky bola okrem iných aj pohľadávka voči žalovanému s výškou istiny 1.825,22 eur.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 8. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 9. Podľa §503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. 10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 14. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. 15. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 17. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere. Právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným teda má spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd po preskúmaní uzavretej zmluvy dospel k záveru, že táto obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch platným a účinným v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v presne určenom počte splátok s určenou
výškou splátky. Súd ďalej zistil, že žalovaný si nesplnil jednu zo základných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a to platiť riadne a včas splátky úveru. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy pozostávajúcej z nesplatenej časti istiny. 18. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Tieto súd priznal vo výške 5,25 %, ktorá vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súd priznal úroky z omeškania v súlade so žalobným návrhom od 06.10.2016, t.j. od dňa postúpenia pohľadávky aktuálnemu veriteľovi. 19. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. 21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Csp, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Nakoľko bola žalobcom podaná žaloba v celom rozsahu dôvodná, bol mu voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e )súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.